Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/205/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211128
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314211128.11

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľa
X. O., I.. X.X.XXXX, Z. X. M. Č.. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO:
47232765, so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, proti odporcovi Slovenský rybársky zväz, mestská
organizácia Sereď, IČO: 36087793, Čepenská 2533, Sereď, zastúpený VIA LEGE, s.r.o., IČO:
36866415, so sídlom v Seredi, Veterná 1093, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo

výške 5000,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1527,71 eur do
3 dní k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným súdu dňa 2.5.2014, v priebehu konania niekoľkokrát zmeneným a doplneným,
navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť na najbližšej členskej schôdzi odporcu verejne sa
ospravedlniťnavrhovateľovi,atoprečítanímihneďpozahájeníčlenskejschôdzeospravedlneniavznení:
„Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Sereď sa ospravedlňuje X. O., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom X. M. Č.. XXX za to, že dňa X.X.XXXX vydala voči menovanému disciplinárne rozhodnutie,
ktorým v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa XX.X.XXXX protiprávne uložila disciplinárne

opatrenie- nevydaniepovolenianarybolovnajedenrok“.Ďalejžiadaluložiťodporcovipovinnosťzaplatiť
navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
nahradiť mu trovy konania.

Odporca návrh ako nedôvodný žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami navrhnutými v zmysle § 118
a nasledujúcich O.s.p., a to : záznam o previnení, disciplinárne rozhodnutie, odvolanie, rozhodnutie
odvolacieho orgánu, dovolanie, rozhodnutie dovolacieho orgánu, záznam OO PZ v Seredi T.-Q.-T.-B.,
vydanie povolenia na rybolov, výpisy z www.seredonline.sk , disciplinárny
poriadok SRZ -Rada Žilina, Stanovy SRZ - Rada Žilina, oboznámením sa s obsahom rozsudku OS
Žilina sp. zn. 24S/4/2002, OS Žilina sp. zn. 16C/353/2007, rozsudok KS v Žiline sp. zn. 5Co/56/2009,

písomným vyjadrením R.. Z., výsluchom navrhovateľa a zástupcu odporcu, vyjadreniami ich právnych
zástupcov,výsluchomsvedkov,ďalšímilistinnýmidôkaznýmiprostriedkamiviažucimisakprejednávanej
veci a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania a z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že dôvodom pre
podanie návrhu na začatie konania boli rozhodujúce skutočnosti, a to: dňa XX.X.XXXX v popoludňajších

hodinách bol navrhovateľ kontrolovaný členom rybárskej stráže pri výkone rybárskeho práva, pričom
navrhovateľ nemal vyčiarknuté kolónky ohľadom lovu kaprov v dopoludňajších hodinách, čo členrybárskej stráže vyhodnotil ako disciplinárne previnenie, o čom spísal záznam, okamžite navrhovateľovi
odňal povolenie na rybolov. Kontrola bola vykonaná len vo vzťahu k navrhovateľovi, zvyšných rybárov
nekontroloval, ktorá skutočnosť má pôvod v nesúhlase odporcu s aktivitou navrhovateľa ohľadne

založenia občianskeho združenia Miestnej organizácie SRZ Dolná Streda (a teda odčlenenie od
odporcu). Odporca prostredníctvom konajúceho člena rybárskej stráže mal porušiť viacero zákonných
ustanovení upravujúcich predmetnú problematiku, následne vo veci odporca začal disciplinárne konanie
pod č. X.-X/XXXX, kde vydal rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia zn. X/XXXX zo dňa
X.X.XXXX a uložil navrhovateľovi disciplinárne opatrenie - nevydanie povolenia na rybolov po dobu

