Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/59/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104898464
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7104898464.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu:

JUDr.FrantišekOravec,bytomLidickénámestie15,Košice,zastúpenéhoMgr.PetrouOravcovou,bytom
Lidické nám. 9, Košice proti žalovanej: F. X., bytom B. námestie 6, N., právne zastúpenej advokátom: B.
and PARTNERS s.r.o. so sídlom Cyklistická 15, IČO: 50 453 785, o zdržanie sa stavebných prác, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa18.02.2004domáhal,abysúduložilMestuKošice

ako žalovanému v I. rade povinnosť, aby konal vo veci č. VaŽP - 2003/04396-00010/KVS v lehote 30
dní a zakázal G. X. a Alžbete X. ako žalovaným v II a R.. rade pokračovať v stavbe podkrovia objektu
na ulici N. XX v N., M. mesto, parcela XXX/X.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Mesto Košice (ako žalovaný v I. rade) rozhodnutím zo dňa
09.09.2003 č. VaŽP - 2003/04396-00010/KVS nariadilo žalovaným v II. a III. rade odstrániť stavbu
podkrovia objektu na Kováčskej XX v katastrálnom území Stredné Mesto, na parcele č. KN 892/1.

Krajský úrad v Košiciach rozhodnutím z 27.11.2003 č. 2003/11037 zrušil horeuvedené rozhodnutie
žalovanéhov1.radeavecvrátilsprávnemuorgánunanovéprejednaniearozhodnutie.Žalobcapriložilk
návrhu obe rozhodnutia. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaní v II. a III. rade pokračujú so stavebnými prácami
v rozpore so stavebným povolením a preto žiadal, aby súd uložil povinnosť zakázať im túto činnosť.
Tvrdil, že žalovaný v I. rade je ako správny orgán nečinný a vo veci nerozhodol potom, čo dňa 27.11.2003
Krajský úrad v Košiciach jeho rozhodnutie zrušil.

3. Žalobca k žalobe doložil písomné námietky k stavebnému konaniu, ktoré adresoval Mestskej časti
Košice - Staré Mesto, odd. výstavby a životného prostredia zo dňa 02.09.2003, v ktorých upozornil,
že nebol prizvaný ako účastník konania, že stavebník pokračuje v nepovolenej stavbe, preto požaduje
žalobca okamžité zastavenie stavby a upozornil, že realizovaná stavba z dvorovej časti je zdvihnutá
o dve poschodia, čo bráni zapadajúcemu slnku do žalobcovej dvorovej časti a že zo zdvihnutej časti
vznikne výhľad do okien jeho obytnej časti, čo naruší jeho súkromie.

4. Rozhodnutím Mestskej časti Košice - Staré Mesto, odd. výstavby a životného prostredia č. VaŽP -
2003/04396-00010/KUS zo dňa 09.09.2003 bolo vlastníkom podkrovia G. X. a F. X. nariadené v zmysle
stavebného zákona odstránenie stavby podkrovia objektu Kovačská č. XX v Košiciach za podmienok
uvedených v rozhodnutí (do 30.11.2003), z odôvodnia rozhodnutia vyplýva, že z výsledkov konaniavyplýva, že predmetnú stavbu nie je možné dodatočne povoliť, nakoľko stavba podkrovia obytného
domu nachádzajúceho sa na území Mestskej pamiatkovej rezervácie mesta Košice bola realizovaná
bez súhlasu Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.

5. Rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach odbor životného prostredia, čk. 2003/11037 zo dňa
27.11.2003 bolo zrušené rozhodnutie Mestskej časti Košice - Staré Mesto, odd. výstavby a životného
prostredia č. VaŽP - 2003/04396-00010/KUS zo dňa 09.09.2003 a vec bola vrátená prvostupňovému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

6. Mestská časť Košice - staré mesto (ako žalovaný v 1. rade) sa k žalobe vyjadril vo svojom
podaní doručenom súdu dňa 29.06.2004 (na č.l. - 22 a nasl.), v ktorom popísal priebeh doterajšieho
správneho konania a uviedol, tiež, že stavebný úrad k posúdeniu, či bude dodatočne povoľovať stavbu
alebo odstraňovať stavbu potrebuje (ako nevyhnutný doklad) právoplatné rozhodnutie horeuvedených
orgánov napr. aj Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, ktorým tento orgán schváli resp. neschváli

predloženú projektovú dokumentáciu zrealizovaných stavebných úprav. K vyjadreniu doložil:

7. Stavebné povolenie č. ŽP - 2106/269/2001-KAM na stavbu „Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia,
N. XX, N.“ na pozemku parc. č. 892/1 kat. ú. Košice - Stred nachádzajúcej sa na území Mestskej
pamiatkovej rezervácie mesta Košice vydané Okresným úradom Košice I, odbor životného prostredia

zo dňa 12.02.2001 na žiadosť stavebníka JUDr. Tomáša Tajtáka, ktorým stavebný úrad povolil zmenu
dokončenej stavby „Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, kováčska 3, Košice“ pozostavajúcej z
využitia podkrovia na obytné účely a zriadenia dvoch 3-izbových bytov so vstupom z jestvujúcej podesty
schodištia, za tam uvedených podmienok. (č.l. - 27)

8. Záznam z tváromiestneho šetrenia na stavbe zo dňa 15.08.2003 preukazujúci, že stavebník
zrealizoval stavebné úpravy strechy v rozpore s vydaným rozhodnutím KPÚ, práce sú vykonávané podľa
projektovej dokumentácie, ktorá nebola schválená pamiatkovým úradom.

9. Právoplatné Rozhodnutie Mestskej časti Košice - Staré Mesto, odd. výstavby a životného prostredia

č. VaŽP - 2003/04396-004/KUS zo dňa 18.08.2003, ktorým sa s okamžitou platnosťou zastavujú
všetky stavebné práce na stavbe: Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, N. XX, Košice“ (č.l. -31) Z
odôvodnenia vyplýva, že stavebník odstránil jestvujúci krov, osadil oceľovú konštrukciu krovu, čím zvýšil
úroveň hrebeňa strechy cca o 1,2 m.

10. Oznámenie o zvolaní ústneho jednania spojeného s miestnym šetrením na tvári miesta, týkajúce
sa nepovolenej zmeny dokončenej stavby na objekte N. XX, Košice spolu so záznamom s uvedeného
šetrenia, z ktorého vyplýva, že šetrenia sa zúčastnil aj žalobca, ktorý žiadal o odstránenie stavby.

11. Ďalej Mesto Košice doložilo už vyššie uvedené rozhodnutie Mestskej časti Košice - Staré Mesto, odd.

výstavby a životného prostredia č. VaŽP - 2003/04396-00010/KUS zo dňa 09.09.2003, ktorým nariadil
vlastníkom podkrovia odstránenie stavby do 30.11.2003; Odvolanie vlastníkov a stavebníkov stavby
proti tomuto rozhodnutiu a Rozhodnutie Krajského úradu v Košiciach odbor životného prostredia, čk.
2003/11037 zo dňa 27.11.2003.

12. Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice zn. KE-02/61-01/397/ST zo dňa 11.06.2002,
ktorým neschválil predloženú projektovú dokumentáciu stavebných úprav „Zmena stavby počas
výstavby, ulica N. XX, Košice - mesto“ predloženú budúcim vlastníkom časti objektu G. X. a F. X..
Rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (č.l. - 45) č.k. PUSR-02/586/22/RR zo dňa
04.09.2002, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 11.06.2002.

13. Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice, zn. KE-03/1296-07/3847/ST zo dňa
13.10.2003, ktorým zamietol žiadosť G. X. zo dňa XX.XX.XXXX o vyjadrenie k zmene projektu počas
výstavby, pričom z odôvodnenia vyplýva, že zmena projektovej dokumentácie úpravy nehnuteľnosti
podstatným spôsobom zasahuje do práv ostatných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a žiadateľ

nepredložil správnemu orgánu súhlas spoluvlastníkov, tak ako to vyžaduje zákon. Rozhodnutie
Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č.k. PÚ-04/59-4/1369/14/SUJ zo dňa, ktorým zrušil
rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice, zn. KE-03/1296-07/3847/ST zo dňa 13.10.2003 a
vec vrátil na nové prejednanie prvostupňovému orgánu.14. Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice zn. KE-04/117-05/3502/ST zo dňa 04.06.2004,
ktorý na základe žiadosti G. X. zo dňa 17.09.2003 o vyjadrenie k zmene projektu počas výstavby,

neschválil predloženú zmenu projektu počas výstavby v tam uvedenom rozsahu, týkajúcu sa úprav
krovu a strechy objektu na N. ul. XX v Košiciach. Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice
zn. KE-04/1010-05/3793/ST zo dňa 17.06.2004, ktorý na základe žiadosti spoluvlastníka objektu G.
X. zo dňa XX.XX.XXXX o vyjadrenie k projektovej dokumentácii, neschválil predloženú projektovú
dokumentáciu „projekt stavby, dodatočné stavebné povolenie k prestavbe podkrovia, Vytvorenie dvoch

bytových jednotiek, N. ul. N. XX. V oboch rozhodnutiach pamiatkový úrad v odôvodnení uviedol, že
uvedenými úpravami sa zásadným spôsobom zmenil vzhľad, hmota a tvar strechy a tým aj objektu ako
celku, čo je v rozpore so základnou ochranou pamiatkového územia v zmysle pamiatkového zákona.

15. Rozhodnutie Mestskej časti Košice - Staré mesto č.k. VaŽP 2003/05091-006/KOS zo dňa 11.9.2003,
ktorým uznala G. X. za vinného zo spáchania priestupku podľa stavebného zákona, ktorého sa dopustil

tým, že v období letných mesiacov roku 2003 ako stavebník menil stavbu v rozpore so stavebným
povolením, t.j. namiesto stavebných úprav zobytnenia podkrovia odstránil jestvujúci krov, osadil oceľovú
konštrukciu krovu, čím zvýšil úroveň hrebeňa strechy o cca 1,2 m a v dvorovej časti rovinu strechy
zvýšil o jedno podlažie a uložila mu pokutu 20.000,- Sk. Rovnako vo vzťahu k F. X. túto uznal za
vinnú zo spáchania rovnakého priestupku. Rozhodnutie Mestskej časti Košice - Staré Mesto č.k. - VaŽP

2004/01747-004/KOS zo dňa 11.03.2004, ktorým uznala G. X. vinným o spáchania priestupku podľa
stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od 21.08.2003 neurobil opatrenie nariadené
orgánom štátneho stavebného dohľadu, t.j. nezastavil stavebné práce na stavbe, ktoré boli nariadené
rozhodnutím č. VaŽP 2003/04266-007/KUS zo dňa 18.08.2003 a uložila mu pokutu vo výške 5.000,-
Sk. (č.l. - 62)

XX. G.. a F. X. (ako žalovaní v 2. a 3. rade) sa vyjadrili k žalobe vo svojom podaní doručenom súdu
dňa 29.07.2004, v ktorom žiadali žalobu zamietnuť, poukazujúc na rozhodnutie Mestskej časti Košice -
Staré Mesto o zastavení stavby, o odstránení stavby a na odvolania proti týmto rozhodnutiam ako aj na
tú skutočnosť, že sa na stavbe nepokračuje a stavebné práce sú zastavené.

