Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210871
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115210871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: M.B.P. Prešov, s.r.o., so sídlom
Jarková 27, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpeného JUDr. Jánom Surmom, advokátom
so sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, proti žalovanému: U. H., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XX, XXX XX F.,
v konaní o zaplatenie 1 085,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 22. 02. 2017, č. k. 7C/189/2015-154 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.085,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 364,05 Eur od 29.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 357,22 Eur od 23.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 364,16 Eur od 05.09.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § § 8 ods. 1, § 8a ods. 1, 2, § 8b ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 489, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie tejto žaloby na základe zmluvy zo dňa 12. 03. 2012 o výkone
správy uzatvorenej podľa zákona č. 182/1993 Z. z. medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov na ulici U.O. XX, XX Y. XX Q. F., kde si zmluvné strany touto zmluvou upravili vzájomné práva
a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky,

údržby a opráv domu. Predmetom konania je zaplatenie nedoplatkov a úhrad za správu bytu a služieb
poskytovaných s užívaním bytu žalovanému za roky 2012 - 2015 (ďalej len „žalované obdobie“).4.Obranažalovanéhovkonaníspočívalavtom,žežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovanýnapodanie
žaloby,vovzťahužalobcuažalovanéhoneexistujeprávnyvzťah,nazákladektoréhobysižalobcamohol
od žalovaného vymáhať nedoplatky, medzi stranami neexistuje uzatvorenie platnej zmluvy o výkone

správy, ktorá bude účinná až hlasovaním zhromaždenia vlastníkov bytov, a to až po prípadnom zrušení
X. Q. W. Y. A. F. U. XXXX Q. F. a jeho výmazom z registra spoločenstiev. Žalovaný sa ďalej bránil tým,
že platne ma uzatvorenú zmluvu o výkone správy od 04. 05. 2004 so X. Q. W. Y. A. F. U. XXXX Q. F.,
čím zo strany žalobcu došlo k nezákonnému nominovaniu sa do pozície správcu. V tejto súvislosti súdu
predložil vyhlásenie žalobcu zo dňa 31. 08. 2016 o tom, že nemá žiadne nedoplatky voči žalobcovi a

poukázal na výpis z registra spoločenstiev, podľa ktorého spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bolo vymazané z registra počnúc dňom 01. 07. 2016.

5. Z predloženej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov U. XXXX, F.
konanej dňa 09. 03. 2012 mal súd za preukázané, že na tomto zhromaždení vlastníci bytov a nebytových
priestorov na ul. U. Q. F. schválili zmluvu o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012. Z predloženej zmluvy

a prezenčnej listiny mal súd za preukázané, že zmluva o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012 bola
podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, čím sa
stala záväzná aj pre žalovaného bez ohľadu na to, či ju podpísal alebo nie. Z prezenčnej listiny, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 09.
03. 2012 vyplýva, že z celkového počtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome z celkového

počtu 20, bolo prítomných na schôdzi 16 a zmluva bola odsúhlasená 15.vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov.

6. Súd skonštatoval, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o výkone správy zo dňa
12. 03. 2012; súd pritom vychádzal aj z výpovede svedkyne P. S., ktorá jednoznačne potvrdila, že sa

osobne tejto schôdze zúčastnila a pôsobila tu vo funkcii zapisovateľky. Zmluva zo dňa 12. 03. 2012 bola
k dispozícií všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov na schôdzi, všetci sa mali možnosť s ňou
oboznámiť, ako aj s jej podmienkami, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov mali záujem, aby
správcombytovéhodomubolžalobca.Žalovanýkzápisnicizoschôdzenemalžiadnenámietky,samotný
žalovaný je na zápisnici podpísaný ako overovateľ zápisnice. Svedkyňa P. O. potvrdila, že predmetom

schôdze konanej 09. 03. 2012 bolo schválenie zmluvy zo dňa 12. 03. 2012, zmluva bola všetkým
vlastníkom k dispozícií a sám žalovaný bol na schôdzi 09. 03. 2012 overovateľom zápisnice, námietky
voči schôdzi, ako aj zápisnici nemal. Likvidátor spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov U.
XXXX,U..E.potvrdil,ževykonávallenúkonysmerujúceklikvidáciíspoločenstvaaprávnemuzástupcovi
žalobcu presne špecifikoval, aké úhrady žalovaný zaplatil spoločenstvu. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 29.

