Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717010156
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717010156.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému E. H., nar. XX.XX.XXXX v V.,
okres V., trvale bytom v J. L., K. XXXX/XXX, okres J. L., prechodne bytom v Y., X. XXXX/XX, okres Y.,
t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2017, sp. zn.

1T/45/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného E. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/45/2017 zo dňa 19.06.2017 bol obžalovaný
E. H. uznaný vinným z trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že

hoci bol ako otec podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 11P/111/2015 zo dňa 23.09.2015, právoplatného dňa 07.10.2015 povinný prispievať na výživu
svojich maloletých detí, a to G. H., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky sumou
vo výške 90,- Eur mesačne na maloletého G. a sumou vo výške 70,- Eur mesačne na maloletú F., teda
spolu vo výške 160,- Eur mesačne, ktoré výživné mal poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky detí H. H., bytom K. XXXX/XXX-X, J. L., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca november
2015 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, nepodnikal, pracoval iba od 21.03.2016 do
25.05.2016 na skrátený pracovný úväzok v spoločnosti GAZU SK, s. r. o., Nová Dedinka, z ktorej práce
bol prepustený v skúšobnej dobe z dôvodu zlej pracovnej morálky a absencie na pracovisku, okrem
toho pracoval len krátkodobo, a to od 03.02.2016 do 20.03.2016 v spoločnosti GAZU, s. r. o., Nová
Dedinka, od 28.07.2016 do 07.09.2016 v spoločnosti Atipic interier design, s. r. o., Šaľa, a od

13.01.2017 do 07.02.2017 v spoločnosti ELTA, s. r. o., Vinohrady nad Váhom, do evidencie uchádzačov
o zamestnanie sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica nezaevidoval, na výživu
svojich maloletých detí v Považskej Bystrici, v Šali a ani na inom mieste neprispieval, čím mu za
obdobie od mesiaca november 2015 do mesiaca máj 2017 vrátane vznikol celkový dlh na výživnom vo
výške 2.589,90,- Eur, nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške 450,10,- Eur uhradil, pričom neplnenie
vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloleté deti.

Za to bol odsúdený podľa § 207 odsek 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm.
m) Tr. zák., § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď, po jeho vyhlásení (v
zákonnej pätnásťdňovej lehote) napadol odvolaním iba obžalovaný pre nesprávnosť výrokov o treste.V písomnom odôvodnení odvolania, prostredníctvom zvoleného obhajcu namietal i právne posúdenie
skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek 2 Tr. zákona z dôvodu, že nebolo
v dostatočnom rozsahu preukázané, že sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti.

Okresný súd iba na základe hodnotenia jeho osoby posledným zamestnávateľom dospel nesprávne k
takémuto záveru. Bol to práve jeho posledný zamestnávateľ, ktorý mu do dnešného dňa nevyplatil mzdu
za vykonanú prácu. Nepopiera, že výživné pravidelne neplatil, ale toto bolo spôsobené objektívnymi
okolnosťami a nie jeho úmyslom. Podľa svojich schopností a možností platil a splácal výživné, keď
predtým pracoval iba na „dohody“, kedy mal minimálny príjem a preto nebol schopný platiť výživné. V

súčasnej dobe získal nové zamestnanie vo Volkswagene a má záujem dlh na výživnom najskôr
splatiť. Teraz si berie deti k sebe a má ich niekedy i týždeň a snaží sa im všetko vynahradiť.
Ďalej namietal i uloženie trestu, ktorý mu mohol byť uložený v podstatne kratšej výmere, napríklad 2 či
3 mesiace obzvlášť pre to, že vo väzení si prirodzene nemôže plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čo je v
rozpore so záujmami maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, pokiaľ ide
o právne posúdenie skutku a tento aby bol posúdený len ako prečin podľa § 207 odsek 1 Tr. zákona

a bol mu uložený nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonnej sadzby, alternatívne peňažný trest
alebo trest povinnej práce. Napokon poukázal na to, že do konania verejného zasadnutia odvolacieho
súdu chce využiť ustanovenie o účinnej ľútosti a celý dlh na výživnom splatiť, čo by bolo možné pri jeho
súčasnom zamestnaní v dobe 6-7 mesiacov popri plateniu bežného výživného.

