Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228627
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116228627.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: A..A. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. N. C., D. X proti žalovanej: A..G.
F., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., B. X, v konaní o vrátenie daru - o zaplatenie sumy 5.360,- EUR s prísl.,
o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.12.2016 vo veci samej domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.360 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3.460 EUR od 23.10.2016 až do zaplatenia a vo výške 5 % zo sumy 1.900 EUR od 27.11.2016
až do zaplatenia, titulom vrátenia daru.

2. Žalobu vo veci samej odôvodnil skutočnosťami, že dňa 16.12.2011, 27.2.2012, 3.9.2012, 18.10.2012,

11.12.2012, 10.5.2013, 22.7.2013, 10.2.2014, 3.9.2013, 28.5.2014, 27.10.2014 a 2.1.2015 daroval
žalovanej spolu sumu 5.360 EUR. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa voči nemu dopustila konania, ktoré je
v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré odôvodňuje vrátenie daru. Listom zo dňa 4.5.2016 podala
žalovaná bez predošlej výzvy orgánov činných v trestnom konaní vyjadrenie v trestnej veci vedenej
voči žalobcovi zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, v ktorom ho krivo obvinila zo spáchania
viacpočetnej trestnej činnosti, uviedla nepravdivé, rozporuplné a miestami až absurdné a difamujúce

informácie o jeho osobe. Mnohé z nich boli navyše vo vzťahu k trestnému konaniu absolútne irelevantné.
Okrem iného sa vyjadrila k nahrávke zo dňa 22.1.2016, ktorá je v tomto trestnom konaní založená ako
dôkaz, kedy uviedla, že je počuť hlasný smiech žalobcu vo chvíli, keď mala jej dcéra astmatický záchvat.
Rovnako ho obvinila aj zo zásahu do osobnostných práv svojej dcéry, ako aj zamestnancov žalobcu,
keď uviedla, že nahrávka zo dňa 22.1.2016 bola vyhotovená bez ich súhlasu. To však nie je pravdou,
pretože jej dcéra prejavila súhlas s nahrávaním hneď v úvode nahrávky. To, že žalovaná nehovorí

pravdu, vyvracia aj dôkaz, ktorý v tejto trestnej veci doložila dcéra žalovanej a to nahrávku telefonického
rozhovoru so žalovanou. Za najzávažnejšie konanie voči jeho osobe považoval hneď niekoľko krivých
obvinení.Žalovanáuviedla, žehrubýmnásilímdonútiljejdcéruP..K.F.,abysvojenovémotorovévozidlo
zn. Škoda Felícia v hodnote 150.000,- Sk odovzdala švagrovi žalobcu. Okrem spáchania trestného činu
vydierania ho žalovaná obvinila aj zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania dobrého
mena.Jejpokusozdiskreditovaniejehoosobyvrámcizačatéhotrestnéhostíhaniapodľanázoružalobcu

neobstojí, pretože sa nezakladá na pravde. Napriek tomu ho hodnotí ako hrubo nemorálny. Žalovaná ho
tiež krivo obvinila zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, ktorého sa mal dopustiť tak, že
pozmenil nahrávku zo dňa 22.1.2016 tak, že údajne vymazal úsek, v ktorom dcére žalovanej vymazáva
zo služobného telefónu súkromné údaje - video s poslednou spomienkou na matku žalovanej. V tejto
súvislosti ho žalovaná nehanebne označila za hyenu. V originálnej a nepozmenenej nahrávke, ktorou
disponuje polícia, je však zachytené, ako sa žalobca viackrát vyjadril, že si dcéra žalovanej môže zo

služobného telefónu prekopírovať všetky osobné dáta, teda aj video babičky, dokonca jej za tým účelom
poskytol aj potrebné príslušenstvo. Je teda nepochybné, že aj v tomto prípade žalovaná klame. Okremtoho žalovaná krivo obviňuje aj účtovníčku žalobcu p. O. C. z krivej výpovede, ktorej dôvodom má byť
údajná ekonomická závislosť účtovníčky na žalobcovi. Toto tvrdenie je ďalším výmyslom a špekuláciou,
pretože reálne nemôže mať vedomosť o tom, aký právny vzťah s p. C. má žalobca uzatvorený a