06. 2016, tá bola predložená na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov iba z iniciatívy tých
vlastníkov, ktorí zmluvu zo dňa 12. 03. 2012 o výkone správy nepodpísali.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/100/2011, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 02. 2014, č. k. 20Co/45/2013-287, pričom

z odôvodnenia rozsudku vyplýva, cit.: „žalobca správu bytového domu začal vykonávať 09. 03. 2012
a týmto dňom je aktívne legitimovaným subjektom na nároky spojené so zmluvou o výkone správy“.
Preto námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby
považoval súd za nedôvodné. Žalobca ako správca na jej základe riadne poskytoval služby spojené s
užívanímbytuatakétokonaniežalovanéhonemôžebyťnaúkorostatnýchvlastníkovbytovanebytových

priestorov v bytovom dome na ul. U. Q. F..

8. K vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v konaní (29.
04. 2015) premlčaný nie je. Žalobca uplatnil náklady spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov
za obdobie marec 2012 až do roku 2015. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za obdobie roka 2012, v zmysle ust.

§ 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. správca má povinnosť vykonať do 31. 05. nasledujúceho roka
vyúčtovanie a predložiť ho vlastníkom bytov a nebytových priestorov spolu so správou o svojej činnosti a
je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby, opráv a úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Podľa predložených vyúčtovaní je nedoplatok splatný
do 30 dní od prijatia vyúčtovania. Z tohto dôvodu námietka premlčania neobstojí, nakoľko žaloba bola

doručená súdu 29. 04. 2015, čím bola riadne a včas na súde uplatnené nároky z vyúčtovania za roky
2012 - 2015 v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa príslušných ustanovení § § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka.9. Súd zaviazal žalovaného na úhradu nedoplatkov, ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil, predstavujúce
v roku 2012 - 290,28 Eur, v roku 2013 - 353,77 Eur. Keďže žalovaný z tohto dlhu zaplatil za roky 2012 -
2013sumu280EurnaúčetX.Q.W.Y.A.F.U.Q.F.Q.D.,celkovýdlhtakpredstavujezaroky2012-2013

sumu 364,05 Eur (644,05 Eur - 280 Eur). Za obdobie roka 2014 žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 357,22
Eur a za obdobie roka 2015 dlhuje žalovaný žalobcovi na platbách za služby poskytované s užívaním
bytu a za správu domu sumu 364,16 Eur. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje 1
085,43 Eur (364,05 Eur + 357,22 Eur + 364,16 Eur).

10. K prisúdenej istine súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o roky 2012 a 2013 súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 364,05 Eur odo dňa uplatnenia nároku na súde, t. j. od 29.
04. 2015. Pokiaľ ide o rok 2014 žalobca si nedoplatky uplatnil písomným podaním zo dňa 23. 09. 2015
(č. l. 65 spisu) a pokiaľ ide o rok 2015 žalobca si nedoplatky uplatnil písomným podaním zo dňa 05. 09.
2016 (č. l. 93 spisu). Preto sa žalobca dostal do omeškania so sumou 357,22 Eur od 23. 09. 2015 a so
sumou 364,16 Eur od 05. 09. 2016. Súd aj v tejto časti žalobný návrh považoval za dôvodný, a preto

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania a v prevyšujúcej časti, pokiaľ
ide o uplatnený úrok z omeškania nad 8 % ročne žalobu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal nepatrný neúspech
v časti úrokov z omeškania, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

100 %.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že
rozsudok je nezákonný, nie je riadne odôvodnený a je zmätočný. Vytýkal súdu, že si nesprávne osvojil
názor z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 11. 2012, č. k. 10C/100/2011-199, z ktorého

vyplýva, že žalobca je od 09. 03. 2012 aktívne legitimovaným subjektom na nároky spojené so zmluvou o
výkone správy. Ide len o konštatovanie súdu bez právneho skúmania a zdôvodnenia, ktoré je nezákonné
a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11. 02. 2014, č. k. 20Co/45/2013-287 rozsudok súdu prvej
inštancie len odkopíroval, bez jeho preskúmania. Ďalej uviedol, že X. Q. W. Y. A. F. U.O. XXXX Q. D. bolo
zrušené bez záväzkov a zostatok finančnej hotovosti bol prevedený na účet žalobcu ako nového správcu

od 01. 07. 2016. Vydaný rozsudok núti žalovaného k dvojitej platbe za obdobie, ktoré bol žalovaný
povinný uhrádzať spoločenstvu v likvidácií až do 30. 06. 2016 a teraz duplicitne žiada od žalovaného
plnenie bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Zmluva o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012 je zmluvou
spotrebiteľskou a ako taká musí byť vyvážená a v prípade, ak jednostranne ukracuje spotrebiteľa, je
neplatná. Súd sa mal otázkou neplatnosti zmluvy zaoberať, namiesto toho vypočul svedkyne O. Y. S.,

ktoré uvádzajú, že boli zapisovateľky, aj keď pravda je taká, že jedna z nich bola overovateľka a druhá
zapisovateľka. Obidve svedkyne klamali aj v tom, že zmluva o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012,
ktorá bola na zhromaždení vlastníkov súčasťou zápisnice bola žalovaným podpísaná. Keďže žalovaný
doposiaľ zmluvu o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012 nepodpísal a žalobca si jeho podpis na zmluve
až doposiaľ nevymohol, zmluva je neplatná a nelegitímna. V konaní vykonané dôkazy potvrdzujú, že

žalobca začal výkon správy bytového domu až dňom 01. 07. 2016, a preto do toho času mandát patrí
X. Q. W. Y. A. F. U. XXXX Q. D.. Z vyhlásenia žalobcu je tiež zrejmé, že žalovaný ku dňu 31. 08. 2016
nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vyhlásil medzitýmny rozsudok tak, že žalobca začal zákonne výkon správy bytového domu až dňom 01.

07. 2016 a žalobca žalovanému je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie 6 640 Eur.

13. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že zmluva o výkone
správy zo dňa 12. 03. 2012 je platná a uznesenie schôdze vlastníkov zo dňa 09. 03. 2012 nebolo
žiadnou oprávnenou osobou zákonným spôsobom napadnuté. V konaní bolo preukázané, že žalobca za

celé žalované obdobie dodával žalovanému služby v súvislosti so zabezpečením osvetlenia spoločných
priestorov so zabezpečením dodávky vody a stočného. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy, ktorú žalovaný nezaplatil nikomu, t. j. ani žalobcovi, ani X. Q.
W. Y. A. F. U. XXXX Q. D..

14. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnejtabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho

rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno
uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté

rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

19. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je
upravený ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zákon č. 182/1993 Z.

z., ďalej len „ZoVBNP“) a zmluvou o výkone správy, bez ktorej nie je výkon správy prostredníctvom
správcu právne možný. Písomná zmluva o výkone správy je teda právnym titulom na výkon správy v
dome správcom, ktorú uzatvárajú vlastníci bytov a nebytových priestorov so správcom. Z ust. § 6 ods.
3 ZoVBNP vyplýva, že na správu domu môže byť uzavretá len jedna zmluva o výkone správy (alebo
jedna zmluva o spoločenstve). Zákon explicitne vylučuje, aby boli uzavreté viaceré zmluvy o výkone

správy s viacerými správcami na výkon správy toho istého domu. Zmluva o výkone správy vzniká v
súlade s ust. § 43 a na základe jednostranných právnych úkonov, ktoré sú jej zmluvnými stranami
vzájomne adresované. Na platný vznik zmluvy zákon vyžaduje existenciu ďalšej právnej skutočnosti,
ktorou je aprobovanie zmluvy o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Pod schválením zmluvy treba rozumieť výslovný prejav vôle minimálne

nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v dome smerujúci k vyjadreniu súhlasu s obsahom určitého
právneho úkonu. Na záväznosť zmluvy pre všetkých vlastníkov v dome sa vyžaduje aj jej podpísanie
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v dome.

20. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie je správne prijatý

názor súdu prvej inštancie, že zmluva o výkone správy zo dňa 12. 03. 2012 bola uzavretá platne a spĺňa
všetky náležitosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ ide
o uznesenie a schôdzu zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala dňa
09. 03. 2012, na tejto schôdzi prijaté uznesenie nebolo napadnuté na súde, a preto odo dňa 09. 03. 2012
žalobca začal vykonávať správu bytového domu a týmto dňom je aktívne legitimovaným subjektom na

nároky spojené so zmluvou o výkone správy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 14 ods. 4
ZoVBNP, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval aj súd prvej inštancie, ktoré je svojou povahou lex specialis
a ktoré vylučuje použitie všeobecných právnych prostriedkov. Úprava podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP je
jediným zákonným spôsobom, ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutie. Žaloba podľa § 14 ods. 4ZoVBNP musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní od
oznámenia o výsledku hlasovania, resp. do 3 mesiacov od faktického hlasovania). Márnym uplynutím
prekluzívnej lehoty sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme

právnej istoty sa tieto rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Nie je možné extenzívnym výkladom
rozširovať oprávnenie podať žalobu smerujúcu proti rozhodnutiam prijatým na schôdzi vlastníkov bytov
aj na osobu správcu. Zákon totiž nedovoľuje iným osobám ako vlastníkom bytov a nebytových priestorov
návrhom podľa ust. § 14 ods. 4 citovaného zasahovať do vnútorných pomerov a rozhodnutí prijatých
na schôdzi či zhromaždení vlastníkov. Za daného stavu správne postupoval súd prvej inštancie, ak

námietku žalovaného, ktorá je aj hlavnou odvolacou námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu považoval za nedôvodnú. Žalobca ako správca na základe platne uzavretej zmluvy o výkone
správy poskytoval za žalované obdobie žalovanému služby spojené s užívaním bytu, a preto konanie
žalovaného, ktorý nemá zaplatené úhrady nemôže byť na úkor ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na ul. U. Q. F..

21. K odvolacej námietke žalovaného o duplicitnom plnení - zaplatenie nedoplatkov a úhrad za správu
bytu a služieb poskytovaných s užívaním bytu za roky 2012 - 2015 odvolací súd zdôrazňuje, že v
konaní bolo jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že žalovaný za žalované obdobie neplatil
úhrady žalobcovi. Platby zaplatené X.E. Q. W. Y. A. F. U. XXXX, ktoré žalovaný uhradil boli zohľadnené
a odpočítané a neboli ani predmetom žaloby. Výpoveďou likvidátora spoločenstva vlastníkov bytov a

nebytových priestorov U.. E. bolo potvrdené, že žiadne iné platby, okrem tých, ktoré U.. E. uviedol
v e-mailovej komunikácií s právnym zástupcom žalobcu, žalovaný tomuto spoločenstvu nepoukázal.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na samotnú výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa
06. 10. 2016 (č. l. 119 spisu), kde sám žalovaný potvrdil, že v rokoch 2014 a 2015 platby za výkon
správyneuhrádzalspoločenstvuvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvlikvidáciíaplatbyneuhrádzal

ani žalobcovi, pričom za celé žalované obdobie žalobca dodával žalovanému služby v súvislosti so
zabezpečením osvetlenia spoločných priestorov, so zabezpečením dodávky vody a stočného. Žalobca
teda v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému len nárok na úhradu za správu bytu a služieb
poskytovaných s užívaním bytu za roky 2012 - 2015, ktoré úhrady žalovaný nezaplatil ani žalobcovi,
ani X.F. Q. W. Y. A.I. F. U. XXXX Q. D.. Z týchto dôvodov súd považuje výklad súdu prvej inštancie za

logický a poukazuje na jeho presvedčivé odôvodnenie v bode 42 - 44 odôvodnenia rozsudku.

22. K odvolacej námietke žalovaného, aby odvolací súd rozhodol o návrhu žalovaného o určení, že
žalobca začal výkon správy bytového domu až dňom 01. 07. 2016 a že žalovanému ako úspešnému
účastníkovi patrí finančné zadosťučinenie 6 640 Eur, odvolací súd uvádza, že inštitút vzájomnej žaloby

(§ 372 CSP) nie je možné uplatniť, t. j. nie je prípustné podať vzájomnú žalobu v odvolacom konaní.

23. Keďže správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1
CSP. Úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému v plnom rozsahu (100 %).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).