Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010236
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010236.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného F. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z.,
O. XXXX/XX, okres Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek
3 písm. b) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. mája 2018 prejednal

sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú v neprospech odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2018, sp. zn. 1Pp/26/2018 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku sa napadnuté uznesenie z r u š u j e v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného F. B. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a , pretože nie je dôvodný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14. marca 2018, sp. zn. 1Pp/26/2018 podľa § 66 odsek 1,
odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku podmienečne prepustil odsúdeného F. B., nar.
XX.XX.XXXX z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Brezno zo dňa 16. júla 2017, sp. zn. 0T/41/2017, právoplatný dňom 25. júla 2017 za
trestné činy prečinov v jednočinnom súbehu /prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky poľa § 289

odsek 3 písm. b) Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písm. d) Tr. zákona/. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil okresný súd odsúdenému skúšobnú
dobu 1 rok. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného sú splnené všetky
tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, odsúdený už
vykonal potrebnú polovicu z jemu uloženého a nariadeného predmetného trestu odňatia slobody /§ 66
odsek 1 písm. a) Tr. zákona/, a pokiaľ ide o zvyšné dve materiálne podmienky vyplývajúce z ustanovenia

§ 66 odsek 1 Tr. zákona, odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny
život v podmienkach výkonu trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných povinností a úloh,
vrátene dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon uloženého trestu odňatia
slobody.Neboldisciplinárnepotrestaný,plnístanovenýprogramzaobchádzania,mávytvorenépracovné
i mimopracovné návyky s predpokladom zamestnania sa na slobode a k spáchaniu trestnej činnosti,
ktorej sa dopustil je čiastočne kritický. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o predpoklad

vedenia riadneho života na slobode, je u odsúdeného zaručený s prihliadnutím i na
písomné vyjadrenie riaditeľa ústavu na výkon trestu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť
s uložením probačného dohľadu. Okresný súd súčasne rozhodol o určení skúšobnej doby odsúdenému
na jeden rok s nariadením probačného dohľadu.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť iba prokurátor

okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného F. B.. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal
absenciu naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestuodňatia slobody. V tomto smere poukázal na hodnotenie odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že u odsúdeného je resocializačná prognóza hodnotená menej
priaznivo s konštatovaným stredným rizikom sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi majú byť najmä

nezdržanlivosť vo vzťahu ku konzumu alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých môže opätovne
zlyhať a opakovať trestnú činnosť, voči ktorej je iba čiastočne kritický s tendenciou jej zľahčovania.
Prokurátor ďalej poukázal na to, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je automaticky udeľovanou odmenou iba za relatívne dobré správanie sa, bez ohľadu na
účel trestu. Zmysel napĺňa iba vtedy, ak existujú súčasne také skutočnosti a takého významu, ktoré

odôvodňujú nádej, že odsúdený na slobode po podmienečnom prepustení bude viesť aj skutočne riadny
život a neexistuje tak príliš vysoké riziko recidívy. Vzhľadom na uvedené dôvody, keďže u odsúdeného
nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu nie sú splnené zákonné materiálne predpoklady, prokurátor navrhol, aby
krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Odsúdený F. B. vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že
prokurátor v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia napadnutého uznesenia písomne neodôvodnil
svoju podanú sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, čím porušil zákon. Dodatočné písomné odôvodnenie
sťažnosti považuje za akýsi alibizmus a arbitrárnosť postupu prokuratúry vo vzťahu kontradiktórnemu
charakteru trestného procesu, čo však nemá oporu v Trestnom poriadku. Krajský súd by mal preto

podanú sťažnosť správne vnímať ako neodôvodnenú a tak by ju mal i podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr.
poriadkuzamietnuť.Ajnapriekcharakterupodanejsťažnostiprokurátora,ktorúpovažujezaneprocesnú,
z hľadiska vecného je ešte menej dôvodná. Ďalej odsúdený poukázal na to, že prokurátor v písomných
dôvodoch používa iba ustálené používané frázy, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a vykonané dôkazy
hodnotí zásadne iba jednostranne, v jeho neprospech. Pozoruhodné je to, že mu bol uložený doživotný

zákaz viesť motorové vozidlá každého druhu a preto sa opätovne nemôže dopustiť už trestnej činnosti
ohrozovaním pod vplyvom návykovej látky. Jeho závislosť na alkohole nie je patologická, čo dokazuje
i to, že mu nebolo uložené akékoľvek liečenie v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov. Nie je
pravdou, že jeho postoj je iba čiastočne kritický. Jeho postoj kritický v celom rozsahu preukazuje jeho
skutočný postoj a správanie vo výkone trestu, ktoré bolo hodnotené pozitívne a ku chybám, ktorých

