Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617211651
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617211651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: K. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E..L..T. XXXX/X, N., zastúpená: Y.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX proti
žalovaným v 1. rade: OTP Banka Slovensko a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, v
2.rade: Auctioneer s.r.o., IČO: 45 881 014, so sídlom Špitálska 61, Bratislava, zastúpený advokátom:
JUDr. Petrom Gromom, so sídlom Cukrová 14, Bratislava a v 3.rade: R.. A. U., notársky kandidát
poverený R.. V. U., T.., notárkou so sídlom T. XX, F. o určenie neplatnosti zmluvy a neplatnosti dražby
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o OTP Refinanc úvere č.XXX/XXXX/XXSU zo dňa

14.03.2014 z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaní v 1., 2., 3., rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške trov náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.10.2017 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
Zmluvy o OTP Refinanc úvere ako aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Svoju žalobu odôvodnila

tým, že dňa 14.03.2014 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu
o OTP Refinanc úver č.XXX/XXXX/XXSU, pričom záväzok dlžníka bol zabezpečený záložným právom
zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade. Išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX katastrálne
územie N., obec: N. parcely reg. “C“ evidované ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 167 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 142 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
30 m2 a stavby súpisné č. XXXX postavené na parc. č. XXX/X rodinný dom. Záložný veriteľ vzhľadom na

to,ženedošlokúhradeceléhodlhupristúpilkvýkonuzáložnéhopráva.Žalobkyňauvádza,ževyhlásenie
o mimoriadnej splatnosti jej nebolo nikdy doručené. Dňa 31.05.2017 jej bolo doručené iba oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č.XX/XXXX. Podľa tvrdení banky, vykonávala záložné právo až potom, ako jej
boli oznámené neprimerané zosplatnenie úveru, ktoré jej nebolo oznámené ani doručené. Žalobkyňa
podotýka, že banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou,
ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou
a dobrými mravmi, aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva. Banka

nerešpektovala nič, žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chcela vykonať záložné
právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok ani nič podobné a to aj napriek tomu, že
úver bol zabezpečený nielen záložným právom, ale aj dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch.
V súčasnosti je rodina žalobkyne vystresovaná. Hrozí tam reálna hrozba opakovanej dražby, ktorá zlevplýva na zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o OTP Refinanc úvere bola
uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Právne
úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa tak dostal

do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa nemohla obsah zmluvy ovplyvniť, musela zmluvu podpísať
v celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou a to vo výške 203,96 Eur,
pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok, a tak podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 13.03.2041

a predpokladaná doba trvania zmluvy stanovená na 324 mesiacov. Žalobkyňa popiera tvrdenia banky,
že záložné právo bolo realizované a vykonávané až po oznámení mimoriadnej splatnosti, nakoľko jej
toto nikdy nebolo doručené. Aj keby bola mimoriadna splatnosť žalobkyni oznámená a doručená, jednalo
by sa o nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku. Žalovaný v 1. rade neskúmal bonitu žalobkyne ani
sa jej nepýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti. Zanedbanie
povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú

obchodnú praktiku. Žalovaný poskytol úver bez ohľadu na to, či si overil, či bude navrhovateľ schopný ho
splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak, že
v prípade omeškania so splácaním je žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana,
čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech. Žalobkyňa
je presvedčená, že žalovaný v 1. rade voči nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup

a teda porušil § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa žiada súd,
aby tieto podmienky vyhlásil za neprijateľné. Žalobkyňa pritom poukazovala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18Co/109/2001 zo dňa 21.11.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/183/2014.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v 1. rade vedome na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza

zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k
takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Zároveň žalobkyňa
poukazovala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995,
ktorý okrem iného určuje, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo,

čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný
nebol. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných podmienok, ktoré
zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani
zmluva o úvere ako celok. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhuje, aby súd aplikoval ustanovenia § 41
Občianskeho zákonníka v jeho eurokomfornom výklade s ustanovením článku 6 ods. 1 Smernice Rady

93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 38 Charty základných práv Európskej únie. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená vo
verejnom záujme priamo zo zákona a to od počiatku aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti
dovolal. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozsudky ASTURCOM, MOSTAZA CLARO a Korčkovská

proti POHOTOVOSŤ s.r.o. Taktiež na rozsudok Súdneho dvora Teodoro Wagner Miret proti Fonde de
Garantía Sarial, Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen, Elisa Maria
mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Győfi.

