Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201233
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216201233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s. r. o., Hradec Králové, Čsl. armády 954/7, IČ 247 85 199, Česká republika,
zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Martin, Jilemnického 30, proti žalovanej: L. D., M..
XX.XX.XXXX, U. Š., o zaplatenie 519,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 01.02.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 519,70 eur, úroku z omeškania 8,5% ročne od 25.09.2015

a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) so žalovanou zo dňa 14.05.2007 uzavrel
zmluvu č. 192793657, ktorou bolo žalovanej poskytnuté „povolené prečerpanie“ k bežnému účtu.
Žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, banka preto dňa 12.09.2013 odstúpila od zmluvy. Postúpená
pohľadávka žalobcovi predstavovala na úverovej istine sumu 488,62 eur, úroku 0,14 eur a úroku z
omeškania 30,94 eur.

(2) Žalovaná nemá evidovanú adresu trvalého pobytu, adresa jej aktuálneho pobytu zistená nebola, z
toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žaloba tak
bola žalovanej doručená dňa 28.12.2017.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa

súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát

neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnejtabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /
spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo
veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

(6) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(8) Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 14.05.2007 so žalovanou zmluvu o bežnom účte, na základe
ktorejbankavzmysle„oznámenia“zodňa22.09.2008žalovanejposkytolpovolenéprečerpanievovýške

13.000 Sk (431,52 eur) s úrokom 16,9% ročne. Žalovaná mala prečerpané prostriedky podľa žalobcu
vrátiť odpisom banky z účtu žalovanej.

(9) Listom z 12.09.2013 právny predchodca žalobcu (banka) oznámil žalovanej odstúpenie od zmluvy a
mimoriadnu splatnosť prečerpaných prostriedkov v sume 491,82 eur. Listinu preukazujúcu zosplatneniu

predchádzajúcu písomnú výzvu na zaplatenie omeškaného dlhu žalobca nepredložil.

(10) Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu

účastníkov.Žalovanávšakuzavrelapredmetnúzmluvuakospotrebiteľ,idetedaozmluvuspotrebiteľskú,
podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). V prvom rade sa však
zaoberal súd aktívnou legitimáciou žalobcu.

(11) Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

(12) Podľa § 98 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

(13) Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.(14) Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto

druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj
obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi

veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.
V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu

je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože
tomu bráni už citované ust. § 525 ods.1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej
postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami

zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho,
aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

(15) Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné

splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný
tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

(16) V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nedokázal, že by v čase,
kedy mala byť pohľadávka banky voči žalovanej platne postúpená, boli tieto podmienky postúpenia

splnené. V danom prípade nebolo však dokázané, že by bola žalovaná bankou písomne vyzvaná
pred zosplatnením na splnenie svojho omeškaného záväzku zo zmluvy. Žalobca tak nedokázal, že
pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie
je platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej

uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne
a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej
uplatňovanie.

(17) Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

(18) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(19) Žalovaná má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu jej v
spore žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa poprivšeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).