Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/384/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216090
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816216090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 proti žalovanej K. J., bytom Y. cesta XXXX/X, Q., o zaplatenie
sumy 31,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
6Csp/103/2016-52 zo dňa 20. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej

nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 262 ods. 1, §
255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 3 ods. 1, § 39, 40 ods. 1 a 3 veta
prvá, § 41, § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 písm. d), g), h), i), j) a l)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd prvej inštancie
vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanej
zaplatenia sumy 31,60 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 308001318

zo dňa 16.8.2012, ktorá predstavovala zostatok poplatku v sume 31,60, poplatok za upomienky vo
výške 44 eur, zmluvný úrok vo výške 32% ročne zo sumy 200 eur od 16.08.2012 do 13.9.2012, zo
sumy 167 eur od 14.09.2012 do 17.10.2012, zo sumy 134 eur 18.10.2012 do 21.12.2012, zo sumy
133,59 eur od 22.12.2012 do 27.12.2012, zo sumy 133,18 eur od 28.12.2012 do 17.05.2013, zo sumy
67,18 eur od 18.05.2013 do 13.06.2013, zo sumy 34,18 eur od 14.06.2013 do 24.07.2013, zo sumy
1,18 eur od 25.07.2013 do 22.10.2013 a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 168,28 eur od
23.12.2013 do 25.03.2015, zo sumy 163,28 eur od 26.03.2015 do 21.04.2015, zo sumy 158,28 eur od

22.04.2015 do 21.05.2015, zo sumy 153,28 eur od 22.05.2015 do 22.06.2015, zo sumy 148,28 eur od
23.06.2015 do 21.07.2015, zo sumy 143,28 eur od 22.07.2015 do 21.08.2015, zo sumy 138,28 eur od
22.08.2015 do 21.09.2015, zo sumy 133,28 eur od 22.09.2015 do 23.11.2015, zo sumy 128,28 eur od
24.11.2015 do 21.03.2016, zo sumy 123,28 eur od 22.03.2016 do 21.04.2016, zo sumy 118,28 eur od
22.04.2016 do 21.06.2016, zo sumy 113,28 eur od 22.06.2016 do 21.07.2016, zo sumy 108,28 eur od
22.07.2016 do 22.08.2016, zo sumy 103,28 eur od 23.8.2016 do 21.09.2016, zo sumy 98,28 eur od
22.09.2016 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 16.8.2012 strany sporu

uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 308001318, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanej v sume 200 eur, ktoré sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 33 eur po
dobu 12 mesiacov od 18.9.2012. Zmluvný úrok v zmluve dohodnutý nebol, RPMN 309,80%. Konečná
splatnosť úveru nebola dojednaná. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnutie úveru odplatu v sume196 eur. Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu 396 eur. Na splatenie úveru poukázala sumu 301,81 eur,
čo je zrejmé zo žaloby. V článku 05. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru bola
medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 312 eur pre prípad, že žalovaný nezaplatí

celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a poplatok v sume 4 eur
za každú zaslanú upomienku. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 200 eur, na splatenie ktorého
zaplatila sumu 301,81 eur. Zostatok nesplateného úveru, ktorý je povinná v súlade s cit. ust. § 2 písm.
d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
v platnom znení, predstavuje sumu 0 eur. Dojednanie odplaty v sume 196 eur z poskytnutého úveru

v sume 200 eur, ktorá predstavuje skoro 100% z hodnoty úverovej istiny, súd považoval za neplatné
podľa cit. ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi zakotvenými v § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady žalovanej, k zaplateniu ktorých sa spolu s úverom
zaviazala, súd považoval za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Žalované zmluvné úroky vo
výške 32% ročne súd považoval za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, v rozpore s
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvné úroky vo výške 32% ročne z hodnoty úveru 200 eur sú

neadekvátne k výške úveru a predstavujú viac ako tretinu z jeho hodnoty, čo v danej situácii je možné
považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Porovnaním priemerných úrokových mier z úverov
poskytnutých v eurách v čase poskytnutia úveru žalovanej bolo zistené, že priemerná úroková miera zo
spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti" so splatnosťou do 1 roka v mesiaci máj 2012, kedy
bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predstavovala 10,94% ročne (štatistický údaj

NBS za rok 2014). Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy viac ako o 300% prevyšuje priemernú
úrokovú mieru zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti". Celkom bola žalovaná podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.8.2012 povinná žalobcovi zaplatiť sumu 396 eur, z ktorej
suma 196 eur tvorila odplata, ktoré súd považoval za neplatné dojednania v rozpore s dobrými mravmi.
podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi nebola priznaná ani suma 44 eur za doručovanie

upomienok, pretože nepreukázal vypracovanie a doručenia čo len jednej predžalobnej výzvy žalovanej.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania nebol priznaný, pretože úspešná bola žalovaná a žalovaná trovy konania neuplatnila.

2. Žalobca svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že žalovaný bol oboznámený s predmetnými
ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol
nazákladeZmluvy,naznakčohojuajpodpísal.VzhľadomnauvedenéniejemožnénaZmluvuaplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobca má za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane Zmluvy, t. j. termíny splátok boli nasledovné

- 18.09.2012, 18.10.2012, 18.11.2012, 18.12.2012, 18.01.2013, 18.02.2013, 18.03.2013, 18.04.2013,
18.05.2013, 18.06.2013, 18.07.2013, 18.08.2013. Každá splátka bola prednostne započítavaná na
istinu, až potom na poplatok a úroky. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie splátky. Nemožno
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné
hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dojednaný úrok predstavuje

odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu
plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Úrok
ako aj jeho zabezpečenie považuje Žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v
danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri
poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov.

Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov definuje odplatu ako úrok, poplatky
a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej
zmluvy a ktoré sú spojené s poskytovaním peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní
peňažných prostriedkov. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných

prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale
nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením
peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až
po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie

úveru nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.
Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora z09.11.2016 C-42/15. Podľa názoru žalobcu dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom

na podmienky, za ktorých žalobca poskytol úver žalovanému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko
žalovaného. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny.
Zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým
dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 4 ods. 2 Smernice
Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Na záver navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
"CSP") a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

4. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že nie je možné

akceptovať výšku odplaty v predmetnom zmluvnom vzťahu, pretože táto predstavuje skoro 100 % z
hodnoty úverovej istiny a zmluvné úroky vo výške 32 % ročne považuje za neadekvátne k výške úveru,
pričomtvoriaviacakotretinuzjehohodnoty.Tietodojednaniaakonaniežalobcuvyhodnotilakovrozpore
s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny s stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 16.08.2012 zmluvu o úvere č.
308001318 predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 200,- eur.
Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala vrátiť v mesačných splátkach vo výške 33,-eur po dobu 12 mesiacov od 18.09.2012. Zmluvný úrok nebol priamo v zmluve uvedený, RPMN bola
vypočítaná vo výške 309,80 %. Žalovaná sa za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 200,-
eur zaviazala zaplatiť odplatu v sume 196,- eur, čo tvorí spolu 396,- eur. Z obsahu žaloby vyplýva, že

žalovaná uhradila 301,81 eur. V článku 05. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru
bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmluvná pokuta vo výške 312,- eur pre prípad, že žalovaná
nezaplatí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a poplatok v sume
4,- eur za každú zaslanú upomienku. Nakoľko žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, žalobca
podal žalobu o zaplatenie 31,46 eur s prísl., trov konania a poplatku za upomienky, o ktorej súd prvej

inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzatvorená
medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.08.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Zároveň treba konštatovať, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvným dojednaním

nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim
kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto
má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Z uvedeného je podľa odvolacieho

súdu zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských
zmlúv, upravené jednak v Občianskom zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

16. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že na daný právny vzťah treba aplikovať ustanovenia

spotrebiteľského práva, bola jeho úvaha právne správna a z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto
akceptovať argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho odvolaní spočívajúcu v tom, že predmetný právny
vzťah by sa mal posudzovať len ako vzťah obchodnoprávnej povahy založený zmluvou o úvere v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti.

18. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iný predpis účinný ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere neobsahuje ustanovenie o tom, do akej konkrétnej výšky možno dojednať odplatu za poskytnutie
finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi,

určité mantinely vyplývajú z uvedeného ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
ustanovenia platí, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvyklú požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Existencia citovaného ustanovenia však nevylučuje súd z možnostiposudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých
mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom,
nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý

širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného sa aj na výšku odplaty za
poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nie len z hľadiska platnosti jej dojednania v
zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ale aj z hľadiska toho,
či takto dojednaná odplata neodporuje všeobecnej predstave primeranosti za zachovania základných
zásad na ktorých je občianske právo postavené, t.j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol v čase uzavretia zmluvy obsiahnutý i vtedy účinnom
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru poplatok, ktorý má žalovaná žalobcovi
vrátiť pozostáva z jednej tretiny úroku a dvoch tretín nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

21. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil odplatu (poplatok) vo výške 196,-
ako v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vzhľadom na celkovú čiastku úveru poskytnutú žalobcom žalovanej vo výške 200,- eur. Záver súdu

prvej inštancie o rozpore dojednanej odplaty zo zmluvy o úvere s dobrými mravmi obstojí i pri porovnaní
vypočítanej výšky RPMN s priemernou hodnotou RPMN všetkých finančných inštitúcii poskytujúcich
úvery vedenou Ministerstvom financií, ktorá v rozhodnom období pre nezabezpečené úvery do 1.500,-
eur vrátane so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov predstavovala 69,54 %. Uvedená RPMN v zmluve
o úvere (309,86 %), ktorá o 240,32 % prekračuje priemernú hodnotu RPMN úverov poskytovaných

finančnými inštitúciami v Slovenskej republike je dozaista rozporná s dobrými mravmi.

22. Dojednanie o administratívnom poplatku je naviac vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje
o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej
špecifikácie jeho účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Podstatou

administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených
nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru
nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané

skutočné plnenie, preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej
výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 v
spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Súd prvej inštancie preto správne takto dojednaný poplatok (ktorý je súčasťou odplaty) posúdil v

dôsledku jeho neprimeranosti ako neplatný pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 v spojení s ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Námietku žalobcu, podľa ktorej nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok, istiny,
úrokovainýchpoplatkov,vyhodnotilodvolacísúdakonedôvodnú,nakoľkotátonáležitosťspotrebiteľskej

zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) nebola predmetom skúmania súdom
prvej inštancie a taktiež od nej nebola v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch vyvodená bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.

26.Pokiaľideonamietanúúrokovúsadzbu,tátovdanomprípadedosahujevýšku32%ročne(vzhľadom

na skutočnosť, že splatnosť úveru bola 12 mesiacov). Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia
judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú
v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranoua preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009).

27. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou
úrokovej sadzby do 1 roka v auguste 2012, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 8,37
%. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 16.08.2012 bola so splatnosťou 12
mesiacov, t.j. do jedného roka. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 3-násobkom
priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci súd prvej inštancie vychádzal z

priemernej úrokovej sadzby nových spotrebiteľských úverov pre kategóriu „domácnosť“ so splatnosťou
do jedného roka v mesiaci máj 2012, aj keď spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená v mesiaci
august 2012, nesprávnosť tohto skutkového zistenia nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nakoľko skutočná priemerná úroková sadzba (8,37 %) je v rozhodujúcom období ešte
nižšia, než zistená súdom prvej inštancie (10,94 % ročne).

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda

o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“

29. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru argumentuje tým, že nesie vyššie
podnikateľské riziko a snaží sa odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za
ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že za situácie, kedy žalobca poskytuje
úvery za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných
znakov podnikania a zároveň žalobca nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v

rozpore so zákonom a ktorý sa musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromno-právnych vzťahov.
Konanie žalobcu v rozpore so zákonom a na ťarchu žalovanej nemôže mať iný výsledok než ten, že
súd takéto právo neprizná.

30. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho

odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, keďže však
žalovanej preukázateľne žiadne náklady v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej nárok na ich
náhradu nepriznal.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).