Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/804/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215040
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu:
Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou
kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/172/2012-252 zo dňa 04. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že
žalovanému trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobami doručenými
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012, vedenými na okresnom súde pod sp. zn. 6C/172/2012, 6C/173/2012,
6C/174/2012, 6C/175/2012, 6C/181/2012, 6C/182/2012, 6C/183/2012, 6C/184/2012, 6C/185/2012 a

6C//186/2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody v celkovej výške 1750
€ (suma získaná súčtom uplatnenej náhrady škody v jednotlivých konaniach) a právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v celkovej výške 4 038,36 € (suma získaná súčtom uplatnenej nemajetkovej ujmy v
jednotlivých konaniach), pričom okresný súd jednotlivé konania spojil uznesením sp. zn. 6C/172/2012
na spoločné konanie, vedené ďalej pod sp. zn. 6C/172/2012, pretože dospel k záveru, že sa jedná o
totožných účastníkov a rovnaký predmet konania. Z obsahu jednotlivých žalôb spojených na spoločné
konanie vyplýva, že žalobca odôvodnil uplatnené nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tým,

že v pozícii oprávneného podal v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. EX 383/2006, EX 111/2004, EX 117/2007, EX 900//2004, EX 1074/2005, EX 2528/2005, EX
3430/2004, EX 3016/2004 a EX 3421/2004 návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom exekučný súd
v zákonom stanovenej lehote nerozhodol. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
ďalej konštatoval, že žalobca v žalobách spojených na spoločné konanie uviedol, že exekučný súd
napriektomu,ženímprejednávanávecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv

na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu veci, rozhodol o návrhoch na zmenu súdneho exekútora
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobca pri tom podľa jeho tvrdenia v žalobe vyvinul enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Nárok uplatnený v žalobe si teda uplatnil z dôvodu
nesprávneho úradného postupu okresného súdu tvrdiac, že majetková škoda a nemajetková ujma muvznikli tým, že Okresný súd Zvolen nerozhodol o návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote.

3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, čo zistil z jednotlivých
exekučných spisov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, pričom podrobne rozpísal kedy podal
oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a kedy okresný súd o tomto návrhu rozhodol, tak že
uviedol: „V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/368/2004 bola exekúcia vedená u JUDr.
Stanislavy Kolesárovej, súdnej exekútorky so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru 5, pod značkou

EX 51/2004. Exekúcia bola vedená proti povinnej K. D., bytom U., E. M. C. XX. Predmetom exekúcie
bola pohľadávka vo výške 6 600,- Sk (219,08 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh
na zmenu exekútora dňa 30. 8.2010. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom
čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 30.9.2010. Exekučný súd rozhodol
dňa 23.5.2011, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd ako odvolací súd toto
rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/2280/2006 bola exekúcia vedená u JUDr. Jána
Debnára, súdneho exekútora so sídlom v Detve, pod sp. značkou EX 383/2006. Exekúcia bola vedená
proti povinnému X. W., bytom U., X. XXXX/XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 19 213,-
Sk (637,75 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa 6.9.2010.

Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na
rozhodnutie(30dní)uplynuladňa6.10.2010.Exekučnýsúdrozhodoldňa6.6.2011,keďvyhlásilexekúciu
za neprípustnú a zastavil ju.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/494/2004 bola exekúcia vedená u JUDr. Stanislavy

Kolesárovej, súdnej exekútorky so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru 5, pod značkou EX 111/2004.
Exekúcia bola vedená proti povinnej A. F., bytom U., A. XXX,- XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka
vo výške 9 277,- Sk (307,94 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu
exekútora dňa 30.8.2010. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase,
nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 29.9.2010. Exekučný súd rozhodol

dňa 31.1.2012, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd ako odvolací súd toto
rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/572/2007 bola exekúcia vedená u JUDr. Jána
Debnára, súdneho exekútora so sídlom v Detve, pod sp. značkou EX 117/2007. Exekúcia bola vedená

proti povinnej U. I., bytom A., C. XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 7 440,- Sk (246,96
Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa 6.9.2010. Je pravdou,
že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na rozhodnutie
(30 dní) uplynula dňa 6.10.2010. Exekučný súd rozhodol dňa 30.4.2012, keď vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/870/2004 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa
Ďuricu, súdneho exekútora so sídlom vo Zvolene, pod sp. značkou EX 900/2004. Exekúcia bola vedená
proti povinnej U. J., bytom J., F. H. 4. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 7 092,- Sk
(235,41 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa 2.11.2009.

Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota
na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 9.2.2010, keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/905/2005 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa

Ďuricu, súdneho exekútora so sídlom vo Zvolene, pod sp. značkou EX 1074/2005. Exekúcia bola
vedená proti povinnému C. K., bytom U., Z.. I. XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 25
833,- Sk (857,50 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa
2.11.2009. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná
lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 10.2.2010, keď

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/2162/2005 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa
Ďuricu,súdnehoexekútorasosídlomvoZvolene,podsp.značkouEX2162/2005.Exekúciabolavedenáproti povinnej U. D., bytom A., C. XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 8 713,- Sk
(289,22 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa 2.11.2009.
Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na

rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 12.2.2010, keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Krajský súd ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/2394/2004 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa
Ďuricu,súdnehoexekútorasosídlomvoZvolene,podsp.značkouEX3430/2004.Exekúciabolavedená

proti povinnej O. V., bytom A., C. XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 12 395,- Sk
(411,44 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa 2.11.2009.
Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná lehota na
rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 15.2.2010, keď vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Krajský súd ako odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/2024/2004 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa
Ďuricu, súdneho exekútora so sídlom vo Zvolene, pod sp. značkou EX 3016/2004. Exekúcia bola
vedená proti povinnému K. D., bytom U., J. C. XX. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 9
420,- Sk (312,69 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa
2.11.2009. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná

lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 16.2.2010, keď
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Krajský súd ako odvolací súd toto rozhodnutie
potvrdil.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 11Er/2393/2004 bola exekúcia vedená u JUDr. Jozefa

