Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011330
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.05.2018 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, v
trestnej veci proti obžalovanému G. J. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 107/17 zo dňa 08.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému
G. J. i, nar. XX.XX.XXXX v J. - R. R., trvale bytom J., Ul. B. XXXX/X, t.č. v ÚVV J.

u k l a d á:

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods.
2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analógiam trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného G. J. vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

- od presne nezisteného dňa do XX.XX.XXXX za doposiaľ nezistených okolností a od doposiaľ
nezistenýchosôbnadoposiaľnestotožnenýchmiestachvSlovenskejrepublike,neoprávnenenakupoval
psychotropnú látku (pervitín) a omamnú látku (marihuana), ktoré následne dovážal do miesta svojho
trvalého pobytu v J., kde tieto následne prechovával pri sebe a v mieste trvalého bydliska, pričom

dňa XX.XX.XXXX v čase o 05.25 hod. bol zadržaný v osobnom motorovom vozidle značky P. iXX,
EČ: PP-XXXDS, kde bola zaistená plastová striekačka s modrým piestom o objeme 10 ml s obsahom
kryštalickej látky svetlohnedej farby, ktorá podľa znaleckého posudku KEÚ PZ Košice obsahovala
metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu o celkovej hmotnosti 5,16 g s priemerným 60 %obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 77 bežných jednotlivých dávok
drogy, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta), 1 ks zatavená injekčná striekačka s
obsahom bielej kryštalickej látky, ktorá obsahovala metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu o

celkovej hmotnosti 0,025 g s priemerným 36,5% obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné
pripraviť jednu jednotlivú dávku drogy s nižším obsahom účinnej látky ako aj ďalšie 3 ks zatavených
injekčných striekačiek s prítomnosťou stopového množstva metamfetamínu, pričom metamfetamín je
zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, 1 ks plastové vrecko s obsahom

vrcholcovitých častí rastliny konope o celkovej hmotnosti 0,75 g s priemerným 16,9 % obsahom THC, z
ktorých by bolo možné pripraviť najmenej 4 bežné jednotlivé dávky drogy, schopných ovplyvniť psychiku
užívateľa (konzumenta), plastové vrecko s obsahom vrcholcovitých častí rastliny konope o celkovej
hmotnosti 0,08 g s priemerným 9,3 % obsahom THC, z ktorých by bolo možné pripraviť jednu jednotlivú
dávku drogy s nižším obsahom účinnej látky, plastové vrecko s obsahom vrcholcovitých častí rastliny
konope o celkovej hmotnosti 1,6 g s priemerným 3,9 % obsahom THC, z ktorých by bolo možné

pripraviť najmenej 3 jednotlivé dávky drogy, schopných ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),
pričom suchý extrakt z rastlín rodu Cannabis (konopa), je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.Z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny
omamných látok, a tento čin spáchal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp.
zn. 33T 123/2010, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp. zn. 4To/17/2012 bol uznaný

vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona spáchaného v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 4T 79/2011 zo dňa 11.10.2012, právoplatným dňa 11.10.2012 uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov.

Za to mu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a/, ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 76 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad na dobu
3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie, avšak len čo do výroku o treste,
prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že

je osobou drogovo závislou, a preto podľa výroku napadnutého rozsudku 77 jednorazových dávok
pervitínu preňho predstavuje množstvo len na tri dni. Zdôraznil, že s drogami neobchodoval, ani ich
ďalej nešíril, tieto si zabezpečil výsostne len pre svoju vlastnú potrebu. Poukázal na skutočnosť, že od
februára 2017 bol orgánmi činnými v trestnom konaní odpočúvaný, od apríla 2017 dokonca aj priamo
sledovaný, avšak v prejednávanej veci neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že

pracoval ako díler. Uviedol, že drogová závislosť je považovaná za chorobu, a preto je zrejmé, že stíhaný
trestný čin spáchal v dôsledku svojej choroby - drogovej závislosti, a to výlučne za účelom uspokojenia
vlastných potrieb. Vyčítal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého rozsudku túto skutočnosť
nikde nezmieňuje, hoci dôkazmi zhromaždenými priamo v trestnom spise je preukázané, že je osobou
drogovo závislou, s touto skutočnosťou sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom

nevysporiadal, pritom ide, podľa jeho názoru, o zásadnú otázku, ktorá má význam pre aplikáciu ust. §
39 ods. 1 Tr. zák. Ďalej zdôraznil, že drogu dobrovoľne vydal ešte pred jej zaistením, taktiež navrhoval
orgánom činným v trestnom konaní spoluprácu, a to pri odhalení jeho dodávateľov drog, avšak orgány
činné v trestnom konaní o takúto spoluprácu záujem neprejavili, výslovne ich nezaujímalo odkiaľ a akým
spôsobom si drogy zabezpečoval, čím mu vlastne spoluprácu pre ich nezáujem znemožnili. V podstate

z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a za použitia ust. § 39 ods. 1 Tr.
zák. mu uložil podstatne miernejší trest, prípadne aj za nariadenia protidrogovej liečby.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Vzhľadom na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a bol
podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia poučený o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto

rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
preskúmaval krajský súd len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní
dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že pri ukladaní trestu prihliadal prvostupňový súd

na jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, ako aj na účel trestu vyplývajúci z ust. §
34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasné odradenie iných od páchania trestných činov s tým, že trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len všeobecne, v ústrednej evidencii priestupkov má
záznamy týkajúce sa len priestupkov na úseku dopravy, z ústavu na výkon väzby je hodnotený pozitívne.
Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný sa už v štyroch prípadoch trestného činu dopustil, pretože

aj keď v prvom prípade sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený, z hľadiska hodnotenia jeho osoby, sa
fikcia neodsúdenia na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje.

Obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu skutku sa priznal, jeho spáchanie oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.
zák.), priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil, pretože aj keď obžalovaný má, ako to už bolo vyššie

naznačené,vodpiseregistratrestov4záznamy,vprvomprípadesanaňhohľadí,akobynebolodsúdený,
v poslednom prípade (rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 285/96) síce ide o odsúdenie z
roku 2013, ale vzhľadom na to, že sa vzťahuje na skutky spred roku 1996, teda spred viac ako 12-
tich rokov, aj krajský súd dospel k záveru, že priťažujúca okolnosť vyplývajúca z ust. § 37 písm. m/
Tr. zák., a spočívajúca v tom, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom na povahu

predchádzajúceho odsúdenia nie je namieste, pokiaľ ide o odsúdenie pre zločin nedovolenej výroby
omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 123/10 zo
dňa 12.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To 17/12 zo dňa 22.06.2012,
táto okolnosť je súčasťou skutku a je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a

preto zároveň na ňu ako priťažujúcu okolnosť nebolo možné prihliadať, pretože takýmto spôsobom by
sa tá istá okolnosť dvakrát pričítala v neprospech obžalovaného (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) a skutočnosť, že
obžalovaný bol odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 79/11 zo dňa 11.10.2012
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., súd zohľadnil pri ukladaní trestu za použitia ust. § 38 ods.
5 Tr. zák., a preto z už vyššie uvedených dôvodov ani na toto odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť

tak súd prvého stupňa, ale ani krajský súd neprihliadal.

U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, a
preto bolo nevyhnutné zákonom stanovenú trestnú sadzbu pre stíhaný trestný čin v rozsahu od 10 do 15
rokov upraviť v súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., teda znížiť hornú hranicu spomínanej trestnej sadzby

o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.).

Ako to už ale bolo vyššie uvedené, z odpisu registra trestov, ale aj pripojeného spisu je zrejmé, že
obžalovaný sa v minulosti už dopustil zločinu (odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T
79/11 zo dňa 11.10.2012), a to zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., čo znamená, že pri ukladaní

trestu bolo nevyhnutné použiť ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., teda spomínanú zákonom stanovenú trestnú
sadzbu upraviť zvýšením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu
medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.).

To potom znamená, že obžalovanému bolo potrebné ukladať trest v rozmedzí od 12 rokov a 6 mesiacov

do 13 rokov a 4 mesiacov.

Na rozdiel od úvah súdu prvého stupňa však krajský súd dospel k záveru, že podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu v prejednávanej veci splnené boli.Obžalovaný totiž urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čím sa, podobne ako
v konaní o dohode o vine a treste, vzdal práva na verejný proces a tým dokazovania jeho viny na

hlavnom pojednávaní, čo potom umožňuje analogické použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.
o mimoriadnom znížení trestu (R 44/2017). A aj keď použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. v
prípade vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nie je obligatórne, krajský súd dospel k
záveru, že v prejednávanej veci, s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a pomery páchateľa,
bytrestvrámcizákonnejupravenejtrestnejsadzbyvrozmedzíod12apolrokado13rokova4mesiacov,

bol neprimerane prísny, pričom aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti.

