Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118010350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom pre prípravné konanie JUDr. F. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26. marca 2018 v X., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X., K. Š. XX,

je vinný , že

- dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. viedol ako vodič svoje osobné motorové vozidlo zn.
H. zn. Š. G., M.: X. XXXCC po úseku cesty D. medzi obcami L. Z. V. a E., v smere na obec E.
spôsobom opakovane z jednej strany vozovky na druhú, dôsledkom čoho bol následne hliadkou H. X.

L. v obci E. pri rodinnom dome s popisným číslom XX zastavený a kontrolovaný a v čase o XX.XX hod.
podrobený dychovej skúške prístrojom T. XXXX X., evidenčným číslom T. XXXXXX, ktorým mu bola
nameraná hodnota X,XX F. (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo predstavuje X,XX
promile alkoholu v krvi, pričom následnou lustráciou v informačnom systéme bolo zistené,
že menovaný má udelený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá trestným rozkazom H. Q. X., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23.02.2018, kedy mu bol vyslovený
zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2018,
t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

č í m s p á ch a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 289 ods. 3 v spojení s § 36 písm. l), n) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a

§ 38 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
na dobu 7 (siedmych) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor H. X. X. podal postupom v zmysle § 204 Trestného poriadku dňa 25.02.2018 obžalobu sp.
zn. XPvXXX/XX na M. J. na tom skutkovom a právnom základe ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Z dôvodu, že obžalovaný v čase po podaní obžaloby nebol schopný výsluchu (bol
hospitalizovaný na X.), súd v zmysle § 348 Trestného poriadku nariadil hlavné pojednávanie

Obžalovaný M. J. sa následne na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za
vinu priznal v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1-3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku

kladenému mu za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok
následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie
bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa §
257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním
listinných dôkazov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené bolo preto potrebné u obžalovaného skutok obžaloby posúdiť ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože vykonával v stave
vylučujúcomspôsobilosť,ktorýsiprivodilvplyvomnávykovejlátky,inúčinnosť,priktorejbymoholohroziť

životalebozdravieľudí,alebospôsobiťznačnúškodunamajetku,hocibolzatakýčinvpredchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával
činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,

pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je slobodný, žije s družkou a má tri deti, 2 ročné, 27
a 31 ročné. Súdne trestaný bol raz, a to trestným rozkazom H. Q. X., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou

dobou od XX.X.XXXX v trvaní 2 rokov pre prečin ohrozenia pod vplyvom Z. E. podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona. Doposiaľ bol 10 priestupkovo prejednávaný, najmä na úseku dopravy a raz i ako
vodič nemotorového vozidla, pretože ho viedol po požití alkoholu.

Súd obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona

(že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - vyhlásením viny pred súdom), pričom zistil
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (že spáchal viac trestných činov,
skutočnosť, že obžalovaný bol už raz odsúdený súd nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť, keďže táto
okolnosť mu bola priznaná pri právnom posúdení skutku, ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, a tak pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
bol súdom ustálený v pomere 2:1. Pričom následne súd upravil výšku hornej trestnej sadzby v zmysle
§ 38 ods. 3 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest v zmysle zásad upravených v § 41 ods. 1 Trestného
zákona vo vzťahu ku prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/Trestného zákona (ako najprísnejšie trestný prečin z dvoch prečinov, ktoré mu boli kladené za vinu), kde
zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody až na 2 roky.

Súd teda znížil v zmysle zásad uvedených v § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 38 ods. 7
Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, a tak prichádzalo do úvahy
uloženie trestu v rozmedzí do 16 mesiacov.

Súdpriukladanítrestunemoholnebraťdoúvahyokolnostispáchaniaprečinovanajmäto,žeobžalovaný

ešte v ten deň ako bol sudcom pre prípravné konanie prepustený zo zadržania a po odsúdení
trestným rozkazom H. Q. X., Q.. I.. XT/XX/XXXX k podmienečnému trestu odňatia slobody pre druhovo
totožnú trestnú činnosť, sa dopustil predmetného konania i keď nie počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ale v priebehu plynutia trestu zákazu činnosti.

Vzhľadom na tak flagrantné opätovné spáchanie druhovo totožného prečinu súd mal za to, že účel

trestu, a to zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom - teda aby nepáchal trestnú činnosť a
vytvorenie podmienok na jeho výchovu, aby následne viedol riadny život a aby odradil iných od páchania
trestnej činnosti (§ 34 Trestného zákona) je v danom prípade možné jedine výkonom trestu
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov (čiže v hornej polovici trestnej sadzby upravenej v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona).

V danom prípade mal súd za to, že účel trestu nemožno dosiahnuť uložením iného samostatného trestu
a vzhľadom na okolnosti spáchania prečinov, že sa ich dopustil prakticky okamžite po tom, čo už raz
oľutoval spáchanie trestného činu a bol zaň i odsúdený.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 7
(siedmych) rokov, keďže bol opätovne odsúdený pre ten istý trestný čin.

Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na H. Q. X.. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním

napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý
sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť
odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať