Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010362
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010362.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného H. D., pre prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaniach prokurátora a Martina Krištofa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V z 20.03.2017 sp. zn. 1T/46/2015, na verejnom zasadnutí konanom 22. marca 2018
takto

r o z h o d o l :

I./
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora sa z a m i e t a.

II./
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie J. X., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 20.03.2017 sp. zn. 1T/46/2015 bol obžalovaný H. D. podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z
01.06.2015 sp. zn. 2 Pv 794/12/1105, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 01.05.2012 v U. - H. na J. ulici č. XX
v autopožičovni JK-O., s. r.o., si na základe písomnej zmluvy o prenájme motorového vozidla prenajal
osobné motorové vozidlo zn. VW Passat combi 2,0 TDi, Highline, čiernej farby, eč. BA-XXX TG, VIN č. B

ktoré sa podľa zmluvy o prenájme zaviazal vrátiť dňa 01.06. 2012, čo však doposiaľ neurobil ani napriek
písomným výzvam doručovaným na adresu jeho bydliska, resp. obchodnej spoločnosti X., spol. s r.o.,
ktorej je spolumajiteľom, pričom vozidlo sa nachádza na doposiaľ neznámom mieste, čím poškodenej
spol. JK-O., s r.o., IČO: XXX XXX XX, spôsobil celkovú škodu vo výške 11.175,- euro, nakoľko nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená spoločnosť JK-O., s.r.o. J. XX , U. - H., Z.: XX XXX XXX,
odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak prokurátor, ako aj J. X..

K výroku v bode I./

Čo sa týka odvolania prokurátora proti prvostupňovému rozsudku, to bolo podané v zákonnej lehote
uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por., pričom išlo o odvolanie oprávnenej osoby podľa § 307 ods. 1 písm. a/,
Tr. por. Predmetné odvolanie bolo prokurátorom podrobne odôvodnené písomným podaním doručeným
na okresný súd dňa 07.04.2017 nasledovným spôsobom:„Povykonanomdokazovanínahlavnompojednávanídňa20.03.2017samosudcapostupompodľa§285
písm. a/ Tr. por. obžalovaného Jána D. oslobodil spod obžaloby s odôvodnením, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Svoje rozhodnutie samosudca odôvodnil tým, že vec

bola dvakrát odmietnutá, pričom pre čistotu veci súd nahradzujúc činnosť orgánov činných v trestnom
konaní pribral do konania znalecký ústav KEÚ PZ odbor kriminalistika, odvetvie ručné písmo a jazyková
expertíza, za účelom preskúmania podpisu obžalovaného H. D. na predmetnej zmluve z 01.05.2012,
avšak znalecký ústav prípisom z 08.09.2016 potom, čo obžalovaný na účely znaleckého skúmania
poskytol dostatočný počet porovnávacieho materiálu, súdu oznámil, že sporný podpis na zmluve z

01.05.2012 má tvar jednoduchej parafy, pričom jej čitateľnosť a tým aj skúmateľnosť navyše znižuje fakt,
že sa prekrýva so zápisom vyhotoveným ručným písmom. Takto jednoducho vyhotovený podpis je ľahko
napodobiteľný. Preto sporný podpis je ťažšie skúmateľný a to bez možnosti individuálnej identifikácie
pisateľa, ani na úrovni pravdepodobnosti, preto nie je možné pristúpiť k písmoznaleckému skúmaniu.
K. H. D. vo svojich výpovediach uviedol, že zmluvu o prenájme motorového vozidla z 01.05.2012 nikdy
nepodpísal. Priznal, že motorové vozidlo zn. VW Passat si požičal, ale ho aj vrátil, o tom spísal zmluvu so

svedkom KN.. To, že auto bolo vrátené, vyplýva aj z emailovej komunikácie so svedkom X.. Nepodpísal
zmluvy na č. 1. 40, 41 spisu, resp. na č. 1. 167 a 169.
V rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by
obhajobné tvrdenie obžalovaného vyvrátil. Preto jeho výpoveď súd považoval za pravdivú a vierohodnú.
Naopak súd vyhodnotil vykonané dôkazy ako nedostatočné na uznanie viny obžalovaného, pretože

podľa jeho názoru, výpovede svedkov N. J. a J. X. považuje za rozporuplné a nelogické.
S takýmto názorom súdu a hodnotením dôkaznej situácie sa nestotožňujem.
Obžaloba bola podaná na obžalovaného H. D. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2/Tr.
zák., teda pre skutok ohľadne požičania a nevrátenia motorového vozidla zn. VW Passat combi 2,0
TDi, čiernej farby, EČ: BA-XXX TG, vychádzajúci zo zmluvy zo dňa 01.05.2012, preto akékoľvek ďalšie

hypotetické úvahy súdu o obsahu a naplnení zmluvy zo dňa 06.01.2012 sú nedôvodné.
Súd apriórne odmieta akceptovať ostatné zadovážené dôkazy, úzko a jednostranne sa zamerajúc na
výpoveď obžalovaného H. D. z hlavného pojednávania o tom, že osobné motorové vozidlo zn. VW
Passat combi 2,0 TDi, čiernej farby, EČ: BA-XXX TG si v spoločnosti JK-O., s.r.o. prenajal, avšak v inom
čase, toto vrátil, ale spornú zmluvu z 01.05.2012 nikdy nepodpísal.

Argument súdu o tom, že zmluva o prenájme motorového vozidla zn. Audi A8 dňa 06.01.2012 a jeho
predpokladaná doba návratu dňa 06.07.2012, ako aj zmena termínu vrátenia tohto vozidla zo dňa
06.07.2012 na deň 01.06.2012, však nie je predmetom obžaloby.
Som toho názoru, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného, vôbec
neberúc do úvahy nezmenenú argumentáciu poškodeného J. X., podporenú o výpoveď svedka N. J. z

hlavného pojednávania zo dňa 16.11.2016, ktorý jednoznačne potvrdil, že zmluvu zo dňa 01.05.2012
podpísali naraz spolu s obžalovaným H. D.. Do termínu dohodnutého v zmluve na vrátenie, im automobil
zn. VW Passat vrátený nebol. Nestalo sa tak ani doteraz. Pokiaľ ide o preberací protokol vozidla VW
Passat, to riešil pán X., pričom je tam riešená aj zámena vozidla zn. Audi A8, ktoré bolo pokazené za VW
Passat. Faktúra, spolu s príjmovým dokladom, resp. bankovým prevodom sa vystavuje až po skončení

nájmu, a keďže toto vozidlo Ján D. nevrátil, faktúra mu vystavená nebola, bol o tom len preberací
protokol.
Svedok N. J. podľa môjho názoru ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní logicky
vysvetlil, že vozidlo Audi A8, ktoré mal požičané predtým sa pokazilo a po oprave bolo vrátené
obžalovanému, ktorý však dňa 24.04.2012 vymenený VW Passat nevrátil, ale si ho ponechal aj naďalej,

pričom predpokladaný návrat mal 01.06.2012, potom si to predĺžil, no od 20.07.2012 prestal platiť a
vozidlo do dnešnej doby nevrátil, ale ho užívala naďalej jeho kamarátka J. F. z W., ktorá s ním mala na
čerpacej stanici OMV pri Auparku dopravnú nehodu, pričom sa nabúrala do auta H. X.. Táto výmena
bola zaznamenaná do preberacieho protokolu od vozidla Audi A8. Má o komunikácii s obžalovaným H.
D. aj nejaké SMS správy a komunikáciu na facebooku ohľadne tohto vozidla, kde chcel obžalovaný H.

D. od neho ďalšie autá a on mu vytkol, že dodnes mu nevrátil predmetný VW Passat.
Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní doplnil, že je pravdou, že obžalovaný si v minulosti prenajímal
od nich viaceré autá, pričom spočiatku riadne platil, avšak neskôr platby odkladal, sľuboval viackrát, že
zaplatí, dokonca raz boli vytiahnutí na nejakú benzínku, kde boli aj nejakí Čečenci alebo Rusi, pričom aj
oni čakali na obžalovaného a od nich postupne získal všetky autá, a to Audi A8, Škodu Oktavia, Volvo

S60 a ďalšie, okrem predmetného vozidla VW Passat. Ku svojej výpovedi svedok doložil elektronickú
komunikáciu s obžalovaným, ktorá potvrdzuje, že vrátenia vozidla sa od neho dožadoval aj touto cestou.
Zmluvuzodňa01.05.2012podpisovalzaJK-O.,s.r.o.pánJ.,onpripodpisenebol,alevtendeňodovzdal
toto vozidlo obžalovanému H. D.. Pokiaľ ide o zmluvu o prenájme vozidla z 06.01.2012 o výmene AudiA8 za predmetný VW Passat, hoci je tam uvedený dátum 24.04.2012, že vtedy došlo k výmene, reálne
k prebratiu vozidla VW Passat došlo až 01.05.2012. Túto zmluvu podpísal on a obžalovaný H. D. pred
ním v kancelárii.

