Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210745
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217210745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela

Ilavského a Mgr. Michala Novotného vo veci starostlivosti o maloletú: C. J., nar. X.. E. XXXX, bytom
u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajská Streda,
dieťaťa rodičov - matky: G. J., nar. XX. O. XXXX, J. XXX/XX, P. H., zastúpenej: JUDr. Helena Buzgóová,
advokátka, Dunajská Streda, a otca: M. J., nar. X. S. XXXX, R. P. XXX/XX, G. R., o zvýšenie výživného,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12 P 38/2017-60 z 18.
septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo zvýšené výživné na

maloletú za obdobie od 15. mája 2017 do právoplatnosti, ako aj v časti splácania dlhu na zročnom
výživnom potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 12 P 38/2017-60 z 18. septembra 2017 súd prvej inštancie (I) zmenil
skoršie rozsudky Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave a výživné otca na
maloletú s účinnosťou od 15. mája 2017 zvýšil zo 100 € na 180 € mesačne a (II) povolil otcovi splácať
dlh na zročnom výživnom za obdobie od 15. mája do 30. septembra 2017 v sume 363,87 € splátkami
po 30 € mesačne.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3.1RozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.13P44/2010-32z15.októbra2010bolozvýšené
výživné otca na maloletú, ktorá mala 8 rokov a chodila do 2. triedy základnej školy, na sumu 100 €
mesačne. Matka maloletej mala v tom čase mesačný príjem z opatrovateľského príspevku 119,95 €
mesačne a bývala s maloletou u svojich rodičov. Otec bol zamestnaný, dosahoval príjem priemerne

802,17 € mesačne a vlastnil byt zaťažený úverom. Okrem maloletej mal vyživovaciu povinnosť voči
ďalšiemu dieťaťu, ktorá však medzičasom zanikla.

3.2 Matka má v súčasnosti takisto opatrovateľský príspevok 200 € mesačne, pretože opatruje vlastného
otca, pričom s deťmi naďalej býva u rodičov. Iný majetok nemá. Otec naďalej pracuje u rovnakého
zamestnávateľa s priemerným príjmom 973,85 €. Vlastní rovnaký byt s refinancovaným úverom, v
ktorom býva spolu s manželkou, jej dospelým synom a jej matkou. Je diabetik s prísnou diétou a má

zvyšné výdavky na stravu, lieky a výživové doplnky. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú.3.3 Maloletá má 15 rokov a navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Dunajskej Strede, na ktorú
vynakladá cca 310 € na školský rok. Má zdravotné problémy, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky na
zubára, gynekológa a očného lekára.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne
podmienky na zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré
môžubyťsubjektívne(nastraneoprávnenejalebopovinnej)aleboobjektívne(vývojživotnýchnákladov).
Výživné na maloletú bolo upravené pred 6 rokmi, odkedy došlo k zmene pomerov najmä na jej

strane. Zvýšili sa jej odôvodnené potreby prechodom na vyšší typ škody (druhý stupeň, stredná škola),
fyzickým a duševným vývojom rastú jej nároky a v budúcnosti sa budú ďalej zvyšovať. Rodičom
zanikla vyživovacia povinnosť, čo umožňuje zvýšiť výživné na maloletú. Suma 180 € potom predstavuje
akceptovanúhranicupribližne20až25%priemernéhočistéhomesačnéhopríjmuotca,pričomnastrane
matky súd zohľadnil, že sa o maloletú stará. K zvýšeniu pristúpil spätne od podania návrhu (15. mája
2017), pretože už v tom čase bola preukázaná zmena pomerov (prechod maloletej na druhý stupeň ZŠ

a nástup puberty).

5. Včas podaným odvolaním sa otec domáha zmeny napadnutého rozsudku v tom zmysle, že výživné
sa zvýši až od právoplatnosti rozsudku a dlh na zročnom výživnom tak nevznikne. Od podania návrhu do
pojednávania ubehli štyri mesiace, otec naň prišiel riadne, pristúpil na dohodu a pojednávanie nemaril.

