Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116010863.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.1.2017, v trestnej veci
odsúdeného A. U. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v konaní o návrhu
na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1Nt/15/2016 zo dňa 7.6.2016 t a k t o

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. U..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A.
U. na povolenie obnovy konania sp. zn. 33T/81/2014, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/81/2014 zo dňa 14.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2To/47/2014 zo dňa 8.1.2015.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú následne
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že
zákony, u ktorých Ústavný súd SR konštatoval rozpor s Ústavou SR musia byť konštatované vo výroku
odsudzujúceho rozsudku, ani s argumentáciou súdu, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394
Tr.poriadku,akmalpostupovaťpodľa§41bzákonač.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduSR.Na

základe uvedeného sa mu javí napadnuté rozhodnutie ako predčasné, nekorešpondujúce s ust. § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pretože ak je časť dôkazov spochybnená a súd ich má vyhodnotiť jednotlivo a v súhrne,
nie je možné konštatovať, že na odsúdenie stačia ostatné dôkazy. Domnieva sa, že takéto rozhodnutie
môže urobiť iba súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Na rozdiel od námietok uvádzaných v sťažnosti je podľa názoru krajského súdu rozhodnutie súdu prvého
stupňa vecne správne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/81/2014 zo dňa
14.10.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/47/2014 zo dňa 8.1.2015 bol
A. U. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- v období od 4.4.2014 do 17.4.2014 z domovského štátu, prostredníctvom sociálnej siete facebook
pod menom „O. A." a cez Skyp a sociálnej sieti Azet ako osoba vystupujúca pod nickom O..X., podzámienkou žiadosti o priateľstvo kontaktoval mal. X..W.., A.. X.X.XXXX, mal. U..I.., A.. XX.X.XXXX, mal.
U..M.., A.. X.X.XXXX, mal. P..E.., A.. XX.X.XXXX a P. N., A.. XX.X.XXXX, všetci bytom v okrese X., kde
tieto mu potvrdili priateľstvo a komunikovali s ním prostredníctvom uvedenej sociálnej siete, kde počas

komunikácie požadoval od nich kontaktné telefónne číslo alebo prihlásenie sa prostredníctvom Skype,
pričom sa im vyhrážal, že pokiaľ tak neurobia, zverejní na internete ich fotografie, kde predtým ich upraví
tak, že na nich uvedené osoby budú po fotomontáži vyzerať ako nahé a taktiež sa im vyhrážal, že budú
znásilnené a budú nútené sa pozerať na to, ako ich rodiny a všetci blízki sú znásilnení a rozsekaní
priamo pred ich očami, čím svojim konaním vzbudil u uvedených osôb dôvodnú obavu o zdravie a život.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne mu podľa § 73 ods. 2 písm. b), § 74 ods. 1 Tr. zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou a podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona tiež trest vyhostenia v trvaní 6 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených P. E. Y. P. N. s ich nárokmi na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.

Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňom vyhlásenia uznesenia odvolacieho súdu 8.1.2015.

Jedným z dôkazov, o ktorý súdy v pôvodnom konaní opierali svoje rozhodnutia, boli aj údaje o
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Tie boli zabezpečené na podklade ust. § 116 Tr. poriadku,
o ktorom Ústavný súd SR svojim nálezom sp. zn. PL. ÚS 10/2014 zo dňa 29.4.2015 (uverejneným v

Zbierke zákonov SR dňa 23.6.2015 pod č. 139/2015) rozhodol, že nie je v súlade s čl. 13 ods. 4, čl. 16
ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy SR, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia

strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Podľa§41bods.1zákonač.38/1993Z.z.aksúdvtrestnomkonanívydalnazákladeprávnehopredpisu,
ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale
nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je

dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. však nie je aplikovateľné na prípady všetkých právnych
predpisov použitých v trestnom konaní, ktoré na základe rozhodnutia ústavného súdu stratili účinnosť.
Aplikovateľné je iba na prípady, keď bol právoplatný, ale ešte nevykonaný rozsudok v trestnom konaní,

vydaný na základe bezprostrednej aplikácie právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť podľa čl. 125 ods.
3 ústavy. Ide o taký právny predpis, ktorý vytvára priamy hmotnoprávny základ súdneho rozhodnutia
(trestného rozsudku). V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani dopad neústavnosti procesných
ustanovení právnych predpisov na aplikovateľnosť § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k
takýmto rozsudkom. V takýchto prípadoch je však nevyhnutnou podmienkou existencia priamej príčinnej

súvislosti medzi neústavnosťou aplikovanej procesnej normy a zásahom do základných práv účastníka
konania spôsobilého premietnuť sa do konečného súdneho rozhodnutia (viď nález Ústavného súdu SR
č. PL. ÚS 17/08 zo dňa 20.5.2009).

Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, keď zásadné dôvody rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade

§ 116 Tr. poriadku s ústavou sa týkajú nedostatku určitosti právnej úpravy a chýbajúcimi účinnými
prostriedkami kontroly aplikácie ustanovenia § 116 Tr. poriadku, nie je daná priama príčinná súvislosť
medzi povahou ústavným súdom zisteného nesúladu § 116 Tr. poriadku v rámci abstraktnej ochrany
ústavnosti a obsahom rozhodnutí všeobecných súdov v pôvodnom konaní.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že následne zákonom č. 397/2015 Z.z. bolo znenie ust. § 116 Tr. poriadku
upravenétak,abyboliodstránenénedostatkyvytknuténálezomústavnéhosúdu,pričomajpodľanového
znenia § 116 Tr. poriadku by v predmetnej veci bolo možné vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov
o telekomunikačnej prevádzke.Predmetné rozhodnutia okresného a krajského súdu vydané v pôvodnom trestnom konaní preto nie sú
namietaným rozhodnutím ústavného súdu dotknuté a strata účinnosti § 116 Tr. poriadku nie je dôvodom

obnovy konania podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z..

Na povolenie obnovy konania však nie sú splnené ani podmienky stanovené v § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku sa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo

právoplatným trestným rozkazom, povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelomtrestu,alebovzhľadomnaktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v

zrejmom rozpore s účelom trestu.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje
podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa
- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti

rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu
a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie
nie je v súlade s Ústavou SR, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle §
394 ods. 1 Tr. poriadku a tým len jednou z podmienok obnovy konania (R 86/2014-I.).

Preto ani nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014 zo dňa 29.4.2015 týkajúci sa § 116 Tr.
poriadku a následná zmena právnej úpravy § 116 Tr. poriadku nie sú skutočnosťami alebo dôkazmi súdu
skôr neznámymi, ktoré by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Je teda potrebné súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že v konaní o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania neboli zistené žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé na
postup uvedený v § 394 ods. 1 Tr. poriadku, teda na povolenie obnovy konania.

Keďže krajský súd nezistil ani v konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo pochybenia, prvostupňový súd

postupoval v súlade so zákonom, a preto sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.