Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116208252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom
Mýtna 48 , Bratislava mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: S. F., nar.
X.X.XXXX, G. XX, XXX XX, o zaplatenie 780,24 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 01.02.2017, č. k. 8C/136/2016 -37 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 260,02 eur spolu s 8,5
% úrokom z omeškania ročne od 01.06.2013 do zaplatenia tohto rozsudku okrem výroku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok nad sumu 260,02 eur s príslušenstvom tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % vo vzťahu k žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 691,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 1.6.2013
do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52, § 53 ods. 9, § 100, § 101, § 103 veta prvá, § 111, § 565
a § 657 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa.

3. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993. V
danej veci právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.100 eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 48.
splátkach vo výške 36,90 eur mesačne. S poukazom na ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa súd prvej inštancie prihliadal aj na možné premlčanie nároku žalobcu v zmysle § 100

ods. 1 a § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 21.4.2016,
zohľadnením 3-ročnej premlčacej doby považoval za premlčané splátky úveru splatné pred 21.4.2013.
Žalovaný uhradil pred týmto dátumom sumu vo výške 790,68 eur, t.j. splátky č. 1 - 21 a časť splátky pod
por. č. 22. Po tomto dátume uhradil sumu vo výške 50 eur, ktorú je potrebné započítať na ďalšiu časťsplátky č. 22, ako aj časť splátky č. 23, t.j. na najskôr splatné splátky podľa zásady priority. Premlčaný
je tak v danom prípade zvyšok splátky č. 23 a takisto splátka č. 24 a splátka č. 25, t.j. dlžná suma
vo výške 82,52 eur, nakoľko v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok už odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej splátky. Po 21.4.2016 a pred
zosplatnením úveru sa stala splatnou splátka pod por. č. 26. Následne žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, pričom dlžná suma úveru podľa prehľadu splátok a úhrad činila 654,92 eur,
teda nižšia suma než súčet splátok č. 27 až 48, ktorý predstavuje sumu 1.180,08 eur (32 x 36,90 eur ).
Právny predchodca žalobcu si tak uplatnil nižšiu sumu, než ktorá by mohol v prípade, ak by nezosplatnil

úver, keďže konečná splatnosť úveru už nastala a to v mesiaci marec 2015. Nepovažoval za dôvodnú
námietku žalovaného, podľa ktorej výzvu na predčasné splatenie celého úveru neprevzal on, ale iná
osoba (pravdepodobne manželka žalovaného), nakoľko predmetná zásielka bola doručovaná žalobcovi
poštou na adresu jeho bydliska, ktorú má do dnešného dňa, a bez poznámky do vlastných rúk z čoho
vyplýva, že ju mohla prevziať aj iná plnoletá osoba žijúca s ním v spoločnej domácnosti. Dlžná suma,
ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi tak činí 691,82 eur (36,90 eur + 654,92 eur ). V tejto

časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy. Dodal,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky -
nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 6,60 €, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 89 % k pôvodnej žalovanej sume a žalovaný úspech v rozsahu
11 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 78 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z povrchného posúdenia veci
a súd neoveril predložené a popísané dôkazy. Uviedol, že zmluvné doklady podpísané medzi žalobcom
a žalovaným obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, čim sa oslabuje pozícia žalobcu v tejto právnej
veci. Zmluvy sú formulárové bez možnosti meniť ich obsah pred jej podpisom. Navyše pochybuje o tom,
že ich dostal v rovnakom znení a v rozsahu ako ich má u seba žalobca. Okrem zámernej nepresnosti

výšky poskytnutých úverov a pôžičiek, okrem navýšenej odplaty za úver, ktorá podstatne prevyšuje
odplatu v bankách a klamlivej ročnej percentuálnej miery nákladov patria medzi neprijateľné zmluvne
podmienky vyhlásenie, že sa oboznámil s úverovými podmienkami - skryté prenesenie dôkazného
bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv
na súde a iných štátnych organov, ďalej neuvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, chýbajúci udaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podpísaná rozhodcovská
zmluva, resp. doložka, dohoda o vyplnení zmenky a dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukázal na ust.
§ 39, § 53 a 451 ods.1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a existenciu
neprijateľných podmienok predmetná zmluva je v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch bezúročná a bez poplatkov. Vychádzajúc z údajov uvedených rozsudku potom žalovaný dlhuje

žalobcovi sumu 260,02 eur ako rozdiel medzi výškou pôžičky 1100 eur a uhradených súm 789,98 eur a
50 eur. Navrhol, aby súd určil, že zmluvne odplaty dojednané medzi stranami sporu sú neplatné resp.
zmluvy podpísané medzi žalobcom a žalovaným sú bezúročné a bezodplatné.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za nesporne preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
25.3.2011 v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 1100 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť
veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 48 mesačných splátok po 36,90 eur. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky pôžičky.

8. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových zmluvných podmienokpred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používal vo
viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ

v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé
aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a

žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Odvolací súd pritom zistil, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť uvedenú v § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko zmluva o pôžičke obsahuje údaj len o celkovej výške
mesačnej splátky v sume 36,90 eura, pričom v splátke sú zároveň zahrnuté aj úroky a poistenie. V
zmluve je uvedená len celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože
nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. V

obchodných podmienkach je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý
úrok a príslušná časť istiny a splatnosť do 20-teho dňa v mesiaci. S poukazom uvedené, keďže v zmluve
nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade

s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.100 eur a z prehľadu splátok a úhrad bolo
preukázané, že žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi zaplatil celkovo na úver sumu 839,98
eur, rozdiel medzi skutočne čerpaným a splateným úverom je vo výške 260,02 eur.

11. Preto vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru odvolací súd
žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 260,02 eur s príslušenstvom (zákonným úrokom z
omeškania) a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. a zmenil
rozsudok nad sumu 260,02 eur s príslušenstvom tak, že žalobu zamieta v súlade s ust. § 388 C.s.p.

12. V danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ktorý však nebol správne právne
posúdený, čo však nie je dôvod na nariadenie pojednávania a vykonávanie dokazovania na odvolacom
súde, preto na základe skutkových zistení súdu prvej inštancie zmenil v časti rozsudok súdu prvej
inštancie a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 2 C.s.p. Na
základeskutočnosti,žedošlovodvolacomkonaníkzmenerozsudkusúduprvejinštancie,došlozároveň
aj k zmene pomeru úspechu strán v konaní. Po zmene je žalobca úspešný v rozsahu 33 % (260,02 eur)
k pôvodnej žalovanej sume a neúspešný v rozsahu 67 % (520,22 eur), čo zase predstavuje úspech

žalovaného. Miera úspechu žalovaného tak činí 34 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).