1 roka. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, a to výbor
odporcu tak, že odvolanie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie, o ktorom
rozhodlo Prezídium Rady Slovenského rybárskeho zväzu rozhodnutím X.-X/XX zo dňa X.XX.XXXX,
ktorým zmenil rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu v časti sankcie, a to verejné
pokarhanie na členskej schôdzi s odôvodnením, že pôvodne uložené disciplinárne opatrenie bolo
neprimerané. K opätovnému vydaniu povolenia na rybolov došlo zo strany odporcu až následne, a

to dňa 13.1.2014 až po oznámení o priestupku podanom navrhovateľom, nakoľko odporca mu dňa
7.1.2014, kedy sa navrhovateľ dostavil k odporcovi za účelom vydania povolenia na základe rozhodnutia
dovolacieho orgánu, čo však odporca odmietol rešpektovať. Odňatím povolenia na rybolov na dobu
osem mesiacov spôsobilo navrhovateľovi ako vášnivému rybárovi vážnu ujmu na jeho osobnostných
právach, čo sa prejavilo tým, že stratil záujem o okolitý svet, zmenil svoje správanie, ochabli jeho

vzťahy s rodinou, bol podráždený a myslel len na to, kedy bude môcť znovu ísť na ryby. Navrhovateľ
je členom odporcu od roku 1980, pričom od roku 2012 začal navrhovateľ a ďalšie osoby vyvíjať
aktivitu v smere osamostatnenia sa a založenia Miestnej organizácie Dolná Streda, čím by došlo k
prideleniu revíru ramena Dolná Streda do užívania novej organizácie. Odňatie povolenia na rybolov bolo
v priamej spojitosti s aktivitou navrhovateľa, pričom odporca predvolal navrhovateľa a W. T., ktorý sa

spolu s navrhovateľom spolupodieľa na založení novej organizácie, na zasadnutie Výboru SRZ MsO
Sereď dňa XX.X.XXXX, kde oboch podrobila kritike ohľadne ich aktivít s tým, že ak s predmetnými
aktivitami neskončia, už si ryby nezachytajú. Po uvedených udalostiach sa navrhovateľ stal terčom
kritiky a posmeškov zo strany iných rybárov, bol označený ako pytliak, klamár, rozbíjač a kormorán,
čo bolo riešené aj prostredníctvom serveru seredonline.sk, ktorá stránka je verejne prístupná, pričom

šírenie týchto nepravdivých tvrdení mal priamo spôsobiť odporca prostredníctvom svojich orgánov a
členov. Uvedený zásah do osobnostných práv bol vyčíslený na sumu 5000,- eur ako suma adekvátna
spôsobenej nemajetkovej ujme vyššie uvedenými neoprávnenými konaniami odporcu spočívajúcimi v
3 skutkoch (typoch konaní).

Právny zástupca odporcu žiadal návrh ako plne nedôvodný zamietnuť, nakoľko navrhovateľ neuviedol
žiadnu pretrvávajúcu aktivitu odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorá by mohla byť odstránená,
odporca nevykonáva žiadne kroky, ktorými by podnecoval alebo rozširoval vyjadrenia o navrhovateľovi,
že je klamár, pytliak, kormorán, rozvracač a podobne, ide len o subjektívne hodnotiace vyjadrenia
prevažne anonymných osôb v rámci internetového portálu. Žiaden z navrhovateľom uvedených troch

zásahov nebol neoprávnený, nakoľko vo vzťahu k odobratiu povolenia na rybolov došlo zo strany
odporcuprostredníctvomčlenarybárskejstráževsúladesozákonom,podľaust.§§22a23z.č.139/2002
Z.z. O rybárstve, navrhovateľ preukázateľne porušil zákaz v zmysle ust. § 12 písm. d/ ZoR, na základe
čoho došlo k odňatiu povolenia na rybolov oprávnene. Odporca postupoval v zmysle Stanov SRZ a
podľa § 4 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SRZ, kde v Prílohe č. 3 na strane 27 je uvedené, že za

porušenie zákazu podľa § 12 písm. d/ ZoR možno uložiť len peňažnú pokutu od 33 eur do 166 eur
alebo nevydanie povolenia na dobu 3 rokov, vzhľadom na čo je nevydanie povolenia na 1 rok možné
považovať za stredne prísnu sankciu uloženú v hraniciach prijateľnej diskrécie. Rozhodnutie Rady o
dovolaní pritom odporca považuje za nulitné z dôvodu, že je v rozpore s bodom 3 čl. II Prílohy č.
3 k disciplinárnemu poriadku, rozhodovanie o predmetnej veci nie je v kompetencii Rady. Nevydanie

povolenia od 7.1.2014 do 17.1.2014 (10 dní), ktoré nevydanie bolo spôsobené pôvodne uloženým
disciplinárnym opatrením - nevydanie povolenia na 1 rok - od ktorého opatrenia však odporca sám z
vlastnej iniciatívy upustil a povolenie pred uplynutím doby zákazu vydal. Kritika na verejnom zasadnutí
22.4.2013 bola len povoleným spôsobom presadzovania záujmu odporcu (chrániť a zveľaďovať svoj
chovný a lovný revír), nešlo o osočovanie, ohováranie, ani žiadne nátlak na navrhovateľa zo strany

odporcu, odporca sa teda žiadnym spôsobom nedopustil ani v tomto smere neoprávneného zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena v predmetnej veci
žiadal návrh zamietnuť.Navrhovateľ uviedol, že skutkovo sa všetko odohralo ako uviedol jeho právny zástupca, on sa v podstate
nedopustil ničoho závažného, išlo len o priestupok, avšak odporca využil incident a inicioval „akt pomsty“
na navrhovateľovi, a to z dôvodu, že tento s inými ľuďmi chce založiť novú miestnu organizáciu. Podľa

neho priestupok spáchal odporca, aj inicioval konanie, avšak právoplatne bolo Okresnou prokuratúrou
v Galante jeho podanie odmietnuté. Na verejnom zasadnutí bol označený ako rozkrádač a debil.

Z výsluchu zástupcu odporcu vyplynulo, že odporca vyjadril prostredníctvom deklarácie, že nemá
žiadne výhrady a ani právomoc ovplyvňovať vznik resp. fungovanie miestnej organizácie Dolnostredan

založenej ako občianske združenie. Jediné výhrady by mal v prípade, ak by územne kolidovala s
odporcom,kebybolinapadnutéužívateľsképrávačlenovodporcuvpočteaktuálne1980,ktorýchzáujmy
háji. Na webovej stránke odporcu tento iba upozornil členov , aby zvážili svoje kroky na podpísanie
petičných hárkov, oznam bol pridaný 24.9.2014, pričom k zásahom do osobnostných práv navrhovateľa
malo dôjsť od roku 2013 do januára 2014.

Zo svedeckej výpovede W. T. vyplynulo, že on a navrhovateľ sú členmi prípravného výboru pre vznik
miestnej organizácie SRZ Dolnostredan, na zasadnutí 22.4.2013 boli spolu s navrhovateľom obvinení
z porušenia § 3 ods. 2 disciplinárneho poriadku SRZ, že porušujú jednotu SRZ, kde po argumentácii
svedka, že využíva svoje právo a postupuje v zmysle Stanov SRZ bol označený p. Z. (K. T.) ako debil.,
došlo k výmene názorov a boli ubezpečení, že odporca spraví všetko preto, aby sa založenej novej

organizácie nepodarilo. Dňa 7.1.2014 si bol vybrať povolenie na rybolov, pred ním bol navrhovateľ,
pričom pracovníčka odporcu mu odmietla vydať povolenie s tým, že to má zakázané. Potom do
miestnosti vošiel predseda odporcu a na otázku navrhovateľa odpovedal, že jeho rozhodnutie zo Žiliny
nezaujíma a nech si ide pre povolenie do Žiliny, následne navrhovateľ odišiel. Počul, že členovia výboru
odporcu šíria informácie, že navrhovateľ je kormorán a zlodej, počul to sprostredkovane cez viacero

osôb, ale pôvodca mal byť p. Z., hospodár odporcu. Ešte p. M.Á. mu v roku 2014 na pretekoch napľul
pod nohy a povedal, že vy špiny, ale bez konkrétneho označenia adresáta urážky.

Zo svedeckej výpovede V. G. vyplynulo, že pri odobratí povolenia bol osobne prítomný, kontrolovaný bol
len navrhovateľ, a to p. M.. Medzi rybármi počul, že sa roznieslo, že navrhovateľ je klamár a podvodník,

avšak si nemyslel, že by v tejto súvislosti poklesla vážnosť navrhovateľa u ostatných rybárov, nepočul,
že by štatutári odporcu na adresu navrhovateľa povedali, že je podvodník a klamár, vie len to, čo medzi
sebou hovoria rybári bez bližšej konkretizácie.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania posúdením a vyhodnotením navrhnutých a vykonaných
dôkazovakojednotlivo,takajvichvzájomnejsúvislosti,dospelkzáveru,ženávrhjenedôvodný,nakoľko

zo strany odporcu nebolo neoprávnene zasiahnuté do osobnosti navrhovateľa. Pod pojem všeobecného
osobnostného práva fyzickej osoby v objektívnom zmysle slova je treba zahrňovať právo resp. práva,
ktoré majú za svoj predmet osobnosť fyzickej osoby v jej telesnej a morálnej jednote. Aby bolo možné
poskytnúť ochranu dotknutej osobe, je nevyhnutné, aby išlo o zásah do práva fyzickej osoby na ochranu
osobnosti a zároveň, aby bol tento zásah neoprávnený. Rovnako nevyhnutné je, aby tento zásah bol

spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie osobnostných práv, t.j. aby nastala ujma fyzickej osobe vo
sfére jej osobnostných práv práve v priamej súvislosti s týmto zásahom.Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo
osobnosť človeka, resp. na hmotnom substráte zachytená stránka osobnosti človeka. Predmetom
ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené

len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11,
ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Jednotlivé aspekty ochrany
osobnosti v občianskom práve členíme na: 1. právo na česť a dôstojnosť, 2. právo na meno, 3. právo
na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, 4. právo na telesnú integritu, 5. právo
na súkromie. Ad 1: Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona

(arg. "občianska česť") a ako navyše vyplýva z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých
spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom.
Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v
ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Ad 4: Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne
uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§
13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda

nemajetkovej sfére života a zdravia. Ad 5: Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej
sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej
osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o
základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či
telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana

intímnej sféry je chránená všeobecne. To znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného
súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej
osoby. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry,

ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah však vylučuje protiprávnosť zásahu,
ale len vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať. Osobitnými prípadmi dovolených
zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3. Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel
od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom

princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe
zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku
neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.
zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.
Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka

iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická
osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Ak zásah súčasne zasiahol osobnostné
práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany, avšak len
pokiaľ ide o jej osobnosť. Napríklad ak by išlo o korešpondenciu, sú samostatne aktívne legitimovaní
tak pisateľ, ako aj adresát.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s ochranou jeho
osobnosti z dôvodu, že odporca mal v zásade troma rôznymi konaniami neoprávnene zasiahnuť
do osobnosti navrhovateľa, ktoré konania mali byť nielenže objektívne spôsobilé, ale mali skutočne
navrhovateľovi spôsobiť ujmu, ktorá mala byť zhojená jednak verejným ospravedlnením , finančnou

náhradou v sume 5000,- eur. Prvým konaním bolo odobratie povolenia na rybolov prostredníctvom
osoby konajúcej v mene odporcu, čo sa malo odohrať tak, že dňa XX.X.XXXX v popoludňajších
hodinách bol navrhovateľ kontrolovaný členom rybárskej stráže pri výkone rybárskeho práva, pričom
navrhovateľ nemal vyčiarknuté kolonky ohľadom lovu kaprov v dopoludňajších hodinách, čo člen
rybárskej stráže vyhodnotil ako disciplinárne previnenie, o čom spísal záznam, okamžite navrhovateľovi

odňal povolenie na rybolov. Kontrola bola vykonaná len vo vzťahu k navrhovateľovi, zvyšných rybárov
nekontroloval, ktorá skutočnosť má pôvod v nesúhlase odporcu s aktivitou navrhovateľa ohľadne
založenia občianskeho združenia Miestnej organizácie SRZ Dolná Streda (a teda odčlenenie od
odporcu). Odporca prostredníctvom konajúceho člena rybárskej stráže mal porušiť viacero zákonných
ustanovení upravujúcich predmetnú problematiku, následne vo veci odporca začal disciplinárne konanie

pod č. X.-X/XXXX, kde vydal rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia zn. X/XXXX zo dňa
X.X.XXXX a uložil navrhovateľovi disciplinárne opatrenie - nevydanie povolenia na rybolov po dobu
1 roka. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, a to
výbor odporcu tak, že odvolanie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dovolanie,o ktorom rozhodlo Prezídium Rady Slovenského rybárskeho zväzu rozhodnutím DP-5/13 zo dňa
7.12.2013, ktorým zmenil rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu v časti sankcie, a to
verejné pokarhanie na členskej schôdzi s odôvodnením, že pôvodne uložené disciplinárne opatrenie

bolo neprimerané. V konaní bola existencia vyššie uvedeného skutkového a právneho priebehu
udalostí preukázaná, pričom rozpor medzi účastníkmi konania predstavovalo vyhodnotenie odobratia
povolenia na rybolov navrhovateľovi s následným postupom v súvislosti s disciplinárnym konaním proti
navrhovateľovi. Súd mal v tejto časti uplatneného nároku za preukázané, že nebola splnená jedna zo
základných podmienok odôvodňujúcich priznanie nemajetkovej ujmy, a to tá, že konanie odporcu v

tejto súvislosti nebolo konaním neoprávneným. Jednoznačne bolo preukázané, s ktorou skutočnosťou
súhlasil aj navrhovateľ, že navrhovateľ sa dňa XX.X.XXXX skutočne dopustil priestupku podľa §§22 a
23 z.č. 139/2002 Z.z. o rybárstve s poukazom na skutkovú podstatu ust. § 310 ods. 1 Tr. zák., konal v
rozpore s ust. § 12 písm. d/ z.č. 139/2002 Z.z., pričom osoba konajúca v mene odporcu a sám odporca
v konečnom dôsledku navrhovateľovi uložil sankciu v súlade s ust. § 8 ods. 2 Stanov SRZ a podľa
§ 4 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SRZ v spojitosti s Prílohou č. 3 Disciplinárneho poriadku, pričom

súd mal jednoznačne za to, že odporca v rámci predmetného konania v žiadnom smere neprekročil
zákonné mantinely pre daný druh previnenia navrhovateľa, nakoľko odobratie a nevydanie povolenia
na rybolov na jeden rok predstavuje sankciu uloženú v medziach limitov vyššie vedených zákonných
a podzákonných noriem. S prihliadnutím na rozhodnutie o dovolaní (inak odporcom považované za
nulitné) vydané Prezídiom Rady SRZ dňa 7.12.2013 č. DP-5/13 je nepochybné, že skutočnosť, že

odporca spáchal priestupok predtým definovaný, bola potvrdená. Rozhodnutím o dovolaní bola len
zmiernená sankcia pôvodne uložená, a to na verejné pokarhanie (na členskej schôdzi odporcu).
Predmetné „zmiernenie“ sankcie (čo možno ale považovať za relatívne vyhodnotenie závažnosti stupňa
sankcie s prihliadnutím na konkrétnu osobu, ktorej bola sankcia uložená) nepredstavuje negáciu
existencie priestupku na strane navrhovateľa, ide len o rozdielnu úvahu dovolacieho orgánu v súvislosti

