Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206673
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: M.. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
U., Č. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ján Buróci, advokát, so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou
17, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
IČO: 00151700, o zaplatenie 946,03 Eur a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 25C/110/2016-101 zo dňa 10.05.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe
čiastočne vyhovel a vo výroku o trovách konania

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 946,03 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.,
§ 121 ods. 3, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 822 Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 492/2004 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.01.2015 došlo v Prešove k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič
iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Pri tejto dopravnej
nehode došlo k totálnej škode na osobnom motorovom vozidle žalobcu typu D. s EČ C. XXX J..
Žalovaný žalobcovi vyplatil titulom náhrady škody sumu 1.868,97 eur, pričom škodu na motorovom

vozidle likvidoval ako totálnu škodu s tým, že všeobecná hodnota vozidla v čase udalosti predstavovala
2.874,97 Eur a po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov 1.006 Eur poistné plnenie predstavuje
1.868,97 Eur. Hodnota predajných zvyškov vozidla je nesporná, činí 1.006,- Eur. Sporná bola len výška
reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla, a konkrétne to, či je potrebné do nej zahrnúť náklady
na obstaranie vozidla, pokiaľ sa nepreukáže, že ich žalobca skutočne vynaložil. Súd prvej inštancie
ustálil, že pre ustálenie výšky skutočnej škody v tomto prípade nie je relevantné to, či žalobca vynaložil
spomínané náklady na obstaranie vozidla. Žalobca síce predmetné vozidlo kúpil na Slovensku, ale

zároveň z jeho vyjadrenia, vyjadrenia znalca V., ale aj samotného žalovaného vyplýva to, že išlo o
vozidlo, ktoré nebolo bežne prístupné na slovenskom trhu. Vychádzajúc zo základného princípu náhrady
škody, ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, súd
vychádzal z názoru odborníkov - znalcov, či porovnateľný typ vozidla v príslušnej výbave bolo možné vinkriminovanom čase (vzniku škody) zabezpečiť na slovenskom trhu alebo dovozom zo zahraničia. Aj
keď žalovaný trval na tom, že obdobný typ vozidla bol aj na slovenskom trhu, nevedel ho konkretizovať.
Výška škody na motorovom vozidle je pritom odbornou otázkou a ako už bolo uvedené, jej spôsob

výpočtu je daný vo vyhláške č. 492/2004 Z. z., kde sa výslovne uvádza, že ide o výpočet skutočnej
škody. Nie je totiž podstatné to, či žalobca pri kúpe vozidla, ktoré neskôr bolo poškodené, vynaložil
tzv. zaobstarávacie náklady, ale rozhodujúce je to, že ak by chcel si zabezpečiť porovnateľné vozidlo
s výbavou, akú mal predtým, či by musel tieto sporné náklady vynaložiť. Či a v akom rozsahu by
musel tieto náklady vynaložiť, je odbornou otázkou a nie právnou. Znalecká organizácia ich ustálila na

rozpätie 895,- až 1.395,- Eur a toto rozpätie vzniklo len v dôsledku uvažovania s rôznymi prepravnými
vzdialenosťami, keďže nie je možné určiť, odkiaľ presne by vozidlo bolo dovezené. Znalecká organizácia
považovala výšku týchto nákladov, ako ju ustálil znalec V.. Ň. v sume 1.329,- Eur za adekvátnu, keďže
znalec vychádzal z paušálnej náhrady za transport vozidla prepravnou spoločnosťou a voči takémuto
postupu súd nemá výhrady. Je totiž potrebné si uvedomiť, že ide o hypotetické náklady, nie skutočne
vynaloženénáklady.Uvedenénákladyvšakpredstavujúsúčasťskutočnejškodynamotorovomvozidlea

keďže poisťovňa je povinná uhradiť poškodenému skutočnú škodu, nárok súd prvej inštancie vyhodnotil
ako dôvodný. Žalobcovi vznikla škoda na jeho motorovom vozidle vo výške 3.693,- Eur, žalovaný plnil
dobrovoľne sumu 1.686,97 Eur, a preto má žalobcovi doplatiť sumu 818,03 Eur. Súd prvej inštancie
nepriznal nárok žalobcovi na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý je v tomto prípade upravený v
osobitnom právnom predpise. Žalobcovi však priznal nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky,ktorépredstavujúsumu128,-eur,ktorúžalobcazaplatilznalcoviV..Ň.zaznaleckýposudok,
ktorý si dal zhotoviť ešte pred súdnym konaním. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku,

ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a proti výroku o trovách konania. Žalovaný poukázal na znenie ust.
§ 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona č. 381/2001 Zb. a definície pojmu škoda, ako
aj pojmu všeobecná hodnota vozidla, resp. čo všetko pod tento pojem je možné subsumovať. Skutočná
škoda podľa žalovaného predstavuje škodu vzniknutú na predmetnom vozidle v prípade totálnej škody a
predstavujehodnotuvozidlabezprostredneprednehodou,ktorúvyjadrujekategóriavšeobecnejhodnoty

vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov. Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi znalcom stanovený poplatok pri prihlásení vozidla vo výške 106,- eur, nakoľko sa jedná o
službu v prípade, že sa klient rozhodne zaobstarať si vozidlo prostredníctvom marketingovej spoločnosti
(prepravnej firmy). Takýto spôsob zaobstarania však nebol preukázaný. Rovnako nesúhlasí so záverom
súdu, ktorý sa priklonil k názoru znalca na priznanie reálnych nákladov na konkrétny transport, ktorý

znalec vyčíslil na hornej hranici možnosti napriek tomu, že nikdy v konaní nebola preukázaná realizácia
takéhoto transportu, a teda ani žiadna transakcia tohto typu. Súd prvej inštancie teda žalobcovi priznal
viac ako žalobca preukázal. Žalovaný poukázal na rôzne spôsoby výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla
oboma znalcami na jednej strane a žalovaným na strane druhej. Súd prvej inštancie si osvojil posudok
V.. Ň. ako aj znalecký posudok JHS s. r. o., Martin. Osvojil si ho však len v časti, ktorá vyhovuje jednej

zo sporových strán a je v neprospech druhej sporovej strany. Žalovaný ďalej namietal, že súd nemôže
priznať žalobcovi náhradu za „znalecký posudok“, ak sa týmto v celom rozsahu neriadil a zároveň ho
sám nepovažoval za znalecký posudok, ale len za listinný dôkaz. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej
časti zrušiť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s podaným odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že
žalovaný v odvolaní len polemizuje nad tým, čo by malo tvoriť náhradu škody, avšak celkom opomína,
že spôsob výpočtu škody na motorových vozidlách exaktne stanovuje vyhláška č. 492/2004 Z. z. a jej
doslovné znenie v časti C., kde sa nachádza samotný spôsob výpočtu škody a tento nepripúšťa žiadnu
interpretáciu, nakoľko vzorec na výpočet je úplne jasný. Škodou sa podľa žalobcu vo všeobecnosti

rozumie zmenšenie majetku u poškodeného a výška náhrady škody má dosahovať takú výšku, aby bolo
možné obnoviť pôvodný stav. Pokiaľ na obstaranie veci je potrebné vynaložiť náklady, tak sa musia
nahradiť aj tieto náklady. Výšku škody mal súd prvej inštancie preukázanú dvomi znaleckými posudkami.
Žalovaný prezentoval len svoje laické presvedčenia a počas celého konania si nenechal vypracovať
kontrolný súkromný znalecký posudok. Výška škody sa zisťuje k momentu jej vzniku. Pokiaľ v čase

vzniku nebolo na území SR porovnateľné vozidlo (a žalovaný to ani nepopieral) tak znalci správne
počítali aj s nákladmi spojenými s jeho obstaraním. Žalovaný neprodukoval jediný dôkaz k nesprávnosti
znaleckých posudkov. Znalecké posudky sú pri tom riadnym dôkazom, ktorým žalobca výšku škody
preukázal. Má za to, že súd prvej inštancie správne vypočítal výšku škody, rovnako správne posúdilnáklady na vyhotovenie znaleckého posudku ako príslušenstvo pohľadávky. Navrhol rozsudok v jeho
napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať mu právo na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

6. K vyjadreniu žalobcu zaslal stanovisko žalovaný. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.
Má za to, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal fiktívne a ničím nepodložené, ani nepreukázané
náklady súvisiace s dovozom vozidla na Slovensko, napriek tomu, že sám žalobca na pojednávaná dňa
22.06.2016 priznal, že vozidlo si kupoval na Slovensku. Žalovaný zotrval na svojich námietkach ohľadne

výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v

priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si
osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len
na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisteným
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) citovaného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo
sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného
rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.

14. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

15.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

16.Vprípadepoistnejudalostimápoškodenýprávonanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,zničením,

odcudzením alebo stratou veci, avšak aj v danom prípade je potrebné, aby nároky poškodeného boli
preukázané, pričom táto povinnosť vyplýva priamo poškodenému. V danom prípade nebolo sporné, že
k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo. Rovnako nebolo sporné, aká je
hodnota predajných zvyškov vozidla (1.006,- eur). Sporná, ako správne ustálil súd prvej inštancie, bolavýška reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla a konkrétne to, či je potrebné do nej zahrnúť náklady
na obstaranie vozidla.

17. Všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v
peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu
finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou
škodou v danom prípade bola majetková ujma, majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade ktoré bolo nutné vynaložiť, aby boli v peniazoch

vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že žalobca
vozidlo nekúpil na Slovensku, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenie sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku nenachádza. Súd prvej inštancie v odôvodnení výslovne uviedol, že žalobca síce predmetné
vozidlo kúpil na Slovensku, ale zároveň z jeho vyjadrenia, vyjadrenia znalca V.. Ň., ale aj samotného

žalovaného vyplynulo to, že išlo o vozidlo, ktoré nebolo bežne prístupné na slovenskom trhu. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v danej veci neustálil, že by ku kúpe predmetného vozidla
zo strany žalobcu došlo v zahraničí, ako mylne v odvolaní uvádza žalovaný.

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri posudzovaní výšky nároku žalobcu vychádzal zo

znaleckých, či odborných posudkov. Odvolací súd má za to, že otázka dôvodnosti nároku žalobcu na
náhradu škody je otázkou právnou, s ktorou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, no otázka výšky
dôvodného nároku žalobcu je už otázkou odbornou. Preto nemožno inak ako odobriť postup súdu prvej
inštancie, ktorý pri posudzovaní výšky nároku žalobcu na náhrady škody vychádzal z názoru odborníkov
- znalcov, ktorí výšku skutočnej škody ustálili v súlade s výpočtom, ktorý stanovuje vyhláška č. 492/2004

Z. z.

20. Odvolateľ namietal rôzne závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov. Je pravdou, že znalecká
organizácia obstarávacie náklady ustálila na rozpätie 895 až 1395 Eur, kým znalec V.. Ň. ich ustálil v
sume 1.329,- eur. Znalecká organizácia JHS s. r. o. však svoj záver riadne zdôvodnila, keď uviedla,

že rozpätie v obstarávacích nákladoch vzniklo len v dôsledku uvažovania s rôznymi prepravnými
vzdialenosťami, keďže nie je možné určiť, odkiaľ presne by vozidlo bolo dovezené. V.. Ň. pri určovaní
obstarávacích nákladov vychádzal z paušálnej náhrady za transport vozidla prepravnou spoločnosťou.

21. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi znalcom

stanovený poplatok pri prihlásení vozidla vo výške 106,- eur, nakoľko sa jedná o službu v prípade, že
sa klient rozhodne zaobstarať si vozidlo prostredníctvom marketingovej spoločnosti (prepravnej firmy),
odvolací súd uvádza, že žalovaný tieto námietky vo vzťahu k znaleckému posudku uvádzal už pred
súdom prvej inštancie, pričom vo vzťahu k nim zaslala znalecká organizácia JHS s. r. o. písomné
stanovisko zo dňa 28.02.2017. Z uvedeného stanoviska je zrejmé, že sa jedná o reálne náklady, ktoré

musí každý žiadateľ o prihlásenie dovezeného vozidla do evidencie v SR vynaložiť, a to bez ohľadu
na to, či na zaobstaranie vozidla zo zahraničia využil marketingovú spoločnosť alebo nie. Ide totiž o
správny poplatok pri prihlásení vozidla, ktorý vyberá štát na základe Zákona o správnych poplatkoch č.
145/1995. Uvedenej odvolacej námietke žalovaného tak pravdivosť nemožno prisvedčiť.

22. Žalovaný namieta, že výška všeobecnej hodnoty vozidla bola stanovená rôzne. Žalovaný ju určil na
2.874,97 eur, kým znalec V.. Ň. a znalecká organizácia JHS s. r. o. ju stanovili na 2.364,- eur, odvolací
súd má za to, že všeobecná hodnota stanovená znalcami a osvojená súdom prvej inštancie je nižšia
oproti tej, ktorú uviedol žalovaný, a teda je v jeho prospech. Primárne si je však potrebné uvedomiť,
že hlavným predmetom sporu nie je všeobecná hodnota vozidla, ale náklady na zaobstaranie vozidla,

preto sa odvolací súd touto odvolacou námietkou žalovaného, vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť
konania, nebude ďalej zaoberať.

23. Záverom odvolací súd uvádza, že v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že nie je podstatné
to, či žalobca pri kúpe vozidla, ktoré neskôr bolo poškodené, vynaložil tzv. obstarávacie náklady, ale

rozhodujúce je to, že ak by chcel si zabezpečiť porovnateľné vozidlo s výbavou akú mal predtým, či
by musel tieto sporné náklady vynaložiť. Uvedené náklady totiž predstavujú súčasť skutočnej škody
na motorovom vozidle v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a keďže poisťovňa je povinná uhradiťpoškodenému skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu je podľa
odvolacieho súdu potrebné posúdiť ako dôvodný.

24. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktoré predstavujú sumu 128,- eur, ktorú žalobca zaplatil znalcovi V.. Ň. za už spomínaný
znalecký posudok, ktorý si dal zhotoviť ešte pred súdnym konaním. Takýto záver považuje odvolací
súd za vecne správny s odkazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o účelne
vynaložený náklad, keďže vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie škody bolo nevyhnutné.

25. Nakoľko II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania
zamietol, nebol odvolaním napadnutý, odvolací súd jeho vecnú správnosť nepreskúmaval.

26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil.
Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu

spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

27. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať,
že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva

na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď

na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

29. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o

trovách konania, potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovi ako procesne úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu, pričom o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).