Ďuricu, súdneho exekútora so sídlom vo Zvolene, pod sp. značkou EX 3421/2004. Exekúcia bola
vedená proti povinnej T. C., bytom A., A. H. 1. Predmetom exekúcie bola pohľadávka vo výške 15
878,- Sk (527,05 Eur) s príslušenstvom. Oprávnený (žalobca) podal návrh na zmenu exekútora dňa
2.11.2009. Je pravdou, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenom čase, nakoľko zákonná
lehota na rozhodnutie (30 dní) uplynula dňa 2.12.2009. Exekučný súd rozhodol dňa 16.2.2010, keď

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Krajský súd ako odvolací súd toto rozhodnutie
potvrdil“.

4. V súvislosti s vyššie uvedenými zisteniami okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol: „S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie

súd žaloby žalobcu v spojených veciach zamietol ako neodôvodnené a neopodstatnené. Žalobca
v žiadnom z konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal ani vznik škody, ani výšku škody.
Nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku ani za ušlý
majetkový prospech. Žalobca by v každom konkrétnom konaní na preukázanie vzniku škody musel

produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a rovnako aj nemajetkovej ujmy, súd považoval žalobu za právne
neopodstatnenú a neodôvodnenú. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol“.

5. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 15. 01. 2015 žalobca odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Uvedené odvolacie námietky potom žalobca v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu vytkol,

že prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2
OSP s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek tomu,
že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol podľa žalobcu postupovať podľaust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu a ak tak spravil, odňal žalobcovi právo
konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca,
žalobca v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa žalobcu nič nemení na tom,
že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Je tomu tak podľa žalobcu preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou

praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo
vecisúdomneprichádzalo včasejehovydaniadoúvahyajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutírozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému
legálne pripustil odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa
názoru žalobcu znamená, že meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

7. K uplatnenej škode žalobca v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy

informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a
kontrola stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru žalobcu rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V
uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie odvolaním

napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva účastníka
konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky.

8. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru žalobcu zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že žalobcovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru žalobcu vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozsudku nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver,
na základe ktorého žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných

rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a
teda aj rozdielny skutkový základ.

9. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote,

náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a boli by časom pretransformované do
podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa žalobcu zaťažený plnením náhrady nákladov
tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, pretože za tieto náklady dlžník
nemôže niesť zodpovednosť.

10. V závere odvolania žalobca uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote, zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu

nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie
okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
žalobcovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte

udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť, pretože práva žalobcu boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty.
.11. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/172/2012 zo dňa 04. 12. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

12. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny poriadok,
t. j. postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosťzákonč.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok,kdesavPiatejčastioznačenejakoSpoločné,
prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: „ Ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“.
Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom za predchádzajúcej právnej
úpravy uskutočnenej zákonom č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované,
avšak odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.

z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01. 07. 2016.

14.Popreskúmanísprávnostizáverovokresnéhosúduzhľadiskaodvolacíchnámietokžalobcuodvolací
súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nekorešpondujú s odôvodnením
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobca okresnému súdu vytýka, že

jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete konania, v dôsledku
čoho podľa žalobcu nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza,
že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd
nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať
pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek
tomu, že žalobca riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že toto tvrdenie
žalobcu uvedené v odvolaní nezodpovedá skutočnosti, pretože z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu

na zrušenie nariadeného pojednávania žalobca ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania
uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu porušenia jeho práva na zákonného sudcu a
nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd
v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednávania a rozhodovania
predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania žalobca v návrhu

na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z
akých samostatným uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu
nariadeného pojednávania. Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca,
napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na

prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii žalobcu odvolací
súd uvádza, že uznesením č. k. 23NcC/151/2012 zo dňa 10. 10. 2012 rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystricionámietkachzaujatostivznesenýchžalobcomtak,žezprejednaniaarozhodovaniavecivedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/172/2012 vylúčil JUDr. Jána Petreása; ostatných sudcov
Okresného súdu Zvolen nadriadený súd z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil. Okresný

súd Zvolen uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 6C/172/2012 pridelená náhodným
výberom spomedzi ostatných nevylúčených sudcov Okresného súdu Zvolen sudcovi JUDr. Daliborovi
Miľanovi. Odvolacia námietka žalobcu, obsahom ktorej je tvrdenie žalobcu, že mu okresný súd odňal
možnosť konať pred súdom, je teda rovnako ako odvolacia námietka žalobcu, že vo veci konal a
rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 379 a 380 CSP odvolacísúd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je

preukázaný.Napriektomužalobcavrozporesobsahomodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku
okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s obsahom
predloženéhoznaleckéhoposudku,zktoréhovyplývaakénákladybolivynaloženévsúvislostisvedením
a správou pohľadávky. S uvedeným tvrdením žalobcu nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jasne vyplýva, prečo okresný súd

žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu - žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne
splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by

bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore
s dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal
sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takáto odvolacia námietka žalobcu nekorešponduje
s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Rovnako neobstojí ani
odvolacia námietka žalobcu o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky

zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote, náklady na správu
pohľadávkybyprešlinasúdnehoexekútoraačasombybolipretransformovanédotrovexekúcie,pretože
okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný).

16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení
uplatneného nároku žalobcu vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí.
Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť žalobca v odvolaní

žiadnym spôsobom nespochybni, preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne a ako vecne správne ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 CSP v nadväznosti na
ust. § 255 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní

úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).