nedisponuje ani informáciami o jej odmeňovaní. Žalobca sa preto domnieva, že z jej strane ide znova
o fabulovanie, ktorého účelom je uškodiť mu. Žalovaná ho zároveň týmito tvrdeniami nepriamo obvinila
z ovplyvňovania svedkov, keďže implikuje, že by p. C. prepustil, ak by nevypovedala v jeho prospech.
Žalobca mal za to, že buď žalovaná nedisponuje kompletnými a pravdivými informáciami o udalostiach
v spoločnom živote žalobcu a jej dcéry, dcéra žalovanej ju teda zavádza, klame, ovplyvňuje a pripravuje

ako svedka pre trestné konanie. Žalovaná však musí dobre vedieť, že mal jej dcéru nadovšetko rád,
pomáhal jej ako len vedel a finančne dlhé roky dotoval celú rodinu. Napriek tomu sama klame o
udalostiach z dávnej minulosti a v snahe slepo pomôcť dcére sa s ňou spolčila v jej pláne zničiť ho a
obrať ho o majetok. Druhým možným vysvetlením podľa názoru žalobcu je, že žalovaná síce disponuje
pravdivými informáciami, avšak vedome a úmyselne klame, zavádza a očierňuje jeho osobu pred
orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom zvýhodnenia a lepšej procesnej pozície dcéry žalovanej v

rámci všetkých konaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi ním a dcérou žalovanej. Žalobca mal za to,
že si takéto správanie od žalovanej ničím nezaslúžil. Z tohto dôvodu výzvou zo dňa 14.10.2016 vyzval
žalovanú na vrátenie sumy 3.460 EUR a výzvou zo dňa 21.11.2016 na vrátenie sumy 1.900 EUR, spolu
5.360 EUR.

3. Žalobca sa spolu so žalobou domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú zdržať sa disponovania s finančnými prostriedkami do výšky 5.360,- EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.460 EUR od 23.10.2016 do zaplatenia a vo výške
5 % zo sumy 1.900 EUR od 27.11.2016 až do zaplatenia na bankových účtoch a/ IBAN: K. vedený vo
VÚB a.s. a b/ IBAN: K. vedený v Poštovej banke a.s.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tak, že vzhľadom na to, že s
prihliadnutím na výšku dlžnej sumy nie je účelné, aby súd vydal uznesenie o zabezpečovacom opatrení,
navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.

5.Žalobcakžalobepripojildôkazy(výpisyzúčtuvbanke),preukazujúce,ževovyššieuvedenýchdňoch,
v období od roku 2011 do roku 2015, poukázal na účet žalovanej sumu spolu vo výške 5.360 EUR.

6. V liste žalovanej adresovanom Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava V so sídlom v
Bratislave zo dňa 4.5.2016, označenom ako Oznámenie o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie

ČVS:ORP-66/1-VYSB5-216 žalovaná uvádza, že žalobca mal dňa 22.1.2016 kontaktovať žalovanú a
oznámiť jej obvinenia voči jej dcére P.. K. F., že mu dcéra ukradla mobilný telefón, služobné auto,
spreneverila peniaze a pod. Uvedeného dňa obdržala od svojej dcéry niekoľko krátkych SMS, z ktorých
bolo zrejmé, že mala obrovský strach, obavy a psychickú traumu. Pokúšala sa s ňou telefonicky
spojiť, ale jej dovtedajšie telefónne číslo už nefungovalo. Na základe ďalších telefonických hovorov so

žalobcom sa dozvedela, že svojej dcére sa už nedovolá, pretože žalobca jej dal zablokovať telefónne
číslo, okamžite s ňou zrušil pracovnoprávny pomer a podal na ňu niekoľko trestných oznámení.
Dcéra sa jej ozvala až 14. februára 2016, bola veľmi psychicky zničená, zúfalá a traumatizovaná,
sotva komunikovala, posťažovala sa jej na nehorázne osočovania zo strany žalobcu na celú rodinu
žalovanej, konkrétne, že pred 17 rokmi údajne vykúpil jej dcéru z bordelu za 100.000,- Sk, že platil

za rodinu žalovanej dlžoby, celú rodinu nazval kontajnerošmi, neb.mamu žalovanej nazval prefíkanou
podvodníčkou a klamárkou, robil si nároky na garáž, ktorú dali postaviť ešte rodičia žalovanej, ako
aj nároky na byt rodičov žalovanej, ďalej, že žalobca jej dcéru hrubým násilím donútil k tomu,
aby motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ktoré dcéra dostala darom od babky, odovzdala švagrovi
žalobcu. Tieto nehorázne lži a šírenie nepravdivých informácií týkajúcich sa celej rodiny naplňujú

