Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210764
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217210764.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: V. M., N..

XX.XX.XXXX, C. A. X., A. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom, Dunajská Streda,
Malá 13, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Paríž, Boulevard Haussmann
1, id. č. 542 097 90, Francúzsko, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO 47 258 713, zastúpeného: Advokátska
kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., Bratislava, Ružinovská 42, o zaplatenie 1.574,69 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 16.05.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k zaplateniu sumy 1.574,69 eur a k náhrade trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Nárok odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 04.10.2002 zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, žalovaný jej poskytol úver vo výške 3.945,20 eur
a žalobkyňa žalovanému celkom vrátila sumu 5.519,89 eur. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
9C/283/2014-84 zo dňa 27.05. 2014 (právoplatným dňa 15.07.2014) súd žalobu právneho predchodcu
žalovaného (v postavení žalobcu) proti žalobkyni (v postavení žalovanej) o zaplatenie 1.602,66

eur s príslušenstvom zamietol v plnom rozsahu. Súd zmluvu o úvere posúdil za neplatnú, na základe
ktorého dôvodu si zmluvné strany majú vrátiť poskytnuté plnenia. Žalobkyňa na úvere preukázateľne
uhradila sumu spolu 5.519,89 eur, pričom mala vrátiť iba poskytnuté plnenie z neplatnej zmluvy, celkom
vo výške 3.945,20 eur, a teda žalovaný získal majetkový prospech vo výške 1.574,69 eur plnením na
základe neplatného právneho úkonu. S poukazom na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výzvou zo
dňa 26.10.2016 žalobkyňa cestou advokáta žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia,
čo žalovaný odmietol.

(2) Súd vo veci vydal dňa 03.08.2017 platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu
uplatnenej sumy. Žalovaný podal včas odpor, v ktorom uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená
zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru a vydaní úverovej karty, na základe ktorej
bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydaná úverová karta. Žalobkyňa na
úverevyčerpalasumucelkom3.943,20eur,postupnýmisplátkamiuhradilažalovanémucelkom5.519,89
eur. Poukázal na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné

obohatenie nepovažuje prijaté plnenie z premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok
formy, pričom podľa žalovaného podmienka písomnej formy úverovej zmluvy bola dodržaná v súlade s
právnymipredpismi.Plneniežalobkynežalovanémuniejebezdôvodnýmobohatením.Zároveňžalovaný
vzniesol námietku premlčania, týkajúcu sa všetkých platieb žalobkyne uhradených pred viac ako dvomarokmi od podania žaloby. Posledná úhrada žalobkyne v prospech žalovaného bola vykonaná 12.10.2002
(?)anárokžalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniejepremlčaný.Poukázaltiežnato,žežalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia podala žalobkyňa po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej

lehoty, keďže rozsudok, na ktorý v žalobe odkazuje, nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2014. Navrhol
žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

(3) K odporu sa písomným podaním zo dňa 30.11.2017 vyjadrila žalobkyňa cestou advokáta tým, že
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného preukázala, keďže súd posúdil právny úkon,

na základe ktorého žalobkyňa plnila žalovanému, za neplatný, tým okamihom došlo k naplneniu
skutkových znakov bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Námietka
premlčania zo strany žalovaného podľa žalobkyne nie je dôvodná, nakoľko podľa rozsudku NS ČR
z 11.12.2008 sp. zn. 33Odo/1136/2006 je začiatok plynutia subjektívnej - dvojročnej a objektívnej -
trojročnej lehoty na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia stanovený odlišne a sú od seba
nezávislé. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k bezdôvodnému
obohateniu skutočne došlo, bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve vedel alebo nie. V
danom prípade bezdôvodné obohatenie vzniklo okamihom vyslovenia úverovej zmluvy za neplatnú, do
toho momentu žalobkyňa plnila na základe platného právneho úkonu. Z hľadiska posúdenia začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom

prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho
získal. V danom prípade je potom rozhodujúci okamih, kedy oprávnený zistil také okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo, je neplatný. Tu poukázala na rozsudok
(zrejme tunajšieho súdu) č. k. 8C/189/2014-64 zo dňa 11.09.2014, v ktorom vo výrokovej časti rozsudku
určil súd neplatnosť úverovej zmluvy s tým, že žalobkyňa sa o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť,

že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo, je neplatný, nedozvedela momentom nadobudnutia
právoplatnosti súdneho rozhodnutia (na ktoré odkazuje v žalobe), ale takýto okamih bude daný až v
prebiehajúcom konaní, keď súd v rámci žaloby na plnenie sa vysporiada aj s otázkou platnosti úverovej
zmluvy. Žalobkyňa preto vylučuje uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Dôvodnosť žaloby závisí od
otázky posúdenia platnosti právneho úkonu v tomto konaní.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, na základe
čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/283/2014-84 zo dňa 27.05.2014 súd zamietol žalobu podanú

dňa 11.04.2014 právnym predchodcom žalovaného, ktorou sa domáhal proti žalobkyni zaplatenia sumy
1.602,66 eur, zmluvného úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru,
poskytnutého na základe žiadosti na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
úverovej karty formou poskytnutia úverového rámca. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že
nebolo preukázané, že došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, ako to vyžaduje § 43c ods. 1

Občianskeho zákonníka, a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, keď
neplatnosť vyplýva aj z § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu potom s poukazom na
neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutím úveru 3.945,20 eur došlo na strane žalovanej
(tu žalobkyne) k bezdôvodnému obohateniu, ktoré má v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vydať,keďževšakžalovanápreukázateľneztituluúveruzaplatilažalobcovisumu5.519,89eur,nastrane

žalovanej bezdôvodného obohatenie nevzniklo.

(6) Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

(7) Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101

až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(8) Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že

právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba
začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť
odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto
okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale
môže sa o nich dozvedieť aj neskôr.

(9) Žalovaný sa nároku žalobkyne bránil tým, že na jeho strane prijal plnenie zo zmluvy neplatnej len
pre nedostatok formy. Citované ustanovenie § 455 ods. 1 OZ však má na mysli neplatnosť, ktorej
sa ten, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý, dovolá (tzv. relatívna neplatnosť). V danom
prípade však ide o spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnemu režimu zákona o spotrebiteľských

úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, inak od 11.06.2010
nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z.), ktorý sám priamo v § 4 ods. 1 konštatuje neplatnosť zmluvy
v prípade nedodržania písomnej formy. Na plnenie, ktoré žalovaný prijal od žalobkyne platbami na
úvere nad rámec prečerpaných peňažných prostriedkov žalobkyňou, je tak povinný žalobkyni z titulu
bezdôvodného obohatenia vrátiť. Keďže však vzniesol námietku premlčania, súd sa s ňou musel

vysporiadať, na základe čoho konštatuje, že námietka premlčania bola dôvodná. Žalovaná sa najneskôr
právoplatnosťou rozhodnutia, na ktoré sama odkazuje v žalobe dozvedela, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že plnila nad rámec
svojej povinnosti a preto jej začala plynúť (subjektívna) premlčacia lehota na uplatnenie nároku. Táto
uplynula najneskôr 15.07.2016, jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na vrátenie bezdôvodného

obohatenia, a keďže sa v spore žalovaný úspešne premlčania dovolal, súd žalobu zamietol.

(10) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(11) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(12) Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobkyni podľa

pomeru procesného úspechu v rozsahu 100%.

(13) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).