Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/509/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224447
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115224447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

G.V.Pharma a.s., so sídlom Štúrova 55, 920 01 Hlohovec, IČO: 31 709 249, právne zastúpený JUDr.
Róbertom Spálom, advokátom, Paulínska 24, 917 01 Trnava proti žalovanému: V. právne zastúpený
JUDr. Ing. Branislavom Pechom PhD., advokátom, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 3.319,39 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by

súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania
špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom zmluvnej pokuty. Žalobca v
žalobeuviedol,žedňa22.8.2007uzatvorilaspoločnosťArenaservisa.s.,sosídlomBakosova3A/14464,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 745 550 so spoločnosťou B. zmluvu o úvere č. XX/XXXX/OC/X7 v znení
jej dodatkov. Na základe úverovej zmluvy B. sa zaviazla poskytnúť Arena servis a.s. úverový rámec
v hodnote 14.206.997,27 eur (428.000.000 Sk) nakoľko v čase uzatvorenia úverovej zmluvy existovali
záväzky spoločnosti Arena servis a.s. voči jej akcionárom, ktoré ako fyzické osoby poskytli spoločnosti

Arena servis a.s. peňažné prostriedky na základe uzatvorených zmlúv o úvere, Slovenská sporiteľňa
a.s. podmienila uzatvorenie úverovej zmluvy a čerpanie úveru podpisom zmlúv o nadriadenosti záväzku
voči banke, tak ako to vyplýva aj z ustanovenia článku II bod 2.3.2 písm. v úverovej zmluvy a ustanovenia
článku VII bod 7.7 úverovej zmluvy. Žalovaný ako veriteľ v zmysle vyššie uvedeného uzatvoril dňa
22.8.2007sospoločnosťouArenaservisa.s.akodlžníkomaspoločnosťouSlovenskásporiteľňaa.s.ako
bankou poskytujúcou úver spoločnosti Arena servis a.s. Zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke,
predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči spoločnosti Arena

Servis a.s. ktorá vznikla titulom uzatvorenia úverovej zmluvy a poskytnutia predmetného úverového
rámca tak, že žalovaný a spoločnosť Arena servis a.s. odložili splatnosť pohľadávky žalovaného voči
spoločnosti Arena servis a.s. vzniknutého zo zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 až do momentu
splnenia záväzku spoločnosti Arena servis a.s. voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa. Súčasťou
úverovej zmluvy o nadriadenosti záväzku bolo vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v článku II bod 3
zmluvy, že neprijme žiadne plnenie svojho záväzku voči spoločnosti Arena servis a.s. vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. 1/2007 a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Pre prípad porušenia

povinnosti žalovaného si zmluvné strany v článku II bod 4 zmluvy o nadriadenosti záväzku dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Napriek vedomosti žalovaného o záväzkoch a
vyhláseniach obsiahnutých v zmluve o nadriadenosti záväzku a úverovej zmluve, žalovaný zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011 postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č.1/2007 na spoločnosť Kapital invest s.r.o. za odplatu vo výške 497.908,78 eur. Spoločnosť Kapital invest
s.r.o. si následne návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom na OS Banská Bystrica
pod sp. zn. 64Rob/414/2011 uplatnila takto získanú pohľadávku voči spoločnosti Arena servis a.s. a

to pred splatením nadriadeného záväzku voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. čo bolo v hrubom
rozpore so zmluvou o nadriadenom záväzku. Nakoľko žalovaný v rozpore s ustanovením článku II bod 3
zmluvy o nadriadenosti záväzku porušil svoju povinnosť a prijal plnenie záväzku voči spoločnosti Arena
servis a.s. vo forme odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 497.908,78 eur a tak ohrozil splatenie
pohľadávky spoločnosti Arena servis a.s. vyplývajúcej z úverovej zmluvy ako nadriadeného záväzku,

porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nadriadenosti záväzku za čo je povinný zaplatiť sankciu
vo forme zmluvnej pokuty. Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1271/2011/
C/S zo dňa 29.9.2011 postúpila svoju pohľadávku a s ňou spojené práva titulom uzatvorenej úverovej
zmluvy na žalobcu s účinnosťou ku dňu 3.10.2011 na základe čoho sa stal žalobca vlastníkom úverovej
pohľadávky ako aj pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2015 (č.l. 67 spisu) uviedol, že nárok žalobcu uplatnený
žalobou v celom rozsahu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný neprijal žiaden záväzok,
ktorý by mu bránil postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi, pričom takýto záväzok nevyplýva
ani zo zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke. Žalovaný napriek textu obsiahnutému v ustanovení
bodu IV.2 zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným a postupníkom Kapital invest

s.r.o. nikdy neprijal od postupníka odplatu za postúpenie pohľadávky. Žalovaný nemôže byť zodpovedný
za konanie tretej osoby - postupníka ktorý iba uplatnil svoje zákonné práva ak si návrhom na vydanie
platobnéhorozkazuvsúdnomkonaníuplatnilzaplateniepostúpenejpohľadávkyvočidlžníkovi.Žalovaný
je toho názoru že ustanovenie článku II. 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke od ktorého si
žalobca odvodzuje svoj nárok, je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR podľa ktorého sa každý

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Z
uvedeného dôvodu považuje žalovaný predmetné zmluvné ustanovenie za neplatné. Prijatie takého
záväzku ktorý bráni budúcemu uplatneniu základného ústavného práva na súdnu ochranu alebo sa ho
vzdáva je v rozpore s uvedeným ústavným článkom. Postupník tak návrhom na vydanie platobného
rozkazu ktorého predmetom bol nárok na zaplatenie postúpenej pohľadávky iba využil svoje právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom súdnej ochrany. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací
prostriedok predstavuje sankciu za nesplnenie zmluvnej povinnosti, pričom však povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu v prípade využitia základného práva, ktorého sa nemožno vzdať je v rozpore so
zákonom a takéto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanoveniam
Ústavy SR.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.1.2016 (č.l. 72 spisu) uviedol, že napriek skutočnosti, že v článku
II. 1 zmluvy o nadriadenosti záväzku nie je výslovne uvedené, z hľadiska logického výkladu daného
ustanovenia v kontexte významu celého zmluvného vzťahu je zrejmé, že účastníci zmluvy uložením
povinnosti veriteľovi v predmetnom ustanovení sledovali rešpektovanie odloženej splatnosti pohľadávky

všetkými subjektmi tak aby veriteľ postúpením pohľadávky na inú osobu nezmaril zmysel celej zmluvy.
Žalovaný aj napriek vedomosti o vzniku práv a povinností zmluvy o nadriadenosti záväzku pohľadávky,
ktorá bola jej predmetom postúpil na inú osobu s cieľom zmariť jasne deklarovaný účel predmetnej
zmluvy zabezpečiť pre seba nepriamo plnenie existujúceho záväzku dlžníka. Skutočnosť, že žalovaný
neprijal žiadnu odplatu za postúpenie pohľadávky, je nepodložená a je nesporné, že odplata bola

jednoznačne písomne dohodnutá. Dôvodom podania žaloby nie je porušenie povinnosti postupníka
ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného. Žalobca sa
nestotožňuje s tým, že by dojednanie zmluvnej pokuty bolo v rozpore s ústavou a bolo neplatné.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016 (č.l. 80 spisu) zotrval v celom rozsahu na svojej predošlej

právnej argumentácii.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007, zmluvou o
nadriadenostizáväzkuvočibankezodňa22.8.2007,zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa22.8.2011,

zmluvou o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007, zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1271/201/CE zo dňa
29.9.2011 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že zotrvá na žalobe ako aj na písomnom vyjadrení. Navrhol
doplniť dokazovanie o výsluch zástupcu Slovenskej sporiteľne a.s., ktorého výpoveď by mala preukázať
výklad tých ustanovení zmluvy zo dňa 22.8.2007, ktoré sú sporné s tým, že postúpenie pohľadávky

je sankciované zmluvnou pokutou. Účelom zmluvy o nadriadenosti bolo aby existujúci záväzok nebol
uhradený skorej ako nadriadený záväzok a z hľadiska extenzívneho výkladu má žalobca za to, že
zmluvné strany pri uzavretí zmluvy o nadradenosti záväzku voči banke ustanovením článku II. odseku
3 chceli dosiahnuť skutočnosť, že žalovaný svoju pohľadávku nepostúpi.

7. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný neprijal žiadny záväzok, ktorý by mu
bránil postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi, pričom takýto záväzok nevyplýva ani z textu
zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke a jej obsah je dostatočne určitý a nemožno ho vykladať
extenzívne.Akbyvôľouzmluvnýchstránboloobmedziťajpostúpeniepohľadávkyvyjadrilibytovýslovne
v texte zmluvy. Žalovaný nikdy neprijal od postupníka odplatu za postúpenie pohľadávky. Postupník
návrhom na vydanie platobného rozkazu v súdnom konaní, ktorého premetom bol nárok na zaplatenie

postúpenej pohľadávky, iba využil svoje právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom súdnej
ochrany. Ustanovenie článku II bod 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke, od ktorého si žalobca
odvodzuje svoj nárok je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Predmetom dohody o zmluvnej pokute
je v skutočnosti sankcia za porušenie záväzku nerealizovať základné právo, pričom zmluvnou pokutou
nemožno sankcionovať výkon základného práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo ústavy. Žalobca preto

považuje ustanovenie článku II bod 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke za neplatné. Zmluvná
povinnosť, ktorú mal žalovaný splniť a ktorej nesplnenie je sankciované zmluvnou pokutou musí mať
legálny základ teda musí byť v súlade so zákonom.

8.Zozmluvyoúvereč.1/2007(č.l.29spisu)súdzistil,žedňa16.2.2007uzatvoriližalovaníMariánBobák

ako veriteľ a Arena servis a.s. ako dlžník zmluvu o úvere na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver
vo výške 15.000.000 Sk na financovanie projektu výstavby bytového domu Bakossova Banská Bystrica
s tým, že dlžník sa zaviazal splatiť úver pri splnení odkladacej podmienky ku dňu 30.4.2010.

9. Zo zmluvy o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa

a.s. ako veriteľ a spoločnosť Arena Servis a.s. ako dlžník uzatvorili predmetnú zmluvu za účelom
poskytnutia úverového rámca vo výške 14 206997,27 eur (428.000.000 Sk) . V zmysle článku II bod
2.3.2 písm. v/ všetky pôžičky, úvery dlžníka získané od akcionárov alebo inej tretej osoby sú zmluvne
podriadené záväzku dlžníka zo zmluvy. V zmysle článku VII „zabezpečenie“ bod 7.7 „nadriadený
záväzok. Predloženie platne uzavretej zmluvy medzi veriteľom, dlžníkom a jeho veriteľmi - spoločníkmi

dlžníka o nadriadení pohľadávky veriteľa voči pohľadávkam veriteľa.

10. Zo zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke súd zistil, že dňa 22.8.2007 uzatvorili v zmysle §
269 ods. 2 Obch. zák. veriteľ Marián Bobák, dlžník Arena servis a.s. a banka Slovenská sporiteľňa a.s.
zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke. Podľa článku II bod 1 veriteľ a dlžník sa týmto dohodli na

odklade splatnosti existujúceho záväzku a to až do momentu splnenia nariadeného záväzku, ktorým je
záväzok zo zmluvy o úvere zo dňa 22.8.2007 uzatvorenej medzi dlžníkom a bankou.
Podľa článku II. bod 3. veriteľ a banka sa dohodli na tom, že veriteľ neprijme žiadne plnenie existujúceho
záväzku alebo akúkoľvek inú platobnú povinnosť dlžníka, alebo plnenie akejkoľvek sankcie, neuplatní si
žiadnu pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom, exekučnom alebo konkurznom konaní proti dlžníkovi alebo

v procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi nezapočíta akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi proti
pohľadávka dlžníka voči nemu a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku.
Podľa článku III. bod 4. banka má právo v prípade porušenia záväzku veriteľa alebo v prípade porušenia
záväzku dlžníka vyúčtovať veriteľovi alebo dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000
Sk) a v prípade ak tak banka neurobí sa veriteľ a dlžník týmto spoločne a nerozdielne zaväzujú zaplatiť v

prospech banky vyúčtovanú zmluvnú pokutu. K zaplateniu zmluvnej pokuty nie je dohodnutá povinnosť
veriteľa alebo dlžníka nahradiť škodu.

11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 25 spisu) súd zistil, že dňa 22.8.2011 žalovaný ako postupca
postúpilnapostupníkaKapitalinvests.r.o.svojupohľadávkuvočidlžníkoviArenaservisa.s.ktorávznikla

na základe zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007. Podľa článku II.2 postupník preberá všetky
práva a povinnosti k tejto pohľadávke a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi za postúpenú pohľadávku
dohodnutú odplatu. Podľa článku III zmluvné strany sa dohodli že postupca postupuje postupníkovipohľadávku spolu s príslušenstvom a právami ktoré sú s pohľadávkou spojené. Podľa článku IV odplata
za postupovanú pohľadávku je vo výške 497.908,78 eur.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1271/201/CE (č.l. 37 spisu) súd zistil, že dňa 29.9.2011
Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca a spoločnosť G.V.Pharma a.s. ako postupník uzatvorili
predmetnú zmluvu na základe ktorej postupca postúpil na postupníka pohľadávku z úverovej zmluvy zo
dňa 22.8.2007 uzavretej s dlžníkom Arena servis a.s. Pohľadávka je postúpená so všetkými právami
ktoré sú s ňou spojené.

13. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení tohto
zákona, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.

14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.PrávnaúpravazmluvnejpokutyvObchodnomzákonníkunadväzujenaprávnuúpravuvObčianskom

zákonníku, čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu sa riadi
relevantnými ustanoveniami tak OZ ako aj ObZ. Obchodnoprávna úprava je vo vzťahu k úprave
občianskoprávnej osobitnou právnou úpravou.

18. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom titulom

zmluvnej pokuty, za porušenie článku II. bod 3. Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke zo dňa
22.8.2007, v ktorom sa žalovaný ako veriteľ a banka Slovenská sporiteľňa a.s. dohodli na tom, že
žalovaný neprijme žiadne plnenie svojho existujúceho záväzku voči spoločnosti Arena servis a.s.
(dlžník) až do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
si zmluvné strany v článku II. bod 4. zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000

Sk). Žalovaný napriek tomu, podľa tvrdenia žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011
postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkov na spoločnosť Kapital invest s.r.o. za odplatu (497.908,78
eur). Spoločnosť Kapital invest s.r.o. si následne návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní
vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 64Rob/414/2011 uplatnila takto získanú pohľadávku voči
spoločnosti Arena servis a.s. (dlžníkovi) a to pred splatením nadriadeného záväzku voči spoločnosti

Slovenská sporiteľňa a.s. čo bolo v hrubom rozpore so zmluvou o nadriadenom záväzku. Žalovaný tým
podľa žalobcu porušil svoju povinnosť a prijal plnenie záväzku voči spoločnosti Arena servis a.s. vo
forme odplaty za postúpenie pohľadávky za čo je povinný zaplatiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že k žiadnemu porušeniu zmluvnej povinnosti, ku ktorej by sa viazala
zmluvná pokuta z jeho strany nedošlo. Žalovaný neprijal žiaden záväzok (povinnosť), ktorý by mu bránil

postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi, pričom takýto záväzok nevyplýva ani zo zmluvy o
nadriadenosti záväzku voči banke

19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 16.2.2007 uzatvorili žalovaný Marián Bobák ako veriteľ
a Arena servis a.s. ako dlžník Zmluvu o úvere č. 1/2007 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver

vo výške 497.908,78 eur (15.000.000 Sk) na financovanie projektu výstavby bytového domu Bakossova,
Banská Bystrica. Dňa 22.8.2007 Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a spoločnosť Arena Servis a.s. ako
dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. 53/0092/OC/07 zo dňa 22.8.2007 za účelom poskytnutia úverového
rámca vo výške 14.206.997,27 eur (428.000.000 Sk) . V zmysle článku II bod 2.3.2 písm. v/ všetky
pôžičky, úvery dlžníka získané od akcionárov alebo inej tretej osoby sú zmluvne podriadené záväzku

dlžníkazozmluvy.Dňa22.8.2007uzatvorilivzmysle§269ods.2Obch.zák.veriteľMariánBobák,dlžník
Arena servis a.s. a banka Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o nadriadenosti záväzku voči banke. Podľa
článku II. bod 1. zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na odklade splatnosti existujúceho záväzku zo zmluvy
o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 až do momentu splnenia nariadeného záväzku, ktorým je záväzokzo zmluvy o úvere zo dňa 22.8.2007 uzatvorenej medzi dlžníkom a bankou. Dňa 22.8.2011 žalovaný
ako postupca a spoločnosť Kapital invest s.r.o. ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky,
na základe ktorej žalovaný postúpil za odplatu svoju pohľadávku voči dlžníkovi Arena servis a.s. ktorá

vznikla na základe zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007 na postupníka. Dňa 29.9.2011 Slovenská
sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila svoju pohľadávku a s ňou spojené práva
titulom uzatvorenej úverovej zmluvy na žalobcu na základe čoho sa stal žalobca vlastníkom úverovej
pohľadávky ako aj pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty.