podozrenie zo skutkovej podstaty trestného činu ohovárania a poškodzovania dobrého mena. Žalobca
dňa 22.1.2016 celý incident nahral neoprávnene a bez súhlasu jej dcéry a ostatných prítomných v
kancelárii. Nahrávka zachytáva priebeh udalostí, ktoré sa odohrali medzi nimi. Na základe informácie
získanej od vyšetrovateľa Z.. R. L. vo veci prebiehajúceho vyšetrovania proti žalobcovi zistila, že na
nahrávke nie je počuť smiech žalobcu vo chvíli, kedy sa jej dcéra začala dusiť pri astmatickom záchvate;

táto informácia však nezodpovedá skutočnosti. Bola vraj vypočutá aj p. účtovníčka, ktorá bola prítomná
pri incidente, ktorá vypovedala, že vraj to nebolo vážne. Vypovedala tak preto, že má obavu zo straty
zamestnania. Dcéra jej napokon na jej naliehanie pustila nahrávku z tohto incidentu. Udalosť sa niesla v
duchuneznesiteľnej,desivejatmosféry,zúfaléhoplačujejdcéry,ktoráúpenlivoprosilažalobcu,hlasitéhokriku, obviňovania, ironických a cynických poznámok na jej adresu zo strany žalobcu. Vo chvíli, keď
prišlo dcére zle a začala sa dusiť (mala astmatický záchvat), počuť z nahrávky aspoň 6 až 8 krát hlasitý
smiech žalobcu a tiež ako hovorí, že to dcéra len hrá, že šaškuje a oslovuje ju „no čo krásavica, kráľovná“

a robí si z nej posmešky. Na nahrávke počuť aj ženský hlas, ktorý vraví dcére „dýchajte, napite sa“
a zase hlasitý smiech žalobu a strašný zúfalý plač dcéry, ktorá ho prosí, aby jej umožnil z mobilného
telefónu prehrať osobné video z posledných chvíľok s umierajúcou babkou. Žalobca túto časť vymazal;
takýto hyenizmus sa často nevidí. Nemajú tak poslednú spomienku na matku žalovanej a dcérinu babku.
Keď sa dcéra dusila, neposkytol jej prvú pomoc, ani ostatným to nechcel dovoliť. V nadväznosti na to

žalovaná uviedla, že má dôvodné obavy o zdravie a život svojej dcéry. Viacnásobné trestné oznámenia
a žaloby zo strany žalobcu voči jeho dcére svedčia o jeho obrovskej nenávisti a pomstychtivosti, čo v nej
vyvoláva neskutočné obavy o zdravie a život dcéry. Na základe uvedeného žiadala, aby bola vypočutá
v predmetnej trestnej veci.

7. Z predložených listov súd zistil, že žalobca dňa 21.11.2016 vyzval žalovanú na vrátenie darov vo

výške 1.900 EUR z dôvodov, ktoré špecifikuje v žalobe. Výzva bola žalovanej doručená dňa 21.11.2016.
Ďalším listom zo dňa 14.10.2016 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie daru vo výške 3.460 EUR taktiež
z dôvodov špecifikovaných v žalobe. Výzvu prevzala dňa 19.10.2016.

8. Podľa ust. § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).

15. V predmetnej veci je z obsahu žaloby zrejmé, že nárok, ktorému mal súd poskytnúť

ochranu nariadením neodkladného opatrenia, vychádza z uplatnenia vlastníckeho práva k peňažným
prostriedkom, ktoré boli predmetom daru. Právny základ uplatneného nároku je daný podľa vyššie cit.
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu,
ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý
hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Ak darca (dôvodne)

uplatní právo na vrátenie daru, týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav, t.j. vlastnícke právo darcu k
predmetu darovania a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.16. Súd konštatoval, že žalobca v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie nesplnil základné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ním uvedené skutkové okolnosti a skutočnosti,
vyplývajúce z predložených listinných dokladov, totiž neosvedčujú dostatočne dôvodnosť uplatneného

nároku na vrátenie daru a preto nemôže byť opodstatnená ani potreba neodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami.

