Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205202147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7205202147.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu O.. O. C. a členov senátu M.. R. G. a

M.. F. F. v právnej veci žalobcu: L.. O. O. - O., Y. 1, G., IČO XX XXX XXX zastúpeného advokátkou M.. V.
H., O. 3, G. proti žalovanému: S. G. - G., Z. XX, G., L. XX XXX XXX zastúpenému advokátom M.. M. B.,
M. XX, G. o zdržanie sa nekalosúťažného konania a úhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX,XX
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku P. súdu G. I zo dňa 23.2.2016 č. k. 27Cb/96/2005-681
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Uviedol, že po úprave petitu žaloby žalobcom a pripustení zmeny petitu žaloby súdom žalobca
žiadal, aby súd zakázal žalovanému nekalosúťažné konanie spočívajúce vo výrobe, kompletáži a
montáži jednostranných a dvojstranných poštových schránok, ktoré sú zameniteľné s jednostrannými
a dvojstrannými poštovými schránkami, ktoré vyrába a predáva žalobca. Charakteristické znaky

jednostranných poštových schránok vyrábaných žalobcom sú tie, že doručovanie a výber zásielok
je z jednej strany. Jednostranné poštové schránky žalobcu majú spoločný obal (telo schránok),
ktorý je predeľovaný tak, že vytvára jednotlivé schránky. Jednostranné poštové schránky majú
namontovanédvierkasuzamykacímmechanizmom,menovku,prípadneotvornaumiestneniemenovky.
Charakteristické znaky dvojstranných poštových schránok žalobcu sú doručovanie z vonkajšej strany
a výber zásielok z vnútornej strany. Dvojstranné poštové schránky žalobcu majú spoločný obal (telo
schránok), ktorý je popredeľovaný tak, že vytvára jednotlivé schránky. Z vnútornej strany sú na každej

poštovej schránke namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom. Vonkajšiu časť poštových
schránok tvorí spoločný panel z jedného kusa materiálu, na ktorom sú pre jednotlivé schránky vytvorené
doručovacie otvory na vhadzovanie zásielok, ktoré sú prekryté pohyblivým krytom - záklopkou. Každá
poštová schránka má menovku, prípadne otvor na umiestnenie menovky. Žalobca žiadal tiež uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume XX XXX,XX eura s 9% úrokom z
omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a trovy konania.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému
pôvodne ochrany zapísaných priemyselných vzorov - dizajnu s názvom „Bezpečnostná poštová
schránka“ a „Skupinová poštová dvojstranná schránka“, ktoré mal zapísané na Úrade priemyselného
vlastníctva SR od X.X.XXXX pod č. zápisu XXXXX a č. XXXXX, pretože žalovaný neoprávnenezačal vyrábať a predávať rovnaké poštové schránky. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že na Úrade
priemyselného vlastníctva SR má riadne zapísaný dizajn č. D XXXXX s názvom „Súbor poštových
schránok“ s počtom dizajnov X a dátumom zápisu XX.X.XXXX. Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX súd

prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výroby a montáže poštových
schránok, ktoré sú zameniteľné s poštovými schránkami žalobcu. Odvolací súd tento rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože medzičasom uplynula maximálna lehota
ochrany zapísaných dizajnov žalobcu, a preto bolo potrebné posúdiť žalobcom tvrdené nekalosúťažné
konanie žalovaného v súvislosti so žalovaným vyrábanými domovými poštovými schránkami.

4. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že obidve strany sporu majú v živnostenskom
registri zapísaný ako predmet činnosti okrem iného výrobu poštových schránok. Žalobca mal na Úrade
priemyslového vlastníctva SR zapísané dva chránené priemyselné vzory - dizajny od X.X.XXXX pod
č. zápisu XXXXX s názvom Bezpečnostná poštová schránka a pod č. zápisu XXXXX pod názvom
Skupinová poštová dvojschránka, súd prvej inštancie konštatoval, že zákonná ochrana skončila

uplynutím maximálnej doby predĺženia dňa X.X.XXXX. Žalovanému bol zapísaný Q. priemyselný vzor
č. XXXXX s názvom „Súbor poštových schránok“ od XX.X.XXXX s právom prednosti od XX.X.XXXX.
Žalobca sa však v konaní pred Úradom domáhal výmazu tohto zapísaného priemyselného vzoru
žalovaného a po viacerých konaniach Úrad priemyslového vlastníctva SR rozhodol o výmaze
priemyselného vzoru žalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z XX.X.XXXX č. k. XXS/

XX/XXXX-XXX zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového
rozhodnutia sp. zn. A. XXX-XXXX/Vz-XXXXX/II-XX/XXXX z X.X.XXXX a Najvyšší súd SR odvolanie
žalovaného proti tomuto rozsudku odmietol dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle
§ 135 ods. 2 O. s. p. z týchto rozhodnutí vychádzal a je nimi viazaný.