6. Matka navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na nárast nákladov od poslednej úpravy
výživného, a to už v máji 2017. Konanie pritom začala až vtedy preto, lebo až vtedy došlo k zrušeniu
vyživovacej povinnosti otca k druhému dieťaťa, ten však žiadal kompenzovať tým vzniknutý preplatok.
Okrem toho sa otec necitlivo vyjadroval o potrebách a zdravotnom stave maloletej na sociálnych sieťach.

Jeho príjem a životná úroveň sú pritom slušné.

7. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Otec v odvolacej replike poprel, že by výživné na maloletú kompenzoval s akýmkoľvek preplatkom. Za

vyjadreniami na sociálnej sieti si stojí, nemal záujem maloletú zosmiešňovať, len poukazoval na niektoré
náklady. Svoj príjem nepovažuje za slušný, ale zodpovedajúci možnostiam okresu, pričom pracuje od
skončenia strednej školy a nikdy nebol nezamestnaný. Súd nedokazoval jeho zdravotný stav, keďže sa
s matkou dohodli. Ak však súhlasil s dohodou, nemal by sa nárok navrhovateľa spätne uznať od podania
návrhu, ale až od rozhodnutia súdu.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 65 v spojení s § 23 ods. 2 C. m. p.),
ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a
contrario). Po jeho preskúmaní bez ohľadu na odvolacie dôvody (§ 66 a 67 C. m. p.), dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový
stav reprodukovaný v odsekoch 3.1 až 3.3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej
inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z
ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil a ako ich vyhodnotil. Zistenia urobené
z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov
a svedkov tak, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Samotné hodnotenie dôkazov potom
zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne právne uzavrel,
že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletú. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o
rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že zmena skoršieho rozhodnutia o výživnom je možná len vtedy, ak sa
zmenia pomery, teda potreby oprávneného a možnosti a schopnosti povinného (§ 62 ods. 2 a § 75 Zák.

o rodine). Pri rozhodovaní o tejto zmene je potrebné porovnať okolnosti, ktoré tu boli v čase pôvodného
rozhodovania o výživnom, s okolnosťami existujúcimi v čase rozhodovania súdu o zmene resp. zrušení
vyživovacej povinnosti (porov. judikát R 72/1965). Nestačí len všeobecný záver, že doterajšie výživné
je neprimerané, pretože by šlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov.judikát R 27/1974). V prerokúvanej veci došlo k poslednej úprave výživného na maloletú rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13 P 44/2010-32 z 15. októbra 2010 v spojení s rozsudkom
tunajšieho sud č. k. 11 CoP 48/2010-61 z 19. januára 2011, teda takmer pred šiestimi rokmi. Maloletá

mala v tom čase 8 rokov, chodila na prvý stupeň základnej školy, takže najneskôr od 1. septembra
2013 prešla na druhý stupeň základnej školy. Vychádzajúc z judikátu R 69/1971 výživné nie je možné
obmedziť iba na potreby bývania, stravovania a ošatenia, ale slúži aj pre kultúre, športové, rekreačné
a iné potreby na zabezpečenia všestranného vývoja dieťaťa. Zo zisteného skutkového stavu, ale aj zo
všeobecných skúseností vyplýva, že prechodom na vyšší typ školy sa výdavky na maloletú zvyšujú,

zohľadňujúc aj predpokladané občasné výdavky na mimoškolské potreby a zvýšenie výdavkov súvisiace
s jej zdravotnými problémami. Výdavky na maloletú sa však prirodzene zvyšujú už aj preto, že je staršia,
chce žiť viac samostatne v spoločnosti rovesníkov, teda všetko, čo zahŕňa pojem oprávnené potreby
v oblasti vzdelávania, kultúrneho a spoločenského života. Aj súdom prvej inštancie vymerané výživné
180 € zodpovedá potom potrebám maloletej, ale aj možnostiam a schopnostiam povinného v zmysle §
62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda približne rozmedziu 20 až 25 % jeho mesačného príjmu

ustáleného súdom prvej inštancie na sume 973,85 € brutto.