20. Podľa článku II. bod 3. Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke zo dňa 22.8.2007 sa veriteľ a
banka dohodli na tom, že veriteľ neprijme žiadne plnenie Existujúceho záväzku (presne a jednoznačne
zadefinovaného v čl. I. bod. 1 ako záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere č. 1/2007 zo dňa 16.2.2007)
alebo akúkoľvek inú platobnú povinnosť dlžníka, alebo plnenie akejkoľvek sankcie, neuplatní si žiadnu
pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom, exekučnom alebo konkurznom konaní proti dlžníkovi alebo v
procese výkonu rozhodnutia proti dlžníkovi nezapočíta akúkoľvek svoju pohľadávku voči dlžníkovi proti

pohľadávka dlžníka voči nemu a to až do momentu splnenia nadriadeného záväzku. Podľa článku III.
bod 4. Zmluvy má banka právo v prípade porušenia záväzku veriteľa alebo v prípade porušenia záväzku
dlžníka vyúčtovať veriteľovi alebo dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk). Súd
má za to, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v článku II. bod 3. zmluvy o
nadriadenosti záväzku voči banke. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že žalovaný sa v článku II. bod

3. zmluvy zmluvne zaviazal, že neprijme žiadne plnenie od dlžníka (!). K tomu nikdy nedošlo a žalovaný
od dlžníka ani žiadne plnenie nikdy neprijal. Je zrejmé, že práve účelom predmetnej zmluvy bolo aby
dlžník neposkytol a žalovaný ako veriteľ neprijal plnenie od dlžníka skôr ako príjme plnenie banka a
dlžník si nesplní svoje povinnosti voči nej (nadriadenosť záväzku dlžníka voči banke nad záväzkom
dlžníka voči žalovanému). Povinnosť neprijať žiadne iné plnenie od iného subjektu ako je dlžník v zmluve

upravená nie je. Preto podľa názoru súdu nie je správne a v súlade s výkladom zmluvy, ktorá je v
tomto jednoznačná a určitá, ponúkať právny výklad ako žalobca, ktorý jednak sám označuje inú osobu
(postupníka) poskytujúcu plnenie žalovanému ako je osoba zadefinovaná v zmluve - dlžník a jednak
zamieňa prijatie plnenia žalovaným zo zmluvy o úvere č. 1/2007 (jednoznačne iba ku ktorému plneniu
sa zmluva o nadriadenosti viaže - plnenie Existujúceho záväzku) s plnením zo zmluvy o postúpení

pohľadávky. V zmluve je jednoznačne uvedené, že žalovaný (výlučne) neprijme plnenie Existujúceho
záväzku, pričom „Existujúci záväzok“ je v zmluve presne a nezameniteľne identifikovaný ako záväzok
dlžníka voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. 1/2007. Je nepochybné (a v konečnom dôsledku to
netvrdil ani žalobca) , že žalovaný žiadne plnenie z existujúceho záväzku zo zmluvy o úvere č. 1/2007
neprijal. Žalovaný bol oprávnený prijať plnenie (reálne plnenie nebolo preukázané a bolo žalovaným

spochybňované) zo zmluvy o postúpení svojej pohľadávky. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalovaného a jeho argumentáciou, že žiadne zmluvné dojednanie v zmluve o nadriadenosti nebráni
žalovanému postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere č. 1/2007 a v zmluve nie je ani
obsiahnutá povinnosť žalovaného neprijať za postúpenie odplatu (plnenie) od postupníka (bez ohľadu
či reálne došlo alebo nedošlo k prijatiu takejto odplaty, ako tvrdí žalovaný). Okrem toho, že žalovaný

neporušil svoju povinnosť neprijať plnenie od dlžníka, tak zároveň ani neporušil svoju povinnosť,
neuplatniť si svoju pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom konaní. Žalovaný postúpením pohľadávky len
využil svoje zákonné právo, ktoré zmluvou o nadriadenosti nebolo v tomto smere žiadnym spôsobom
obmedzené, alebo sankcionované. Nakoľko má súd za to, že k žiadnemu preukázanému porušeniu
článku II. bod. 3 zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke zo strany žalovaného nedošlo, tak nenastal

ani prípad, ku ktorému sa viaže podľa žalobcu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu upravenú v čl. II. bod.
4 zmluvy. Naviac je nutné uviesť, že možno mať isté pochybnosti o platnosti zmluvného dojednania
dotýkajúceho sa zmluvnej pokuty. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená písomnou formou
a jednoznačným vymedzením výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia a najmä zmluvnej
povinnosti, ktorá je zmluvnou pokutou zabezpečovaná. V článku II. bod 4. zmluvy nie je záväzok resp.

povinnosť, k porušeniu ktorej sa zmluvná pokuta viaže, podľa názoru súdu dostatočne jednoznačne
určitovymedzená.Platnosťresp.neplatnosťdojednanejzmluvnejpokuty,zdôvoduneurčitostipovinnosti
ku ktorej sa viaže, prípadne z dôvodu jej rozporu zo zákonom ako tvrdí žalovaný, nie je však v danom
prípade až tak rozhodujúca, nakoľko ako je vyššie uvedené, ak by aj súd dospel k záveru o platnosti
dojednania o zmluvnej pokute, tak nebolo v konaní preukázané, že by došlo k porušeniu záväzku/

povinnosti žalovaného, k porušeniu ktorej sa má táto zmluvná pokuta podľa názoru a výkladu žalobcu
viazať (aj keď to nie je v bode 4. čl. II. výslovne a jednoznačne uvedené, tak sa má podľa tvrdenia žalobcu
zmluvná povinnosť viazať k záväzku veriteľa obsiahnutom v bode 3. čl. II. zmluvy). V závere je nutné
ešte dodať, že podľa názoru súdu by predmetná žaloba a uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nemalsmerovať proti žalovanému (u ktorého nie sú z vyššie uvedených dôvodov naplnené podmienky na
jeho priznanie) ale skôr mal smerovať voči postupníkovi pohľadávky, ktorý ju nadobudol od žalovaného,
nakoľko podľa článku II.2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.8.2011 postupník prebral nie len

všetky práva ale aj povinnosti (!) viažuce sa k tejto postupovanej pohľadávke, pričom je na právnom
posúdení a výklade, či medzi tieto postupované povinnosti spojené s postupovanou pohľadávkou
nepatriaajpovinnostipostupcuvyplývajúceZozmluvyonadriadenostizáväzkuvočibankeačipostupník
neporušil záväzok pôvodného veriteľa (postupcu) neuplatniť si pohľadávku proti dlžníkovi v súdnom
konaní (čl. II. bod. 3), ktoré porušenie záväzku je taktiež sankcionované zmluvnou pokutou (čl. II. bod. 4).

21. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na

všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta

tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25.Súdvobčianskomsúdnomkonaníniejeviazanýnávrhmisporovýchstránnavykonaniedokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a

rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1
CSP),aniesporovýchstránkonania.ŽalobanavrholdoplniťdokazovanieovýsluchzástupcuSlovenskej
sporiteľne a.s. ako zmluvného účastníka Zmluvy o nadriadenosti záväzku voči banke k výkladu tejto
zmluvy, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu vôľou zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy bolo,
že zmluvné strany v ustanovení čl. II. bod. 3. chceli dosiahnuť skutočnosť, že žalovaný svoju pohľadávku

nepostúpi. Súd predmetný dôkaz nevykonal, nakoľko má za to, že ustanovenie čl. II. bod. 3. Zmluvy
o nadriadenosti záväzku voči banke je dostatočne zrozumiteľný, jednoznačný a určitý a nie je možné
z neho vyvodiť (ani dodatočne svedeckou výpoveďou vyložiť) povinnosť žalovaného nepostúpiť svoju
pohľadávku proti dlžníkovi. Takáto vôľa zmluvných strán ani pri akokoľvek možnom extenzívnom výklade
z uvedeného zmluvného ustanovenia nevyplýva a súd sa nemôže ubrániť tomu, že opačný výklad je

ponúkaný zo strany žalobcu účelovo, dodatočne sa snažiac prispôsobovať výklad zmluvy svojej právnej
argumentácii a tvrdeniam. Žalovaný (ako jeden z účastníkov zmluvy) takúto vôľu zmluvných strán poprel
a ani prípadná svedecká výpoveď zástupcu banky potvrdzujúca (značne zavádzajúci) výklad žalobcu by
tvrdenia žalobcu o zmluvnom záväzku žalovaného nepostúpiť pohľadávku jednoznačne nepreukázala.
V prípade ak by vôľou zmluvných strán bolo obsiahnuť takúto povinnosť, záväzok do zmluvy, tak im nič

nebránilo v tom, aby tak urobili a takúto povinnosť jednoznačne do zmluvy obsiahli. Súd preto odmietol
vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz, lebo by bol vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočným a
neúčelným. Súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia
súdneho sporu, bez neodôvodnených prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania, bez
porušenia akéhokoľvek procesného práva žalobcu, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom.

26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý si uplatňoval v súdnom konaní, a preto súd žalobu
zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, žeo výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).