Dňa 24.04.2012 došlo k výmene vozidiel Audi A8 a VW Passat, z dôvodu poruchy vozidla zn. Audi
A8, táto skutočnosť bola zaznamenaná v zmluve podpísanej svedkom N. J. a obžalovaným H. D. dňa
01.05.2012.
Teda nie je žiadny rozpor ani medzi dátumom výmeny osobného automobilu Audi A8 a zapožičania VW
Passat. Vozidlo VW Passat patrilo spoločnosti VW Finančné služby. Držiteľom vozidla je J. T., bytom A.

ul. č. 6, U., ktorý poškodenej spoločnosti JK-O., s.r.o., toto vozidlo dal do prenájmu. J. T. ho iba požičal
obžalovanému H. D.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dohoda o bezodplatnom požičaní predmetného
motorového vozidla zo dňa 07.02.2012 na dobu 21 dní, uzavretá medzi J. T. a spoločnosťou X., s. r.
o., zastúpenou H. D., nachádzajúca sa na čl. 41 vyšetrovacieho spisu. Išlo o krátkodobé zapožičanie
vozidla medzi J. Škodom a spoločnosťou X., s. r. o., ktoré ani zmluvnými stranami, ani časom nesúvisí
s obžalovaným skutkom, preto nie je dôvodné, aby touto úvahou prvostupňový súd podporoval svoju

argumentáciu o oslobodení obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že neboli splnené podmienky na postup v zmysle ustanovenia
§ 285 písm. a/ Tr. por. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 46/15 zo dňa 20.03.2017
o oslobodení obžalovaného H. D. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V považujem za
nezákonný, a preto navrhujem senátu Krajského súdu Bratislava, aby predmetný rozsudok podľa § 321

ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil Okresnému
súdu Bratislava V na ďalšie konanie.“

Na prejednanie odvolania prokurátora voči napadnutému rozsudku, krajský súd nariadil vo veci verejné
zasadnutie, ktorého sa zúčastnila iba prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejného zasadnutia sa

nezúčastnil obžalovaný H. D., ani zástupca poškodenej spoločnosti R. Y. s.r.o., H. 1, U. (táto menovaná
obchodná spoločnosť je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti JK-O., s.r.o., W. cesta XX, U.).
Odvolací súd napriek tomu vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného a zástupcu
obchodnej spoločnosti R. Y. s.r.o., H. 1, U., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné
podmienky. Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaný H. D. svoju neúčasť iba telefonicky ospravedlnil dňa

22.03.2018 o 08.05 hod. (jednu hodinu pred začatím verejného zasadnutia) a to z dôvodu pretrvávajúcej
dočasnej práceneschopnosti s tým, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti už zaslal na odvolací
súd (takéto potvrdenie však nebolo odvolaciemu súd doručené a to ani dodatočne). Zároveň treba
zdôrazniť, že obžalovanému bolo predvolanie na verejné zasadnutie doručené náhradným spôsobom
podľa § 66 ods. 3 Tr. por. a v tomto predvolaní bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia

bez jeho prítomnosti. Nie je bez významu ani to, že krajský súd v predmetnej trestnej veci opakovane
nariadil verejné zasadnutie (na deň 12.10.2017, na deň 30.11.2017 a na deň 18.01.2018), ktoré bolo
napokon odročené z dôvodu, že neboli naplnené všetky zákonné podmienky, aby sa mohlo vykonať
v neprítomnosti obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Poukázala na
písomné odôvodnenie podaného odvolania, ako aj na všetky argumenty v ňom uvedené.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého

výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledujúcim spôsobom:

„Úvodom súd poznamenáva, že predmetná trestná vec - obžaloba na obžalovaného H. D. bola súdom
uznesením, sp. zn. 1T8/2014 z 28. 01. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp.
zn. 3Tos36/2014 z 14. 05. 2014 postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. odmietnutá a vrátená
prokurátorovi. V tomto uznesení prvostupňový súd nariadil orgánom činným v trestnom konaní vykonať
viaceré dôkazy, najmä však po založení originálu zmluvy z 01. 05. 2012 uvedenej v skutkovej vete

obžaloby, pribrať do konania znalca z odboru písmoznalectva za účelom znaleckého preskúmania
podpisu obžalovaného H. D. na predmetnej zmluve o prenájme motorového vozidla zn. VW Passat
combi 2,0 TDi, EČV: BA-XXX TG, keďže obžalovaný od počiatku popieral, že by túto zmluvu podpísala bránil sa tým, že s poškodenou spoločnosťou síce uzavrel zmluvu o prenájme vozidla, ale išlo o dobu
vypožičania auta na neurčito a za paušálnu cenu 900,- euro.