s uložením sankcie vo vzťahu k jej prísnosti, opäť (ako to bolo v napadnutom rozhodnutí) v medziach
zákonných a podzákonných noriem, pričom dovolací orgán ani nekonštatoval, že by sankcia za
priestupok uložená napadnutými rozhodnutiami bola uložená protiprávne, len vyhodnotil, že podľa jeho
názoru išlo o nevhodnú sankciu. Z uvedeného hľadiska je irelevantný právny názor navrhovateľa,
ktorý oprel o rozhodnutie OS Žilina sp. zn. 24S/4/2002-143, nakoľko týmto rozsudkom súd v rámci

výkonu správneho súdnictva v plnom rozsahu zrušil dotknuté disciplinárne rozhodnutie a následne
bol navrhovateľ úspešný v konaní o ochranu osobnosti (rozsudok OS Žilina sp. zn. 16C/353/2007 v
spojitosti s rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 5Co/56/2009). Rozhodnutie odporcu však na rozdiel od vyššie
uvedeného bolo čo do priestupku v podstate potvrdené a zmenené v časti uloženej sankcie, čo je
skutkovo a právne evidentne rozdielna situácia. V závere tejto časti súd konštatuje, že nie je možné

vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa uloženie sankcie za priestupok
navrhovateľa, ktorý skutočne spáchal, keď sankcia (i keď zmenená) bola uložená v medziach a na
základe zákona.

Druhým čiastkovým konaním, ktoré malo spôsobiť neoprávnený zásah do osobnostných práv

navrhovateľa bolo konanie odporcu, ktorý dňa 7.1.2014 nevydal navrhovateľovi povolenie na rybolov
napriek existencii právoplatného rozhodnutia o dovolaní, a urobil tak až o 10 dní, t.j. 17.1.2014
(zrejme po iniciovaní priestupkového konania zo strany navrhovateľa). Odporca odvolávajúc sa na
nerešpektovanie nulitného rozhodnutia o dovolaní v konaní vyhodnotil tento počin ako svoju dobrú vôľu
zmeniť vlastné rozhodnutie a sankciu zmierniť čo do jej trvania, ktoré vyjadrenie však nekorešponduje

podľa názoru súdu s časovou následnosťou udalostí a vyznieva účelovo najmä s poukazom na prípis
odporcu navrhovateľovi, ktorým písomne rešpektovanie dovolacieho rozhodnutia vyjadril. Podľa názoru
súdu odporca dňa X.X.XXXX nemal zákonný dôvod nevydať navrhovateľovi povolenie na rybolov,
ktoré konanie možno skutočne posúdiť ako neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa
zodpovedajúcim jeho vášni pre rybolov (na ktoré záujmy fyzická osoba jednoznačne v rámci zachovania

jej psychickej integrity právo má). Nebolo však navrhovateľom preukázané, že by predmetné konanie
bolo spôsobilé resp. spôsobilo privodiť mu ujmu, na ktorej existenciu sa navrhovateľ odvoláva, a to
najmä z hľadiska predchádzajúcich ôsmich mesiacov, kedy si navrhovateľ v podstate ujmu privodil sám
resp. v značnom spolupôsobení. Dokazovaním (predovšetkým výsluchom navrhovateľom navrhnutých
svedkov) súd nemal za preukázané, že v súvislosti s absenciou povolenia na rybolov za 10 dní

mesiaca január 2014 by navrhovateľ nejak utrpel (alebo dôvodne mohol utrpieť) ujmu na svojich
osobnostných právach, v priamej súvislosti s uvedenými desiatimi dňami bez rybolovu nepreukázal
existenciu psychickej ani fyzickej ujmy, ani zníženie jeho spoločenského kreditu, preto súd nemal dôvod
vyhovieť návrhu ani v tejto časti.Tretie čiastkové konanie odporcu malo spočívať v tom, že opakovane (v časovom rozpätí asi 1 rok)
mal odporca prostredníctvom svojich štatutárov bližšie nekonkretizovaným spôsobom podnecovať

osočovanie a ohováranie navrhovateľa, ktoré malo vyvrcholiť značnou stratou jeho spoločenského
kreditu medzi nielen komunitou rybárov, ale širšou verejnosťou aktívnou najmä na web stránke
seredonline.sk, kde bol v rámci príspevkov navrhovateľ označovaný opakovane ako klamár, podvodník,
zlodej, rozvracač, kormorán a podobne, pričom motívom odporcu mal byť jeho nesúhlas až sabotovanie
vzniku a existencie OZ Dolnostredan ako miestnej organizácie SRZ, ktorá mala vzniknúť nielen

prihlásením nových členov, ale aj prechodom členov odporcu k novému OZ s oprávneniami ktorými
disponovali a čím malo dôjsť aj k okliešteniu revíru. V zmysle návrhu a výpovedí primárnym konaním
malo byť členské zasadnutie odporcu dňa 22.4.2013, kedy bol nielen navrhovateľ ako člen prípravnej
komisie OZ Dolnostredan predvolaný za účelom vysvetlenia svojho počínania, ktoré odporca vyhodnotil
ako protizákonné a v rozpore s jeho oprávnenými záujmami a ktoré zasadnutie malo odštartovať
vlnu ohovárania a v konečnom dôsledku ujmy na osobnosti navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania

(výsluch odporcu, navrhovateľa, svedka T.) vyplynulo, že na predmetnom zasadnutí došlo k ostrej
výmene názorov, k vyjadreniu kritiky spôsobom hraničiacim s prijateľnými spoločenskými a morálnymi
zásadami čo do slovníka účastníkov zasadnutia, avšak nebolo preukázané, že by odporca (konajúci
prostredníctvom štatutárov resp. iných osôb oprávnených v mene odporcu konať) sa dopustil vo
vzťahu k navrhovateľovi konania, ktorá by bolo možné vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do jeho

osobnostných práv, a to ani vo vzťahu ku dňu 22.4.2013 v súvislosti s inkriminovanou schôdzou,
ani v súvislosti s následnými čiastkovými konaniami odporcu (ktoré ani špecifikované neboli, len mali
spôsobiť dôsledok v podobe vlny ohovárania a osočovania navrhovateľa). Výsluchom svedkov bolo
preukázané len to, že medzi rybármi sa povrávalo, že navrhovateľ je rozbíjač, klamár, kormorán a
pod., avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by tieto skutočnosti spôsobil odporca. Rovnako

nebolo preukázané, že internetová diskusia prebiehajúca na web stránke seredonline.sk, kde v
rámci písomných príspevkov bol navrhovateľ označovaný ako klamár, podvodník, nenažranec a pod.,
bola priamo vyvolaná resp. podnecovaná konaním odporcu. V neposlednom rade súd konštatuje, že
vzhľadom na charakter predmetnej internetovej diskusie, ktorá je už na prvý pohľad špecifická tým,
že najodvážnejší prispievatelia takmer výlučne vystupujú pod nickom a teda ich možno považovať za

plne anonymných, je pri využití rozumnej miery nadhľadu takmer vylúčené, aby vyjadrenia anonymov
brala verejnosť plne vážne a mohli by spôsobiť ujmu uvedenú navrhovateľom (uvedené konštatovanie
predstavuje len určitý dovetok, nakoľko rozhodujúcou v tejto časti je skutočnosť nepreukázania konania
odporcu v súvislosti so vznikom uvedených negatívnych označení na osobu navrhovateľa). Súd zamietol
návrh navrhovateľa na výsluch p. T. ako posledného svedka, a to jednak z dôvodu, že uvedená svedecká