Ťaživá rodinná situácia vyplývajúca z rozchodu s družkou, ale ani drogová závislosť nie sú samé o sebe
takými okolnosťami, ktoré by mimoriadne zníženie trestu, podľa názoru krajského súdu, odôvodňovali
(mnoho ľudí žije v ťaživej rodinnej situácii vyvolanej rozchodom s partnerom, napriek tomu trestnú
činnosť nepácha a drogová závislosť je síce považovanú za chorobu, k jej vzniku ale dochádza aktívnym

pričinením chorej osoby, nie nepredvídateľnou a neovplyvniteľnou nepriazňou osudu), na strane druhej
v prejednávanej veci nie je možné prehliadnuť, že vykonaným dokazovaním naozaj nebolo nijakým
spôsobom preukázané, že by obžalovaný zaistené drogy ďalej predával, rozširoval, či poskytoval
niekomu inému, spomínané látky si teda zabezpečoval výsostne len pre vlastnú potrebu, čo znamená,
že spáchanou trestnou činnosťou ohrozoval a poškodzoval „len“ svoje zdravie a podľa prísnejšieho

„dílerského“ ustanovenia (§ 172) bol posudzovaný len z toho dôvodu, že množstvo zaistenej drogy, aj
keď bolo určené len pre jeho osobnú spotrebu, prevýšilo množstvo 10-tich obvykle jednorazových dávok.

Na tomto mieste je nutné taktiež uviesť, že vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (R 87/2015) sa počet
obvyklých jednorazových dávok drogy určuje objektívne v množstve, ktoré vyjadruje konzumný priemer,

bez zreteľa na individuálne fyzické dispozície toho ktorého užívateľa drog a bez ohľadu na rezistenciu
získanú predchádzajúcou opakovanou aplikáciou omamnej alebo psychotropnej látky, preto skutočnosť,
že zaistených 77 obvykle jednorazových dávok pervitínu u obžalovaného predstavovalo jeho trojdňovú
spotrebu, mu nemôže nijakým spôsobom poľahčovať.

Taktiež krajský súd nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 36 písm. n/ Tr. zák., teda poľahčujúcej
okolnosti spočívajúcej v tom, že by obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ
obžalovaný namietal, že chcel orgánom činným v trestnom konaní odhaliť svojich dodávateľov a tým
prispieť k objasneniu ďalšej drogovej trestnej činnosti, no orgány činné v trestnom konaní záujem o
takúto spoluprácu neprejavili, k tomu krajský súd uvádza, že nič obžalovanému nebránilo, aby vo svojej

výpovedi v prípravnom konaní všetky tieto skutočnosti, na ktoré poukazoval, uviedol (avšak tak neurobil)
a bolo by potom vecou orgánov činných v trestnom konaní, ako by ďalej s nimi naložili, ale v takomto
prípade už by bolo možné o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. uvažovať.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému, prihliadajúc na

jednotlivé hľadiská ukladania trestu, ako aj účel trestu, najmä na prevahu poľahčujúcich okolností, na
jeho následok, ktorý v podstate smeroval len voči nemu samému, na strane druhej ale na relatívne
nepriaznivú prognózu jeho nápravy, vyplývajúcu z toho, že opakovane sa do rozporu so zákonom už
dostalanaexistenciuvyššierozvedenýchmimoriadnychokolnostíprezníženietrestu,uložiltrestodňatia
slobody vo výmere 9 rokov, ktorý považoval za trest tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej

prevencie sa trest primeraný.

Aj krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného bude jeho náprava lepšie
zabezpečená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, preto použijúc ust. § 48 ods.
4 Tr. zák. takýmto spôsobom o zaradení obžalovaného do výkonu trestu rozhodol.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia s tým, že výrok o vine a o ochrannom dohľade zostal týmto rozsudkom
nedotknutý.

Pokiaľ obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, navrhoval, aby mu bolo uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie, k tomu krajský súd uvádza, že podľa záverov znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo,odvetviepsychiatriaprejeho(obžalovaného)negatívnypostojznalkyňaochrannéliečenie
neodporučila, preto ho ani krajský súd neuložil. Nič však obžalovanému nebráni, aby po prepusteníz výkonu trestu odňatia slobody takéto liečenie dobrovoľne absolvoval, pretože obsah spisu naozaj
naznačuje, čo napokon obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní aj pripustil, že jeho
závislosť na omamných a psychotropných látkach k páchaniu trestnej činnosti jeho osobou významnou

mierou prispieva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný