Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Pc/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204125
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5317204125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Z. L., D..

X.X.XXXX, V.. N. XXXX/X, XXX XX Č., proti odporcovi P. L., D.. X.X.XXXX, O. Č., XXX XX Č., v konaní
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Odporca - otec j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke - dospelej dcére Z. L., D.. X.X.XXXX výživné vo
výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 26.5.2017.

II. Zameškané výživné za čas od 26.5.2017 do 24.4.2018 (11 mesiacov) vo výške 1 485 € z a p l
a t í otec dospelej dcére spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred v

pravidelných mesačných splátkach 50 € pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 2 ods. 1 CMP a 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky
odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.

1. Dňa 26.5.2017 navrhovateľka - dospelá dcéra podala návrh na určenie výživného proti odporcovi -
otcovi.

2. Čo tvrdila navrhovateľka v návrhu: V návrhu zo dňa 26.5.2017 uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu Čadca č. k. 5P/259/2010 zo dňa 28.4.2011 bol odporca zaviazaný platiť výživné na navrhovateľku
vo výške 65 € mesačne (k rukám matky). Odporca neskôr dobrovoľne navrhovateľke prispieval až do
apríla 2016 sumou 70 € výživného, okrem sumy 65 €, teda do apríla 2016 dobrovoľne platil výživné na

navrhovateľku vo výške 135 € mesačne. Na pojednávaní dňa 24.4.218 navrhovateľka uviedla, že od
apríla2016sumu70€prestalodporcaplatiť,atoztohodôvodu,ženavrhovateľkaotcovivytýkala,akosa
k nim zachoval a ako sa k nim správa, najmä k najmladšej dcére, ktorá vôbec nemala možnosť spoznať
otca. Odvtedy bez uvedenia dôvodu odporca prestal platiť výživné 70 € naviac. V čase prvého určenia
výživného bola žiačkou ZŠ, v roku 2014 nastúpila na Z. R. Š. S. N.. Na pojednávaní dňa 24.4.2018
uviedla, že už absolvovala aj stužkovú, ktorá ju stála naviac náklady 300 € + 200 €, taktiež prihlášky na
vysokú školu, keďže navrhovateľka sa prihlásila na vysokú školu na medicínu - 80 € a 2x 20 €, spolu 120

€. Otec dobrovoľne neprispel ničím. Naviac neprispel anina narodeniny, meniny, ani sa s navrhovateľkou
nestýka, nekomunikuje s ňou. Nastala podstatná zmena pomerov. Otec dobrovoľne neplatí zvýšené
výživné, preto navrhovateľka bola nútená podať tento návrh. Matka svoju časť vyživovacej povinnosti
platí dobrovoľne. Otec býva a pracuje v B. XXXX/XX, XXXX G., F.. Výživné žiadala určiť vo výške200 € mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Uviedla, že bola aj
hospitalizovaná. Otec sa o ňu nezaujímal ani počas hospitalizácie. Mala Wilsonovu chorobu, ide o
metabolické ochorenie pečene, ktoré sa prejavuje trasom rúk. Bola hospitalizovaná v Bratislave na

Kramároch a otec býva za S. a nenavštívil ju, nezaujímal sa, neprispel na liečbu. Uvedené ochorenie
je aj genetického pôvodu. V súvislosti s liečbou a udržiavaním dosiahnutého zdravotného stavu má
navrhovateľka naviac náklady. Naposledy sa stretli, keď bola na výlete vo Viedni. Počas výuky na
strednejzdravotníckejškolepotrebovalaajpracovnúvýbavuvrátanepracovnéhoodevu-bielenohavice,
tričko, zdravotné topánky, skalpel, biely plášť. Neprispel jej otec ani na tieto náklady, ani na iné študijné

pomôcky. Matka pracuje ako upratovačka v základnej škole. Na odbornú literatúru týkajúcu sa jednak
strednej školy a jednak prípravy na vysokú školu navrhovateľka vynaložila 30 € mesačne. Pokiaľ ide o
otca, je podnikateľ. V zahraničí pracuje pri rozvoze tovaru a otec priamo navrhovateľke uviedol, že zarobí
minimálne 2 000 € čistého mesačne. Žije za S. spolu so svojou priateľkou. Na čl. 13 navrhovateľka dňa
4.7.2017 doplnila návrh tak, že pokiaľ ide o výživné 60 € mesačne, doteraz odporca nemeškal s týmto
výživným, platí ho pravidelne. Ďalšie výdavky navrhovateľky sú za ubytovanie 40 €, strava 60 €, mobil

30 €, cestovné 30 €, hygienické potreby 10 €. Okrem toho má pravidelné mesačné výdavky na oblečenie
a veci potrebné do školy, učebnice, odborné exkurzie, stužková, prípravné kurzy na medicínu. Náklady
matky v domácnosti, v ktorej žije, sú mesačné - príjem za máj 375 € čistého, rodinné prídavky 90,04 €,
daňový bonus na 4 deti 85 € mesačne, výdavky - byt 161,17 €, elektrina 30 €, rozhlas a televízia 4,64
€, internet 7,98 €, strava približne 350 €.

3.Akédôkazyknávrhupripojilanavrhovateľka,akýskutkovýstavzpripojenýchdôkazovsúdmalzistený:
Z rodného listu na čl. 2 súd mal zistené, že navrhovateľka Z. L. Z. D. X.X.XXXX a jej biologickým
otcom je odporca P. L., D.. X.X.XXXX, matka L. L., F.. N., D.. XX.X.XXXX. Z potvrdenia čl. 14 súd mal
preukázané, že navrhovateľka je odkázaná na poskytovanie výživného, z potvrdenia zo dňa 28.6.2017

čl. 14 vyplýva, že v školskom roku 2016/2017 bola žiačkou denného 4-ročného štúdia študijného odboru
5311 M farmaceutický laborant (4 r.). Z potvrdenia mesta Čadca čl. 15 vyplýva, že miestny poplatok za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady je 74,82 €. Z čl. 16 vyplýva SIPO, rozhlas, televízia 4,64
€, byt 161,17 €, elektrina záloha 30 € mesačne, Orange 7 € mesačne.

4. Aké tvrdenia produkoval odporca, aké dôkazy k svojim tvrdeniam pripojil: V návrhu uviedla
navrhovateľka adresu otca B. XXXX/XX, XXXX G., F.. Na túto adresu sa súd pokúsil doručiť
prostredníctvomdožiadanéhosúdučl.9-11.Načl.19sazásielkavrátilaakonedoručená.Zdoručovacej
tabuľky na čl. 26 vyplýva, že na adresu v žalobe čl. 1 sa nepodarilo doručiť (čl. 28, 29). Z lustrácie v
Regob čl. 21 vyplýva, že odporca má od 25.8.2010 evidovaný trvalý pobyt mesto Čadca, kde sa súdu

nepodarilo doručiť odporcovi. Dopytom na políciu čl. 27 súd nezistil inú adresu pobytu, než je uvedená
v návrhu (čl. 28 - odpoveď polície), rovnako čl. 29, 47. Dopytom u príbuzných podľa lustrácie v Regob
na čl. 35 z odpovede na čl. 36 vyplýva, že nie je im známe, kde sa odporca zdržiava (okrem adresy B.
XXXX/XX, XXXX G., F. uvedenú v návrhu, na ktorú sa nepodarilo doručiť). Dopytom na mesto Čadca
na čl. 49 súd zistil, že odporca má evidovaný trvalý pobyt na mesto Čadca, a to od 25.8.2009. Matka

odporcu je I. L., O.. F.. Š. XXXX/XX (ktorá na čl. 36 uviedla, že nevie, kde sa jej syn toho času zdržiava,
ani nemá vedomosť o jeho zamestnaní). Lustráciou v Sociálnej poisťovni podľa zamestnávateľa na čl.
25 súd nezistil adresu zamestnávateľa na území SR, na ktorú by mohol odporcovi zásielku doručiť.
Lustráciou v ZVJS podľa miesta výkonu trestu odňatia slobody na čl. 24 súd zistil, že sa odporca v
ZVJS nenachádza. Dopytom u cudzineckej polície na čl. 50 nezistil miesto pobytu odporcu čl. 53. Podľa

výpisu z obchodného registra, živnostenského registra čl. 38, 39 zistil, že odporca má spoločnosť P. L.
- N., miesto podnikania Č., V.. N. XXXX, prevádzkarne Č., C. XXX. Táto činnosť nebola zrušená. Na
túto adresu bolo doručované cez políciu na čl. 45 s odpoveďou polície čl. 46, že na uvedenej adrese
nikto neotvára, preto zásielka nebola doručená. Ani susedia nevedia, kde sa odporca nachádza. Ďalšie
skutočnosti neboli zistené, preto zásielka bola vrátená (čl. 47). Súd zisťoval adresu odporcu a možnosť