17. Z vyjadrenia Mestskej časti Košice - Staré Mesto (ako žalovaného v 1. rade) ako aj z vyjadrení
žalovaných v 2. a 3. rade , ktoré uviedli na pojednávaní konanom dňa 10.05.2005, vyplýva, že v súvislosti
s rozhodnutím o zastavení stavebných prác zo dňa 18.08.2003, ktoré sa rešpektuje, sa na stavbe
nepokračuje v stavebných prácach.

18. O žalobe žalobcu proti žalovaným pôvodne rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. - 23C/59/04-76
vyhláseným dňa 10.5.2005, tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. V odvolaní uviedol tiež, že jeho nárok na ochranu

vlastníctva vyplýva z § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), vzhľadom na to, že z realizovaním
stavby žalovanými v 2. a 3. rade v rozpore so stavebným povolením mu znemožní riadny výkon jeho
vlastníckeho práva susedných nehnuteľností, nakoľko uvedená stavba bráni presvetleniu žalobcovej
dvorovej časti.

20. Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. 5Co/253/2005-91 zo dňa
28.2.2006, tak že zrušil rozsudok a vec vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v I. rade (Mestská časť
Košice - Staré Mesto) postúpil Krajskému súdu v Košiciach, oddeleniu správneho súdnictva a vec vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade vrátil súdu prvého stupňa a nariadil súdu prvého
stupňa opätovne posúdiť nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade v súlade s ust. § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka a to so zreteľom na tvrdenie žalobcu, že realizácia stavby žalovanými v 2. a
3. rade v rozpore so stavebným povolením, žalobcovi znemožní riadny výkon jeho vlastníckeho práva
susedných nehnuteľností, nakoľko mu bráni presvieteniu jeho dvorovej časti.

21. Mestská časť Košice - Staré Mesto (ako stavebný úrad) listom zo dňa 18.08.2006 oznámila súdu, že

rozhodnutím č. VaŽP 2005/00674-013 zo dňa 09.06.2005 (č.l. -130) v spojení s rozhodnutí Krajského
stavebného úradu v Košiciach č. 2005/00355R zo dňa 26.09.2005 (č.l. 125) bolo stavebníkom G. X.
a F. X. nariadené odstránenie tej časti zmeny stavby, ktorá je realizovaná v rozpore s právoplatným
stavebnýmpovolenímzodňa12.02.2001atodo6mesiacovodprávoplatnostirozhodnutia.Rozhodnutiezo dňa 09.06.2005 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2005. Stavebný úrad oznámil súdu tiež tú
skutočnosť, že stavebníci nepokračujú vo výstavbe podkrovia a požiadali o predlženie lehoty na
odstránenie stavby.

22. Stavebný úrad predložil následne súdu rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č.
2006/00682 zo dňa 29.9.2006, ktorým zmenil rozhodnutie mestskej časti Košice - Staré mesto č.
VaŽP 2006/02179-005 zo dňa 10.7.2006 a stanovil nový termín odstránenia stavby do 31.12.2007.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2006 (čl. 114). Krajský stavebný úrad v Košiciach tak

zmenil rozhodnutie mestskej časti Košice - Staré mesto z 10.7.2006, ktorý vyhovel žiadosti o predlženie
lehoty na odstránenie tej časti stavby, ktorá je realizovaná v rozpore so stavebným povolením a nový
termín odstránenia stavby určil do 13.4.2007 (č.l. - 120).

23. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2007 žalobca uviedol, že trvá na žalobe a žiada v zmysle
žaloby zakázať žalovaným pokračovať v stavbe objektu na Kováčskej XX , pričom žalobca podal žalobu,

pretože sám nebol účastníkom správneho konania vedeného pred miestnym úradom, hoci bol prizvaný
k niektorým úkonom a boli mu doručené niektoré rozhodnutia stavebného úradu, v správnom konaní
nemá postavenie účastníka konania. Všetky rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú záujmov navrhovateľa boli
vydané na podnet účastníkov správneho konania, ktorí sledovali svoje záujmy. Záujem žalobcu je s
nimi totožný, že prostredníctvom tohto konania chce docieliť zastavenie stavby, napriek tomu, že v

správnom konaní bolo odporcom uložené právoplatným rozhodnutím odstrániť stavbu do 31.12.2007.
Žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 11286, k.ú. Staré mesto, parcela
č. 888 o výmere 286 m2, obytný dom súpisné č. 927. Žalobca predložil kópiu z mapy, podľa ktorej
nehnuteľnosť žalobcu susedí s parcelou č. 892/1, kde prebieha výstavba. Tvrdí, že parcela žalobcu a
žalovaných sú v susedstve a že výstavbou podkrovia a strechy žalovanými došlo k zatieneniu žalobcovej

nehnuteľnosti, čí žalovaný narúšajú vlastníctvo žalobcu. K odstráneniu stavby dosiaľ nedošlo, došlo
k zmene termínu odstránenia stavby do 31.12.2007. Žalobca má za to, že žaloba obstojí podľa §
127 OZ. Stavba realizovaná žalovanými je nepovolenou stavbou. Žalobca má za to, že žalovaný sa
majú zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažovali alebo ohrozovali vlastnícke
právo žalobcu. Keďže žalovaní stavali bez stavebného povolenia, ktoré stanovuje technické parametre

výstavby, je dôvodné sa domnievať, že preto žalovaný tieto technické parametre nedodržali. Žalobca
predniesol zmenu žaloby a požadoval ju uznesením súdu pripustiť. Žiadal uložiť žalovaným „zdržať sa
uskutočňovania stavebných prác na stavbe budovy č. 1229 parc. 892/1. okres Košice I v rozpore so
stavebným povolením“, súd uznesením pripustil zmenu žaloby.

24. Žalobca predložil súdu výpis z LV 11227 Správy katastra Košice, pre k.ú. Stredné Mesto, obec:
Košice I, z ktorého vyplýva, že na parcele č. XXX/X je postavený obytný dom súp. č. 1229 N. XX, ktorá
stavba je rozdelená na byty a nebytové priestory, pričom žalovaní sú zapísaní ako vlastníci bytu č. 8
a 9 (čl. 175).

25. Žalobca predložil tiež výpis z LV 11286 Správy katastra Košice pre k.ú. Stredné Mesto, obec: Košice
I, z ktorého vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - parcely č. 888, o výmere 286 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a obytného domu súp. č. 927 postaveného na parc.č. 888 v podiele 1/1.

26. Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy vyplýva, že parcela 892/1, na ktorej žalovaní stavali nie

je v priamom susedstve s parcelou č. 888 vo vlastníctve žalobcu, hranice pozemkov vyznačil žalobca
zelenou farbou (čl. 116).

27. Vzhľadom na tvrdenú argumentáciu žalovaných, že stavba žalovaných nie je v bezprostrednom
susedstve nehnuteľnosti a stavby žalobcu poukazujúc na úpravu ust. § 127 Občianskeho zákonníka a

jeho aplikácia pri ochrane vlastníckych práv žalobcu súd ustanovil znalca Prof. Ing. Dušana Katunského,
CSc a uložil mu povinnosť posúdiť: - či realizáciou výstavby žalovanými v 1. a 2. rade v podkroví
objektu na Kováčskej 23 v Košiciach, parcelné číslo 892/1, katastrálne územie Stredné mesto,
zapísanéhonaLVč.XXXXXvedenomSprávoukatastraKošicedošlokporušeniuvšeobecnezáväzných
technických požiadaviek výstavby tak, že jej realizáciou došlo k porušeniu primeranej miery, ktorou

môže byť žalobca obťažovaný alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych práv. - či realizáciou
stavebných prác žalovanými v 1. a 2. rade na predmetnej nehnuteľnosti došlo nad primeranú mieru
k zatieneniu nehnuteľnosti žalobcu, ako nehnuteľnosti susediacej, nachádzajúcej sa na ulici N. v
Košiciach, katastrálne územie Stredné mesto ako obytný dom na parcele číslo 888, súpisné číslo 927,zapísanej na LV č. 11286 vedenom Správou katastra Košice. - či realizáciou stavebných prác žalovanými
v 1. a 2. rade na predmetnej nehnuteľnosti (uvedenej v bode 1) došlo k vážnemu ohrozeniu vlastníckych
práv žalobcu k nehnuteľnosti uvedenej v bode 2, a to s ohľadom na umiestnenie stavby a za existencie

všeobecne platných požiadaviek na výstavbu na území mesta Košice.

28. Znalcovi bola predĺžená lehota do 31.8.2009 na jeho žiadosť a znalecký posudok znalec podal
súdu 28.8.2009. Znalecký posudok má číslo 07/2009 a na otázky súdu odpovedal znalec takto: Na
základeobhliadkystavby,pozadováženíoriginálnychdokladovapopreštudovanípotrebnýchpodkladov

možno zodpovedať na úlohy znalca. Ad 1/ Realizáciou výstavby na ulici Kováčskej 23 v Košiciach, t.
j. úpravou a nadstavbou podkrovia - došlo k narušeniu všeobecne záväzných technických požiadaviek
na výstavbu, ktoré sú definované vo Vyhl. 532/2002 Z. z. a to najmä v časti 1/ kde sú definované
územno-plánovacie požiadavky. Stavba nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia. - Z hľadiska stavebno-technických požiadaviek, ktoré sú definované v časti 2/ je predpoklad,
že nedošlo k ich porušeniu. Projekt vypracovali autorizované osoby. Kontrola každého detailu projektu a

uskutočnenie výpočtov by vyžadovalo ekonomickú a časovú náročnosť. - Celkovo možno konštatovať,
že nedošlo k porušeniu záväzných technických požiadaviek výstavby do takej miery, že by bol žalobca
obťažovaný, alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych práv. Ad 2/ Zmenou geometrie tvaru
objektu, t. j. nadstavbou objektu Kováčska 23 v Košiciach o 1,2 metra nedôjde k tieneniu objektu na
parcele 888 č. súp. 927, na ul. Pri Miklušovej väznici 6. nad povolenú mieru. - v zmysle STN 73 4301

predmetná výstavba podkrovia na N. XX vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do
jednotlivých priestorov domu na parcele 888 č. súp. XXX na ulici Pri W. väznici X v Košiciach. - v zmysle
STN 73 0580-2 zmenou výšky tieniacej prekážky o 1,2 metra sa zmení ekvivalentný uhol tienenie iba o
0,2°. Ad 3/ Nadstavbou a úpravou podkrovia objektu Kováčska v Košiciach - nedochádza k vážnemu
ohrozovaniu vlastníckych práv majiteľa objektu Pri Miklušovej väznici 6, - dochádza však k narušeniu

niektorých zásad pre výstavbu v mestskej pamiatkovej rezervácii mesta Košice. Prílohou k znaleckému
posudku sú aj fotografie objektu.