sa v minulosti dopustil, pristupuje vždy veľmi kriticky a chlapsky. Je toho názoru, že doposiaľ na sebe
vo výkone trestu pracoval tvrdo a zodpovedne a jeho správanie vo výkone trestu nie je iba „relatívne“
pozitívne. Vyslovené obavy prokurátora, že po podmienečnom prepustení zlyhá a dopustí sa opätovne
trestnej činnosti považuje iba za „veštenie z krištáľovej gule.“ Preto navrhol sťažnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 10. apríla 2018,
preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 25. mája 2018 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel

k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď
napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného F. B. z výkonu predmetného uloženého
trestu odňatia slobody a keď podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu 1 rok
s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným, pretože na taký postup neboli splnené dôsledne
zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona.

Z ustanovení § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného F. B. je súčasné splnenie troch podmienok a
to,žeodsúdenývykonalpolovicuuloženéhoanariadenéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,že
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal adekvátny stupeň polepšenia

a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest
vykonáva. Výkon polovice uloženého trestu a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia
jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre
jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ skutočne
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné
prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať
v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny života že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona
vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia

páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj
na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má

vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa
musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom
vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol
taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho
viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu
spáchať trestný čin.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené dôsledne (materiálne) podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a
správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného F. B.
riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobnejšie poukázal
v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd vyplýva záver, že odsúdený dňa 25.10.2017 sám
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Banská Bystrica. Následne bol dňa
21.11.2017 premiestnený do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Počas pobytu v nástupnom oddiele, kde

si osvojil ústavný poriadok a denný režim, bol umiestnený do kolektívu odsúdených v diferenciačnej
skupine B. Z ústavu v Banskej Bystrici nie sú v dokumentácii odsúdeného evidované
relevantnépoznatkyoodsúdenomadokumentáciajebeznegatívnehozáznamu.VÚVTOSDubnicanad
Váhom je správanie a vystupovanie odsúdeného slušné. Odsúdený plní pokyny a príkazy príslušníkov
zboru. Ústavný poriadok a režim dňa má osvojený a dodržiava ich, v kolektíve odsúdených

je nekonfliktný. Dbá na dodržiavanie osobnej i kolektívnej hygieny. V jednom prípade sa odsúdený
dopustil porušenia ústavného poriadku, keď vynášal stravu z jedálne, čo sa však po upozornení u
neho už neopakovalo. V osobných veciach si odsúdený udržiava poriadok. Doposiaľ nebol odsúdenému
udelený disciplinárny trest, ale ani disciplinárna odmena. Pracovne je zaradený s dohľadom v ústave,
s pozitívnym hodnotením pracovnej morálky a s dodržiavaním predpisov na ochranu bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci. V rámci činnosti pre všeobecný rozvoj sa zapája do čistiacich a upratovacích
prác v ústave. Mimo práce využíva voľný čas zmysluplne čítaním literatúry, kreslí, hrá spoločenské
hry, sleduje televíziu a počúva ústavný rozhlas. Zúčastňuje sa i kultúrnych akcií v rámci ústavnej
kultúrno-osvetovej činnosti. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s rodinou - s manželkou formou
korešpondencie a návštev, čo má pozitívny vplyv na odsúdeného. Krátkodobé ciele zaobchádzania sú u

odsúdeného zamerané najmä na dodržiavanie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, zvyšovania
právneho vedomia smerom k vedeniu k zodpovednosti za svoje správanie a konanie, k zmysluplnému
využívaniu voľného času, k upevňovaniu pracovných návykov a na sledovanie a podporu pozitívnych
kontaktov odsúdeného s vonkajším prostredím. V časti „edukácia“ odsúdený stanovené ciele a úlohy
plní iba čiastočne, nakoľko prezentuje čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti tým, že má tendenciu

ju zľahčovať. Ostatné ciele plní na požadovanej úrovni. Resocializačná prognóza je u odsúdeného
hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi u
odsúdeného sú najmä jeho nezdržanlivosť vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov, pod vplyvom
ktorých môže opätovne zlyhať, ďalej nedostatočné vzdelanie, dlhy a opakované páchanie trestnej
činnosti. Na záver hodnotenia riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody konštatuje, že odsúdený

čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.