výpoveď bola navrhnutá v rozpore s ust. § 118a O.s.p., ako aj z dôvodu, že výsluchom predmetného
svedka malo byť preukázané nie to, že odporca sa voči navrhovateľovi čiastkovými neoprávnenými
konaniami dopustil zásahu do jeho osobnostných práv, ale skutočnosť, že odporca sa vo vzťahu k
svedkovi správal čiastkovým úkonom obdobne, čo je vo vzťahu k predmetu konania irelevantné.

V záverečnom zhodnotení súd konštatuje, že rozhodnutím vydaným v občianskom právnom konaní je na
základezákonanutné spravodlivousporiadaťvzťahymedziúčastníkmikonania,pričomzásadavoľného
hodnotenia dôkazov okrem iného má za účel vytvoriť si podľa možnosti čo najdokonalejší obraz o
reálnychvzťahochúčastníkovkonania,t.j.hodnotenieurčitéhodôkazuresp.všetkýchdôkazovizolovane
(bez ohľadu na kontext, v ktorom vznikli) by viedlo k vydávaniu absurdných rozhodnutí bez súvislosti s

realitou, čo by v konečnom dôsledku vo vzťahu k všeobecnej spravodlivosti pôsobilo kontraproduktívne.
Preto súd pri vyhodnocovaní predmetného návrhu a všetkého navrhnutého a vykonaného dokazovania.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že jednak nie je možné vyhodnotiť konanie odporcu ako
neoprávnené v prípade, ak by neoprávnenosť mala predstavovať uloženie sankcie v medziach zákona
za skutok, ktorý navrhovateľ ako osobnosť domáhajúca sa svojej ochrany, preukázateľne spáchal a

teda ujmu, ktorej odstránenia a náhrady za ňu sa dožaduje, si v podstate spôsobil vlastným konaním.
Rovnako nemožno vyhodnotiť diskusiu, i keď ostrú a emocionálne evidentne náročnú, prebiehajúcu
medzisubjektmihájacimisisvojepráva,akoneoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávčloveka,nakoľko
týmto precedensom by mohlo byť negatívne oklieštené právo na slobodu prejavu a zároveň by zanikla
možnosť diskutujúcich dospieť ku konštruktívnemu riešeniu problému, čo je nesporne neželaný jav. V

konečnom dôsledku bolo výsluchom svedkov preukázané, že všetky vyššie opísané udalosti nespôsobili
zníženie spoločenského kreditu navrhovateľa, z čoho je zrejmé, že komunita okolo navrhovateľa dianie
ponímala ako prezentáciu názorov účastníkov konania, pričom kto s navrhovateľom sympatizoval
predtým, sympatizoval s ním naďalej za účelom dosiahnutia spoločného záujmu ( v danom prípadezaloženie novej miestnej organizácie SRZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v plnom
rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. , kde odporca ako procesne
úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, kde
ním uplatnené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia súd priznané v plnej uplatnenej
výške podľa ust. § 9 nasl. Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne:

- prevzatie a príprava veci 9.9.2014 107,89 eur
- vyjadrenie 16.9.2014 107,89 eur
- pojednávanie 3.11.2014 107,89 eur
- porada 18.2.2015 107,89 eur
- pojednávanie 23.2.2015 107,89 eur

- vyjadrenie 19.5.2015 91,29 eur
- pojednávanie 4.11.2015 91,29 eur
- vyjadrenie 6.11.2015 91,29 eur
- vyjadrenie 9.12.2015 91,29 eur
- pojednávanie 17.5.2016 91,29 eur

- vyhlásenie rozsudku 1.6.2016 1 z 91,29 eur
- DPH 20% 208,31 eur
- režijný paušál 109,94 eur
- náhrada za stratu času 167,92 eur

spolu 1527,71 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.