K písomným dôvodom odvolania obžalovaného sa písomne vyjadrila i matka maloletých detí, H. H.,
v procesnom postavení poškodeného, ktorá uviedla, že zásadne nesúhlasí s postojom obžalovaného,
ktorý popiera svoj úmysel vyhýbať sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Obžalovaný od roku 2015
neplní túto svoju povinnosť a neprejavuje žiadnu snahu jej finančne pomôcť ani pri zabezpečovaní
základných potrieb maloletých detí, ani keď ho o to poprosí ich vlastný syn, pričom má vedomosť o

jej zlej ekonomickej situácii. Pri komunikácii s ňou býva obžalovaný podráždený, arogantný a vulgárny.
Obžalovaný si deti preberá nepravidelne, vždy sú s tým spojené problémy, pretože nerešpektuje
podmienky preberania a odovzdávania a má často problémy finančne zabezpečiť cestovné pre deti s
tým spojené. Obžalovaný je mimoriadne nezodpovedným otcom, keď ich maloleté deti ohrozil na zdraví
a živote pri jazde s autom, keď mal nehodu a auto viedol v čase zadržania vodičského oprávnenia, čo

pred ňou zatajil a ona sa to dozvedela až od polície, ktorá mu vo vozidle navyše našla drogy. Obžalovaný
vždy často striedal zamestnania, kde nevydržal dlho plniť si svoje pracovné povinnosti (neskoré príchody
až absencie na pracovisku) a často si požičiaval peniaze od kolegov a preto vyjadrenie jeho posledného
zamestnávateľa je pravdivé. Obžalovaný účelovo, iba pred pojednávaním na súde deťom vždy niečo
kúpi, aby preukazoval svoju snahu, čo urobil i teraz, keď synovi dobil kredit na mobilnom telefóne.

Jeho sľuby, že doplatí výživné, ktoré počúva už viac rokov sú iba klamstvom, aby sa vyhol väzeniu. Na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, kde bola prítomná potvrdila, že obžalovaný neplatí výživné už
tri a pol roka a jeho snaha deklarovať, že dlh na výživnom zaplatí, vzniká iba krátko pred nariadenými
súdnymi pojednávaniami.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných
podmienok uvedených v § 293 Tr. poriadku v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej
prokuratúry v konečnom návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a
navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na to, že obžalovanému už bol, počnúc
mesiacomfebruár2018trikrátexekučnestrhnutéfinančnéprostriedkyzdôvodupovinnostiplatiťvýživné,
ktorá suma zrejme matke maloletých detí nebola vyplatená v plnom rozsahu z dôvodu iných pohľadávok
s tým, že u obžalovaného je predpoklad, že bude pokračovať v pracovnej činnosti i naďalej a popri
povinnosti platiť bežné výživné bude splácať i dlh na výživnom. U obžalovaného v súčasnej dobe

neplynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia a preto je možné obžalovanému uložiť aj iný druh
trestu než trest odňatia slobody, prípadne takýto trest v kratšej výmere, než mu bol uložený súdom
prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch o
treste zrušil a uložil mu miernejší trest, t. j. iný trest než trest odňatia slobody alebo trest odňatia slobody
v nižšej výmere.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, skôr ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. poriadku
zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku, oprávnenou
osobou v súlade s ustanovením § 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 odsek

1 , odsek Tr. poriadku a nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. poriadku, a
preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd pokiaľ ide o výrok o vine skonštatoval, že súd prvého stupňa po tom, čo prijal na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o
vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z trestného činu prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 2 Tr. zákona, pretože tento svojim konaním popísaným v skutku naplnil všetky

zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania pri rešpektovaní
obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku len výrok o uloženom treste a dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu prvostupňový okresný súd prihliadol na všetky dôležité
skutočnostiazásady,najmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného

bolo zistené, že priestupkovo riešený bol doposiaľ celkovo 3-krát, pričom išlo o spáchanie rôznych
priestupkov, 2-krát priestupok na úseku cestnej premávky a 1-krát priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení. Vo
všetkých troch prípadoch bol obžalovaný sankcionovaný finančnou pokutou a trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Súdne trestaný bol doposiaľ 1-krát pre spáchanie zhodnej trestnej činnosti ako v