Krajský súd k hodnoteniu odsúdeného však poukazuje aj na to, že vzhľadom na dĺžku vykonaného
trestu odsúdeným nemožno za dostatočnú považovať ani skutočnosť, že odsúdenému pri neuložení

žiadneho disciplinárneho trestu neboli udelené ani žiadne disciplinárne odmeny, hoci v hodnotení
riaditeľa sa okrem iného konštatuje, že v jednom prípade porušil odsúdený ústavný poriadok, čo sa
však už neskôr neopakovalo. Za podstatné však krajský súd považuje zdôrazniť, že okresný súd
pri osvojení si pozitívnych skutočností o odsúdenom v jeho hodnotení riaditeľom ústavu na výkontrestu opomenul, že z písomného hodnotenia odsúdenia tiež vyplýva, že odsúdený krátkodobé ciele
stanoveného programu zaobchádzania plní iba čiastočne, keď v jeho časti edukácie u odsúdeného
absentuje jeho iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, čo sa prejavuje u odsúdeného

tendenciami v jeho vystupovaní vo výkone trestu tým, že zľahčuje trestnú činnosť, ktorej sa dopustil
a bol za ňu odsúdený. Navyše u odsúdeného sú rizikovými faktormi pre sociálne zlyhanie práve
jeho konštatovaná nezdržanlivosť, pokiaľ ide o konzumáciu alkoholických nápojov. V tomto smere je
mylným prezentovaný názor odsúdeného v písomnej reakcii na písomné dôvody sťažnosti prokurátora
o tom, že v budúcnosti sa nemôže pod vplyvom požitia alkoholických nápojov dopustiť opätovne

trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keďže mu bol uložený doživotný trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Pre naplnenie objektívnej stránky uvádzaného trestného
činu nie je vylučujúcim faktorom, že osoba, ktorá vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických
nápojov, vedie toto vozidlo bez oprávnenia. Aj ďalšie uvádzané rizikové faktory v písomnom hodnotení
na odsúdeného - jeho nedostatočné vzdelanie a dlhy, ako i opakované páchanie trestnej činnosti
poukazujú na to, že u odsúdeného nie je dôsledne naplnená nielen druhá materiálna podmienka, teda

preukázanie adekvátneho stupňa polepšenia v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ale ani
predpoklad vedenia riadneho života na slobode po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu
trestuodňatiaslobody(tretiazákonnámateriálnapodmienkaprepodmienečnéprepustenie).Krajskýsúd
uvádza, že pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej (materiálnej) podmienky pre podmienečné prepustenie
odsúdeného F. B., hoci jeho hodnotenie počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nie je v

zásade negatívne, nie je však ani dostatočným pre konštatovanie o tom, že odsúdený preukazuje
skutočne adekvátny stupeň polepšenia. Pre takéto konštatovanie nesvedčí minimálne záver o tom, že
stanovený program zaobchádzania odsúdený doposiaľ plní iba v čiastočnej miere. Aj konštatovaniu o
naplnení ostatnej tretej zákonnej (materiálnej) podmienky u odsúdeného bránia významné skutočnosti,
na ktoré poukazuje tiež obsah hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu na odsúdeného počas

doterajšieho výkonu trestu, a to uvádzané všetky rizikové faktory, z nich najvýznamnejšími sú zjavné
sklony u odsúdeného páchať trestnú činnosť, čo deklarujú aj doterajšie jeho viaceré odsúdenia za
spáchanie rôznej trestnej činnosti, aj závažnejšieho i násilného charakteru s tým, že pokiaľ ide o jeho
štvrté odsúdenie (Okresný súd Brezno sp. zn. 1T/139/2014), kde mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, s jeho podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu,

ktorá doposiaľ ešte stále plynie (do 27. júla 2019!) je evidentné, že trestnú činnosť, za spáchanie ktorej
vykonáva v súčasnej dobe odsúdený trest odňatia slobody, spáchal počas jej plynutia. Pre úplnosť
krajský súd dodáva, že námietky odsúdeného v jeho písomnej reakcii na písomné dôvody podanej
sťažnosti prokurátora, ktoré prokurátor predložil okresnému súdu až po uplynutí troch dní po podaní
sťažnostinaverejnomzasadnutíokresnéhosúdu,majúspôsobovaťto,ženiejemožnénaneprihliadaťv

konaní o sťažnosti na krajskom súde, samo o sebe nespôsobuje dôvod na zamietnutie podanej sťažnosti
prokurátora,ktorúpodalihneď naverejnomzasadnutía z ktorejjednoznačnevyplýva,žeideosťažnosť
v neprospech odsúdeného.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora

napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku a sám podľa § 66
odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona návrh odsúdeného F. B. na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný
súd, ktorý navyše pochybil i v tom, že pri nariadení probačného dohľadu nad odsúdeným tak, ako to
jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 68 odsek 1 Tr. zákona, neuložil odsúdenému minimálne jedno

primerané obmedzenie či povinnosť uvedenú v § 51 odseku 3 či odseku 4 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.