2. Zároveň žalobkyňa namietala znalecký posudok č.XX/XXXX vyhotovený znalcom K..

S. I.. Taktiež mala za to, že bola dotknutá na svojich právach, boli porušené jej ústavné práva a
vykonaná dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami a bola vykonaná v rozpore so
zákonom č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v
rozpore s úniovým právom a preto žiada, aby súd určil neplatnosť dražby. S poukazom na spornú
pohľadávku, ktorá bola navrhovateľom uvedená, je dobrovoľná dražba neplatná. Takisto je neplatná

aj vzhľadom na procesné vady počas konania o dobrovoľnej dražbe. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX
hod došlo v zasadačke OTP Faktoring Slovensko, s.r.o. k prvej dobrovoľnej dražbe nehnuteľností.
Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby bolo spísané R.. A. U., notárskym kandidátom povereným
R.. V. U., T.., do Notárskej zápisnice č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX. Všeobecná
hodnota draženej nehnuteľnosti bola stanovená znalcom K.. S. I. a odhad hodnoty nehnuteľnosti bol

vo výške 90.400,--Eur. Vlastník s dobrovoľnou dražbou nesúhlasil, nakoľko predmet dražby nemohol
byť dražený z dôvodu, že záložca nie je vlastníkom predmetu dražby, záložná zmluvy trpí vadami,
ktoré spôsobujú jej neplatnosť, zmluva o vykonaní dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť,
pohľadávka nie je splatná, hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej nehnuteľnosťouneprevyšuje 2 000,- Eur, navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, dražobník
nemá oprávnenie na výkon dražieb, oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo
zákonným spôsobom, znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom, zákonom určené osoby

neboli upovedomené o dražbe, nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka
predmetu dražby, dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, predmet dražby bol vydražený za
cenu nižšiu než ustanovuje zákon, výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom a akákoľvek
iná forma alebo procesná vada dražby. V prípade vykonanej dražby došlo k neprimeranému zásahu
do práva na obydlí a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Týmto konaním bol porušený

článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobkyňa dáva do pozornosti aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho
súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic vs. Chorvátsko. V
týchto rozhodnutiach súdy judikovali, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi
citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolávať sa
ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Ďalej žalobkyňa poukazovala na rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp.zn. 16Co/100/2013 zo dňa 25.07.2013. Žalobkyňa uvádza, že bez určenia súdu, či tu
právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jej právo ohrozené. Taktiež dávala do
pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 107/2007, v ktorom okrem iného uviedla,
že znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty,
ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Na základe uvedených skutočností

žiada, aby súd určil, že Zmluva o OTP Refinanc úvere je neplatná a zároveň určil, že dobrovoľná dražba
konaná dňa XX.XX.XXXX je neplatná.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalobkyňa zmluvu o OTP Refinanc úvere č.XXX/XXXX/
XXSU zo dňa 14.03.2014 a list vlastníctva č. XXXX.

4. Dňa 28.11.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, v ktorom uviedol,
že dňa 14.03.2014 uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o OTP Refinanc úvere č.XXX/XXXX/XXSU, v ktorej
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť úver vo výške 42.120,--Eur. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že
úver je v rozpore so zákonom č.129/2010 žalovaný poukazuje na to, že zmluva nie je spotrebiteľským

úverom,nakoľkonapĺňanegatívnudefiníciuspotrebiteľskéhoúveruvzmysle§3písm.c)ae)uvedeného
zákona č.129/2010 Z.z. S ohľadom na uvedené je argumentácia žalobkyne irelevantná. Žalobkyňa
opakovane v žalobe uviedla, že zmluva má veľký počet neprijateľných podmienok, pričom uviedla
iba štyri a to: vyhlásenie predčasnej splatnosti, účtovanie poplatku za poskytnutie úveru, neprijateľne
vysoký úrok a neuvedenie RPMN. Čo sa týka vyhlásenia predčasnej splatnosti možnosť vyhlásenia

predpokladá Občiansky zákonník v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 ako špeciálnym ustanovením pre
spotrebiteľské zmluvy . Z uvedeného je teda zrejmé, že nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, lebo tú
upravuje priamo Občiansky zákonník. Čo sa týka účtovania poplatku za poskytnutie úveru ako vyplýva
z článku 5 bodu 1 zmluvy bol poplatok dohodnutý vo výške 0,--Eur t.j. žiaden poplatok si žalovaný
neúčtoval. K údajnému neprimeranému vysokému úroku žalovaný v 1. rade uviedol, že v zmluve bola

v článku 1 bodu 2 dohodnutá úroková sadzba vo výške 4,79% ročne, ktorá je primeraná úrokovým
sadzbám poskytovaný bankami vo vzťahu k obdobným produktom v období ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Výhodnosť dohodnutej úrokovej sadzby vyplýva aj zo samotného účelu zmluvy. Ako vyplýva z článku 3
bodu 1 ods. 1.1 zmluvy. Žalobkyňa týmto úverom refinancovala svoj pôvodný úver v Prima banke a.s. Je
teda zrejmé, že žalobkyňa sa rozhodla pre uzatvorenie zmluvy z dôvodu, že podmienky zmluvy boli pre

ňu výhodnejšie než zmluvné podmienky u predchádzajúceho veriteľa. Čo sa týka tvrdenia o neuvedení
RPMN, nakoľko na zmluvu sa nevzťahuje zákon č.129/2010 preto neuvedenie RPMN vôbec nezakladá
porušenie akéhokoľvek zákonného ustanovenia. S ohľadom na uvedené má žalovaný v 1. rade za to, že
zmluva je v celom rozsahu v súlade so zákonom a dobrými mravmi, pričom jej obsah je vyjadrený určito,
jasne a zrozumiteľne. Mesačná splátka podľa zmluvy bola dohodnutá vo výške 203,96 Eur. Žalovaná sa

dostala do omeškania už s treťou dohodnutou splátkou splatnou k 13.08.2014. Nakoľko porušenie sa
neustáleopakovalobolažalobkyniadresovanávýzvazodňa17.05.2014,ktorúprevzaladňa20.05.2016.
Napriek uvedenej výzve prevzanej žalobkyňou omeškanie s plnením jej záväzkov zo zmluvy naďalej
pokračovalo. Z daného dôvodu žalovaný v 1. rade listom zo dňa 26.06.2016, ktorý žalobkyňa prevzala
dňa 29.06.2016, vyhlásil úver za predčasne splatný a oznámil začatie výkonu záložného práva. S

ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný v 1. rade za to, že pri vyhlásení predčasnej
splatnosti postupoval v súlade so zákonom i zmluvou. Ďalej uviedol, že k vydraženiu nehnuteľnosti v
zmysle záložnej zmluvy do dňa podania vyjadrenia nedošlo, preto namietajú nedostatok, resp. úplnú
absenciu naliehavého právneho záujmu požadovanú na určenie neplatnosti dražby. Čo sa týka výkonudražby, tak výkon je plne v súlade so zákonom ako aj zmluvou. Žalovaný v 1. rade si riadne plnil všetky
svoje povinnosti voči žalobkyni vyplývajúce zo zmluvy. Žalobkyňa dostala od žalovaného požadované
finančné prostriedky a žalovaný mal jej slovo, že ich v dohodnutej dobe vráti. Žalobkyňa pritom vedela,

že podmienkou poskytnutia jej predmetného úveru je zriadenie a vznik záložného práva na predmetnú
nehnuteľnosť. Následne splácanie úveru žalobkyňou je porušením práva zo strany žalobkyne a nie zo
strany žalovaného. Taktiež žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že pohľadávka žalobkyne zo zmluvy
predstavuje len pokiaľ ide o jej istinu sumu vo výške 40.592,01 Eur, ktorá prevyšuje sumu 2.000,--Eur
v zmysle § 3 ods. 6 zákona č.527/2002 Z.z. S ohľadom na to, má žalovaný za to, že výkon záložného

práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je v súlade so zákonom i zmluvou aj preto je vo vzťahu
k navrhovanému výroku č. II žaloba nedôvodná.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v 1. rade predložil súdu Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.03.2014, výzvu pred zosplatnením zo dňa 17.05.2016 spolu s
doručenkou, vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva

spolu s doručenkou a výpis z účtu.

6. Dňa 10.01.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že aj keby úver nebol
považovaný za spotrebiteľský podľa zákona č.129/2010 Z.z. má za to, že na predmetnú zmluvu sa
vzťahujú nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré poukazujú na neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách, ale aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V neposlednom rade sa na predmetnú zmluvu vzťahuje zákon č.250/2007
o ochrane spotrebiteľa a to konkrétne § 3 ods. 3. V súvislosti s vyjadrením žalobcu týkajúceho sa
priebehu splácania úveru žalobkyňa uviedla, že aj napriek skutočnosti, že bola viackrát v omeškaní
so splácaním, vždy sa snažila chýbajúcu splátku doplatiť podľa jej finančných možností a schopností.

Aj napriek skutočnosti, že úver bol predčasne zosplatnený, žalobkyňa od 01.07.2016 do 02.11.2016 v
mesačných splátkach naďalej uhrádzala predmetnú pohľadávku a tieto platby neboli bankou žiadnym
spôsobom odmietnuté. Preto má za to, že bola po celú dobu ochotná plniť svoje záväzky aj keď nie v
úplných splátkach a banka tieto platby neodmietla a napriek tomu začala realizovať výkon záložného
práva. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem zakladá na tom, že je právne postavenie je ohrozené,

aj napriek zjavným nezrovnalostiam v zmluvách a to v predmetnej zmluve o úvere a taktiež v záložnej
zmluve k nehnuteľnosti. Bez určenia súdu či tu právo je, alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie
je, je právo ohrozené. Žalobkyňa mala za to, že v prípade vykonanej dražby došlo k neprimeranému
zásahu do práva na obydlie a na rodinný a súkromný život žalobkyne a týmto konaním bol porušený
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Dňa 18.01.2018 došlo tunajšiemu súdu vyjadrenie žalovanej v 3. rade, v ktorom uviedla, že vo veciach
osvedčovania právne významných skutočností je povinná zachovávať mlčanlivosť a tejto mlčanlivosti
ju môže zbaviť iba účastník alebo jeho právny nástupca písomným vyhlásením. Účastník spoločnosť
Auctioneer s.r.o., ju však do dňa podania vyjadrenia mlčanlivosti nezbavil.

