Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010430
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010430.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovanej H. C. za prečin
neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí,
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 3. mája 2018 o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 146/2017 zo dňa 10. 1. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej H. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 146/2017 zo dňa 10. 1. 2018 bola obž.
H. C. uznaná za vinnú z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa
dopustila tým, že

v presne nezistenom čase, najneskôr do 24. 8. 2016 v J. sa zmocnila bezkontaktnej platobnej karty, ktorá
bola vydaná L. X. a.s., k účtu N.:U patriaci Q. X., pričom bez jej vedomia a súhlasu, prostredníctvom
karty v dňoch od 25. 8. 2016 do 5. 9. 2016 uskutočnila 26 bezkontaktných platieb, čím spôsobila Q. X.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P. XXX, škodu vo výške 239,69 €.

Za to bola odsúdená podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,

§ 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom súčasne prvostupňový súd podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú
nahradiť poškodenej Q. X. škodu vo výške 239,69 eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade viny obžalovanej, hoci táto využila na

hlavnom pojednávaní svoje právo nevypovedať, táto v prípravnom konaní spáchanie skutku priznala.
Ďalej prvostupňový súd poukazuje na výpovede poškodenej Q. X., podľa ktorej z platobnej karty
patriacej jej synovi H. X., ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX pri dopravnej nehode, jej bola v období od
25. 8. 2016 uskutočnených bezkontaktných platobných platieb touto platobnou kartou odcudzená suma
239,69 eur. O tejto skutočnosti jej bol poskytnutý aj výpis z účtu. Ďalej prvostupňový súd poukazuje
na jednotlivé výbery, kde naproti podanej obžalobe prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní veľmi

správne neprijal vyhlásenie obžalovanej a vykonal dokazovanie týkajúce sa konkrétnych platieb, kde
celkovo uznal vinu obžalovanej za 26 úspešných bezkontaktných platieb vo výške, ktorá je uvedená v
rozsudku. Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd upravil skutkovú vetu, oproti podanej obžalobe,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a nakoniec konanie obžalovanej s poukazom na výšku
spôsobenej škody (239,69 eur) kvalifikoval len ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania
elektronickéhoplatobnéhoprostriedku,elektronickýchpeňazí,aleboinejplatobnejkartypodľa§219ods.

1 Tr. zák., nakoľko obžalovaná ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušila záujem spoločnosti na
ochrane vlastníctva, najmä výkone vlastníctva slúžiaceho na využívanie týchto platobných prostriedkov.Taktiež prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že obžalovaná sa dopustila tohto
konania v úmysle priamom. V súvislosti s osobou obžalovanej prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozsudku uvádza, že obžalovaná má zatiaľ 5 záznamov v registri trestov, pričom tieto tresty podrobne

rozvádza v odôvodnení rozsudku, z ktorých trestov vyplýva, že obžalovaná bola opakovane trestaná
podmienečnými trestami odňatia slobody, kde posledná skúšobná doba jej plynie do 16. 10. 2018, z čoho
vyplýva záver, že inkriminovaného konania sa obžalovaná dopustila v priebehu plynutia skúšobnej doby.
Ďalej poukazuje prvostupňový súd na postihnutia obžalovanej za priestupky, kde doposiaľ bola 7-krát
postihnutá za priestupok, kde naposledy bola postihnutá za priestupok proti majetku za skutok, ktorého

sadopustila8.2.2017,kedyjejbolauloženápokuta30,-eur.Podľasprávyzmiestabydliska,obžalovaná
je slobodná a je matkou 5 maloletých detí. V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový
súd ďalej konštatuje, že v prípade obžalovanej zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k trestnej
činnosti doznala a svoju činnosť úprimne oľutovala, pričom v neprospech obžalovanej svedčí priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že už bola za trestný čin odsúdená. Záverom svojich úvah
prvostupňový súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko u obžalovanej doposiaľ uložené podmienečné

tresty nesplnili svoj prevýchovný účel, pričom obžalovaná vedela, že počas plynutia skúšobnej doby
je povinná viesť riadny život a nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania, uložil obžalovanej
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, kde pre
výkon trestu obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
doposiaľ obžalovaná ešte vo výkone trestu nebola. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody

poškodenou Q. X. prvostupňový súd riadne priznal celý uplatnený nárok a obžalovanú zaviazal nahradiť
škodu vo výške 239,69 eur.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná, kde neskôr
prostredníctvom splnomocneného obhajcu zdôvodnila toto svoje odvolanie. Obhajca obžalovanej v

písomných dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie čo do výroku o treste. Uvádza, že okresný
súd síce správne, pri zohľadnení všetkých kritérií pri uložení a výmere trestu, uložil obžalovanej trest
na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, no nestotožňuje sa s tým, že obžalovanej bol
uložený trest nepodmienečný. Poukazuje pritom na skutočnosť, že jednoročný nepodmienečný trest
odňatia slobody je podľa názoru obhajoby neprimerane prísny, preto že na zabezpečenie nápravy matky

