Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Csp/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117244628
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117244628.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu Intrum
Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpenom JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému L. V., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, V. V., toho času Ubytovňa E., E. cesta XX, V. V., o zaplatenie
271,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03. 11. 2017 domáhal zaplatenia 271,47 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,10 Eur od 10. 03. 2015 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 64,40 Eur od 10. 04. 2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49,46 Eur od 12. 05. 2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 45,98 Eur od 10. 06. 2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,53 Eur od 10. 07. 2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa obchodnej
spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len

„právny predchodca žalobcu“) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 08. 2016.
Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb žalovanému poskytol a
sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Žalovaný
sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Na základe tohto vzťahu právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich
cenu riadne a včas nesplnil. Žalovaný do podania žaloby neuhradil faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu

70,10 Eur so splatnosťou dňa 09. 03. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 41,53 Eur so splatnosťou dňa 09.
07. 2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 64,40 Eur so splatnosťou dňa 09. 04. 2015, č. XXXXXXXXXX na
sumu 45,98 Eur so splatnosťou dňa 09. 06. 2015 a č. XXXXXXXXXX na sumu 49,46 Eur so splatnosťou
dňa 11. 05. 2015. K žalobe pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou pohľadávky, faktúry č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX (s upomienkou), č. XXXXXXXXXX (s upomienkou)
a č. XXXXXXXXXX (s upomienkou) a zoznam o registrácii služby W..

2. Súd dňa 19. 12. 2017 vyzval žalobcu na predloženie listinného dôkazu - zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, z ktorej by vyplýval nárok. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 01. 2018
uviedol, že zmluvu sa právnemu predchodcovi žalobcu nepodarilo dohľadať a nemá ju k dispozícii,
ale má za to, že právny vzťah trval a k poskytnutiu služieb žalovanému došlo, čoho dôkazom sú aj
predložené faktúry. Tieto len potvrdzujú, že bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného

uzavretá zmluva.3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Postupom podľa § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,

keďže sa jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom a zistil:

5. Skutkový stav tak, ako tvrdí žalobca nie je preukázaný v celom rozsahu. Je nesporné, že právny
predchodca žalobcu za verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej

siete vystavil faktúry č. č. J., č. XXXXXXXXXX, č. 75XXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX,
ktorých adresátom bol žalovaný a nie je vylúčené, že mu tieto faktúry aj boli doručené.

6. Spornou skutočnosťou však je, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným právny vzťah
na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb vôbec existoval.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

9.Súdkonštatuje,žežalobcasúdunepredložilpísomnúzmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb.Faktúry
(samy o sebe) právny vzťah nezakladajú, o to viac, že ani z listinného dôkazu - zoznam registrácii
služby EASY nevyplýva, že by žalovaný vôbec niekedy bol používateľom, resp. príjemcom služieb

poskytovaných právnym predchodcom žalobcu.

10. Je pravdou, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a skutkové tvrdenia, ktoré strana
nepoprela, možno považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Uvedené však môže platiť len vtedy,
ak žalobca svoj nárok vôbec preukázal. Žalovaný nemusí (a ani nemôže) poprieť tvrdenie, ktoré žalobca

nepreukázal.

11. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,resp.nesplneniepovinnosti„relevantne“

tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre strany
sporu procesnoprávnu sankciu, konkrétne v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom
rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa
zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže strany
vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 C. s. p.) a výnimočne môže vykonať dôkaz, ktoré

strany nenavrhli, a takto zistiť potrebné skutočnosti. Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať
procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Inak povedané, súd nie je povinný vyzývať strany na také
skutkovétvrdeniaanaichpreukázanievtakomrozsahu,abyimzabezpečilúspechvspore.Súdposkytol
žalobcovi možnosť svoje skutkové tvrdenia doplniť potrebnými listinami (výzvou zo dňa 19. 12. 2017),
ale ani po nej žalobca svoju žalobu nedoplnil v potrebnom rozsahu.

12. Vykonaným dokazovaním (na základe žalobcom predložených listinných dôkazov) súd nemal za
preukázané skutkové tvrdenia, ktoré žalobca v žalobe uviedol (tvrdil), najmä nemal preukázané, že
právny predchodca žalobcu poskytoval služby žalovanému na základe písomnej zmluvy. Ak žalobca
súdu nepreukázal uzavretie právneho úkonu vo forme, v akej to zákon predpokladá, nemôže byť taký

úkon platný a nemožno na jeho základe uplatňovať nárok na zaplatenie. Vzhľadom na uvedené súd
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalovaný, pretože súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a mal by mu byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Súd poukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 26. 10. 2016, v
zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie
konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd
jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovanému doteraz žiadne nevznikli, súd rozhodol
tak, že mu náhradu trov konania ani nepriznal. Súd však zároveň uvádza, že o výške trov žalovaného

už nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.