8. Dňa 02.03.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide
o vyjadrenie k obsahu právnych úkonov ako je úverová zmluva, záložná zmluva a pod. ponecháva toto
žalovaný v 2. rade v detailoch na žalovaného v 1. rade, vzhľadom na skutočnosť, že nie je nositeľom
hmotných práv vyplývajúcich z týchto zmlúv. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ

a navrhovateľ dražby podpísal v súlade s § 7 ods. 2 zákona č.527/2002 vyhlásenie, že pohľadávka je
pravá a splatná a že predmet dražby možno dražiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v 2. rade
nebolo známe žiadne rozhodnutie orgánu oprávneného na určenie, že by predmetné zmluvy, na základe
ktorých sa má vykonať dražba boli neplatné a vzhľadom na vyhlásenie navrhovateľa dražby, ktorý požíva
vpodnikateľskejsférereputáciudôveryhodnéhoobchodníka,mážalovanýv2.radezato,žebolisplnené

všetky zákonné predpoklady na to, aby žalovaný v 1. rade mohol začať výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o neplatnosť samotnej dražby a konkrétne k vyjadreniu žalobkyne o tom,
že nebola zachovaná zásada proporcionality pri realizácii záložného práva je celkom zrejmé, že pri sume
40.000,--Eur nejde o porušenie tejto zásady, obzvlášť ak zákonodarca sám ustanovil minimálnu hranicu
a to 2.000,--Eur. Žalobkyňa ďalej namietala znalecký posudok. Tento znalecký posudok bol žalobkyni

doručený dňa 02.05.2017 a ako vlastníčka predmetu dražby mala možnosť v lehote 10 dní od doručenia
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Žalobkyňa túto zákonnú možnosť nevyužila a teda v súčasnosti už nemôže po
uplynutí tejto lehoty namietať túto skutočnosť a v rámci iných konaní tak zhojiť svoju nečinnosť. Napriekuvedenému žalovaný v 2. rade preskúmal znalecký posudok a má za to, že tento spĺňa všetky zákonom
stanovené podmienky. Po preskúmaní celého dražobného procesu a procesu pred dražbou vrátane
príslušnej dokumentácie žalovaný v 2. rade uviedol, že nenašiel žiaden rozpor s Ústavou, zákonmi alebo

inými relevantnými predpismi. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že bola dotknutá na svojich právach a boli
porušené jej ústavné práva a dražba trpí formálnymi procesnými a obsahovými vadami a bola vykonaná
v rozpore so zákonom s Ústavou a s úniovým právom ako aj v rozpore s Občianskym zákonníkom.
Absentuje však konkretizácia o aké porušenia ide a aké ustanovenia boli porušené.

Ďalej žalobkyňa tvrdila, že predmet dražby nebolo možné dražiť, nakoľko záložca nie je vlastníkom
predmetu dražby, toto tvrdenie je nepravdivé pretože žalobkyňa bola v čase dražby vlastníkom predmetu
dražby ako aj je vlastníčkou dražby v súčasnosti.

V súvislosti s tým, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, žalobkyňa neuviedla,
akými konkrétnymi vadami trpí záložná zmluva.

Pri tvrdení, že zmluva o vykonanie dražby trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, taktiež žalobkyňa
nešpecifikovala o aké vady sa malo jednať, avšak zmluva je v súlade so zákonom a nemá žiadne vady.

V súvislosti s tým, že pohľadávka je splatná, žalovaný v 2. rade odkázal na argumentáciu v spojitosti s

vyhlásením navrhovateľa dražby č.XX/XXXX o tom, že pohľadávka je pravá a splatná.

V súvislosti s tým, že hodnota pohľadávky neprevyšuje 2.000,--Eur, toto tvrdenie je taktiež úplne v
rozpore so skutkovým stavom, nakoľko dražba prevyšovala sumu 40.000,--Eur.

Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, toto tvrdenie je nepravdivé a nemá
oporu v žiadnych dôkazoch ani právnych predpisoch. Žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ bol oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby, nakoľko toto právo mu pri pohľadávke, ktorá nebola riadne a včas splatená
vyplýva zo záložnej zmluvy, Občianskeho zákonníka ako aj zákona o dobrovoľných dražbách.

Dražobník nemal oprávnenie na výkon dražieb, toto tvrdenie je nepravdivé, nemá oporu v žiadnych
dôkazoch, dražobník mal oprávnenie na organizovanie dobrovoľných dražieb a plní všetky zákonom
stanovené podmienky a preto dražbu mohol organizovať aj v tomto prípade. Už z výpisu z Obchodného
registra je zjavné, že žalovaný v 2. rade od svojho vzniku dňa 14.10.2010 má zapísaný predmet činnosti
- organizovanie dobrovoľných dražieb.

Oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom. Dražobník v
súlade s § 17 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uverejnil v zákonnej lehote v registri dražieb
oznámenie o dražbe dňa 01.06.2017 teda viac ako 15 dní pre otvorením dražby.

Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom. Ide o dôkazmi nepodložené a bližšie
nekonkretizované tvrdenie.

Zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe, taktiež ide o nepravdivé tvrdenie bez opory v
dôkazoch. Všetky osoby boli o dražbe upovedomené čo preukazujú aj doručenky k oznámeniu o dražbe.

Nebola umožnená ohliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby. Toto tvrdenie je
úplne v rozpore so skutkovým stavom. Prvá ohliadka bola uskutočnená XX.XX.XXXX. Na predmetnej
ohliadke sa zúčastnil aj vlastník predmetnej dražby. Tiež bola vykonaná ohliadka predmetu dražby
súdnym znalcom a taktiež pri nej bola prítomná aj žalobkyňa.

Dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Žalovaný v 2.rade tvrdí, že žalobkyňa
nešpecifikovala, v čom dražba odporovala zákonu. Priebeh dražby osvedčuje aj Notárska zápisnica č.
W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa 17.07.2017.

Predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než ustanovuje zákon. Toto tvrdenie je v rozpore so
skutkovým stavom a zmätočné. Predmet dražby nebol vydražený.Výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom. Predmet dražby nebol vydražený a teda ani
výťažok dražby nemohol byť rozdelený v rozpore so zákonom.

Akákoľvek iná formálna alebo procesná vada dražby. Takéto dôvodenie žalobkyne nechal žalovaný v 2.
rade bez ďalšieho komentára, pretože pri takto nekonkrétnej námietke nebolo proti čomu argumentovať.

S prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne je možné vyvodiť, že ide o účelovo formulované podanie, ktoré v
konečnom dôsledku vôbec nepoukazuje na konkrétne porušenia zákona iných predpisov v predmetnej

veci, ale má za cieľ len bez právneho dôvodu znemožniť veriteľovi uspokojenie si svojej pohľadávky,
sťažiť postup a v neposlednom rade spôsobiť aj zbytočne nehospodárne prieťahy v konaní. Vzhľadom
na uvedené žalovaný v 2.rade žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v 2. rade predložil vyhlásenie navrhovateľa č.XX/XXXX
zo dňa 06.02.2017, znalecký posudok č.XX/XXXX, rámcovú zmluvu o vykonaní dražieb zo dňa

XX.XX.XXXX, zmluvu o vykonaní dražby č.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o uverejnenie
oznámenia zo dňa 01.06.2017, oznámenie o dražbe zo dňa 01.06.2017, žiadosťou o vyznačenie
poznámky zo dňa 01.06.2017, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 31.05.2017 s doručenkami,
zápisnicu z prvej ohliadky predmetu dražby zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu z ohliadky predmetu dražby
súdnym znalcom zo dňa 16.03.2017, Notársku zápisnicu č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W.

XXXXX/XXXX spísanú dňa 17.07.2017 R.. A. U. a oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 31.05.2017.

10. Dňa 26. marca 2018 sa konalo v poradí prvé pojednávanie, na ktorom bola neprítomná žalobkyňa,
ktorá ospravedlnila svoju neprítomnosť z dôvodu akútnej nevoľnosti, ktorá si vyžadovala lekárke
vyšetrenie a dočasnú práceneschopnosť. Prítomný bol žalovaný v 1. rade, neprítomný bol žalovaný

2. rade, prítomný bol však jeho právny zástupca a prítomná bola aj žalovaná v 3. rade. Z uvedeného
dôvodu súd odročil pojednávanie na deň 18.04.2018.

11.Dňa10.04.2018bolosúdudoručenévyjadreniežalovanejv3.rade.Žalovanáv3.radepredovšetkým
rozporovala, že z označenia žaloby nie je jasné, kto má v konaní na strane žalovaného v 3. rade vôbec

vystupovať, či ide o notárku ako fyzickú osobu, resp. či ide o notársky úrad, prípadne o R.. V. U. ako
notárku. Žalovaná v 3. rade zároveň vzniesla námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní,
keďže nie je nositeľkou subjektívnych povinností, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pokiaľ ide o neplatnú
úverovú zmluvu, tak v tejto nebola účastníkom a preto navrhovaný petit I. sa jej osoby vôbec netýka.
Pokiaľ ide o dobrovoľnú dražbu, okruh subjektov o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vymedzuje

§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a účastníkmi sú teda navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba t.j. osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na
svojich právach. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je nepochybné že žalovaná v 3. rade ani
ako samostatná fyzická osoba ani ako zamestnankyňa notárskeho úradu a dokonca ani samostatný
notársky úrad, resp. notárka nemôžu byť v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom sporu.

Vzhľadom na to, žalovaná v 3. rade navrhuje aby súd žalobu voči žalovanej v 3. rade ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

12. Dňa 18.04.2018 sa konalo v poradí druhé pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila žalobkyňa, ktorá
ospravedlnilasvojuneprítomnosť.Dostavilasavšakjejsplnomocnenázástupkyňanazákladeplnejmoci

Y.. V. W.. Prítomný bol žalovaný v 1. rade, neprítomný žalovaný v 2. rade, prítomný však bol jeho právny
zástupca, neprítomný bol aj žalovaný v 3. rade, ktorý však ospravedlnil svoju neprítomnosť. Súd preto
rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného v 2. a 3. rade.

13. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojich písomných

vyjadrení. Ďalej uviedla, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol právny vzťah,
ktorý bol založený podpísaním Zmluvy o OTP Refinanc úvere zo dňa 14.03.2014, pričom predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 42.120,--Eur. Je toho názoru, že zmluvu je
potrebné považovať jednoznačne za spotrebiteľskú a teda vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazuje na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré neboli individuálne dojednané. Ide predovšetkým o poplatky za upomienky, za
hotovostné splátky, prípadne za splatenie úveru pred dohodou splatnosti. Aj napriek celej skutočnosti,
že žalobkyňa bola viackrát v omeškaní so splácaním, resp. neuhrádzala plnú výšku splátky tak, akobola dohodnutá v zmluve, vždy sa snažila chýbajúcu splátku doplatiť, prípadne platila podľa svojich
finančných možností a schopností. Ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že úver bol predčasne splatný a
bolo jej doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, naďalej od 01.07.2016 až do 02.11.2016

v mesačných splátkach žalobkyňa uhrádzala predmetnú pohľadávku a tieto platby neboli bankou
žiadnym spôsobom odmietnuté, naopak plne ich akceptovala. Žalobkyňa má naďalej ochotu uhrádzať
pohľadávku žalovanému v 1. rade. Viackrát navštívila pobočku žalovaného v N. za účelom riešenia
vzniknutého problému. Riaditeľ pobočky v N. jej poskytol niekoľko riešení a práve tam jej bolo povedané,
že žalovaný v 1. rade nebude ďalej pokračovať vo výkone záložného práva a nebude navrhovateľom

prípadnej opakovanej dražby. Čo sa týka neplatnosti dražby, dobrovoľná dražba znamená, že vlastník
dobrovoľne odovzdáva svoju nehnuteľnosť a to preto, lebo podpísali v úverovej zmluve, že sa dáva
súhlas na to, aby údaje či už spotrebiteľa boli poskytnuté dražobníkovi. Žalobkyňa mala za to, že výkon
záložného práva bol uskutočnený v rozpore s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a že táto
dobrovoľná dražba je absolútne neplatným právnym úkonom vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch
nehnuteľnosti, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv, než má sám. Podľa názoru žalobkyne je

nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach podľa článku 12 ods. 2 Ústavy,
aby mohlo konanie určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby bez jej súhlasu.
Keďže dobrovoľná dražba vážne zasahuje do práva vlastniť majetok s obsahom na ústavné práva a to
právo na obydlie je podstatne potrebné preskúmať aj iné namietané a nenamietané skutočnosti, ktoré
boli tvrdené. Závažnou skutočnosťou, ktorá bola na úkor žalobkyne bolo predovšetkým určenie miesta

dražby. Podľa splnomocnenej zástupkyne žalobkyne by určenie miesta dražby mal dražobník zvažovať
tak, aby mal na zreteli taký typ dražiteľa, ktorý podľa všeobecných skúseností môže mať najväčší záujem
o daný predmet dražby a posúdiť aj to, či geografické umiestnenie predmetu dražby neovplyvní okruh
záujemcu o účasť na dražbe. Napriek tomu, že sa predmetná dražba nachádzala v Lučenci, miesto
dražby bolo určené v Bratislave. Podľa žalobkyne bolo porušené ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o

dobrovoľných dražbách to znamená, že za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti rodinného domu určenej
na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie, bolo určené miesto výrazne vzdialené
cca 270 km od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a bolo tak určené bez akéhokoľvek
zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby
súd určil, že dobrovoľná dražba je neplatná a taktiež že je neplatná zmluva o úvere.

14. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doteraz písomného podania v
predmetnom spore. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaný v 1. rade prijímal aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti nejaké plnenia od žalobkyne uviedol, že veriteľ má právo prijímať aj čiastočne plnenia
svojho dlhu, teda toto je absolútne irelevantného vzťahu k nejakému prostriedku procesného útoku

žalobkyne, pretože to absolútne nič neodôvodňuje vo vzťahu k žalobe alebo k žalobnému návrhu. V
súvislosti s jednostranným menením zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa uviedol, že podľa
logiky žalobkyne by žalovaný 1. rade nemal právo uspokojiť svoju pohľadávku v celom rozsahu v nejakej
dohľadnej dobe, alebo by bol odkázaný na nejakú svojvôľu spotrebiteľa ako sa mu uráči splácať svoj
dlh a kedy. Takúto argumentáciu považujú za neprijateľnú a teda ochrana spotrebiteľa by mala byť v

rovnovážnosti a nie v úplnom preklápaní všetkých práv a nejakej silnejšej pozície na strane spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o úverovú Zmluvu o OTP Refinanc úvere, v článku 1 bode 1 si zmluvné strany dohodli predmet
zmluvy, ktorým bol spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou. Predmet zmluvy a cena sú vyňaté
z prieskumu neprijateľných podmienok či už v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo v
zmysle Smernice 93/13 EHS. Podľa tvrdenia žalobkyne týkajúce sa poplatkov za upomienky žalovaný

v 1. rade uviedol, že poplatok možno vnímať z dvoch strán, na jednej strane má sankčný charakter a
na strane druhej má charakter náhrady nejakých nákladov spojených s upomienkou a taktiež odmeny
za to, že spotrebiteľovi je pripomínané, že je v omeškaní, čo sleduje jeho záujem, aby si splnil svoje
záväzky. Občiansky zákonník v spojení s Nariadením vlády č.87/1995 Z.z. obsahuje zákonné limity aj
na odplatu spotrebiteľa pri spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytovanie finančných