29. Uznesením č.k. 23C 59/2004 - 276 zo dňa 08.09.2009 súd priznal znalcovi znaleckú odmenu v
čiastke 678,70 EUR, ktoré boli tomuto vyplatené z prostriedkov štátu.

30. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.10.2009 žalovaní súhlasili so spracovaným posudkom ktorý
konštatoval, že stavba neporušuje záväzné technické požiadavky výstavby do tej miery, aby bol žalobca
obťažovaný alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych práv a že stavba žalovaných neohrozí
dopad slnečného žiarenia do jednotlivých častí nehnuteľností ako žalobca tvrdil. V priebehu konania

žalovaní žiadali žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

31. Súd na pojednávaní konanom dňa 05.11.2009 pristúpil k výsluchu znalca Ing. Dušana Katunského,
CSc., ktorý uviedol: že pri spracovaní znaleckého posudku postupoval z hľadiska technického a
technik. Úlohou bolo zodpovedanie otázok predložených súdom, a to či boli splnené Všeobecné

technické podmienky pre výstavbu deklaruje vyhl. 532/2002Z.z., ktorá sa delí na dve časti: Prvá časť
je urbanisticko-architektonické požiadavky a druhá sú stavebno-technické požiadavky. Vyjadril sa k
obom častiam a to po konzultáciách na ... hlavného architekta. Podľa názoru znalca urbanisticko-
architektonické požiadavky boli narušené. Tam sa odvolal po preštudovaní spisu na vyjadrenie Úradu
pamiatkovej starostlivosti, na pani riaditeľku Markušovú k tejto výstavbe, že z hľadiska urbanisticko-

architektonického sa výstavba, samotný projekt bol spracovaný v roku 2002 alebo 2004 nezodpovedá
tomu architektonickému výzoru. Druhá časť stavebno-technické požiadavky je ich šesť, ktoré samotná
stavbu musí spĺňať, lebo stavba je tiež ako výrobok.... mechanická .... stabilita, požiarna bezpečnosť,
bezpečnosť pri užívaní, ochrana pred hlukom, vybráciami, ochrana tepla, znižovanie energetickej
náročnosti atď. K týmto jednotlivým otázkam zaujal také stanovisko, že každú jednu časť stavebno-

technického riešenia spracovávali autorizované osoby, alebo odborne spôsobilé osoby, ktoré majú na
to oprávnenie. Statiku robil ten, kto je autorizovaný inžinier v odbore statika. Preto som napísal, že
s najväčšou pravdepodobnosť stavebno-technické požiadavky boli splnené vzhľadom k tomu, že to
spracovali osoby, ktoré sú na to autorizované a majú autorizačne skúšky. Samotná výstavba, ktorá
prebiehala nemala by narúšať jednu zo stavebno-technických požiadaviek, ktoré sú deklarované vo

výhl. 532, a to je ochrana zdravia, životného prostredia, hygienické požiadavky. K projektu sa vyjadril aj
hygienik lekár. Svetlo sa posudzuje z hľadiska dvoch noriem: Prvá norma je 73 4301 budovy na bývanie,
ktorá charakterizuje priamy dopad slnečného žiarenia, že byt má byť ožiarený priamym slnečným
žiarením minimálne jeden a pol hodiny denné. Polovička celkovej obytnej plochy, keď je to rodinný doma tretina obytnej plochy, keď je to byt. Každý byt by mal mať orientované aspoň jedno okno, keď je to
napr. trojizbový byt tak, aby bol priamy dopad slnečného žiarenia 90 minút. Keď je to dvojizbový a viac
byt, tak by mal mať aspoň jednu miestnosť preslnenú tri hodiny denné. Táto skutočnosť sa skúma pri

projektovej dokumentácii a tak isto sa skúma rekonštrukcia nadstavba, prístavba, alebo pri zmenách
stavieb. V danom prípade posudzoval tento prípad tak, že v tejto norme 73 4301 sú diagramy, ktoré
charakterizujú referenčný stav oblohy, pre ktorý by mala byť vystavená táto požiadavka, teda pre prvý
mareca13.októberapre1.mareckeďpriložiltendiagramkdanejvýstavbe,taksamotnávýstavbamimo
toho diagramu, lebo je orientovaný severozápadne. Priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej

nehnuteľnosti je z východnej a západnej strany. Priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej
nehnuteľnosti na Miklušovej väznici je v lete, ale je to v neúčinnom uhle 25stupňov, ktorý sa berie podľa
normy. Druhá vec je stavby difúzny, teda budova k samotnej výstavbe, prístavbe nemala by byť tienená
do takej miery, aby pred budovou bola nejaká taká prekážka, ktorá spôsobí väčší ekvivalentný uhol
tienenia, ako je podľa normy 73 0580. Podľa tejto normy by mal byť tento uhol do výšky 25 stupňov. Môže
byť pre priestory s trvalým pobytom ľudí do 30 stupňov. Je to tak, že keď sa postaví pred okno a vidí

tu nejakú výstavbu, tak každá jedna tá výstavba tieni pod určitým uhlom. Ja nahradím, celú tú výstavbu
nejakým ekvivalentným, teda ako keby som mal nejakú prekážku, ktorá je nekonečne dlhá a ju vidím
pod jedným tým uhlom. V danom prípade, keď som bol na tvary miesta, tak najväčší ten uhol tienenia
spôsobuje samotný murovaný plot, ktorý tam je a potom som robil výpočet toho ekvivalentného uhla
tieneniaprenávrhpôvodnéhostavubudovyapotombudovy,ktorámájedenapólmetravyššie.Samotný

ekvivalent jeho tienenia ho zmenil len o nejakých 0,2 stupňa. Samotná výška 1,2 m, ktorá bola navýšená
zhľadiskaarchitektonického..........narúšapodmienkyvnímaniaarchitektonicko-estetického...zástavby,
ale z hľadiska technického nezvýši úroveň tienenia do takej miery, že by boli narušené podmienky
noriem. Došlo k zmene dopadu slnečných lúčov niekedy v letnom období, kedy je slnko vyššie a svieti
zo severozápadu, ale ja posudzujem to ako technik. My sme nemali nejaké normy, ktoré máme splniť.

Preto keď beží výstavba, k výstavbe sa vyjadruje hygienik a keď sú narušené podmienky noriem, ktoré
sú pre technika záväzné, tak musia sa robiť nejaké opatrenia. To, že došlo k zmene dopadu slnečného
lúča, ale nie pre referenčný stav oblohy, ako predpisuje norma. Predstúpil žalobca a uviedol: Vďaka
menšej svietivosti a slnečných dní v roku v mojej nehnuteľnosti je tieň na dome, v dome, v miestnostiach,
má to vplyv na celkovú vlhkosť v dome a tým aj vplyv, ktoré mne užívania a moje vlastníctvo mi ho

sťažuje. Znalec ďalej na otázku konštatuje, že v súvislosti so spracovaným znaleckým posudkom mal
k dispozícii technickú dokumentáciu výstavby, ktorej súčasťou bolo aj posúdenie hygienikovi patriacich
otázok a pokiaľ ide o celkovo všeobecné hodnotenie dotknutých prác vlastníkov výstavbou, vždy môže
ísť o subjektívny pocit, ktorý sa môže javiť ako zhoršenie vlastníctva, avšak ak zodpovedá výstavba
určitým technickým požiadavkám a podmienkam zhoršenie určitého subjektívneho pocitu, musí sa s ním

vyrovnať, napríklad pri výstavbe v tesnej blízkosti domu pokiaľ sa zatieni úplne jedna izba a na druhej
strane sú priestory bytu, alebo izby dostatočne osvetlené a je splnená norma svietivosti a oslnenia,
tak tá výstavba je v súlade s technickými požiadavkami. Predstúpil žalobca a uviedol: Je pravdou, že
nie v priamom susedstve je môj pozemok, ale stavby áno. Medzi stavbami je pozemok vo vlastníctve
iného vlastníka, alebo spoluvlastníkov, to je jedno. Medzi našimi stavbami sú voľné plochy, ale mne

ide o to, že tieň, resp. menšie slnečné žiarenie dopadá z dôvodu výstavby žalovaných nielen na môj
dom, ale aj na môj pozemok ako taký, teda na dvor. Znalec konštatuje k prednesenému, že norma bola
zmenená v otázke pôsobenia svetla a slnečného žiarenia na pozemok a plochy oddychu výstavbou,
kým predtým boli normy prísnejšie, teraz táto norma vypustila článok, ktorý hovoril o tom, že nie je
možné tienenie pozemkov výstavbou. Keďže som posudzoval svetle týchto noriem posudzovanú vec

výstavbu žalovaných a vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcu konštatujem, že ja znalec by som mohol
konzultovať možnosť s hygienikom, ale ten by sa tiež odvolal len na určitú technickú normu po posúdení
skutkového stavu. Zrejme by tiež konštatoval, že k takému závažnému porušeniu nedošlo. Právna
zástupkyňa žalobcu konštatuje: Pri nazretí do str. 22 posudku znalca je zjavné, že ak sa nachádzame
na dvore a pozeráme sa do troch okien, alebo do 4 okien obrázku spodného, je z pohľadu okna žalobca

je obmedzovaný vo svojom súkromí z tohoto pohľadu okna. Právny zástupca žalovaných uviedol „Nie je
pravdivé tvrdenie zástupkyne žalobcu, že keby tá stavba bola jeden a pól metra nižšia, že by tie okná by
tam neboli a tým pádom by tam nevideli do dvora. Krov bol zdvihnutý len o 1,2 m, čo nemá vôbec vplyv,
čo sa týka týchto okien. Hrebeň nemá vplyv na umiestnenie tých okien. Čo sa týka jej konštatovania,
povedala, že to je pohľad z ich dvora z terasy a ja by som chcel položiť otázku na znalca, pretože

vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaného od susedných stavieb oddeľuje múr, ktorý je vysoký podľa
nášho odhadu 3 až 4 metre, či tento múr má vplyv na tienenie, alebo na slnečné presvietenie?” Na
otázku znalec odpovedal, že existencia múru znamená existencie tienenia, ale to tienenie v porovnaní
so súčasným bolo menšie. Súčasné tiene však neporušuje normu, ako už bolo hore povedané. Právnazástupkyňa žalobcu a konštatuje, že súd na pojednávaní 8.10.2009 schválil požadovanú zmenu petitu
v tom zmysle, že sa ukladá povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na stavbe budovy č.
1229 na parc. č. 892/1 okres Košice I, obec Košice Staré mesto, kat. územie stredné mesto, ktorá je

zapísaná na LV č. 11227. Súčasťou tohto výroku však je aj uskutočňovanie. Za uskutočňovanie považujú
nielen konanie na stavbe, ale aj pokračovanie v protiprávnom stave, teda doposiaľ stavba odstránená
nebola. Žalovaný v 2. rade konštatuje, že nové rozhodnutia správnych orgánov vo veci vydané neboli a
žalovaní sa usilujú uviesť technické požiadavky a architektonické riešenia do takého stavu, aby mohla
byť stavba dokončená a zrealizovaná.

32. V písomnom podaní žalobca (na čl. 303) doručenom súdu dňa 01.12.2009 konštatuje, že nariadenie
znaleckého dokazovania považujeme vo veci za právne irelevantné, a to vzhľadom na to, že správny
orgán - Krajský stavebný úrad v Košiciach právoplatným rozhodnutím uložil žalovaným povinnosť
odstrániť nepovolenú nadstavbu budovy, ktorej realizáciou došlo k zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že žalovaní uvedenú stavbu realizovali v rozpore so

stavebnými povolením, preto treba mať za to, že sa jedná o stavbu nepovolenú. Prekročenie limitov
určených normami správneho práva sa považuje za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom (§ 127
OZ). Preto nie je prípustné, aby potom, čo správny orgán - stavebný úrad rozhodol o odstránení stavby
akonepovolenejboloprostredníctvomznalcadokazované,čirealizáciounepovolenejstavbydošloalebo
nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Za takejto situácie nemožno preto akceptovať záver

znalca o tom, že výstavba podkrovia neovplyvní dopad slnečného žiarenia do priestorov žalobcovho
domu. Navyše záver znalca o tom, že nepovolenou nadstavbou a úpravou podkrovia nedochádza
k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu a je záverom právnym, ktorý má byť výsledkom
právneho posúdenia skutkových zistení súdom, preto takýto záver znalca nemožno akceptovať. A
konečne za nesprávny treba považovať aj záver znalca o tom, že nedošlo k porušeniu záväzných

technických požiadaviek výstavby do takej miery, že by bol žalobca obťažovaný alebo o ohrozený pri
výkone vlastníckeho práva, lebo rovnako aj posudzovanie miery obťažovania a ohrozovania výkonu
nášho vlastníckeho práva je otázkou právnou, ktorej posúdenie neprináleží znalcovi.

33. Na pojednávaní nariadenom na deň 10.12.2009 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a

požaduje ochranu svojho vlastníctva podľa § 127 OZ, kde sa vlastník musí zdržať všetkého nad mieru
primeranú pomerom, pričom nad mieru primeranú pomerom považujú správanie žalovaných vykonanou
neoprávnenou stavbou, ktorá bola v správnom konaní posúdená ako nepovolená a ktorá bola nariadená
na odstránenie, čím zasahujú do vlastníctva žalobcu. Žalobca nebol účastníkom správneho konania a
toto je jediná cesta, ako v občianko - právnom konaní svoje vlastníctvo môže cez vykonateľný rozsudok

súdu ochraňovať. Faktom je, že touto neoprávnenou stavbou nad mieru primeranú pomerom je žalobca
vo svojom vlastníctve obmedzený tienením, čo má vplyv na zavlhčovanie nehnuteľnosti a pod. žalovaný
k vyjadreniu žalobcu uviedol, že stavba nie je nepovolená, ale len postavená v rozpore so stavebným
povolením. Zdôraznil, že žalobca nie je priamym susedom a že zo znaleckého posudku vyplýva, že ako
vlastník nie je obťažovaný vo výkone svojich vlastníckych práv.

34. Tunajší súd po doplnení dokazovania o žalobe opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 23C/59/2004
- 312 zo dňa 10.12.2009 tak, že uložil žalovaným povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavebných
prác na stavbe budovy č.1229,parc.č.892/1,Okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, k. ú.
Stredné mesto, zapísanej na LV č.1127 Správy katastra Košice I, v rozpore so stavebným

povolením č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným Okresným úradom (ďalej len OÚ) Košice
I, odbor životného prostredia, ktorej odstránenie bolo nariadené rozhodnutím č.VaŽP-2005/00674-013
z 9.6.2005 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu (ďalej len KSÚ) v Košiciach
č.2005/00355R z 26.9.2005 a povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu 678,70 €, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

35. Odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/78/2010-339 zo dňa 26.1.2011 o odvolaní žalovaných v 2. a 3.
rade rozsudok zmenil a žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania žalovaných a štátu.

36. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie a uznesením 4Cdo/56/2012-363 z 26.3.2013

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) bol rozsudok 5Co/78/2010-339 z
26.1.2011 zrušený a vec bola odvolaciemu súdu vrátená na ďalšie konanie.37.Odvolacísúdopäťprejednalodvolanieazistil,že,nebolisplnenépodmienkynapotvrdenierozsudku,
ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. a uznesením č.k. 5Co/297/2013
- 376 zo dňa 31.01.2014 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací

súd uviedol, že podľa § 159 ods.3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. V uvedenom ust. je upravená tzv. prekážka rei iudicatae, ktorá bráni tomu, aby vec o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté, bola znova prejednávaná. O tu istú vec podľa cit. ust. ide vtedy, ak sa
v novom konaní uplatňuje ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa opiera o
ten istý právny dôvod a ak sa týka tých istých osôb, resp. osôb, pre ktoré je výrok záväzný podľa §

159a O. s. p. V správnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie MČ č.VaŽP-2005/00674-013 z
9.6.2005 a rozhodnutie KSÚ v Košiciach č.2005/00355R z 26.9.2005 a v prejednávanej veci nešlo o
totožný predmet konania, lebo zatiaľ čo v správnom konaní bolo nariadené odstránenie stavby - budovy
č.1229,parc.č.892/1,Okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, k. ú. Stredné mesto, zapísanej na LV
č.1127 Správy katastra Košice I, v prejednávanej veci bolo predmetom konania uloženie povinnosti
žalovaným zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na tejto stavbe, v rozpore so stavebným

povolením č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným OÚ Košice I, odbor životného prostredia.
Okrem toho žalobca nebol účastníkom (na čo aj správne súd poukázal) ani jedného zo správnych
konaní, v ktorých bolo vydané stavebné povolenie č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001 (fotokópia
na č.l.27-29), rozhodnutie MČ č.VaŽP-2005/00674-013 z 9.6.2005 a rozhodnutie KSÚ v Košiciach
č.2005/00355R z 26.9.2005, čo je nepochybne zrejmé z úpravy správneho orgánu o tom, komu sa majú

uvedené rozhodnutia doručiť (úprava je ich súčasťou). So zreteľom na uvedené bol urobený záver, že
k žalovanými tvrdenej vade konania nedošlo, lebo súdu nebránila v rozhodnutí prekážka rei iudicatae.
Podľa § 153 ods.2 O. s. p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že nemôže prekročiť

návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne
i to, aby neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali, že musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu a musí súčasne dbať na to,
aby výroková časť rozhodnutia bola formulovaná tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým

materiálne vykonateľná. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 18.2.2004, domáhal (o. i.), uloženia
žalovaným zákazu „pokračovať v stavbe podkroví objektu ....“, keď napriek rozhodnutiu v správnom
konaní, ktorým im bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, pokračujú so stavebnými prácami v rozpore
so stavebným povolením, v dôsledku čoho mu vznikla ujma. Na pojednávaní 8.10.2007 žalobca uviedol,
že výstavbou podkrovia a strechy žalovanými došlo k zatieneniu jeho nehnuteľnosti, že vo výstavbe

žalovaní nepokračujú a požiadal o umožnenie zmeny petitu. Uznesením do zápisnice (č.l.170-171) súd
„pripustil zmenu žaloby“ tak, že „žalovaným sa ukladá povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavebných
prác na stavbe budovy č.1229, parc.č.892/1, Okres Košice I, obec Košice - staré mesto, k. ú. Stredné
mesto, ktorá je zapísaná na LV č.11227 Správy katastra Košice, v rozpore so stavebným povolením“.
Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vytkol odvolaciemu súdu, o. i., že napriek tomu, že súd

jednoznačne rozhodol ultra petitum, pričom ide o výrok rozhodnutia nevykonateľný, lebo sa z neho nedá
žiadnym výkladom zistiť, akú povinnosť takýmto výrokom uložil žalovaným, z tejto skutočnosti nevyvodil
žiadne procesné dôsledky, pretože pokiaľ dospel k záveru, že súd uložil žalovaným povinnosť, ktorá
nebola predmetom konania, mal zrušiť napadnutý rozsudok súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

38. Ďalej odvolací súd v odôvodnení skonštatoval, že povinnosťou súdu bude preto v ďalšom konaní
opätovne rozhodnúť, pričom vezme do úvahy, že znalec - ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku aj
sámsúduvádza-dospelkzáveru(str.13ZP;č.l.233),žezmenougeometrietvaruobjektu,t.j.nadstavbou
objektu v Košiciach, Kováčska 23 o 1,2 metra nedôjde k tieneniu objektu na parc.č.888 č.súp.927, Pri
Miklušovej väznici 6, nad povolenú mieru, že v zmysle STN 73 4301 predmetná výstavba podkrovia na

