Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 14, 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317208135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6317208135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. PhDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloletú U. L., narodenú X. E. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéra matky E. T., narodenej XX. W. XXXX, bytom Q., S. XXX/XX,
právne zastúpená JUDr. Katarínou Hroncovou, advokátom, so sídlom Dr. Clementisa 1214/4, Brezno
a otca R. L., narodeného XX. L. XXXX, bytom C., T. L. J. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá U. L., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z v e r u j e do
osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 27,32 Eur mesačne a v
budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. decembra 2017 žiadala, aby súd zveril
maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným v sume 60 Eur
mesačne a styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je narodená
mimo manželstva, s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá sa nachádza v jej opatere.

Matka maloletej je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa vo výške
23,68 Eur. Otec maloletej o túto nejaví záujem.

2. Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je nezamestnaný a preto žiada stanoviť len
minimálne zákonné výživné a tiež chce upraviť svoj styk s maloletou.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti

matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že matka s
maloletou žijú v rodinnom dome, pri starej matke maloletej, kde spolu s nimi žijú aj súrodenci matky.
Domácnosť je udržiavaná v primeranom poriadku, maloletá má vytvorený priestor na uspokojovanie jejzákladných potrieb. Maloletá je zdravá. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o
maloletú neboli zistené nedostatky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. mája 2018, vec prejednal v prítomnosti rodičov
maloletej a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, otca maloletej a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá v plnom rozsahu, maloletú navrhuje zveriť do svoje
starostlivosti počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka býva v rodinnom dome, ktorý vlastní stará matka
maloletej s dvoma súrodencami a s maloletou U. a tiež s maloletým C., ktorý sa narodil XX. S. XXXX.
Starej matke prispieva na bývanie sumou 30 Eur. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70
Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 47,36 Eur mesačne. Maloletá U. je v celodennej starostlivosti
matky. Matka odhaduje náklady na stravu maloletej na sumu 100 Eur mesačne, na ošatenie a hygienu

maloletej vynakladá sumu 20 Eur mesačne a na plienky cca 50 Eur mesačne.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, nepoberá žiadne dávky. Nepamätá si kedy naposledy pracoval. Na čierno nepracuje. Má
ukončené základné vzdelanie. Živí ho matka, s ktorou býva v byte. Matke na bývanie neprispieva. Svoje

náklady na ošatenie, stravu a hygienu vyčíslil na sumu 30 Eur mesačne, pričom tieto náklady mu hradí
matka a sestra.

7. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur mesačne a prídavky na deti vo
výške 47,36 Eur.

8. Otec maloletej je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá žiadne dávky.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

10. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia

spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletýmdieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského
vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu
maloletej. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej

starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie
podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletá žije v
domácnosti matky, matka o ňu zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho
zisťovania, otec neprejavil ani v minulosti záujem o maloletú, súd preto rozhodol tak, že maloletú U. zveril
doosobnejstarostlivostimatkypočnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku,takakotomatkanapojednávaní

žiadala.

23. Maloleté deti sú vzhľadom na svoj vek svojou výživou odkázané na rodičov. Pokiaľ ide o určenie
a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možnosti, schopností amajetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva,
že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa
majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otcovi,
ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,32 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného
v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem otca maloletej, ktorý by

umožňoval zaviazať ho na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Otec maloletej
bude povinný prispievať na výživu maloletej k rukám matky maloletej. Súd je zároveň toho názoru, že
takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej, ktorá zatiaľ nenavštevuje
žiadne školské zariadenie, pričom však súd dodáva, že potreby maloletej sa budú časom zvyšovať a
preto by otec mal aktívne si hľadať prácu, pretože v budúcnosti sa dá reálne očakávať zvýšenie potrieb
maloletej, ktoré bude musieť hradiť aj otec, nielen matka maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast

životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na
súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

24. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného otcom maloletého
zamietol.

25. Súd styk otca s maloletou neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch
maloletej, najmä na jej matke, aby si styk otca s maloletou dohodou upravili tak, aby bolo zachované
právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a
zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú.

26. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný

súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.