prostriedkov spotrebiteľovi a obsahuje zákonné limity na výšku sankcií pri takýchto zmluvách. Žalovaný
v 1. rade má za to, že oba limity sú spoľahlivo v tomto prípade splnené a preto nemožno hovoriť o tom,
že mohla byť táto podmienka neprijateľná, pretože je v súlade so zákonnou úpravou. Taktiež uviedli,
že tieto poplatky ktoré boli napádané ako neprijateľné nemôžu spôsobiť ani neplatnosť celej zmluvy a
taktiež nemajú žiaden vzťah k tomu, či žalovaný v 1. rade mohol alebo nemohol vykonávať, uspokojovať

svoju pohľadávku výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe, pretože tie poplatky sú vo vzťahu k
nesplatenej istine pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobkyni absolútne v minimálne zanedbateľnej
výške. Z daného dôvodu žiadajú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému náhradu trov
konania v celom rozsahu.15. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s tvrdením žalovaného v 1. rade týkajúce sa neplatnosti zmluvy o OTP Refinanc úvere. Pokiaľ ide

o druhú časť žalobného petitu, v ktorom sa napáda neplatnosť dobrovoľnej dražby konanej dňa
XX.XX.XXXX odkazujú na svoje písomné vyjadrenie. Nad rámec ešte uviedol, že dobrovoľná dražba
konaná dňa XX.XX. skončila neúspešne bez toho, že by ktokoľvek urobil najvyššie podanie a nebol v
tejto veci udelený príklep. V tejto veci neprešlo vlastnícke právo žalobkyne na inú osobu a žalobkyňa
do dňa pojednávania je naďalej vlastníčkou predmetných dražených nehnuteľností. Z daného dôvodu

je teda otázne, či je vôbec možné, aby bola podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá
sa skončila bez udelenia príklepu a bez prechodu vlastníckeho práva na nejakého vydražiteľa. Taktiež
poukazoval na ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého je zrejmé, že
účastníkmi dražby sú dražobník, navrhovateľ dražby, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba. Z uvedeného ustanovenia je celkom zjavné, že úmyslom zákonodarcu nebolo dať možnosť
záložcom alebo akýmkoľvek iným osobám žalovať o neplatnosť takej dobrovoľnej dražby, ktorá sa

skončila bez udeleného príklepu. Zároveň poukazoval na to, že žalobkyňa si zrejme nesprávne vyložila
ustanovenia zákona a namiesto vydražiteľa zažalovala zamestnankyňu notárskeho úradu spisujúcu
notárskuzápisnicuatedavplnomrozsahusúhlasiasvyjadrenímžalovanejv3.rade,ktorébolozaložené
dosúdnehospisu,avktoromnamietalanedostatoksvojejpasívnejlegitimácie.Takistobybolonelogické,
aby účastníkom konania bol predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti. Absentuje tu akýkoľvek právny

záujem zo strany žalobkyne na to, aby bola určená neplatnosť takejto dobrovoľnej dražby, pretože jej
právne postavenie sa nejakým spôsobom nezlepší tým, že by súd prípadne rozhodol, že dobrovoľná
dražba by bola neplatná. Na liste vlastníctva naďalej zostane zapísaná ako vlastníčka žalobkyňa, žiadne
ďalšie práva vo vzťahu k dražobnej spoločnosti jej v tomto smere nevzniknú. Na základe uvedeného
žiadajú žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

16. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa trvá na svojom návrhu
v časti neplatnosti dobrovoľnej dražby, v časti neplatnosti zmluvy o OTP Refinanc úvere berie žalobu v
celom rozsahu späť a nežiada o nej rozhodnúť.

17.Žalovanýv1.radezáverečnejrečiuviedol,žesúhlasísospäťvzatímžalobyvčastineplatnostizmluvy
a v ďalšej časti zotrvávajú na doterajších vyjadreniach.

18. Žalovaný v 2. rade taktiež súhlasil so späťvzatím žaloby v časti neplatnosti zmluvy a vo zvyšnej časti
žiadal žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

19. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Nakoľko žalobkyňa vzala v priebehu konania žalobu späť v časti určenia neplatnosti Zmluvy o OTP
Refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 14.03.2014 a žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby v tejto
časti súd konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 zastavil. (výrok I)

23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. bolo zistené, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou rodinného domu pod súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na parc. č.XXX/X a
pozemkov nachádzajúcich sa na parcele reg. “C“ evidované ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 167 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 142 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 30 m2.

24. Dňa 31.05.2017 žalovaný v 2. rade vyhotovil oznámenie o dražbe nehnuteľností č. XX/XXXX, ktoré
sú vo vlastníctve žalobkyne. Predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území N. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere167 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 142 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2 a rodinný
dom so súpisným číslom XXXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X. Miestom dražby bola Š.T. XX, F. a

dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Išlo v poradí o prvú dražbu. Najnižšie podanie bolo
určené na sumu 90 400,- Eur na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec K..
S. I. dňa 14.04.2017.

25. Z notárskej zápisnice spísanej R.. A. U., notárskym kandidátom povereným R.. V. U., T.. notárkou so

sídlom v Bratislave č. W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, ktorou bol osvedčený priebeh
dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v zasadačke OTP Faktoring Slovensko,
s.r.o., miestnosť č. 4, 3. poschodie, Š. XX, F., ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1.rade, dražobníkom
žalovaný v 2.rade a predmetom dražby boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX ako stavba: rodinný
dom, súpisné číslo XXXX, na parc.č. XXX/X, pozemky parcely „C“: parc. č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 167 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č.

XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 142 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 30 m2 v podiele X/X. Najnižšie podanie bolo vo výške 90 400,- Eur. Licitátor ukončil dobrovoľnú
dražbu o XX:XX vyhlásením, že predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený, pretože sa na dobrovoľnú
dražbu nedostavil žiaden účastník dobrovoľnej dražby.

26. Podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražbou sa rozumie verejné

konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na
základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných
na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobníkom je osoba, ktorá
organizujedražbuaspĺňapodmienkyustanovenétýmtoaosobitnýmzákonom8)avzniklojejoprávnenie
na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o
majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej

správy.

29.Podľa§7ods.1zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,navrhovateľomdražbyjevlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť,
podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný
samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým

posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady,
ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom
odhad ceny.

31. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby

záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní
pred dňom konania dražby.32. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok

inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

33. Podľa § 21ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto
lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§
23).

34. Podľa § 21ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o

neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

35. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.

Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná
odpoveď na túto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď
záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.

36. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej
skutočnosti je daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu. Je tomu tak z dôvodu, že určenie
existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej postate zásade, že súd má určiť aktuálny právny
stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom
čo je v prítomnosti. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX

o XX:XX hod., pričom svoj naliehavý záujem dôvodila len tým, že bez určenia súdu či tu právo je
alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je , je jej právo ohrozené. Zároveň poukazovala na to,
že dražba trpí formálnymi, procesnými a obsahovými vadami a bola vykonaná v rozpore so zákonom
o dobrovoľných dražbách, Ústavou, s úniovým právom a Občianskym zákonníkom. Žalobkyňa však
bližšie nešpecifikovala akými vadami trpí dražba a ako resp. ktoré ustanovenia zákona boli porušené.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade začal z výkonom záložného práva
na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako stavba: rodinný dom, súpisné číslo XXXX, na parc. č.
XXX/X, pozemky parcely „C“: parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, parc. č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 62 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 142 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2. Dobrovoľná dražba

sa konala dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. W. XXX/
XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX spísanou R.. A. U., notárskym kandidátom povereným R..
V. U., T.., notárkou so sídlom v F.. Z predmetnej zápisnice bolo zistené, že dražba nebola úspešná,
nakoľko predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený. Podmienkou úspešnosti žalobkyne v spore je, že
dražba bola úspešná a bol na nej udelený príklep, čoho dôsledkom by bol prechod vlastníckeho práva

zo žalobkyne na nového vlastníka. Predmetná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX I. XX:XX hod však
nebola úspešná a príklep udelený nebol t.j. žalobkyňa je naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.. Keďže nedošlo k udeleniu príklepu nemohlo
dôjsť ani k porušeniu práv žalobkyne resp. iných osôb, tak ako to predpokladá zákon o dobrovoľných
dražbách v ust. § 21 ods. 2. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určený

neplatnosti dražby, nakoľko samotným rozhodnutím súdu o neplatnosti dražby by sa jej stav vlastníctva
nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezmenil a ostal by rovnaký ako bez rozhodnutia súdu.37. V súvislosti so žalovanou v 3.rade súd uvádza, že žalobkyňa označila za účastníka konania R..
A. U., notárskeho kandidáta povereného R.. V. U. T.., ktorá spisovala notársku zápisnicu o priebehu
dobrovoľnej dražby. Súd poukazuje na ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý

vymedzuje subjekty sporu o neplatnosť dražby. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by osoba
spisujúca zápisnicu o priebehu dražby bola účastníkom konania t.j. žalovaný v 3.rade nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom v danom spore.

38. Čo sa týka námietky žalobkyne voči znaleckému posudku č. XX/XXXX , ktorý vyhotovil znalec K.. S.

I., súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade ako dražobník riadne zabezpečil vypracovanie znaleckého
posudkunaúčelydobrovoľnejdražby.Znaleckýposudokč.XX/XXXXvypracovalK..S.I.dňa14.04.2017
a teda posudok v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Žalovaný v 2. rade taktiež splnil
aj povinnosti poľa ust. § 16 ods. 2 a 6, § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Zo znaleckého
posudkuvyplýva,žehodnotastaviebapozemkovbolastanovenánasumu90400,-Eur,pričomuvedená

suma tvorila aj najnižšie podanie na dražbe konanej dňa XX.XX.XXXX. Zároveň súd udáva, že znalecký
posudok bol žalobkyni doručený dňa 02.05.2017 a teda sa s ním mohla riadne oboznámiť a v prípade
nesúhlasusvýškouohodnoteniamohlavyužiťsvojezákonnéprávovyplývajúcezust.§12ods.5zákona
o dobrovoľných dražbách a vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Svoje
právo však žalobkyňa nevyužila.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a teda v
danom prípade boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní v 1., 2. a 3. rade, preto súd v súlade s citovaným
ustanovením im priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).