Kováčskej 23 vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých priestorov domu
na parc.č.888 č.súp.927 pri Miklušovej väznici 6 v Košiciach a že v zmysle STN 73 0580-2 zmenou výšky
tieniacejprekážkyo1,2metrasazmeníekvivalentnýuholtienenieibao0,2°,anapojednávaní5.11.2009
(zápisnica na č.l.292-293) vypovedal, že svetlo sa posudzuje z hľadiska 2 noriem a to 73 4301 budovy
na bývanie, ktorá charakterizuje priamy dopad slnečného žiarenia, že byt má byť ožiarený priamym

slnečným žiarením minimálne 1 a 1/2 hodiny denne (1/2 celkovej obytnej plochy, keď je to rodinný dom
a 1/3 obytnej plochy, keď je to byt), že každý byt by mal mať orientované aspoň 1 okno, aby bol priamy
dopad slnečného žiarenia 90 minút, že v danom prípade posudzoval tento prípad tak, že v norme 73
4301 sú diagramy, ktoré charakterizujú referenčný stav oblohy, pre 1.marec a 13.október diagram kdanej výstavbe, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti je z východnej a
západnej strany, že priamy dopad slnečného žiarenia do predmetnej nehnuteľnosti pri Miklušovej väznici
je v lete, že budova samotnou prístavbou nemala by byť tienená do takej miery, aby spôsobila väčší

ekvivalentný uhol tienenia, ako je podľa normy 73 0580 (podľa tejto normy by mal byť tento uhol do
výšky 25°), že v danom prípade, na tvári miesta zistil, že najväčší uhol tienenia spôsobuje samotný
murovaný plot a ekvivalent tienenia prístavbou sa zmenil len o 0,2° a, že samotná výška 1,2 m, o
ktorú bola stavba navýšená prístavbou, narúša podmienky architektonicko-estetického vnímania, ale
z technického hľadiska nezvýši úroveň tienenia a neporušuje podmienky noriem a na základe tohto

vykonaného dôkazu urobí potrebné skutkové zistenie. Okrem toho vezme zreteľ aj na skutočnosť, že
z výpovedí účastníkov správne zistil, že žalovaní vo výstavbe nepokračujú, a vyvodí z toho dôsledky,
vyplývajúce z § 154 ods.1 O. s. p. (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). V novom
rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).

39. Podaním doručenom súdu dňa 30.04.2015 žalovaná v 2. rade oznámila súdu, že jej manžel G. X.

(žalovaný 1. rade) dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom po zosnulom sa vedie dedičské konanie pod sp.
zn. XXD/XXX/XXXX.

40. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 07.05.2015 vydaného notárkou JUDr. Máriou Vasilovou ako súdnou
komisárkou pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot 95/2015 v dedičskej veci po neb. G. X. zomrelom dňa

XX.XX.XXXX súd zistil, že v dedičskom konaní bolo vyporiadané bezpodielové vlastnictvo poručiteľa
a pozostalej manželky do ktorého patrili aj nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. 11227, k.ú.
Stredné Mesto, obec Košice- Staré Mesto, okres Košice I, byty v podkroví č. 8 a 9, vchod 23 v obytnom
dome súp. č. 1229, ul. Kováska 23, podiel priestoru na spoločných častiach zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parc. Č. 892/1 - zast. pl. a nádv. o výmere

295 m2 a to v podiele 923/10000 pod B17 a v podiele 1073/10000 pod B18 a to tak, že z majetku
v bezpodielovom vlastníctve patrí do dedičstva podiel 1 uvedených nehnuteľností a podiel 1 patrí do
výlučného vlastníctva pozostalej manželky. Následne dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva,
podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané na LV č. 11227 uvedené vyššie v podiele 1 nadobudla manželka
poručiteľa F.

41. Listom doručeným súdu dňa 24.08.2015 oznámila R.. F. X., že je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností (rozostavaných bytov zapísaných na LV č. 11227, k.ú. Stredné mesto). Uvedená
skutočnosť vyplýva aj z aktuálneho výpisu LV č. 11227, k.ú. Stredné mesto, obec: Košice - Staré mesto,
okres: Košice I.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti (úmrtie žalovaného v 1. rade a výsledky dedičského konania)
súd ďalej v konaní pokračoval v súlade s ust. § 107 O.s.p. už len s R.. F. X. ako žalovanou (je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností).

43. Na pojednávaní dňa 23.05.2016 žalobca uviedol, že trvá na svojich všetkých podaniach, že

doposiaľ ich súd nevyzval na odstránenie alebo doplnenie návrhu a tak stále trvá na tom, aby došlo k
odstráneniu stavby. Poukazuje na to, že majú vedomosť, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu
je právoplatné ohľadom odstránenia stavby žalovanými. Ďalej taktiež poukazuje, že nemá vedomosti
o ďalších rozhodnutiach v stavebnom konaní, keďže nie sú účastníkmi tohto stavebného konania.
Žalobca ďalej uviedol, že v čase keď si kúpil svoj dom v tomto priestore, bola situácia iná ako je teraz.

Neskôr, začali vykonávať stavebné úpravy žalovaní, ktoré spočívali v tom, že dvihli rímsovú stenu o 4
metre a hrebeň strechy o 1,2 metra. Taktiež do tejto steny uložili okná, čím vlastne môžu pozerať do
okien žalobcu. Tento spor nespočíva v tom, si sú splnené alebo nie sú splnené nejaké normy, žalobca
tieto normy ani nepozná, len pociťuje, teda vie, že predtým mal viac slnka a momentálne má vlhkejšie vo
svojomdome,čímznovazdôrazňuje,ženiejetoonormách,alejetovtom,žesajehostavzhoršil.Pokiaľ

by žalobcovia stavali v rozmedzí podľa stavebného povolenie, tak určite by nebol podával žalobu. Ešte
k svojmu účastníctvu alebo neúčastníctvu v stavebnom konaní uvádza to, že je vlastníkom domu, za
ktorým sa nachádza parcela a táto je v susedstve so žalovanými a teda vlastne považuje za to, že stavba
žalovaných je v jeho susedstve. Na otázku súdu, že či táto parcela je v jeho vlastníctve uvádza, že nie.
Avšak je vlastne v susedstve domu, v ktorom býva. Keďže nebol a nemohol byť účastníkom stavebného

konania, tak sa domáhal svojich práv v tomto konaní pred súdom. Momentálne v tej nehnuteľnosti
žalovaných nikto nebýva a teda momentálne je obťažovaný tým tienení, predovšetkým poukazuje na to,
že aj tými oknami, keďže je predpoklad, že ak sa tá nehnuteľnosť predá, bude tam raz niekto bývať. Ďalej
žalobca poukazuje, že táto budova je najvyššia v okolí a že je jednoducho obťažovaný oknami, tedamôže byť rušený oknami žalovaných. Právny zástupca žalobcu poukázal, že ich úmyslom bola ochrana
vlastníckych práv v zmysle § 127. Poukazuje teda, že žalobca sa cíti nadmieru primeranú pomerom
obťažovaný touto stavbou. Poukazuje na rozhodnutie R 73/1994. Má za to, že nie sú dôležité normy, ale

ide o to, že vlastne stále trvá protiprávny stav, ktorým sú obťažovaní. Výsledky znaleckého dokazovania
sú preto irelevantné v tejto veci. Petitom žiadajú, aby sa neuskutočňovali stavebné práce, ktoré sú v
rozpore so stavebným povolením, v tom zmysle, aby sa neuskutočňoval a neudržiaval protiprávny stav,
ktorý v súčasnosti trvá. Na otázku súdu, aký účinok podľa žalobcu by malo mať rozhodnutie súdu podľa
petitu, ak by súd vyhovel žalobe, keď o tom ešte v širšom rozsahu je rozhodnuté stavebným úradom, kde

stavebný úrad právoplatne zaviazal vlastníka stavby, aby odstránil túto časť tej stavby. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že žalobca má obavy, že táto nehnuteľnosť bude predaná a že nový vlastník bude
pokračovať v stavbe a že rozhodnutie súdu má väčšiu závažnosť, ako pri stavebnom konaní.

44. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.05.2016 uviedol, že nie je dôvod prečo by
mal byť návrh alebo žaloba upravovaná, keďže je jasné čo žiadal žalovaný, najprv teda formuloval,

že žiada, aby bola stavba zastavená, neskôr bol upravený petit, aby sa teda v stavbe nepokračovalo.
Taktiež poukazuje, že v rozhodnutí Krajského stavebného úradu, teda úradu v tomto stavebnom konaní
nebol žalovaný povinný odstrániť celú stavbu, ale len v tej časti, ktorá je v rozpore so stavebným
povolením. Ďalej poukazuje, že v rozhodnutí vyšších súdov Najvyššieho súdu a Krajského súdu, bolo
poukázané na znalecký posudok a Najvyšší súd vyčítal Krajskému súdu len to pochybenie, že nebolo

vytýčené pojednávanie v tejto veci a zároveň žiada túto žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej
ďalej dodáva, že na tejto stavbe sa nepracuje od roku 2004, čiže už 12 rokov sa tam nevykonávajú
žiadne práce. Súd dopočul žalovanú, ktorá uviedla, na otázku súdu, v akom stave sa nachádza stavba
predmetných bytov, že stavba je v takom stave v akom bola v roku 2004. Odvtedy sa žiadne práce
na tejto stavbe nevykonávajú. Na otázku súdu, že či táto stavba je zabezpečená proti vplyvu času a

poveternostným vplyvom uvádza, že áno, že táto stavba je riadne zastrešená a sú tam osadené aj okná.
Na otázku súdu, prečo neboli vykonané úpravy v zmysle právoplatného rozhodnutia stavebného úradu,
v tom zmysle, že je potrebné odstrániť stavbu v tej časti, ktorá je v rozpore so stavebným povolením,
na uvedené odpovedá žalovaná, že nevie, keďže všetky tieto záležitosti riešil jej manžel, ktorý počas
konania zomrel. Žalovaná uvádza, že má v pláne tieto veci riešiť tým spôsobom, že celú túto stavbu

predá. Nemá v úmysle teraz riešiť odstránenie časti stavby v zmysle rozhodnutia stavebného úradu.
Právny zástupca žalovanej ešte doplnil, že k pozastaveniu stavby, ktorá je v rozpore so stavebným
povolením došlo za života manžela žalovanej z toho dôvodu, že v tom čase nemal finančné prostriedky,
keďže všetky použil na postavenie tejto stavby a teda samotné odstránenie tej časti stavby, ktorá je
v rozpore so stavebným povolením by spočívalo v tom, že by bolo nutné znova odkryť stavbu, dať

dole strechu a odstrániť tú prevyšujúcu časť, čo v tom čase, keď sa o tom konalo bolo pred zimou a
hrozilo, žeby tá stavba zatiekla a vznikli by väčšie škody. Z toho dôvodu vlastne stavba stojí tak ako je,
zakrytá. Právny zástupca žalovanej považuje vyjadrenia žalobcu ohľadom úmyslu a plánov budúceho
vlastníka stavby za špekulatívne. Tiež poukazuje, že tieto záležitosti, ktorých sa domáha žalobca, sú v
kompetencii stavebného úradu a súd nemôže v tomto stavebný úrad suplovať, nahrádzať.

45. Súd si v rámci prípravy pojednávania zabezpečil spisový materiál stavebného úradu Miestny úrad
mestskej časti Košice - Staré Mesto: spis označený „zastavenie stavby“, spis označený „predchádzajúce
konanie vo veci, spis číslo spisu 2005/00674, VEC: Kováčska 23 - zmena stavby v rozpore so stavebným
povolením, a číslo spisu 2006/02179 VEC: Žiadosť o predĺženie lehoty na odstránenie stavby.

46. Stavebný úrad pri predložení spisového materiálu oznámil súdu, že všetky spisy sú ukončené
v tejto veci a sú uložené v archíve. Súd z predloženého spisového materiálu zistil, že vo veci bolo
ako posledné vydané rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2006/00682 zo dňa
29.9.2006, ktorým zmenil rozhodnutie mestskej časti Košice - Staré mesto č. VaŽP 2006/02179-005

zo dňa 10.7.2006 a stanovil nový termín odstránenia stavby do 31.12.2007. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 19.10.2006.

47. Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu písomné
vyhotovenie svojho vyjadrenia k veci. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojich vlastníckych práv v

zmysle ust. Ô 127 OZ. Žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že uskutočnil stavebné
práce na najvyššom poschodí domu na adrese Kováčska 23 v Košiciach v rozpore so stavebným
povolením a touto nepovolenou stavbou nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcu tienením
a obmedzením súkromia. Správanie žalovaného v rozpore so stavebným povolením je nedovolené anedovolené správanie je nutné považovať za správanie nad mieru primeranú pomerom. Vyjadrenie
znalca (ad2) o primeranej miere tienenia nedovolenej stavby oproti pôvodnému povolenému projektu
nezodpovedá reálnemu stavu. Žalobca sleduje od nepovolenej výstavby zníženie počtu slnečných hodín

počas celého roka. Vo vyjadrení žalobca poukázal na výškové rozdiely medzi schváleným projektom a
realizovanou stavbou. Žalobca má zato, že okná na najvyššom podlaží neboli súčasťou schváleného
projektu. Osadením okien v nepovolenej výške žalovaný v podstate vo väčšej miere zasahuje do
súkromia žalobcu. Na strane žalobcu je dôvodná obava, že žalovaná nebude rešpektovať právoplatné
rozhodnutie stavebného úradu, protiprávny stav stále trvá a zároveň pretrváva dôvod na obranu žalobcu.

Žalobca navrhol súdu, aby uložil žalovanej povinnosť zdržať sa obťažovania žalobu tienením a zásahom
do súkromia nepovolenou stavbou.

48. K predloženému písomnému vyjadreniu právna zástupkyňa žalobcu ústne uviedla, že vo vyjadrení
neudáva žiadne nové dôkazy, nenavrhujeme vykonať žiadne nové dôkazy, ani o nové dôkazy sa
neopierame. Je to záverečné vyjadrenie kde zhŕňa všetky doterajšie argumenty s tým, že na záver

vyjadrenia navrhujeme v súlade s uznesením NS SR a následne krajského súdu odstraňujeme vadu
návrhu tak, že navrhujeme, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov tienením
a zásahom do súkromia nepovolenou stavbou, a to stavbou na parcele č. 892/1 Okres Košice I, Obec
Košice - Staré mesto, kat. územie Stredné mesto, ktoré je zapísané na LV č. 11227 Správy katastra
Košice I v rozpore so stavebným povolením č. ŽP 2106/269/2010-Kam zo dňa 12.02.2001, vydaného

Okresným úradom Košice I, Odbor životného prostredia, ktoré odstránenie bolo nariadené rozhodnutím
č. VAŽP-2005/00674-013 zo dňa 09.06.2005, spojený s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v
Košiciachč.2005/00355Rzodňa26.9.2005ažiadame,abysúdpriznalžalobcovináhradutrovkonaniaa
právneho zastúpenia. Na otázku súdu, že čím chcú preukázať, že dochádza k obmedzovaniu súkromia,
uviedol právny zástupca žalobcu, že to vyplýva zo znaleckého posudku, že došlo k zvýšeniu rímsy a

osadeniu okien a vlastne tým sa cíti byť obmedzovaný žalobca na súkromí. Právny zástupca žalobcu
uvádza, že už netrvá na petite v tom zmysle, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať uskutočňovania
stavebných prác na stavbe budovy v rozpore so stavebným povolením, a teda žiada, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zdŕžať sa obťažovania žalobcu tienením a zásahom do súkromia nepovolenou
stavbou. Právna zástupkyňa uvádza, že vychádzali pri zmene petitu z rozhodnutia najvyššieho súdu s

tým, že sa majú držať ustanovenia § 127 a teda vlastne aj tým odôvodnili svoju žalobu, že teda ide o
susedské vzťahy. Právny zástupca žalobcu poukazuje teda, že znalec posudzuje uvedenú skutočnosť
alebo teda okolnosti, podmienky obťažovania na základe právnej normy, ale žalobca sa na pojednávaní
vyjadril v tom, že pociťuje subjektívne, teda že je obťažovaný nadmieru, čo sa týka vlhnutia dvora,
tienenia. Žalobca uvádza, že on tam dlhodobo býva a on vie koľko tam bolo slnka a vie teda, že je tam

dlhšie. Vôbec sa teda nezaujíma aké sú normy, ale to čo vlastne vidí, vidí že vlhkosť mu poškodzuje
dom. Ďalej uvádza, že je priamym susedom tejto predmetnej stavby, keďže medzi touto stavbou a jeho
domom bol jeden pozemok, ktorý bol neskôr rozdelený na dve pozemky a tieto pozemky sú dosiaľ
nezastavané. Takže medzi predmetnou nehnuteľnosťou a ním je nezastavaný priestor a z toho vlastne
vychádza, že je priamym susedom. Žalobca ešte doplňuje, že vôbec by takúto žalobu neriešil, ani by

ho nezaujímalo či má stavebné povolenie alebo nemá, ale vychádza vlastne z toho, že má pocit, že je
poškodzovaný.Naotázkusúdu,žečisacítibyťobťažovanýlentoučasťoustavby,ktorábolarealizovaná
v rozpore so stavebným povolením, čiže tou nepovolenou časťou stavby žalobca uvádza: Povolenou
časťou stavby by sa nezvýšila výška strechy, čiže hrebeň strechy a tým pádom by sa nezmenil počet
slnečných lúčov, resp. tienenie by nebolo vyššie ako predtým. Právny zástupca žalobcu pristúpil k súdu

a poukázal na znalecký posudok, na fotografie, z ktorých vlastne je viditeľné, o ktorú časť sa zvýšila
stavba tou nepovolenou výstavbou a z čoho vlastne je zrejme viditeľné, že vrchný rad okien môže
teda zabezpečiť výhľad do dvora, ktorý tam predtým nebol. Sú to fotografie na č. l. 22 znaleckého
posudku, kde teda vlastne vidno okná, ktoré vlastne nemali byť realizované bez stavebného povolenia
a pôvodný stav bol na č. l. 28 a nový stav je na č. l. 31 znaleckého posudku. Na otázku súdu, že či vedia

preukázať, že či je vôbec možné pri bežnom užívaní priestoru užívať okná v nehnuteľnosti žalovaného
z toho najvyššieho nepovoleného poschodia tak, aby človek videl do dvora žalobcu, keďže z toho nie
je zjavné v akej výške je podlaha a v akej okno, právna zástupkyňa žalobcu poukazuje na fotografie
na č. l. 21 znaleckého posudku. Z týchto fotografií je zjavné, že tieto vyššie okná sú osadené nad
väčšími oknami s tým, že (medzi nimi) nie je podlaha, ale sú tam akési trámy, nejaké nosníky s tým,

že podľa právnej zástupkyne žalobcu by sa tam vlastne mohlo realizovať ďalšie poschodie. Žalobca
len dodáva, že je to úplne jednoduché, že keď on vidí do okien žalovaných, tak aj oni by mali vidieť z
týchto okien k žalobcovi. Žalobca uvádza, že z tých spodných okien mu nie je vidno do spodnej časti
dvora, iba z tých vrchných okien. A vlastne poukazuje na to, že vlastne takto malo byť realizované, lento bolo zastavené zo strany stavebného úradu. právny zástupca žalobcu, že nemajú ďalšie návrhy na
vykonanie dokazovania. Žalobca uvádza, že dobre, že možno nedochádza k obťažovaniu cez okná, ale
môže a bude dochádzať vlastne, ak sa tá stavba zrealizuje. Avšak v súčasnosti vlastne už dochádza

k obťažovaniu tienením.

49. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 19.09.2016 uviedol, že sa chce vyjadriť k trom
bodom. V prvom rade výpoveď žalobcu v konaní. Vyjadruje nejaké jeho subjektívne pocity, ktoré nijakým
spôsobomneviekvantifikovaťaanineuviedolnejaképercentuálnevyjadrenietoho,akoveľmimusťažuje

táto stavba jeho bývanie od kedy bola postavená. To je v prvom rade. V druhom rade, áno znalec sa
vyjadril, že určitým spôsobom bolo zvýšené tienenie a bolo sťažené obývanie nehnuteľnosti patriacej
žalobcovi, taktiež však uviedol percentuálne vyjadrenie tohto sťaženia bývania a vyjadril to vo výške
0,2 % zníženia svetlosti. Je pravda, že je to zníženie, je to však také nepatrné zníženie, ktoré podľa
nášho názoru nie je ľudskými zmyslami dostatočne kvantifikovateľné a vnímateľné. A poslednú vec,
ku ktorej by sme sa chceli vyjadriť v rámci tohto konania, je samotné tvrdenie žalobcu, že sa jedná o

susedské vzťahy. Toto tvrdenie jednoznačne nie je pravdou, nejedná sa o susedské spory, vychádza
to z informatívnej kópie z mapy, resp. z mapy z katastrálneho aparátu, kde je jednoznačne vidno, že
pozemky patriace žalobcovi, pozemky patriace žalovanej a nich patriace nehnuteľnosti nie sú susedmi,
to znamená, že vôbec by nemalo ísť o použitie § 127. To znamená, že nielenže žaloba je bezpredmetná,
je aj zmätočná a ešte petit, ktorý žiada žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.9.2016, doručený mailom