doručenia aj iným spôsobom - cez evidenciu občianskych preukazov na čl. 22, 23. Z tejto evidencie trvalý
pobyt nevyplýva, nebol preukázaný. Nie je zrejmé z tejto evidencie zistiť adresu trvalého pobytu. Adresa
zamestnávateľa v F. uvedená v návrhu čl. 1 - doručovanie bolo bezvýsledné (čl. 8, 19). Z toho dôvodu
súd doručoval náhradným spôsobom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 106 ods. 3 CSP oznámením o
podanom návrhu na úradnej tabuli na čl. 55. Na úradnej tabuli súdu a webstránke toto oznámenie bolo

zverejnené dňa 21.2.2018, zvesené dňa 9.3.2018. Písomnosti sa považujú po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručené, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Následne súd mal vykázané
doručenie náhradným spôsobom, preto termín pojednávania doručoval na adresu navrhovateľa - mesto
Č.. Termín pojednávania na čl. 57a sa vrátil s reláciou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatáv odbernej lehote“. Zásielka bola vrátená dňa 11.4.2018. Súd mal vykázané doručenie predvolania na
termín pojednávania náhradným spôsobom, preto konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Odporca
nedoručil žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy.

5. Aké dôkazy súd zistil z úradnej moci a aký skutkový stav z týchto dôkazov mal preukázaný: Z
pripojeného spisu 5P (pripojený k spisu 8P/15/2017) súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Čadca č. k. 5P/259/2010-31 zo dňa 28.4.2011 bolo zvýšené výživné na navrhovateľku zo sumy
800 Sk mesačne na sumu 65 € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.5.2011. Z tohto

spisu mal zároveň súd preukázané, že v čase určenia výživného matka s otcom bola rozvedená, nežili
v spoločnej domácnosti. Otec sa o výchovu zaujímal len sporadicky. Bol zamestnaný ako súkromný
podnikateľ v zahraničí v F. - H., príjem neznámy. V čase určenia výživného maloletá dcéra Z. (najstaršie
dieťa) navštevovala 6. ročník ZŠ. V tom čase dcéra U. začala navštevovať 1. ročník ZŠ, V. materskú
školu. Matka bola na materskej dovolenke so štvrtou dcérou Z., nar. 1.12.2009, na ktorú ešte nebolo
určené ani biologické otcovstvo zo strany odporcu, ako matka uviedla - pre ľahostajný prístup odporcu

- biologického otca. Už v tom čase bol evidovaný pobyt odporcu ako mesto Č. na čl. 14. Výživné
určené vo výške 65 € mesačne tak platil otec od právoplatnosti rozsudku 11.5.2011 až do rozhodnutia
súdu 24.4.2018, teda po dobu 9 rokov. Za uvedené časové obdobie tak došlo niekoľkokrát k zmene
pomerov, keďže pri určení výživného bola navrhovateľka žiačkou 6. ročníka ZŠ. Za zmenu pomerov
treba považovať nástup na strednú školu a nástup na vysokú školu, teda dvakrát došlo k zmene pomerov

pri nezmenenom výživnom. Z vlastnej iniciatívy zvýšil výživné otec zo sumy 65 € mesačne o sumu 70 €
mesačne len prechodne - do apríla 2016, kedy po hádke svojvoľne sumu naviac, teda sumu 70 €, prestal
platiť. Od apríla 2016 do 24.4.2018 naďalej platil otec pôvodné výživné 65 € mesačne. Z pripojeného
spisu 8P/15/2017 súd zistil, že dňa 10.5.2017 matka L. L. dala návrh proti odporcovi P. L. na zvýšenie
výživného na maloleté deti U. L., D.. XX.X.XXXX, V. L., D.. X.X.XXXX, Z. L., D.. X.XX.XXXX, pričom

rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 5P/259/2010 zo dňa 28.4.2011 bol odporca zaviazaný platiť
výživné na maloletú U. vo výške 55 € mesačne, na maloletú V. vo výške 40 € mesačne, na maloletú
Z. rozsudkom č. k. 8C/177/2010 zo dňa 29.5.2014 vo výške 40 € mesačne. Týmto návrhom žiada
zvýšiť výživné pre podstatnú zmenu pomerov na maloletú U. na sumu 110 € mesačne, na maloletú
V. na sumu 100 € mesačne a na maloletú Z. na sumu 90 € mesačne. Od posledného rozhodnutia sa