Orgány činné v trestnom konaní vykonali po vrátení veci všetky úkony nariadené súdom, okrem
zadováženia znaleckého písomoznaleckého posudku, ktorý by sa vedel zodpovedne vyjadriť k
najzákladnejšej a najpodstatnejšej otázke, či zmluvu z 01. 05. 2012, ktorú obžalovaný mal porušiť a
predmetné vozidlo nevrátiť, podpísal H. D. a teda či sa dopustil alebo nedopustil žalovaného skutku
(trestného činu).

Súd uznesením sp. zn. 1T/46/2015 z 02. 06. 2015 postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por. opätovne
obžalobu na H. D. odmietol a vec vrátil prokurátorovi s argumentáciou, že orgány činné v trestnom
konaní nevykonali všetky dôkazy nariadené súdom v prvom uznesení o odmietnutí obžaloby z 28. 01.
2014, ktoré však Krajský súd Bratislava, uznesením sp. zn. 4To97/2015 z 19. 11. 2015, a to z dôvodu
podanej sťažnosti prokurátorom, ktorý namietal, že mu súd neumožnil niesť dôkazné bremeno, zrušil a

vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Pre právnu čistotu veci súd, nahradzujúc činnosť orgánov činných v trestnom konaní, do konania pribral
znalecký ústav - Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava v odbore kriminalistika,
odvetvie ručné písmo a jazyková expertíza za účelom preskúmania podpisu obžalovaného Jána D. na

predmetnej zmluve z 01. 05. 2012, avšak znalecký ústav prípisom z 08. 09. 2016, po tom, čo obžalovaný
na účely znaleckého skúmania poskytol Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru
dostatočný počet porovnávacieho materiálu, súdu oznámil, že sporný podpis na zmluve z 01. 05.
2012 má tvar jednoduchej parafy, pričom jej čitateľnosť a tým aj skúmateľnosť navyše znižuje fakt, že
sa prekrýva so zápisom vyhotoveným ručným písmom. Takto jednoducho vyhotovený sporný podpis

je ľahko napodobiteľný. Preto sporný podpis je ťažšie skúmateľný a to bez možnosti individuálnej
identifikácie pisateľa ani na úrovni pravdepodobnosti. Preto nie je možné pristúpiť k písmoznaleckému
skúmaniu.

Obžalovaný H. D. vo svojich výpovediach uviedol, že zmluvu o prenájme motorového vozidla z 01.

05. 2012 nikdy nepodpísal. Priznal, že motorové vozidlo VW Passat si požičal, ale ho aj vrátil, o tom
spísal zmluvu so svedkom X.. To, že auto bolo vrátené, vyplýva aj z mailovej komunikácie so svedkom
Krištofom. Nepodpísal zmluvy na č. l. 40 a 41 spisu, resp. na č. l. 167 a 169.

V rámci voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, nezistil súd žiaden taký dôkaz, ktorý by

obhajobné tvrdenie obžalovaného vyvrátil. Preto jeho výpoveď súd považoval za pravdivú a vierohodnú.

Y. N. J., obchodný zástupca firmy JK-O., s.r.o. U. vo svojich výpovediach uviedol, že podpis
prenajímateľa za JK-O., s.r.o. na zmluve z XX. XX. XXXX je jeho a podpis nájomcu je obžalovaného H.
D.. Túto zmluvu najprv podpísal obžalovaný a za JK- O., s.r.o. ju on podpísal o týždeň, nakoľko auto

VW R. bol vymenený za Audi, čo riešil svedok X.. Následne sa svedok opravil a uviedol, že zmluvu z 01.
05. 2012 spolu s obžalovaným podpísali spoločne naraz. Automobil VW Passat doposiaľ vrátený nebol,
viackrát obžalovanému posielali výzvy, medzi nimi prebehla aj mailová komunikácia.

Svedok J. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnej veci je vlastne poškodený on, ako fyzická

osoba, lebo on si autá prenajímal a prenajímal ich ďalej. Obžalovaný si v minulosti požičal viaceré
motorové vozidlá, tie však vrátil, okrem auta VW Passat. Zmluvu o prenájme motorového vozidla zo 06.
01. 2012 podpísal spolu s obžalovaným v jeho kancelárii, hoci je tam uvedený dátum výmeny áut Audi
za VW Passat 24. 04. 2012, reálne k výmene áut došlo až 01. 05. 2012.