súdu 14.9.2016 a doplnený krátkou cestou v zákonnej lehote podľa CSP, 19.9.2016, je nielen zmätočný,
ale taktiež aj nevykonateľný, nakoľko nevieme určiť, čo presne žalobca žiada termínom zdržať sa
obťažovania žalobcov tienením, zásahom do súkromia nepovolenou stavbou. Takého rozhodnutie je
z princípu nevykonateľné lebo súd nemôže na základe tohto petitu uložiť žiadnu povinnosť žalovanej.
To znamená, že žiadame žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Nemáme žiadne ďalšie návrhy

na doplnenie dokazovania. Právny zástupca žalovanej uvádza, že tak ako už uviedli, majú za to a
uvádzajú teda, že má byť žaloba zamietnutá. K žalobcovom požiadavkám, žeby mal byť účastníkom
stavebného konania, keďže nie je v susedstve s predmetnou parcelou. Záverom by sme chceli uviesť,
že akékoľvek spory týkajúce sa stavebného konania alebo sporov vznikajúcich pri zmene stavby alebo
jej rekonštrukcie, prípadne dostavaní, má riešiť stavebný úrad ako príslušný správny úrad a súd nemôže

suplovať tvorbu legislatívy, nakoľko tieto veci rieši už samotný správny poriadok a stavebný zákon, takže
nevidíme dôvod, aby súd vôbec rozhodoval o tejto žalobe a preto žiadame žalobu zamietnuť. Žalovaná
uviedla, že tam (medzi oknami) nemalo byť realizované ďalšie podlažie. Poukázali na fotografie na
strane č. l. 21 znaleckého posudku, z ktorého je teda viditeľné, že doteraz tam nie je realizované žiadne
podlažie, čiže ani nie je možný pohľad z tých vrchných okien v súčasnosti do dvora. Ďalej poukazuje i

na to, že i z nižších okien je možný výhľad do dvora, avšak tieto žalobca nenamieta. Žalovaná nemala
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

50. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, predloženými listinami, s
obsahom zápisníc z pojednávaní, rozhodnutiami tunajšieho súdu, odvolacieho, dovolacieho súdu ako aj

s obsahom pripojeného spisového materiálu stavebného úradu VaŽP 2005/00674 a zistil tento skutkový
stav:

51. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - obytného domu postaveného na parc.č.888 č.súp.927, Pri
Miklušovej väznici 6, vedenej na LV č. 11286, Správy katastra Košice pre k.ú. Stredné Mesto, obec:

Košice I.

52. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 11227, k.ú. Stredné
Mesto, obec Košice- Staré Mesto, okres Košice I, a to byty v podkroví č. 8 a 9, vchod 23 v obytnom
dome súp. č. 1229, ul. Kováska 23, podiel priestoru na spoločných častiach zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele registra „C“ parc. Č. 892/1 - zast. pl. a nádv. o výmere 295
m2 a to v podiele 923/10000 pod B17 a v podiele 1073/10000 pod B18 - vo vzťahu ku ktorým bolo
Okresným úradom Košice I, odbor životného prostredia dňa 12.02.2001vydané Stavebné povolenie č.
ŽP - 2106/269/2001-KAM na stavbu „Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia, Kováčska 23, Košice“
na pozemku parc. č. 892/1 kat. ú. Košice - Stred nachádzajúcej sa na území Mestskej pamiatkovej

rezervácie mesta Košice a ktorým stavebný úrad povolil zmenu dokončenej stavby „Stavebné úpravy
zobytnenia podkrovia, Kováčska 3, Košice“ pozostavajúcej z využitia podkrovia na obytné účely a
zriadenia dvoch 3-izbových bytov so vstupom z jestvujúcej podesty schodištia, za tam uvedených
podmienok.53. Zo žalobcom predloženej informatívnej mapy vyplýva, že nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza
v blízkosti nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, pričom sa nejedná o bezprostredne susediace

nehnuteľnosti.

54. Zo Záznamu o šetrení stavebného úradu na stavbe (Stavebné úpravy zobytnenia podkrovia,
Kováčska 23, Košice) zo dňa 15.08.2003 vyplýva, že stavebník (žalovaná) realizoval stavebné úpravy
strechy v rozpore s vydaným rozhodnutím pamiatkového úradu podľa projektovej dokumentácie, ktorá

nebola schválená príslušným úradom. Následne stavebný úrad Mestská časť Košice - Staré Mesto, odd.
výstavby a životného prostredia vydal rozhodnutie č. VaŽP - 2003/04396-004/KUS zo dňa 18.08.2003,
ktorýmsasokamžitouplatnosťouzastavilvšetkystavebnéprácenastavbe:Stavebnéúpravyzobytnenia
podkrovia, Kováčska 23, Košice“.

55. Podľa vyjadrení stavebného úradu ako aj účastníkov konania uvedené rozhodnutie stavebníci

rešpektujú a na stavbe sa odvtedy nepokračuje.

56. Vlastníci predmetných nehnuteľností požiadali Krajský pamiatkový úrad o dodatočné vyjadrenie
k zmene projektu počas výstavby, pričom Krajský pamiatkový úrad Košice rozhodnutím zn.
KE-04/117-05/3502/ST zo dňa 04.06.2004 a rozhodnutím zn. KE-04/1010-05/3793/ST zo dňa

17.06.2004 neschválil predloženú projektovú dokumentáciu.

57. V správnom - stavebnom konaní stavebný úrad Mestská časť Košice - Staré Mesto rozhodnutím
č. VaŽP 2005/00674-013 zo dňa 09.06.2005 (č.l. -130) v spojení s rozhodnutí Krajského stavebného
úradu v Košiciach č. 2005/00355R zo dňa 26.09.2005 (č.l. 125) stavebníkom G. X. a F. X. nariadil

odstránenie tej časti zmeny stavby, ktorá je realizovaná v rozpore s právoplatným stavebným
povolením zo dňa 12.02.2001 a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie
zo dňa 09.06.2005 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2005. Krajský stavebný úradu v Košiciach
rozhodnutím č. 2006/00682 zo dňa 29.9.2006, zmenil rozhodnutie mestskej časti Košice - Staré mesto
č. VaŽP 2006/02179-005 zo dňa 10.7.2006 a stanovil nový termín odstránenia stavby do 31.12.2007.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.10.2006 (čl. 114).

58. Doposiaľ nedošlo k odstráneniu stavby resp. časti stavby v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí
správneho orgánu, pričom žalovaná poukázala na finančnú náročnosť odstránenia spornej časti stavby
ako i na to, že všetky záležitosti okolo stavby riešil jej manžel, ktorý počas (tohto konania) zomrel.

59. Žalobca subjektívne pociťuje obťažovanie nad mieru primeranú pomerom tienením a obmedzením
súkromia a to na základe toho, že žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu tým, že uskutočnil
stavebné práce na najvyššom poschodí domu na adrese Kováčska 23 v Košiciach v rozpore so
stavebným povolením, žalobca v súvislosti s tienením pociťuje zavlhčovanie svojej nehnuteľnosti.

60. Znalec ustanovený v tomto konaní na účely posúdenia odborných otázok, po vykonanom skúmaní
uviedol, že celkovo možno konštatovať, že nedošlo k porušeniu záväzných technických požiadaviek
výstavby do takej miery, že by bol žalobca obťažovaný, alebo ohrozovaný pri výkone svojich vlastníckych
práv. Zmenou geometrie tvaru objektu, t. j. nadstavbou objektu Kováčska 23 v Košiciach o 1,2 metra

nedôjde k tieneniu objektu na parcele 888 č. súp. 927, na ul. Pri Miklušovej väznici 6. nad povolenú
mieru. - v zmysle STN 73 4301 predmetná výstavba podkrovia na Kováčskej 23 vôbec neovplyvní dopad
slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých priestorov domu na parcele 888 č. súp. 927 na ulici Pri
Miklušovej väznici 6 v Košiciach. - v zmysle STN 73 0580-2 zmenou výšky tieniacej prekážky o 1,2 metra
sa zmení ekvivalentný uhol tienenia iba o 0,2°.

61. Žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 127 ods. 1 O. z. pričom žiadal, aby
súd uložil žalovaným „zdržať sa uskutočňovania stavebných prác na stavbe budovy č. 1229 parc. 892/1.
okres Košice I v rozpore so stavebným povolením“, a dňa 19.09.2016 navrhol súdu uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov tienením a zásahom do súkromia nepovolenou stavbou,

a to stavbou na parcele č. 892/1 Okres Košice I, Obec Košice - Staré mesto, kat. územie Stredné
mesto, ktoré je zapísané na LV čš. 11227 Správy katastra Košice I v rozpore so stavebným povolením
č. ŽP 2106/269/2010-Kam zo dňa 12.02.2001, vydaného Okresným úradom Košice I, Odbor životnéhoprostredia, ktoré odstránenie bolo nariadené rozhodnutím č. VAŽP-2005/00674-013 zo dňa 09.06.2005,
spojený s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2005/00355R zo dňa 26.9.2005.

62. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 (ďalej
CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

63. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

64. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

65. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

66. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s
procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti

nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

67. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

68. Podľa § 391 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

69. Podľa ust. § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,

že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

70. Predmetom konania je spor z tzv. susedských vzťahov, ktorých úprava je obsiahnutá v citovanom
ustanovení § 127 O. z. Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi príp. užívateľmi
(nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou
spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť,

v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov, tak ako je to
aj v tomto prípade.

71. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť

zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej
miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho
ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv
a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sanejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi
vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti
tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov,

prípadne iných osôb. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Je
vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak,
aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Vlastník tak môže pri užívaní svojej
nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej
nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného

vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa
neopiera o povolenie, ktoré vyplvýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. Občiansky zákonník
exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv
iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať.
Zásahy môžu mať rôzny charakter. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku,
tepla a pod. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na

ochranupodľatohtoparagrafubybolotreba,abyzásahvyplývalzospojeniasosubjektívnoustránkou,zo
zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto
zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane
a príp. by mala formu nečinnosti. Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ
vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú

pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne.
Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom" súdy
sa nemôžu uspokojiť len so subjektívnym stanoviskom žalobcov a preto je potrebné vykonať zistenia,
ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. Objektívne hľadisko je potrebné

vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky
pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať
tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a
nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom
mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť

aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo
pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Rozdielnosť treba
posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Napríklad, rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny,
štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách. Ochrana sa poskytuje len proti
takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho

práv.Neopodstatnenézásahy,t.j.bežnésprávanie,ktoréjespojenésobvyklýmužívanímnehnuteľností,
prípadne aj hnuteľných vecí sú susedia povinní navzájom strpieť,

72. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a tiež vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania
za nesporné, že činnosťou žalovanej a jej nebohého manžela došlo k realizácii na základe stavebného

povolenia stavby „zobytnenia podkrovia obytného domu Kováčska 23, Košice, pričom počas realizácie
tejto stavby sa vlastníci nehnuteľnosti, ako stavebníci odklonili od schválenej projektovej dokumentácie,
odstránili jestvujúci krov, osadili oceľovú konštrukciu krovu, čím zvýšil úroveň hrebeňa strechy cca o 1,2
m oproti pôvodnej schválenej projektovej dokumentácii. Uvedené zmeny vo výstavbe neboli schválene
a stavebný úrad právoplatným rozhodnutím nariadil odstránenie tejto časti stavby, ktorá je v rozpore so

stavebným povolením, a to do 31.12.2007. Taktiež mal súd za nespornú tú skutočnosť, že sa na stavbe
najneskôr od roku 2004 v stavebných prácach nepokračuje.

73. So žalovanou namietanou skutočnosťou, že sa žalobcova nehnuteľnosť nenachádza v priamom
susedstve s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovanej a tým nemôže ísť o „susedský spor“ sa súd

nestotožnil. Aj keď bolo preukázané, že nehnuteľnosti účastníkov konania nezdieľajú spoločnú hranicu,
možno vyvodiť že s ohľadom na túto konkrétnu miestnu súvislosť (obytné domy, medzi ktorými sa
nachádzajúvurčitejčastinezastavanépozemky,dvory),mohlobyvrámcivýkonuprávjednéhovlastníka
dochádzať k zásahu do práv iných vlastníkov.

74. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal sú preukázané, že výstavbou realizovanou žalovanou
a to zmenou geometrie tvaru objektu, t. j. nadstavbou objektu v Košiciach, Kováčska 23 o 1,2 metra
síce došlo k zmene tienenia objektu na parc.č.888 č.súp.927, Pri Miklušovej väznici 6 (nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu), ale znalec vyvodil, že v zmysle technickej normy STN 73 0580-2 zmenouvýšky tieniacej prekážky o 1,2 metra sa zmení ekvivalentný uhol tienenie iba o 0,2°. Znalec dospel k
záveru, že zmenou geometrie tvaru predmetného objektu o 1,2 metra nedôjde k tieneniu objektu vo
vlastníctve žalobcu, nad povolenú mieru, pričom v zmysle STN 73 4301 predmetná výstavba podkrovia

na Kováčskej 23 vôbec neovplyvní dopad slnečného žiarenia (insoláciu) do jednotlivých priestorov
domu na parc.č.888 č.súp.927 pri Miklušovej väznici 6 v Košiciach. Znalec tiež vypovedal, že svetlo
sa posudzuje z hľadiska 2 noriem a to 73 4301 budovy na bývanie, ktorá charakterizuje priamy dopad
slnečného žiarenia, že byt má byť ožiarený priamym slnečným žiarením minimálne 1 a 1/2 hodiny denne
(1/2 celkovej obytnej plochy, keď je to rodinný dom a 1/3 obytnej plochy, keď je to byt), že každý byt

by mal mať orientované aspoň 1 okno, aby bol priamy dopad slnečného žiarenia 90 minút, že v danom
prípade posudzoval tento prípad tak, že v norme 73 4301 sú diagramy, ktoré charakterizujú referenčný
stav oblohy, pre 1.marec a 13.október diagram k danej výstavbe, že priamy dopad slnečného žiarenia
do predmetnej nehnuteľnosti je z východnej a západnej strany, že priamy dopad slnečného žiarenia do
predmetnej nehnuteľnosti pri Miklušovej väznici je v lete, že budova samotnou prístavbou nemala by byť
tienenádotakejmiery,abyspôsobilaväčšíekvivalentnýuholtienenia,akojepodľanormy730580(podľa

tejto normy by mal byť tento uhol do výšky 25°), že v danom prípade, na tvári miesta zistil, že najväčší
uhol tienenia spôsobuje samotný murovaný plot a ekvivalent tienenia prístavbou sa zmenil len o 0,2° a,
že samotná výška 1,2 m, o ktorú bola stavba navýšená prístavbou, narúša podmienky architektonicko-
estetického vnímania, ale z technického hľadiska neporušuje podmienky noriem. Žalovaný nenamietal
závery znaleckého dokazovania.

75. Žalobca tvrdí, že považuje zistenia znalca ako aj technické normy v tomto prípade za
ireleventné, pričom opakovane poukazuje na to, že žalobca subjektívne pociťuje od výstavby
nepovolenej časti stavby zníženie počtu slnečných hodín počas celého roka. V konaní podľa opísaných
skutkovýchokolnostínebolažalobaodôvodnenázákazomobťažovaniaprevážneohrozeniežalobcovho

vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnosti z dôvodu znemožnenia jeho užívania či vážneho ohrozenia
života a zdravia. Nárok bol uplatnený z dôvodu obťažovania nad mieru primeraným pomerom tienením.
Vo vzťahu k tomuto nároku sa musí jednať o neoprávnený zásah (podľa § 127 ods. 1 OZ) tým, že je
prekročená miera, ktorú je pri bežnom užívaní možné od zaťaženej osoby požadovať. Žalobca má v
takýchto prípadoch vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva

zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti
zdržať.Vkonanísícežalobcatvrdilobťažovanietienením,avšakzožiadnychtvrdenínebolopreukázané,
že by obťažovanie prekračovalo únosnú mieru alebo iný dôvod, obťažovania nad mieru primeranú
pomerom. Žalobca vôbec neuvádza - konkrétne údaje (napr. konkrétne ročné obdobie, mesiac, dátum,
čas), kedy a v akej miere došlo k zmene pomerov v tienení a v čom (akom rozsahu) pociťuje túto zmenu

v zmysle „nad mieru primeranú pomerom“. Súd nevie z tvrdení žalobcu vyvodiť, či žalobca pociťuje
zníženie slnečného svetla o minútu alebo o hodinu (ako často, v ktorých obytných miestnostiach a pod.)
a teda súd vyhodnotil, že žalobca si ani nesplnil povinnosť tvrdenia, a opísania skutkových okolností, na
základe ktorých by súd mohol vyhodnotiť žalobcov subjektívny pocit ujmy resp. obťažovania.

76. Súd tiež dodáva, že pri hodnotení pomerov v tejto konkrétnej situácii, je vhodné prihliadať na známu
skutočnosť, že sa jedná o časť mesta, ktorá je husto zastavaná viac podlažnými budovami s malými
dvorovými priestormi, kde často nie sú ideálne svetelné podmienky, napr. v tomto prípade podľa zistení
znalca najväčší uhol tienenia žalobcovej nehnuteľnosti spôsobuje murovaný plot nachádzajúci sa na
hranici pozemku.

77. Súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu žaloby prednesený na pojednávaní dňa 19.09.2016,
keďže súd mal zato, že doterajším dokazovaním nemal preukázané, žeby reálne dochádzalo (stavba
sa neužíva) a mohlo dochádzať k obťažovaniu žalobcu narušením súkromia a to výhľadom z okien
zriadených na stavbe žalovanej (najvyššie umiestnené), pričom z fotodokumentácie (doloženej k

znaleckému posudku) je zjavné, že k uvedeným oknám nie je možný prístup, keďže pod nimi v
primeranej výške sa nenachádza podlažie. (Podľa tvrdení žalovanej, ani sa neplánovalo s realizáciou
podlahy v tejto výške.) K obťažovaniu pohľadom ako imisii, súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 1150/99, v ktorom uvedený súd konštatuje: aby bolo možné obťažovanie
pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne

a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti.
Doterajším dokazovaním súd taktiež nemal preukazné, žeby reálne dochádzalo k obťažovaniu žalobcu
tienením nad mieru primeranú pomerom. Žalobca ani súdu nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov.78. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že („žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu
tým, že uskutočnil stavebné práce na najvyššom poschodí domu na adrese Kováčska 23 v Košiciach
v rozpore so stavebným povolením a touto nepovolenou stavbou nad mieru primeranú pomerom

obťažuje žalobcu tienením a obmedzením súkromia. Správanie žalovaného v rozpore so stavebným
povolením je nedovolené a nedovolené správanie je nutné považovať za správanie nad mieru primeranú
pomerom“) nedovolená stavba (v časti realizovaná v rozpore so stavebným povolením) nevyhnutne
napĺňa skutkovú podstatu obťažovania nad mieru primeranú pomerom v zmysle ust. § 127 OZ, bez
preukázania neprimeranosti zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.

79.Taktiežargumentžalobcu,žežalobcamáobavy,ženehnuteľnosťvovlastníctvežalovanejbude(pred
odstránením nepovolenej časti) predaná a že nový vlastník bude pokračovať v stavbe a že rozhodnutie
súdu má väčšiu závažnosť, ako pri stavebnom konaní, nepovažoval súd za relevantný dôvod domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva touto žalobou. Táto stavba resp. časť stavby ma už status stavby
"nepovolenej", vo vzťahu ku ktorej už bolo v riadnom správnom konaní právoplatným rozhodnutím

vyslovene, že vlastník tejto nehnuteľnosti je povinný stavbu v tejto časti odstrániť. Súd ma za to, že
uvedené rozhodnutie resp. „status“ stavby je záväzný pre všetkých vlastníkov, terajších pripadne i
budúcich, ak by došlo k zmene vlastníctva.

80. Súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu poukazuje na pravidlo obsiahnuté v ust. 271 ods.
1 CSP, ktoré určuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu z vykonaných dôkazov, pričom
rozhodujúcim okamihom pre posúdenie zisteného skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie je stav
v čase vyhlásenia rozhodnutia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy
skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani nemôže

súd predvídať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Súd mal z vykonaného dokazovania
jednoznačne preukázané (čo nebola medzi stranami ani sporné) že žalovaná vo výstavbe nepokračuje a
na stavbe sa nevykonávajú stavebné práce už vyše 10 rokov a teda sa javí nedôvodné uložiť žalovanej
povinnosťzdržaťsauskutočňovaniastavebnýchprácnatejtostavbe,vrozporesostavebnýmpovolením
č.ŽP-2106/269/2001-KAM z 12.2.2001, vydaným OÚ Košice I, odbor životného prostredia.

81. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. Neúspech Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

85. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie
na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach
(§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 C.s.p.), že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.