5 detí (T. K. 8 rokov, L. K. 7 rokov, L. C. 6 rokov, T. K. 3 roky, J. C. 7 mesiacov) a prevýchovy obžalovanej
z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je podľa jeho názoru postačujúci trest, ktorého výkon
sa podmienečne odkladá, nakoľko takýto druh trestu má najmenší dopad na deti. Akcentuje pritom
skutočnosť, že dcéra T. S. K. nechodí a nehovorí a vyžaduje si 24 hodinovú starostlivosť, pričom i J.
C. ako 7 mesačné dieťa si taktiež vyžaduje od obžalovanej 24 hodinovú starostlivosť. Uvádza tiež,

že obžalovaná býva v sociálnom byte v J., kde otec detí T. K. nežije v spoločnej domácnosti, lebo ju
opustil, o deti sa nestará, odsťahoval sa do K., kde si založil novú rodinu, pričom obžalovaná vymáha
od otca výživné, avšak bezúspešne. Záverom zdôrazňuje, že ak by krajský súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu, tak táto skutočnosť by v sebe niesla rozpad rodiny, umiestnenie 3 detí v detskom
domove,jednodieťabyišloodojčenskéhoústavuaT.bysúdumiestnildoústavustrvaloustarostlivosťou

z dôvodu vážnej fyzickej, psychickej - mentálnej poruchy. Podaním odvolania sa domáha premeny
nepodmienečného trestu na trest podmienečný. Ako prílohy obhajca obžalovanej predložil záznam z
fakultnej nemocnice o poskytnutí zdravotnej starostlivosti T. S. K., rodinný list L. C., pričom na verejnom
zasadnutí naviac uviedol, že obžalovaná doznala trestnú činnosť a ako sám mal možnosť vidieť, žije v
absolútnej sociálnej biede, kde sama sa stará o výchovu detí, pričom podaním odvolania sa domáha,

aby obžalovanej bola ešte daná šanca a nepodmienečný trest bol premenený na trest podmienečný.

Naproti tomu intervenujúci krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu považuje za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

por. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej, nie
je dôvodné.V prvom rade krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, o
čom svedčí nielen jeho postup na hlavnom pojednávaní, kedy neprijal vyhlásenie obžalovanej, ale i
podrobné dokazovanie jednotlivých výberov, kde v konečnom dôsledku prvostupňový súd špecifikoval

26 neoprávnených výberov z platobnej karty zo strany obžalovanej voči poškodenej. Obžalovaná
využila na hlavnom pojednávaní právo nevypovedať, avšak v prípravnom konaní v plnom rozsahu svoju
trestnú činnosť doznala, úprimne ju oľutovala. I s poukazom na ďalšie listinné dôkazy preto záver
prvostupňového súdu o uznaní viny v plnom rozsahu správny a zodpovedajúci výsledkom dokazovania
nahlavnompojednávanívrátaneskutočnosti,ženeuznalprávnukvalifikáciukonaniaakoprečinkrádeže.

V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu, i v tomto smere krajský
súd poukazuje na veľmi podrobné zdôvodnenie svojho rozhodnutia prvostupňovým súdom, ktoré
je uvedené v odôvodnení rozsudku. S týmito závermi rozsudku prvostupňového súdu sa v plnom
rozsahu i krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Osobitne na skutočnosť, že
obžalovanej boli posledné 3 tresty uložené ako tresty podmienečné, kde i napriek tejto skutočnosti

obžalovaná naďalej páchala trestnú činnosť, vrátane páchania priestupkov tak, ako to vyplýva z
rozsudku. Pozornosti krajského súdu neušla ani skutočnosť v akých časových reláciách sa obžalovaná
dopúšťala trestnej činnosti, kde z jednotlivých bankových operácií, ktoré boli predmetom dokazovania
vyplýva, že obžalovaná sa dopustila i v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách páchania
trestnej činnosti a preto argumentácia obhajcu uvedená v odôvodnení odvolania, že obžalovaná sa 24

hodín venuje starostlivosti o svoje maloleté deti, je podľa názoru krajského súdu účelová. Svedčí o tom
aj spôsob života obžalovanej, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, i napriek tomu, že sa jej
dopúšťa v priebehu plynutia skúšobnej doby za iné odsúdenia a svedčia o tom taktiež i priestupky a
taktiež i skutkové okolnosti v predmetnom prípade, kedy sama obžalovaná uviedla podrobnosti kontaktu
so synom poškodenej, tesne pred jeho smrťou, ktorý nezodpovedá taktiež konaniu milujúcej matky

maloletých detí. I z jednotlivých predchádzajúcich odsúdení je zrejmé, že obžalovaná má flagrantný
prístup k plneniu si svojich povinností, kde nedodržiava normy správania sa (rozsudky zo spisu na č.l.
70-82). Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že obžalovaná nevyužila posledné dobrodenie súdu,
kedy jej bol opakovane uložený podmienečný trest odňatia slobody i s prihliadnutím na skutočnosť,
že je matkou viacerých maloletých detí a keďže v skúšobnej dobe tohto posledného podmienečného

odsúdenia sa dopustila ďalšej trestnej činnosti, prvostupňový súd postupoval správne, keď tejto uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Z uvedených dôvodov preto odvolanie obžalovanej považoval krajský súd za nedôvodné a toto v zmysle
ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.