V rámci voľného hodnotenia dôkazov súd tieto výpovede svedka J. a svedka Krištofa, považuje za
rozporuplné a nelogické.

Ak je pravdou to, že obžalovaný H. D. a za JK-O., s. r. o. svedok X. podpísali zmluvu o prenájme
motorového vozidla zn. Audi A8 dňa 06. 01. 2012 s predpokladanou dobou návratu dňa 06. 07. 2012,

prečo je v nej uvedené, že dňa 24. 04. 2012 došlo k výmene Audi A8 za VW Passat.

To by museli byť 06. 01. 2012 zmluvu podpisujúce strany prorokmi, alebo jasnovidcami, keď už vtedy -
06. 01. 2012, vedeli, že dňa 24. 04. 2012 dôjde k výmene vozidiel.Ak je však naozaj pravdou to, čo je vyššie uvedené, že dňa 24. 04. 2012 došlo k výmene áut, svedčí to
len a len o tom, že zmluva zo 06. 01. 2012 bola dopisovaná. Súdu však potom nie je jasné, prečo bola

s obžalovaným podpisovaná ďalšia zmluva ohľadne vozidla VW Passat dňa 01. 05. 2012, keď k reálnej
výmene vozidiel došlo už 24. 04. 2012, a prečo sa v zmluve z 01. 05. 2012, oproti zmluve zo 06. 01.
2012, menil termín vrátenia auta zo dňa 06. 07. 2012 na deň 01. 06. 2012.

Ak je pravdou, že obžalovanému firma JK-O., s.r.o. reálne dňa XX. 04. 2012 vymenila automobil VW

Passat za Audi A8, ako mohol obžalovaný automobil VW Passat, EČV: BA-XXX TG (auto uvedené v
obžalobe) zapožičať dňa 07. 02. 2012 J. T. (č. l. 41) ?

Tieto skutočnosti spolu s faktom, že znaleckým dokazovaním sa nedá zistiť, či podpis na zmluve z 01.05.
2012 patrí obžalovanému H. D. (túto skutočnosť treba vyhodnotiť v jeho prospech - „in dubio pro reo“
-- teda o jeho podpis nejde), ako i rozpornosťou v tvrdení svedka J. o tom, kedy a ako s obžalovaným

podpísali zmluvu z 01. 05. 2012, znevierohodňujú tvrdenia zástupcu poškodenej organizácie JK-O.,
s.r.o. a vnášajú do objasňovania predmetnej veci vážne pochybnosti.

Preto je súd toho názoru, že prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena toto neuniesol a vinu
obžalovanému nepreukázal jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností a stopercentne.

Súd pripomína, že obžalovaný nemá povinnosť sa vyviňovať, predkladať dôkazy vo svoj prospech, ale
naopak, orgánom činným v trestnom konaní pred súdom je štát, zastúpený prokurátorom, povinný vinu
osobe obžalovanej dokazovať a napokon dokázať.

Pokiaľ ide o svedka H. J., ten si pamätal, že VW Passat odovzdávali obžalovanému, buď svedok J.
alebo X., on však žiadne zmluvy s obžalovaným nepodpisoval. Potvrdil, že auto VW Passat doposiaľ
vrátené nebolo.

Y. Z.. X. N., ktorá v čase skutku robila vo firme obžalovaného - X., účtovníctvo, o firme JK-O., s.r.o.

nevedela vôbec nič, v súčasnosti nevedela predložiť žiadne dokumenty ohľadne prenájmu áut, resp.
auta VW Passat.

Neušlo pozornosti súdu, že v oboch zmluvách o prenájme motorového vozidla z 06.01. 2012 i 01. 05.
2012, ako nájomca figuruje súkromná osoba H. D., bytom F. XXXX/XX, R. U., výzva na vrátenie auta mu

na jeho adresu trvalého bydliska bola zaslaná len raz a to dňa 19. 09. 2012, v spise sa o tom nachádza
aj doklad - podací lístok (č. l. 44), avšak nenachádza sa tam doklad o tom, či túto výzvu obžalovaný
prevzal, alebo nie a z akých dôvodov.

Keďže v konaní boli zistené a preukázané vážne pochybnosti o tom, či sa skutok popísaný v obžalobnom

návrhu stal, súd obžalovaného postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por., použijúc zásadu in „dubio pro
reo“, spod obžaloby oslobodil.