podstatne zmenili pomery, pretože všetky tri deti sú školopovinné, čím sa podstatne zvýšili náklady na
ich výživu, výchovu. Potrebujú pomôcky do školy, na výlety, exkurzie. Z tohto spisu zo správy kolízneho
opatrovníka mal súd zistené (čl. 30), že otec sa s deťmi nestretáva, nevideli sa 6 rokov. Pôvodne určené
výživné na deti platí pravidelne. Kolízny opatrovník uviedol, že maloletá U. je žiačkou 8. ročníka ZŠ,
maloletá V. žiačkou 6. ročníka ZŠ, maloletá Z. žiačkou 2. ročníka ZŠ. Otec dlhodobo pracuje v F.. Z

výpisu z obchodného registra čl. 39 súd mal preukázané, že P. L. - odporca má podnikanie vedené pod
obchodným menom P. L. - N., L.: XXXXXXXX, predmetom činnosti sú stavebné práce. Prevádzkareň
mal v Č., C. XXX. Táto živnosť zrušená nebola.

6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: § 62 ods. 1 Zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Potvrdením čl. 14 súd mal preukázané, že navrhovateľka je v maturitnom ročníku strednej zdravotníckej
školy s podanými prihláškami na vysokú školu medicíny. Je teda podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine
dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pretože sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie a
teda vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Matka svoju vyživovaciu povinnosť platí dobrovoľne. Otec svoju

vyživovaciu povinnosť dobrovoľne zvýšil a svojvoľne prestal platiť od apríla 2016 naviac sumu 70 €
mesačne. Platí pôvodne určené výživné pred 9 rokmi vo výške 65 € mesačne. § 62 ods. 2 Zákona o
rodine:Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možnostíamajetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu
povinnosť matky stanovil súd v prejudiciálnej rovine v rozsahu 1/3 vzhľadom k tomu, že sa osobne
stará o navrhovateľku, domácnosť, v ktorej navrhovateľka žije, osobne sa starala o jej výchovu, ako aj o
výživu, výchovu a domácnosť ďalších 4 detí odporcu, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Odporca
sa osobne nepodieľal na výchove detí, na spoločnej domácnosti, v ktorej deti žijú. Deti nenavštevoval,

nekúpil im okrem platenia výživného nič naviac. Súd mu z týchto dôvodov podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o
rodine stanovil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 2/3. Zákon o rodine vychádza zo zásady potencionality,
nevychádza zo zásady fakticity, keďže navrhovateľka nemôže preukázať výdavky, ktoré si vzhľadom
k nízkej ekonomickej situácii nemôže dovoliť, ale na ktoré má nárok v porovnaní s ostatnými deťmi vjej veku, postavení. V nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP a § 186 ods. 1 CSP tak súd vychádzal aj zo
všeobecne známych skutočností, ktorými sú aj skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti, ako aj zo
všeobecne známych skutočností týkajúcich sa štatistických údajov o nákladoch priemerných na jedného

študenta strednej, resp. vysokej školy. Dospel tak k záveru, že takéto náklady prestavujú približne 300
€ mesačne (a to minimálne náklady). Z toho dôvodu matke v prejudiciálnej rovine stanovil vyživovaciu
povinnosť v rozsahu 1/3, teda vo výške 100 € mesačne, ktorú si matka dobrovoľne plní a otcovi stanovil
vo výroku rozsudku vyživovaciu povinnosť v rozsahu 200 €, ktorú si dobrovoľne neplní a k plateniu
ktorej ho zaviazal týmto rozsudkom. § 62 ods. 2 Zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. § 62 ods. 5 Zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. § 63 ods. 1 Zákona o rodine: Rodič,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov

chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Vychádzajúc z
uvedeného súd dospel k záveru, že matka výživné vo výške 100 € mesačne platí dobrovoľne. Súd sa
zaoberal takto určeným výživným len v prejudiciálnej rovine. Vychádzal teda zo záveru, že na strane
matky sú možnosti a schopnosti platiť výživné na dcéru v takejto výške. Dospel k záveru, že u otca

sú rovnako predpoklady k plateniu výživného vo výške 2/3 z celkovej výšky výživného 300 €, teda
vo výške 200 € mesačne. Vychádzal nielen z tvrdenia navrhovateľky, že otec - odporca jej osobne
oznámil, že v F. zarába minimálne 2 000 € čistého mesačne. V nadväznosti na § 63 ods. 1 Zákona
o rodine vychádzal hlavne z dôkazu na čl. 39, podľa ktorého je odporca naďalej podnikateľom pod
obchodným menom P. L. - N. na území SR a podľa tvrdenia navrhovateľky podniká aj na území F.. Z

týchto dôvodov, keďže nepredložil doklady o jeho príjmoch, súd vychádzal v nadväznosti na § 63 ods.
1 Zákona o rodine zo zákonnej domnienky, že „predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného
príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima“ (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení
zákona č. 372/2004 Z. z.). Táto majetková úroveň mu umožňuje platiť výživné v uvedenej výške 200
€ mesačne, a to aj s prihliadnutím na ďalšie výživné, ktoré požaduje matka na ostatné maloleté deti

v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/15/2017. V konaní na ostatné maloleté deti pod sp. zn. 8P/15/2017
požaduje na maloletú U. 110 €, V. 100 €, Z. 90 €, spolu 300 €. Po pripočítaní výživného 200 € na
navrhovateľku - dospelú dcéru tak výživné 500 € je schopný odporca ako podnikateľ platiť, a to s
prihliadnutím na to, že vôbec sa nestará o výchovu detí, o domácnosť deti, deti nenavštevuje. Teda
má aj dostatočný priestor na rozdiel od matky na to, aby si zvýšil príjem a riadne platil výživné na

všetky deti. Dôkazom o tom je aj tá skutočnosť, že sám od seba dobrovoľne platil vyššie výživné na
navrhovateľku. Dôvodom, prečo prestal platiť, nebola jeho zlá životná situácia, ale skutočnosť, že sa
s navrhovateľkou pohádali a nesúhlasil s jej názorom, a preto ju potrestal tým, že jej výživné prestal
platiť po výmene názorov. § 78 ods. 1 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh. § 78 ods. 3 Zákona o rodine: Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov. Na strane navrhovateľky preukázateľne nastala zmena pomerov od posledného
určenia výživného. Naviac okrem ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine má navrhovateľka podľa §
62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa aj na životnej úrovni rodičov, teda aj na životnej úrovni otca.
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P/259/2010-31 zo dňa 28.4.2011 nadobudol právoplatnosť

dňa 11.5.2011. Od 11.5.2011 do rozhodnutia súdu vo veci 4Pc/9/2017 dňa 24.4.2018 ubehlo 9 rokov,
teda s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine došlo k takej podstatnej zmene pomerov za 9
rokov, k takej podstatnej zmene cenových relácií a vývoja životných nákladov, že už len samotná táto
skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie výživného na strane navrhovateľky. Zároveň v nadväznosti na §
78 ods. 1 Zákona o rodine za 9 rokov došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov,

a to opakovane. V čase prvého určenia výživného bola žiačkou 6. ročníka ZŠ. Podľa ustálenej súdnej
praxe prvýkrát mohla žiadať zvýšenie výživného pri nástupe na strednú školu, druhýkrát pri nástupe na
vysokú školu. Teda pokiaľ žiada oproti pôvodne určenému výživnému 65 € sumu 200 €, žiada sumu,
ktorá je o 135 € vyššia než výživné určené pred 9 rokmi. Vzhľadom k tomu, že za toto obdobie došlodvakrát k zmene pomerov, počas ktorých nepožiadala navrhovateľka o zvýšenie výživného, súd mal za
to, že navrhovateľka žiada o zvýšenie 135 € mesačne, teda žiada o zvýšenie, ktoré sa týka zvýšenia
podstatných pomerov 2x 67,50 € (prvýkrát od 6. triedy ZŠ po nástup na strednú školu a druhýkrát pri

nástupe na vysokú školu), pričom súd konštatuje, že neurčuje výživné spätne, keďže ide o dospelú
osobu a podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine má navrhovateľka právo na určenie výživného len od podania
návrhu, teda od 26.5.2017. Súd však zmenu pomerov musel vykonať spätne odo dňa posledného
určenia výživného, teda odo dňa 28.4.2011, kedy nastala právoplatnosť rozsudku vo veci 5P/259/2010
o výživnom vo výške 65 € mesačne, odkedy došlo dvakrát k podstatnej zmene pomerov na strane

navrhovateľky. Súd takto porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia
a v čase nového rozhodnutia. Dospel k záveru, že na strane navrhovateľky ide o závažnú zmenu
pomerov. Nejde len o úvahu o tom, či doterajšie výživné je primerané. Nejde o neprípustnú reparáciu
pôvodného právoplatného súdneho rozhodnutia. Na tejto podstatnej zmene pomerov sa otec - odporca
dobrovoľne ku dňu rozhodnutia súdu nepodieľa, dobrovoľne výživné nezvýšil, a preto bolo nevyhnutné,
aby zvýšené výživné určil súd na základe podstatnej zmeny pomerov novým rozsudkom. Od posledného

rozhodnutia, kedy bola navrhovateľka žiačkou 6. triedy ZŠ, ku dňu, kedy je v maturitnom ročníku strednej
školy a v prijímacom konaní na vysokú školu, podstatná zmena pomerov sa týka a vyplýva už priamo
z vekovej kategórie, kedy je za 9 rokov namiesto dieťaťa osobou dospelou, s čím sú spojené vyššie
náklady na jedlo, ošatenie, hygienu, drogériu, kultúru, voľnočasové aktivity. Taktiež ide o podstatnú
zmenu pomerov, pokiaľ ide o náklady na štúdium, kde v porovnaní so základnou školou navrhovateľka

si musela zakúpiť pracovný odev, pracovné pomôcky, literatúru, literatúru aj na prijímacie pohovory,
zaplatiťprihláškynavysokúškolu.Zvýšenévýdavkymalavsúvislostismaturitnýmročníkom,stužkovou.
Zvýšené výdavky má v porovnaní s predchádzajúcim stavom aj v súvislosti s nákladmi na stravu a
bývanie. Ako žiačka 6. triedy ZŠ bývala u matky v spoločnej domácnosti, stravovala sa u matky, teraz
musí platiť za bývanie a za stravovanie (okrem víkendov, kedy sa zdržiava v domácnosti). K podstatnej

zmene pomerov došlo aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, kedy má genetickú vrodenú chorobu, pre
ktorú bola aj hospitalizovaná a musí užívať lieky, pričom otec jej na liečbu neprispel ani ju nenavštívil v
nemocnici v Bratislave, hoci sa zdržiava za S.. V porovnaní s pôvodným rozsudkom zvýšené výdavky
má navrhovateľka aj v súvislosti s cestovnými nákladmi. Ako žiačka 6. triedy ZŠ nemala výdavky na
cestovné do školy, nemusela dochádzať, kdežto navrhovateľka ako študentka strednej školy v Bratislave

mávýdavkynacestovnénielenvrámciBratislavy,aleajnacestovnévýdavkyprinávštevách,príchodoch
do spoločnej domácnosti, v ktorej žije s matkou a ostatnými sestrami. Podstatná zmena pomerov na
strane navrhovateľky v porovnaní s určením výživného pre žiačku 6. triedy ZŠ je aj v tom, že ako žiačka
ZŠ nebola odkázaná platiť náklady na mobil, internet, čo je toho času nevyhnutné vzhľadom k jej štúdiu
a vzdialenosti od spoločného bydliska - nevyhnutnosť kontaktu s matkou a ostatnými súrodencami. V

súvislosti so štúdiom došlo aj k podstatnej zmene pomerov, kedy na rozdiel od 6. triedy ZŠ navrhovateľka
nevyhnutne musí absolvovať aj odborné exkurzie, ak chce byť úspešnou študentkou smeru, ktorý si
zvolila. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k takej podstatnej
zmene pomerov, že je namieste zvýšiť výživné na sumu 200 € mesačne. Súd zvýšil výživné na sumu 200
€ mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda počnúc dňom 26.5.2017. Od 26.5.2017 do 24.4.2018

ubehla doba 11 mesiacov, počas ktorých otec platil výživné v pôvodnej výške 65 € mesačne. 200 € - 65
€ = 135 € mesačne = zameškané výživné za každý mesiac od 26.5.2017 až do rozhodnutia súdu. 135
€ x 11 mesiacov = 1 485 €. Celková výška zameškaného výživného za čas od 26.5.2017 do 24.4.2018
predstavuje 1 485 €. Súd povolil otcovi splátky vo výške 50 € mesačne spolu s bežným výživným vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej

splátky v stanovenej výške, v stanovenej lehote. Odporca teda bude splácať vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred výživné 200 € mesačne + zameškané výživné po 50 € mesačne až do výšky
zameškaného výživného 1 485 €.

7. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania. Výrok o náhrade trov konania súd oprel o ustanovenie § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x
kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v

potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50
€/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.