5. Žalobca v konaní uviedol, že domové poštové schránky mal chránené priemyselným vzorom od roku
XXXX a vyrábal ich od roku XXXX. V roku XXXX zistil, že rovnaké poštové schránky vyrába aj žalovaný,
pretohopísomneupozornil,žezasahujedojehopriemyselnýchvzorov.Následnesidalžalovanýzapísať
svoj priemyselný vzor, ktorý bol vymazaný v roku XXXX. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
zistil, že žalovaný montoval ním vyrábané poštové schránky v bytových domoch v roku XXXX a XXXX a

mal v roku XXXX umiestnenú reklamu v maloobchodnej predajni I. v G.. Súd prvej inštancie konštatoval
s odkazom na ustanovenie § 75 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a
zlepšovacích návrhoch, že po maximálnom predĺžení dĺžky ochrany formálnych priemyslových práv
zanikla formálna ochrana priemyselných vzorov žalobcu X.X.XXXX. Aj po tomto dátume však patrí
žalobcovi ochrana proti nekalej súťaži, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

6. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia podľa § 44 ods. 1 a 2, § 45 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1, § 47,
§ 48 a § 53 Obchodného zákonníka posudzoval v predmetnej veci naplnenie znakov nekalosúťažného
konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu sa v rámci svojho predmetu
činnosti venujú aj výrobe a montáži poštových schránok, sú teda podnikatelia, ktorí sa zúčastňujú

na hospodárskej súťaži na rovnakom trhu a sú v súťažnom vzťahu. Ďalej posudzoval, či konanie
žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom,
pričom musí ísť o konanie protiprávne. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu, že žalovaný
sa dopúšťa nekalosúťažného konania tým, že otrocky napodobňuje jeho výrobky a vydal reklamný
leták skoro totožný s reklamným letákom žalobcu, a zdôraznil, že žalobca nekonkretizoval, v čom vidí

rozpor s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že ostatní výrobcovia vyrábajú poštové schránky ukladaním
jednotlivých hotových schránok na seba a vedľa seba, iba žalovaný vyrába poštové schránky rovnako
ako žalobca, a to tak, že telo schránky je predelené prepážkami, čím sa vytvoria jednotlivé segmenty,
ktoré po osadení dvierok a osadení predného panelu vrátane záklopky a menovky vytvoria jednotlivé
schránky. Konštrukcia poštových schránok je tak kompaktná, schránky sú utesnené z prednej strany

spoločným panelom so záklopkami, čím je minimalizovaný prestup vzduchu, a preto, vzhľadom na
potrebu šetrenia energiami, bol o poštové schránky žalobcu a žalovaného najväčší záujem. Žalobca
tvrdil, že aj keď už nemá chránené priemyselné vzory, patrí mu ochrana proti nekalosúťažnému konaniu
žalovaného, ktorý otrocky napodobnil poštové schránky žalobcu, čím vyvoláva nebezpečenstvo zámeny
a tiež parazitovania na výrobkoch žalobcu. V súvislosti s týmto tvrdením sa súd prvej inštancie zameral

na porovnanie vonkajších znakov a celkový charakter vonkajších úprav poštových schránok vyrábaných
žalobcom a žalovaným a dospel k záveru, že varianty vyrábané žalobcom a vyrábané žalovaným
nie sú vo vonkajších znakoch úplne zhodné. Uviedol, že variant č. 2 výrobku žalovaného vykazuje
rozdielnosť v tom, že v dolnej polovici prednej strany má umiestnený elektrický vrátnik a bezpečnostnýkódovací zámok a pri každej menovke sa nachádza zvončekové tlačidlo a tieto prvky vizuálne rozdeľujú
vonkajšiu stranu schránky na dve časti a spolu so zvončekovými tlačidlami zabezpečujú odlišnosť. Súd
prvej inštancie tiež poukázal na rozdielnosti medzi vonkajšími úpravami poštových schránok žalobcu

a žalovaného, ktoré spočívajú v umiestnení kruhových otvorov na zadnej strane schránok, ktoré sú
v prípade výrobkov žalobcu umiestnené pod štítkom na menovku na čelnom paneli po dva malé
kruhové otvory z každej strany štítku a zámok je umiestnený pri okraji dvierok, zatiaľ čo v prípade
žalovaného dvierka schránok obsahujú približne v strede rovnaký štítok na menovku ako na čelnom
paneli a päť malých kruhových otvorov pod štítkom a zámok umiestnený pri okraji dvierok. S poukazom

na tieto odlišnosti súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany žalovaného nejde o otrockú napodobeninu
výrobkov žalobcu. Uviedol tiež, že poštové schránky sa ani nemôžu veľmi vzhľadovo líšiť, lebo rozmermi
sú určené typom príslušných obytných domov, kde sa umiestňujú, majú mať otvor na vhadzovanie a
vyberanie poštových zásielok a menovku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný skoro doslova napodobnil
jeho reklamný leták, súd prvej inštancie uzavrel, že nejde o naplnenie skutkovej podstaty klamlivej
reklamy, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že informácie v letáku sú v rozpore so skutočnosťou.

Pretože vo veci nebolo preukázané naplnenie generálnej klauzuly nekalej súťaže, súd prvej inštancie
žalobu zamietol vrátane nároku na nemajetkovú ujmu požadovanú žalobcom z dôvodu, že od júla XXXX
mal žalovaný prihlásený priemyselný vzor č. XXXXX „Súbor poštových schránok“ s dvoma variantmi,
ktorý bol vymazaný v roku XXXX a do času výmazu nemožno považovať konanie žalovaného za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, keďže konal na základe povolenia štátneho orgánu.

7. Súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o veci
samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v znení upraveného petitu vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa §
205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p., pretože súd prvej inštancie vydal rozsudok jednostranný, zaujatý
a na základe neúplného hodnotenia dôkazov, tvrdil, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil svojvoľne,
jednostranne a zaujato v rozpore s ustanovením § 132 O. s. p., aj to len niektoré a jeho zistenie nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku porovnával
poštové schránky vyrobené žalovaným bez toho, aby uviedol, ako k takémuto odbornému porovnaniu
došiel a z čoho vychádzal. Zdôraznil, že Úrad priemyselného vlastníctva SR vymazal priemyselný
vzor žalovaného č. XXXXX z dôvodu, že bol zhodný s dizajnom, ktorý mal chránený žalobca, preto
považoval za zarážajúce a popierajúce odbornú spôsobilosť ÚPV SR, keď súd dospel k záveru, že

nie sú úplne zhodné. Poukázal na to, že pri výmaze dizajnu platí, že k zápisu dizajnu do registra
nedošlo, to znamená, že ak súd prvej inštancie uviedol, že k výmazu žalovaného došlo v roku XXXX,
žalobca poukázal na overený výpis z ÚPV SR, podľa ktorého výmaz priemyslového vzoru žalovaného
bol vykonaný XX.XX.XXXX, preto považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že do výmazu
priemyselného vzoru žalovaného nemožno považovať konanie žalovaného za rozporné s dobrými

mravmi, lebo konal na základe povolenia štátneho orgánu. Žalobca uviedol, že aj po X.X.XXXX, kedy
mu zanikla formálna ochrana ako majiteľa priemyselných vzorov č. XXXXX a XXXX, má právo brániť
sa konaniu, ktoré vyvoláva nebezpečenstvo zámeny alebo parazitovania na povesti podľa § 47 a 48
Obchodného zákonníka. S odkazom na ustanovenia § 53 až 55 Obchodného zákonníka zastával názor,
že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa ochrany proti nekalosúťažnému

konaniu žalovaného spočívajúceho v klamlivej reklame a vyvolaniu nebezpečenstva zámeny. Zdôraznil,
že úprava nekalej súťaže vychádza zo zásady, že každé neoprávnené použitie cudzieho duševného
vlastníctva alebo jeho napodobenie v hospodárskej súťaži vo svoj prospech, je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, a preto je neprípustné. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že
priemyselný vzor vyrábaný žalovaným nebol výsledkom jeho duševnej činnosti, ale len prostriedkom

ako vytvoriť žalobcovi konkurenciu v hospodárskej súťaži, pričom poštové schránky žalobcu otrocky
napodobnil a a toto napodobenie je vizuálne zjavné. Uviedol, že žalovaný bol oboznámený s výrobkami
žalobcu, lebo montoval a vykonával servis dorozumievacích zariadení v tých istých bytových domoch
ako žalobca montoval poštové schránky.

9. V súvislosti s posudzovaním nebezpečenstva zámeny žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa
obmedzil len na porovnanie zhodnosti výrobkov žalobcu a žalovaného, absentuje však akákoľvek úvaha
súdu o zameniteľnosti týchto výrobkov a tiež reklamnej kampane s prihliadnutím na posudzovanie
priemerným spotrebiteľom s prostrednými pozorovacími schopnosťami tak, ako to vyplýva z rozsudkuNS z XX.X.XXXX sp. zn. RV I XXXX/XX. Žalobca tvrdil, že žalovaný tiež parazituje na výrobkoch a
povesti žalobcu a s poukazom na rozhodnutie NS ČR z XX.X.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX uviedol,
že nekalosúťažným konaním je aj konanie podnikateľa, ktorý uvádza na trh produkt funkčne zhodný s

produktom, ktorý už je na trhu uvedený, bez toho, aby zaistil jeho riadne odlíšenie. Nesúhlasil tiež s
právnym posúdením klamlivej reklamy súdom prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal
možnosťou vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovania na povesti a generálnou klauzulou najmä
sprihliadnutímnaskutočnosť,žežalovanýreklamužalobcu„kopíroval“.Žalobcatiežnamietalnesprávne
posúdenie jeho nároku na nemajetkovú ujmu, pretože ako majiteľovi dizajnu mu právny poriadok

garantuje určité práva a chráni ho pred zásahmi tretích osôb, pričom dizajn žalovaného bol vymazaný, a
preto platí, že k zápisu dizajnu žalovaného do registra nedošlo. Zastával názor, že po celý čas žalovaný
porušoval práva žalobcu z priemyslového vlastníctva, a nemajetková ujma mu vznikla minimálne v tomto
období podľa zákona o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch a podľa zákona o
dizajne tak, ako to možno podľa žalobcu analogicky vyvodiť z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-XXX/XXXX Celaya Emparanza y Galdos Internacional SA proti Proyectos Integrales de Balizamiento

SL zo 16.2.2012. Žalobca uviedol, že ďalším predpokladom pre naplnenie generálnej klauzuly je také
konanie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda k ujme nemusí ani
dôjsť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neposudzoval ním predložené dôkazy preukazujúce spôsobenie
ujmy žalobcovi a tiež klesajúci počet zákaziek v dôsledku vstupu žalovaného na trh s výrobkami
zameniteľnými s výrobkami žalobcu.

10. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie sa zbytočne venoval porovnávaniu priemyselných
vzorov žalobcu a žalovaného a nesúhlasil s jeho záverom, že zo strany žalovaného nejde o otrockú
napodobeninu, pretože tento záver nie je ani v súlade s uznesením ÚPV SR. Zopakoval porovnanie
dvojstranných schránok žalobcu a žalovaného, ich charakteristické znaky a konštrukciu schránok

tak, ako vyplýva ich charakteristika z fotodokumentácie k priemyselných vzorom a predložil ich
súdu vo svojom vyjadrení z XX.XX.XXXX so záverom, že ide o úplne zhodné poštové schránky,
ktoré sa líšia len drobnými nepodstatnými detailmi, ktoré sú pre nezainteresovaného užívateľa
nerozpoznateľné. K požadovanej nemajetkovej ujme žalobca uviedol, že táto predstavuje len necelé
3% obratu žalobcu za roky XXXX - XXXX počas platnosti priemyselného vzoru žalobcu a zdôraznil,

že žalovaný si bol nekalosúťažného konania vedomý. Nepeňažnú formu satisfakcie nepovažoval
žalobca za dostatočne spravodlivú. Uviedol, že nemajetková ujma je poškodenie jedinečnosti, sebaúcty,
rozlišovacej spôsobilosti, straty prestíže a najmä dobrej povesti. Tvrdil, že tým, že žalovaný pokračuje
vo výrobe, predaji a montáži poštových schránok, žalobca stráca prestíž a dobrú povesť. Uviedol tiež,
že žalovaný pôsobí na trhu poštových schránok od roku XXXX, v tejto oblasti nebolo jeho pôsobenie

nijak výrazné, obrat nastal až v dôsledku jeho nekalosúťažného konania. Žalobca uviedol, že o jeho
poštové schránky bol na trhu najväčší záujem, čo demonštroval prieskumom na košickom sídlisku U. 8,
kde bola vykonaná rekonštrukcia XX vstupov do bytových domov, pričom žalobca vyrobil a namontoval
poštovéschránkydoXXvstupov,čojeXX,XX%,žalovanýdoXXvstupov,čojeXX,XX%ainídodávatelia
namontovali poštové schránky do X vstupov, čo je X,XX%, teda žalobca a žalovaný, ktorý otrocky

napodobnil poštové schránky žalobcu, dodali XX,XX% všetkých poštových schránok do uvedených
bytových domov. Žalobca poukázal na to, že po neoprávnenom zápise priemyselného vzoru žalovaný
rozpútal reklamnú kampaň a vyhlasoval, že vyrába také isté schránky ako žalobca, len lacnejšie.
To však podľa žalobcu znamenalo, že žalovaný musel mať prístup k jeho cenovým ponukám, ktoré
žalobcanezverejňoval,podľažalobcuinformáciemoholposkytovaťžalovanémupracovníkZ.II,sktorým

bývali v jednom bloku a na Z. II v už schválených ponukách žalobcu boli svojvoľne ponížené ceny s
tým, že žalobca buď príjme takúto nižšiu cenu alebo zákazku ponúknu žalovanému. Žalobca tvrdil
a preukazoval, že na základe nekalej súťaže žalovaného mu výrazne ubudli zákazky z Z. II Košice,
ktoré je druhým najväčším bytových družstvom v SR a v rozhodnom čase (XXXX-XXXX) spravovalo
asi XX XXX bytových jednotiek a poštové schránky sa montovali pri obnove bytových domov. Uviedol,

že žalovaný najmenej XX rokov vyrába a dodáva na slovenský trh poštové schránky a porušuje práva
žalobcu vyvolávaním nebezpečenstva zámeny s výrobkami žalobcu a mohol tak spôsobiť žalobcovi
škodu na jeho dobrej povesti, preto žalobca podľa § 53 Obchodného zákonníka môže požadovať
primerané zadosťučinenie aj v peniazoch. S poukazom na judikatúru súdov (X P. XXX/XXXX) žalobca
zastával názor, že nemá povinnosť dokazovať rozsah primeraného zadosťučinenia, ale musí preukázať

dôvody a formu, prípadne výšku tohto zadosťučinenia. Žalobca zdôraznil, že bol priekopníkom vo výrobe
dvojstranných poštových schránok a musel vynaložiť nemalé náklady, prevziať na seba riziko v súvislosti
s hľadaním odbytu týchto výrobkov a dokázal nájsť medzeru na trhu na umiestnenie svojich výrobkov.
Žalovaný svojim konaním zapríčinil, že pod tlakom musel žalobca pristúpiť na zníženie ceny svojichvýrobkov, čo sa nepriaznivo prejavilo na jeho zisku, lebo žalovaný po celú dobu vyrábal a dodával
poštové schránky odberateľom. Uviedol, že nemá v úmysle mať neobmedzené monopolné postavenie
na trhu a aj iní výrobcovia vyrábajú poštové schránky, tieto však nie sú otrockou napodobeninou

poštových schránok žalobcu. Následne presne popísal, v čom sa odlišujú poštové schránky žalobcu
od obdobných dvojstranných poštových schránok pre bytové domy, pričom odlišnosť od iných výrobcov
spočíva hlavne v tom, že iní výrobcovia ukladajú jednotlivé hotové schránky na seba a vedľa seba,
kdežto poštové schránky žalobcu sú umiestnené v spoločnom obale - tele schránky, ktorý má tvar
kvádra a je popredeľovaný prepážkami a prekrytý spoločným predným panelom a tvrdil, že len žalovaný

vyrába rovnaké poštové schránky. Poukázal tiež na nekalosúťažné konanie žalovaného, ktorý vydával
svoje propagačné letáky s textom takmer totožným s propagačnými letákmi žalobcu. Vzhľadom na
dĺžku trvania závadného konania (niekoľko rokov), dosah tohto konania a nerešpektovanie predbežného
opatrenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výroby a predaja poštových schránok
totožných so schránkami žalobcu, považoval žalobca požadovanú nemajetkovú ujmu v peniazoch za
primeranú.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Zastával
názor, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok generálnej klauzuly pre záver, že
žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania. Zdôraznil, že žalovaný nikdy nekonal v rozpore s
dobrými mravmi, ale konal na základe licencie vydanej štátnym orgánom. Žalovaný poukázal na to, že

ako majiteľ obidvoch dizajnov D XXXXX a D XXXXX bol zapísaný Ing. O. O., Y. 1, G., ktorý licenčnou
zmluvou poskytol súhlas podnikateľskému subjektu L.. O. O. - O., Y. 1, G., L. XX XXX XXX na využívanie
zapísaných dizajnov a oprávnenie na výrobu a montáž poštových schránok získal žalobca zápisom
v živnostenskom registri až dňa X.XX.XXXX. Tvrdil, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne
legitimovaný, pretože oprávnenie domáhať sa ochrany proti osobám, ktoré nadobúdateľa (licencie)

obmedzujú vo výkone jeho práv, má podľa § 514 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka len poskytovateľ,
teda L.. O. O.. Žalovaný uviedol, že pre rozhodovanie súdu v tomto spore je podstatné stanovisko
Úradu priemyselného vlastníctva SR, či priemyselné vzory žalobcu boli zhodné s priemyselným vzorom
žalovaného (č. XXXXX). Zastával názor, že v tomto prípade nejde o otrockú kópiu, a preto nejde
o porušenie dizajnu. K nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu v peniazoch žalovaný uviedol, že

pokiaľ žalobca tvrdil, že konanie žalovaného malo negatívny majetkový dopad v strate klientov, toto
tvrdenie podľa žalovaného nepreukázal; tvrdil, že žalovaný nevyužíval priemyselné vzory žalobcu,
tiež poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, ním predložené dôkazy naopak
potvrdzujú rastúce príjmy žalobcu a taktiež nepreukázal spôsob výpočtu požadovanej nemajetkovej
ujmy. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcom požadovaných úrokov z omeškania, lebo sa nedostal

do omeškania so splnením peňažného záväzku. Tvrdil, že v súlade Metodikou konania vo veciach
predmetov priemyselného vlastníctva v mene žalovaného podala prihlášku dizajnu jeho patentová
zástupkyňa, žalovaným požadovaný zápis dizajnu bol vykonaný, preto si mal žalobca uplatniť nárok na
náhraduškodyprotiÚradupriemyselnéhovlastníctvaSR.Žalovanýtiežuviedol,žežalobcaviedolštvavú
kampaň proti nemu, hrozil bytových družstvám postihmi, lebo napomáhajú trestnému činu porušovania

priemyselných práv a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, čím vyvolal u obchodných partnerov
žalovaného strach a obavy a odmietli so žalovaným spolupracovať, takže ostal s poškodenou povesťou,
bez obchodných partnerov a bez zákaziek.

12. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrval na dôvodoch svojho odvolania. S odkazom

na § 53 - 55 a § 44 Obchodného zákonníka uviedol, že je v spore aktívne vecne legitimovaný ako
osoba, ktorej práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené konaním žalovaného v nekalej súťaži
spočívajúcej v klamlivej reklame a vyvolaním nebezpečenstva zámeny. Pripojil fotografie z bytových
domov v Prievidzi a A. na dokladovanie, že iní výrobcovia vyrábali poštové schránky pre bytové domy,
ktoré sú odlišné od poštových schránok žalobcu. Zdôraznil, že nepožaduje od žalovaného náhradu

škody, preto ju ani nepreukazoval a pri uplatnení nároku na primerané peňažné zadosťučinenie musí
preukázať, z akých dôvodov, v akej forme a v akej výške ho požaduje, pritom výška zadosťučinenia
je viazaná len na kritérium primeranosti. Poukázal na to, že už v roku XXXX upozornil žalovaného
na neoprávnený zásah do práv žalobcu a žalovaný si bol vedomý nekalosúťažného konania. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá stanovisku odvolacieho súdu

v zrušujúcom uznesením žalobca zastával názor, že tomu tak nie je. Napadnutý rozsudok označil
za nepreskúmateľný a zmätočný, lebo súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne neuviedol, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, o aké dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ako právne
posúdil zistený skutkový stav, teda na základe akých nových dôkazov zmenil svoj pôvodný právnynázor a nepridržiaval sa odporúčania odvolacieho súdu. Poukázal na to, že žalobca viackrát upravil
petit žaloby v súvislosti s odporúčaním odvolacieho súdu. Negatívny majetkový dopad v strate klientov
žalobcu v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného žalobca dokladoval vo vzťahu k zákazkám v

bytových domoch na Luníku S. v G. a požadované peňažné zadosťučinenie predstavuje necelé 3% z
celkového obratu za roky XXXX až XXXX, t. j. za roky, kedy mal žalobca platné svoje priemyselné vzory.
K tvrdeniu žalovaného, že živnosť „výroba poštových schránok“ mal zapísanú žalobca až v roku XXXX
tento uviedol, že dovtedy takýto druh živnosti neexistoval, v čase zápisu živnosti žalobcu existovala len
živnosť „výroba drobných kovových obalov“, pod ktorou žalobca vyrábal poštové schránky.

13. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa XX.X.XXXX. Odvolacie konanie sa začalo
podaním odvolania žalobcom súdu prvej inštancie X.X.XXXX, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku.

14. Od 1.7.2016 platí nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C. s. p.“).

15. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon a aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom XXXX, odvolací súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

19. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O. s. p.

20. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi

vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením §
132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzaldoúvahylenskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovalebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Skutkové
zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo

inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, príp. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194
C. s. p.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) odvolací súd

uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použiliný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli
aaninevyšlizakonanianajavo,žebyopomenulniektorérozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 133 až § 135 O. s. p., ktoré boli účinné v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ani dôvody uvádzané žalobcom v podanom odvolaní

nespochybnili vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, pričom vykonanie ďalších dôkazov strany sporu nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
ustanovenia § 132 O. s. p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok
aj náležite odôvodnil.

25. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby vo veci
nie je dôvodná. Žalobca podanou žalobou uplatňoval nárok na ochranu proti zásahu žalovaného do

jeho práv chránených priemyselnými vzormi Je však nesporné, že majiteľom priemyselných vzorov č.
24180 „Bezpečnostná poštová schránka a č. XXXXX „Skupinová poštová dvojstranná schránka“ bol
od X.X.XXXX L.. O. O. - fyzická osoba, ktorý (ako vyplýva z výpisu uvedených dizajnov) umožnil ich
využívanie na základe licenčných zmlúv zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX žalobcovi, t. j. podnikateľovi
- fyzickej osobe L.. O. O. - O., L. XX XXX XXX. Treba prisvedčiť žalovanému v tom, že podľa § 514

Obchodnéhozákonníkasanemoholochranyvyplývajúcejzobmedzeniavýkonuprávzlicenčnýchzmlúv
domáhať priamo podnikateľ L.. O. O.- O., ale na základe jeho oznámenia len majiteľ priemyselných
vzorov L.. O. O.,

26. Z obsahu spisu však tiež vyplýva, že už v podanej žalobe sa žalobca domáhal aj ochrany proti

nekalosúťažnému konaniu žalovaného z dôvodu, že žalovaný vyrába poštové schránky zameniteľné s
poštovými schránkami vyrábanými žalobcom. V priebehu konania, keď vyšlo najavo, že ochrana dizajnu
L.. O. O. zanikla uplynutím doby dňa X.X.XXXX, žalobca uplatňoval proti žalovanému už len nároky
z nekalej súťaže podľa § 45 a § 47 Obchodného zákonníka (prednes právnej zástupkyne žalobcu na
pojednávaní dňa X.X.XXXX) vrátane nároku na priznanie nemajetkovej ujmy s poukazom na právo

prednosti, t. j. z dôvodu, že poštové schránky začal vyrábať skôr ako žalovaný, ktorý poštové schránky
žalobcu otrocky okopíroval.

27. Keďže ochrany proti nekalosúťažnému konaniu sa môžu podľa § 53 Obchodného zákonníka
domáhaťosoby,ktorýchprávabolinekalousúťažouporušenéaleboohrozené,ježalobcavoveciaktívne

vecne legitimovaný.

28. Žalobca po poslednej úprave petitu žaloby žiadal, aby súd zakázal žalovanému nekalosúťažné
konanie spočívajúce vo výrobe, kompletáži a montáži jednostranných a dvojstranných poštových
schránok, ktoré sú zameniteľné s jednostrannými a dvojstrannými poštovými schránkami, ktoré vyrába

a predáva žalobca. V požadovanom petite uviedol charakteristické znaky jednostranných poštových
schránok a dvojstranných poštových schránok vyrábaných žalobcom. Žiadal tiež priznať nemajetkovú
ujmu v sume XX XXX,XX eura s 9% úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

29. Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a

je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (§ 44 ods. 1 veta prvá Obchodného
zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o nekalosúťažné konanie ide len vtedy, ak sú
kumulatívne splnené tri zákonné podmienky - musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie
je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ide o konanie spôsobilé privodiť ujmu.30. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca i žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži,
pretože podnikajú v tom istom predmete činnosti - výrobe a predaji poštových schránok na tom istom

trhu.

31.Vkonanínebolosporné,žežalovanýzačalvyrábaťpoštovéschránkypodobnépoštovýmschránkam,
ktoré už skôr vyrábal žalobca podľa priemyselných vzorov - dizajnov, ktorých využitie žalobcovi umožnili
licenčné zmluvy. Žalovaný v konaní nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalobca bol priekopníkom na

trhu s poštovými dvojstrannými schránkami. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uvedením týchto
dvojstranných poštových schránok na trh, ich propagáciou a získaním klientely vznikli žalobcovi náklady,
ktoré žalovaný nemusel vynaložiť, keďže poštové dvojstranné schránky našli veľmi praktické využitie
predovšetkým pri rekonštrukciách vchodov bytových domov.

32. Prínos žalobcu spočívajúci v obohatení ponuky na relevantnom trhu o tieto schránky bol nepochybne

podstatný, a preto mu patrilo aj právo výlučného využívania nového riešenia v predstihu pred ostatnými
súťažiteľmi a tiež právo brániť sa proti všetkým ostatným na trhu pred prevzatím a využívaním tohto
riešeniabezjehosúhlasu.Zkonštantnejjudikatúrysúdovnekalosúťažnéhokonaniavšakvyplýva,žetoto
právo (aj keď žalobcovi nepatrilo právo chránené formálnym priemyslovým vzorom - dizajnom) nepatrí
žalobcovinavždy,alepoprimeranúdobuzodpovedajúcuzhodnoteniupostaveniažalobcuakosúťažiteľa

na trhu tak, aby sa mu vyrovnali náklady, ktoré vynaložil na presadenie tohto výrobku na trhu a aby
prínos nového riešenia bol ocenený v jeho určitom postavení na trhu.

33. Formálna ochrana priemyselných vzorov - dizajnu zanikla majiteľovi týchto priemyselných vzorov (č.
XXXXX a č. XXXXX) dňa X.X.XXXX. Žalobca tvrdil, že poštové schránky podľa týchto priemyselných

vzorov vyrábal od roku XXXX (výroba drobných kovových obalov). Z grafu predloženého žalobcom (č.l.
XXX), v ktorom porovnával odbyt všetkých vyrobených a dodaných poštových schránok za roky XXXX
až XXXX vo vzťahu k realizovaným zákazkám pre SBD II, vyplýva, že počet žalobcom vyrobených a
predaných schránok sa postupne od roku XXXX zvyšoval a nepochybne v rokoch XXXX až XXXX mal už
stále miesto na trhu skoro s X-násobne (v roku XXXX) väčším počtom vyrobených a dodaných zákaziek

oproti roku XXXX.

34. Keďže zmyslom ani účelom ochrany proti konaniu v nekalej súťaži nie je zachovať určitý stav, ktorý
by v dôsledku vyhovenia zdržovaciemu nároku žalobcu zakotvil jeho časovo neobmedzené monopolné
postavenie na trhu a tým znemožnil voľnú trhovú súťaž, a tiež s prihliadnutím na obdobie, v ktorom

žalobca svoju výlučnú pozíciu na trhu ustálil, odvolací súd zastáva názor, že doba zodpovedajúca
pre výlučnú ochranu práv žalobcu proti zásahu do jeho technického riešenia jednostranných a
obojstranných poštových schránok sa skončila uplynutím roku XXXX. Žalovaný tak mohol konať v
rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže do konca roka XXXX a ak vyrábal poštové schránky
aj po uplynutí roka XXXX, podmienka konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže nebola splnená. To

znamená, že žalobcom uplatnený zdržovací nárok (zákaz nekalosúťažného konania spočívajúceho vo
výrobe,kompletážiamontážijednostrannýchadvojstrannýchpoštovýchschránok,ktorésúzameniteľné
s jednostrannými a dvojstrannými poštovými schránkami vyrábanými žalobcom) je nedôvodný, a preto
súd prvej inštancie žalobu v tomto výroku dôvodne zamietol, lebo neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre záver o nekalosúťažnom konaní žalovaného.

35.Odvolacianámietkažalobcu,žesúdprvejinštancienedôvodneposudzovalrozdielymedzipoštovými
schránkami žalobcu a žalovaného, nie je podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená. Pokiaľ žalobca
odkazoval na rozhodnutie Úradu priemyslového vlastníctva SR a nadväzujúce súdne rozhodnutia, tieto
sa týkali zápisu, resp. výmazu dizajnu žalovaného a posudzovala sa zhodnosť už zapísaných dizajnov

žalobcu č. XXXXX a č. XXXXX s dizajnom žalovaného zapísaným pod č. XXXXX podľa zákona č.
444/2002 Z. z. o dizajnoch, pričom súd z tohto rozhodnutia vychádzal (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Žalobca v
tomto konaní však uplatňoval nároky z nekalosúťažného konania žalovaného podľa § 47 ods. 1 písm.
c/ Obchodného zákonníka, teda z dôvodu vyvolania nebezpečenstva zámeny napodobením cudzích
výrobkov, ich obalov alebo výkonov, a preto bol oprávnený takéto posúdenie vykonať.

36. Odvolací súd zastáva názor, že zdržovaciemu petitu žalobcu nebolo možné vyhovieť aj vzhľadom
na v petite žaloby uvádzané charakteristické znaky jednostranných a dvojstranných poštovýchschránok vyrábaných žalobcom, ktoré mali byť podkladom pre posúdenie ich zameniteľnosti s poštovými
schránkami vyrábanými žalovaným.

37. Pokiaľ totiž žalobca uvádzal ako charakteristický znak jednostranných poštových schránok
vyrábaných žalobcom to, že doručovanie a výber zásielok je z jednej strany, majú namontované dvierka
s uzamykacím mechanizmom, menovku, prípadne otvor na umiestnenie menovky, ide o prvky, ktoré sú
už z povahy jednostranných poštových stránok funkčne a technicky predurčené, keďže takéto poštové
schránky sú zvyčajne umiestnené na stene, preto možno zásielky vkladať a tiež vyberať len z jednej

strany,poštováschránkamusímaťdvierka,inakbypoštunebolomožnévybrať,jepotrebnéjuuzamknúť,
aby sa zásielky nedostali do nepovolaných rúk, a na poštovej schránke by mala byť umiestnená
menovka, alebo mal by byť priestor pre umiestnenie menovky, najmä ak poštová schránka je určená
pre bytový dom.

38. Rovnako žalobcom uvádzané charakteristické znaky dvojstranných poštových schránok, t. j. na

každej poštovej schránke namontované dvierka s uzamykacím mechanizmom - z vnútornej strany, otvor
navhadzovaniezásielokprekrytýzáklopkou-zvonkajšejstrany,menovka,prípadneotvoraumiestnenie
menovky, vyplývajú z funkcie a technického určenia poštovej schránky, a preto ak žalovaným vyrábané
poštové schránky obsahujú tieto znaky, nemožno hovoriť o napodobovaní výrobkov žalobcu.

39. Žalobca ako ďalší charakteristický znak uviedol u jednostranných i dvojstranných poštových
schránok to, že majú spoločný obal (telo schránok), ktorý je popredeľovaný tak, že vytvára jednotlivé
schránky a vonkajšiu časť dvojstranných poštových schránok tvorí spoločný panel z jedného kusa
materiálu, na ktorom sú pre jednotlivé schránky vytvorené doručovacie otvory na vhadzovanie zásielok
so záklopkou. Spoločné telo schránok popredeľované tak, že vytvára schránky a spoločný predný

panel dvojstranných poštových schránok sú zrejme najcharakteristickejšími znakmi poštových schránok
vyrábaných žalobcom, ku ktorým dospel vlastnou tvorivou činnosťou. Ide o riešenie, ktorému vzhľadom
časové obmedzenie práva na „monopolné postavenie“ však už nemožno priznať právnu ochranu.

40. Pokiaľ žalobca uplatňoval žalobou nároky aj z dôvodu klamlivej reklamy žalovaného, súd

prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty tejto formy
nekalosúťažného konania.

41. Cieľom reklamy podnikateľa je poskytovať údaje o jeho výrobkoch, službách alebo výkonoch za
účelom získania čo najširšieho okruhu odberateľov. Klamlivou reklamou je taká reklama tovaru, služieb,

nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a
záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým
sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo
ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa (§45 ods. 1 Obchodného
zákonníka).

42. Žalobca v konaní ani v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o konaní žalovaného
podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Len existencia reklamného letáka s textom takmer
totožným s textom reklamného letáka žalobcu nie je klamlivou reklamou, keďže ani žalobca netvrdil, že
text letáku ho aj inak poškodzuje, napríklad že ide o porovnávaciu reklamu s negatívnym hodnotením

výrobkov žalobcu a neuviedol, ako by totožnosťou textov mohlo dôjsť k vyvolaniu nebezpečenstva
zámeny, keď na letáku žalobcu sú okrem údajov o jeho výrobkoch uvedené údaje o žalobcovi ako
podnikateľovialetákžalovanéhoobsahujelenúdaje(okremúdajovovýrobkoch)týkajúcesažalovaného
ako podnikateľa.

43. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel nároku žalobcu na zaplatenie požadovaného
zadosťučinenia.

44. Žalobca v odvolaní tvrdil, že zadosťučinenie v peniazoch mu patrí minimálne za obdobie do
X.X.XXXX, kedy mal poštové schránky chránené priemyselným vzorom - dizajnom. Ani v tomto období

však žalobcovi práva z tejto formálnej ochrany nepatria, keďže nebol majiteľom priemyselných vzorov
a právo využívať priemyselné vzory mu patrilo len na základe licenčných zmlúv. Nepochybne aj za toto
obdobie však môže požadovať okrem iného aj zadosťučinenie v peniazoch v prípade nekalosúťažného
konania žalovaného.45.Zkonštantnejjudikatúrysúdovvyplýva,žeprimeranézadosťučinenieakoprávnyprostriedokochrany
proti nekalej súťaži je nárokom satisfakčným, ktorý slúži na reparáciu nemajetkovej ujmy. Materiálne

a subjektívne hľadiská majú pri poskytovaní zadosťučinenie len podružný, prípadne zanedbateľný
význam. Je potrebné zdôrazniť, že zadosťučinenie v peniazoch nepatrí žalobcovi len v dôsledku
nekalosúťažného konania žalovaného, ale musí byť zistené, že žalobca utrpel v súvislosti s konaním
nekalej súťaže nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie
primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme.

46. V konaní i v odvolaní žalobca len všeobecne poukazoval na poškodenie jeho prestíže a dobrej
povesti, neuviedol však konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že takáto nemajetková
ujma mu vznikla. Pokiaľ tvrdil, že v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného stratil klientov a
zákazky, táto strata sa podľa vyjadrení samotného žalobcu prejavila len vo vzťahu k bytovému družstvu
SBD II. Z grafu predloženého žalobcom (č. l. XXX) však súčasne vyplýva, že žalobca v rozhodnom

obdobízískal podstatneviacinýchzákaziekatedaajinýchklientov,pretočiastočnústratuklientely,ktorá
sa neprejavila v majetkovej ujme žalobcu, keďže mal aj mnohé iné zákazky a tým aj príjmy, nemožno
označiť za takú nemajetkovú ujmu, pre ktorú by mu bolo potrebné priznať zadosťučinenie v peniazoch.

47. Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p.,

pretože je vo výroku vecne správny.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).