12. Námietka otca proti zvýšeniu výživného od podania návrhu je nedôvodná. Podľa už citovaného §
78 ods. 1 Zákona o rodine je pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom rozhodujúci dátum, kedy
došlo k zmene pomerov. Od tohto momentu je potom súd oprávnený a aj povinný zmeniť skôr ustálené

výživné tak, aby zodpovedalo zmeneným pomerom. Ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine potom
obmedzuje súd prvej inštancie tým spôsobom, že zvýšené výživné možno priznať najskôr odo dňa
začatia súdneho konania (teda spravidla odo dňa podania zodpovedajúceho návrhu, porov. § 24 C.
m. p.). Len výnimočne možno u maloletých detí priznať zvýšené výživné aj spätne, najdlhšie však za
obdobie troch rokov pred začatím konania. Z týchto ustanovení teda vyplýva, že aj keby zmena pomerov

rozhodná pre zvýšenie výživného nastala skôr, súd nemôže výživné zmeniť spätne od okamihu zmeny
pomerov, ale len v rámcoch daných ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Už toto ustanovenie tak
normuje výnimku zo všeobecného pravidla, že k zmene výživného má dochádzať od okamihu zmeny
pomerov. V tejto súvislosti nie je podstatné, či druhý rodič so zvýšením výživného súhlasil alebo nie,
prípadne či v súdnom konaní spolupracoval alebo robil „obštrukcie“. Povinnosť súdu zvýšiť výživné od

podania návrhu, ak sú na to splnené podmienky (§ 77 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 Zákona o rodine), nie
je žiadnou sankciou pre druhého rodiča závislou od jeho prístupu v konaní, ale je dôsledkom základného
princípu, podľa ktorého zvýšené výživné patrí maloletému zásadne odvtedy, odkedy sa zmenili pomery
rozhodné pre jeho určenie.

13. V prerokúvanej veci sa konanie začalo návrhom matky došlým súdu prvej inštancie 15. mája 2017.
Súd prvej inštancie pritom uzavrel, že podstatná zmena pomerov nastala už prechodom maloletej na
druhýstupeňZŠ,tedanajneskôrodroku2013.Odtohtodátumutaknastalaužuvedenázmenapomerov,
ktorá opodstatňovala a vyžadovala zvýšenie výživného. Súd však vedený ustanovením § 77 ods. 1
Zákona o rodine ho priznal až od podania návrhu, teda od 15. mája 2017, teda neskôr než k zmene

pomerov došlo. Jeho rozhodnutie tak zodpovedá citovaným ustanoveniam Zákona o rodine. Vznik dlhu
na zročnom výživnom je potom logickým dôsledkom takejto spätnej úpravy výživného a nemožno ho
vnímať ako akúsi sankciu voči otcovi. Práve preto, že k zvýšeniu dochádza spätne, povoľuje sa zásadne
povinným splácať takýto dlh na zročnom výživnom v splátkach spolu s bežným mesačným výživným.
Tým sa bráni tomu, aby bolo zročné výživné za spätné obdobie vymáhané od povinných jednorazovo,

čím by sa im spôsobili nadmerné hospodárske ťažkosti. Súd prvej inštancie dlh na zročnom výživnom
správne vypočítal a otcovi povolil splácať ho po 30 € mesačne. Táto splátka spolu s bežným výživným
180 € mesačne neohrozuje otcovu výživu, ani ho nadmerne hospodársky nezaťažuje v porovnaní s
prospechom, ktorý tým maloletá získava. Okrem toho treba prihliadnuť aj na to, že zvýšené potreby
maloletej musela doteraz financovať jej matka nad rámec toho, čo zodpovedá jej schopnostiam a

možnostiam (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zvýšenie výživného až od právoplatnosti rozsudku by tak
otca neprimerane zvýhodnilo v porovnaní s matkou maloletej.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správny rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil (výrok I).

15. Výrok o trovách je v zhode s § 52 C. m. p. (výrok II).16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.