posudzovanom prípade, s uložením výchovného trestu odňatia slobody nespojeného s bezprostredným
jeho výkonom, t. j trestom odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody na určenú skúšobnú dobu 1 (jeden) rok, ktorá mu uplynula dňa 01.
januára 2017 (trestný rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. novembra 2015 sp. zn.
2T/214/2015). Je teda zrejmé, že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil aj počas plynutia

určenej skúšobnej doby uvedeného podmienečného odsúdenia. Okresný súd správne identifikoval tak
poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, pričom na jednej strane obžalovanému poľahčovalo, že sa k
spáchaniu žalovaného skutku priznal, oľutoval ho a tým, že urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257
odsek 1 písm. b) Tr. poriadku získal 2 poľahčujúce okolnosti /§ 36 písm. l), písm. n) Tr.
zákona/. Na druhej strane obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený /§ 37 písm.

m) Tr. zákona/. Vzhľadom na vyššie uvedené, po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých
pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa,
dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa v rámci trestnej
sadzby ustanovenia § 207 odsek 2 Tr. zákona, upravenej s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), písm. n),
37 písm. m) Tr. zákona a za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 ale i odseku 8 Tr. zákona

vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne je zákonný, nie je neprimerane prísny a bude ním naplnený
účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Tr. zákona. Správne už okresný súd poukázal na
to, že doteraz uložený trest odňatia slobody s výstrahou nariadenia jeho výkonu za zhodnú trestnú
činnosť nemal dostatočný prevýchovný vplyv na nápravu obžalovaného, pričom odvolací súd nezistil
zákonné podmienky na zmiernenie uloženého trestu, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom

prvostupňového súdu. Napokon i výrok, ktorým bol obžalovaný podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona
zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia je vecne správny a zákonný,
nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin. Odvolací súd na druhej strane nezistil žiaden dôvodna prísnejšie zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona.
Odvolací súd pripomína, že z postoja obžalovaného vo vzťahu k svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného aj v prejednávanej veci, hoci proklamoval snahu výživné zaplatiť do rozhodnutia odvolacieho súdu,

táto snaha zostala iba vo verbálnej rovine, keď obžalovaný mal dostatok časového priestoru pre splnenie
takéhoto sľubu a s prihliadnutím na vyjadrenie matky maloletých detí k osobe obžalovaného, ktorému
odvolacísúdnemaldôvodneveriť,vzhľadomnadoterajšískutkovýstavveci,uloženieinéhodruhutrestu,
než trestu odňatia slobody, neprichádzalo do úvahy. Vzhľadom k tomu, že obžalovanému
bol ukladaný trest odňatia slobody, tento mu musel byť so zreteľom na ustanovenie § 49 odsek 2 Tr.

zákona uložený s jeho bezprostredným výkonom, t. j. už nie ako trest s podmienečným odkladom jeho
výkonu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného prostredníctvom zvoleného obhajcu vo vzťahu
k právnemu posúdeniu stíhaného skutku súdom prvého stupňa ako trestný čin prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Tr. zákona, i napriek tomu, že u obžalovaného bolo súdom prvého
stupňa právoplatne prijaté vyhlásenie o uznaní viny podľa § 207 odsek 1 písm. b) Tr.
poriadku, t. j. obžalovaný uznal právne posúdenie stíhaného skutku tak, ako bol súdom prvého stupňa

posúdený, na podklade vykonaných dôkazov, ktoré predchádzali prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, takéto odvolacie námietky podľa názoru odvolacieho súdu nie
sú dôvodné a preukázaný skutkový stav správne a zákonne viedol súd prvého stupňa k právnemu
posúdeniu stíhaného skutku ako trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2
Tr. zákona. Takéto právne posúdenie potom nezakladá prípadný dovolací dôvod uvedený v ustanovení

§ 371 odsek 1 písm. i) Tr. zákona.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmiernenie trestu a odvolacie námietky obžalovaného v
tomto smere nepovažoval za dôvodné, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.