V adhéznom konaní súd obligatórne, keďže došlo k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku, poškodenú
stranu postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.“

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového
stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky
potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne
vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.

Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech

či neprospech obžalovaného.

Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolacísúd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť vždy
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne
stal a vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke.

Okresný súd správne konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalovaný

skutok skutočne stal.

Výrok o vine zo spáchania skutku (činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na
predpokladaných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom
nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Pokiaľ existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaného, ale
naopak, je nutné ich vyložiť v jeho prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy,
ak je v dôkaznom konaní dosiahnutý najvyšší možný stupeň istoty vo vzťahu ku skutku, ktorý možno
od ľudského poznania požadovať a to aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.“ nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí

ísť o absolútnu istotu.

Ani krajský nepovažoval svedecké výpovede J. X. a N. J. za objektívne a hodnoverné. Ich výpovede
nemajú vnútornú logiku a vzájomnú nadväznosť. Navyše hodnovernosť ich tvrdení nekorešponduje ani
so všetkými listinnými dôkazmi (zmluva zo dňa 06.01.2012 bola dodatočne upravená, čo nasvedčuje o

neprehľadných a nepreskúmateľných praktikách obchodnej spoločnosti JK-O., s.r.o. U.). Hodnovernosť
svedka J. X. spochybňuje aj výpoveď svedka D. R. z prípravného konania (na č. l. 158 - 159), ktorá bola
na hlavnom pojednávaní prečítaná. Napokon významným je aj to, že znaleckým dokazovaním sa nedá
vôbec preukázať, či podpis na zmluve zo dňa 01.05.2012 patrí alebo nepatrí obžalovanému H. D..

Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov (bez akceptovania
zásady „in dubio pro reo“), čo je pre obžalobu pochopiteľné. Také hodnotenie dôkazov však súd II.
stupňa nemôže akceptovať, najmä ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich
hodnotenia v celkovom kontexte.

Záverom nadriadený súd znovu konštatuje a opakuje, že jednou zo základných zásad nášho právneho
poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená,
že záver o vine páchateľa musí byť postavený na skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti.
Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad
pre odsudzujúci výrok súdu. V posudzovanej veci bol preto postup súdu prvého stupňa správny, keď

vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného.

Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením
dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,
žesastalskutok,prektorýbolobžalovanýstíhaný,nazákladečohobolonevyhnutnéobžalovanéhoH.D.

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 01.06.2015
sp. zn. 2 Pv 794/12/1105 oslobodiť.

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania prokurátora spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia (výrok v bode 1/).

K výroku v bode II./

Odvolací súd zistil, že na podklade odvolania J. X., nar. XX.XX.XXXX, sa týmto podaným opravným
prostriedkom nemôže zaoberať z meritórneho hľadiska, t. j. splniť si prieskumnú povinnosť podľa § 317

ods. 1 Tr. por., pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Senát krajského súdu z oboznámeného výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,
vyžiadaného dňa 04.09.2XX7, mal preukázané, že obchodná spoločnosť JK-O., s.r.o., W. cesta XX, XXX01 U., Z.: XX XXX XXX, dňa 12.03.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom od dňa 12.03.2016 právnym
nástupcom tejto spoločnosti je obchodná spoločnosť R. Y. s.r.o., H. 1, XXX XX U.. Sám odvolateľ J.
X. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že obchodná spoločnosť JK-O., s.r.o. U. bola

predaná a novým majiteľom firmy sa stala obchodná spoločnosť R. Y. s.r.o. Bratislava.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ J. X. už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku v žiadnom
prípade nemohol byť štatutárnym orgánom - konateľom obchodnej spoločnosti JK-O., s.r.o. Bratislava,
keďže táto spoločnosť dňa 12.03.2016 zanikla, pričom právnym nástupcom sa stala úplne iná

obchodná spoločnosť, v ktorej J. X. nemal vôbec žiadne postavenie. Tento odvolateľ v čase vyhlásenia
oslobodzujúceho rozsudku mal postavenie iba fyzickej osoby, ktorá nebola oprávnená podávať opravný
prostriedok voči výroku o náhrade škody rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 20.03.2017 sp. zn.
1T/46/2015.

S poukazom na uvedené skutočnosti, súd druhého stupňa odvolanie Martina Krištofa v zmysle § 316

ods. 1 Tr. por. zamietol, pretože bolo podané neoprávnenou osobou (výrok v bode II./).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.