17. Darca sa môže v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka domáhať vrátenia daru, ak obdarovaný
hrubo porušuje dobré mravy, a to správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Z ustálenej súdnej

judikatúry vyplýva, že akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie
dobrých mravov ešte nezakladá právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky
navráteniedarujelentakésprávaniesaobdarovaného,ktorévzhľadomnavšetkyokolnostikonkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania
treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie
sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

18.Dobrémravypatriakzásadámsúkromnéhopráva,spravidlasapoužívajúakokritériumobmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Aj keď sú
dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich

obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných
noriem. Je to súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú
meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v

súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti.

19. Právne vzťahy založené darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu; požíva právnu
ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne.
K narušeniu tohto stavu nemôže dochádzať len zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie sa

obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len
také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Musí ísť o porušenie značnej intenzity
alebo porušovanie sústavné alebo napr. o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám,
t.j. povinnosť, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby

patria k členom rodiny darcu. Toto sa musí prejavovať objektívne a pri hodnotení tohto správania sa
obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samého darcu v tom zmysle, či práve
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie (chovanie) je v súlade s dobrými mravmi,
je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to

aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti
prípadu.

20. V predmetnej veci žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov pokladal správanie žalovanej,
spočívajúce v tom, že v liste zo dňa 4.5.2016, adresovanom Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

BratislavaVžalobcuobvinilazospáchaniaviacpočetnejtrestnejčinnosti,napr.trestnéhočinuvydierania,
ohovárania, poškodzovania dobrého mena, marenia spravodlivosti, ovplyvňovania svedkov. Žalobca
tvrdil, že ide o krivé obvinenia.

21. Z článku 46 Ústavy SR vypláva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a
právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Právom každého
občana je preto oznamovať trestné činy a podávať podnety na trestné stíhanie - oznamovať skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

22. Súdna judikatúra viac krát vyslovila, že protiprávnosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby
nie je daná, pokiaľ pôvodca zásahu plní jemu zákonom stanovenú povinnosť alebo využíva zákonné
oprávnenia a súčasne, nejde o vybočenie z plnenia tejto povinnosti alebo z využitia týchto oprávnení(exces). Plnením takejto zákonnej povinnosti je aj výpoveď svedka v trestnom konaní, v ktorom uvedie,
že má za to, že sa niekto dopustil trestnej činnosti. Vybočením z plnenia zákonom stanovenej povinnosti
alebo z využitia zákonných oprávnení je situácia, kedy pôvodca zásahu iného lživo obviní z trestného

činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie alebo kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom
konaníuvedienepravduookolnosti,ktorámápodstatnývýznamprerozhodnutie,aleboktotakúokolnosť
zamlčí a teda, dopustí sa trestného činu krivého obvinenia (§ 345 Trestného zákona) alebo trestného
činu krivej výpovede resp. krivej prísahy (§ 346 Trestného zákona).

23. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že podanie žalovanej samo osebe v tomto štádiu konania
nemožno pokladať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy, ktoré by zakladalo právo žalobcu
domáhať sa vrátenia daru. Žalovaná podaním adresovaným orgánom činným v trestnom konaní
realizovala svoju zákonnú povinnosť resp. oprávnenie oznámiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol
spáchaný trestný čin. To, že by išlo exces z plnenia tejto povinnosti resp. z využitia tohto oprávnenia,
v konaní preukázané nebolo; žalobca nepredložil právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým

by bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede.
Tvrdenie žalobcu, že ide o krivé obvinenia, je teda zatiaľ v rovine jeho subjektívneho hodnotenia a bude
predmetom dokazovania v rámci trestného konania. Rovnako tak nie je z predložených dôkazov zrejmé,
činazákladeoznámeniažalovanejsazačalotrestnéstíhanievočižalobcoviaakáno,sakýmvýsledkom.

24. Súd dodáva, že zo skutočností, uvedených samotným žalobcom, ako aj z obsahu podania žalovanej
je tiež zrejmé, že žalovaná sa vyjadrovala k trestnému konaniu, ktoré je vedené proti žalovanému,
obvinenému zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania voči dcére žalovanej P..K. F.. Žalovaná v
predmetnompodaníuvádza,žesprávaniežalobcusvedčíojehonenávistiapomstychtivostiavyvolávav
nejdôvodnéobavyozdravieaživotsvojejdcéry.Jetedazrejmé,žepredmetomskúmaniaadokazovania

vo veci samej bude aj správanie sa samého darcu a to vychádzajúc z princípu vzájomnosti. Ako už súd
uviedol vyššie, pri hodnotení správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie
sa samého darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu.

25. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.