Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200672
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116200672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, K., o
zaplatenie 4.576,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 8. decembra 2016, č.k. 22C/9/2016-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
4.522,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.522,84 eur od 5.3.2013 do
zaplatenia, a to všetko v splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc
právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že
žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,82% z trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497, § 499 a § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj § 1
ods.2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), keď vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.9.2012 Úverovú zmluvu č. 6246, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len ako „VOP“) Prima banka Slovensko a.s. Na základe

tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 4.600 eur, pri fixnej ročnej úrokovej
sadzbe do splatnosti 15,90%, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 18,19% a priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,59%. Celková
čiastka, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť bola 9.498 eur. Zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť
poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v
120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 77,16 eur, splatných vždy v 17. deň kalendárneho
mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 17.10.2012 a celý úver bol splatný dňa 19.9.2022. V

bode 4.1. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka
má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia.
V bode 4.2.1. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient poruší alebo neplní akýkoľvek
záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania, vrátane omeškania vzmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú
bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok
uvedených v úverovej zmluve a VOP. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný čerpal úver v sume 4.600 eur,

uhradil len jednu splátku dňa 17.10.2012 v sume 77,16 eur. Pretože žalovaný úver riadne nesplácal,
žalobca ho najskôr upomienkou zo dňa 27.12.2012 vyzval na zaplatenie omeškanej splátky úveru s
upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru. Pretože žalovaný dlžné splátky úveru v stanovenej
lehote neuhradil, žalobca Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.2.2013 rozhodol o predčasnej
splatnosti celého úveru a celý dlh žiadal zaplatiť najneskôr do 4.3.2013. Z vykonaného dokazovania súd

dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Sporové strany uzavreli zmluvu o úvere,
ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver
v sume 4.600 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom v
dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch údaj o výške, počte a

termínochsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnomkudňuvznikuzmluvnéhovzťahu,zabezúročnýabezpoplatkov.Údajovýške,počte,termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 77,16 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie
je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru však nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností

dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu,
koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.
Účelom náležitostí ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa,

aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí
na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie
má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä,

aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi
stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy. V danom prípade
žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal, že Úverová
zmluva č. 6246 zo dňa 25.9.2012 obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov v tomto členení. Na písomnú výzvu súdu zo dňa 23.3.2016 žalobca predložil tabuľku -

splátkový kalendár, obsahujúci termíny splatnosti jednotlivých splátok a členenie jednotlivých splátok na
istinu a úroky, avšak nepreukázal, že by predložený splátkový kalendár bol súčasťou samotnej úverovej
zmluvy, predložený splátkový kalendár nebol žalovaným podpísaný, žalobca nepreukázal, že by s týmto
splátkovým kalendárom bol žalovaný oboznámený a bol mu odovzdaný pri podpise zmluvy. Samotná
úverová zmluva neobsahuje žiadny odkaz na splátkový kalendár, nie je v nej žiadne ustanovenie,

ktorým by robila svojou súčasťou splátkový kalendár. Súd má za to, že predložený splátkový kalendár,
ktorý bol predložený súdu spolu s podaním zo dňa 30.6.2016, bol žalobcom vytvorený dodatočne, na
požiadanie súdu. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie riadneho
splátkového kalendára, ktorý by tvoril súčasť zmluvy, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej

zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok iba na vrátenie nezaplatenej
časti poskytnutých peňažných prostriedkov a nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych
poplatkov. Pretože žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 4.600 eur zaplatil sumu iba 77,16 eur,
žalobca má nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 4.522,84 eur (4.600 eur - 77,16 eur). Vo zvyšnej časti súd
žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej istiny a úrokov zamietol. Pretože sa žalovaný s peňažným

plnením dostal do omeškania, má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vzhľadom
na spotrebiteľský charakter úveru, v zmysle predpisov občianskeho práva. Žalobca tak má nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sadostal do omeškania dňa 5.3.2013, t. j. uplynutím lehoty stanovenej vo výzve na predčasné splatenie
úveru zo dňa 19.2.2013, kde bola stanovená lehota na uhradenie celého dlhu do 4.3.2013. Výška
základnejúrokovejsadzbyECBkuvedenémudňubola0,75%,pretobymalžalobcanároknazaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Žalobca sa však domáhal
zaplatenia úrokov z omeškania len vo výške 8% ročne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v takto
uplatnenej výške. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, a to
aj pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatňované z jednotlivých splátok úveru splatných do predčasného
zosplatnenia úveru, s ktorými bol žalovaný v omeškaní, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku

žalobcu v tejto časti, nakoľko vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala
predstavovať istinu pohľadávky (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), nie
je možné určiť ani úroky z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov tak považoval súd žalobu dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 4.522,84 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.522,84 eur od 5.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku
žalobu zamietol. V súlade s ust. § 217 ods. 2 CSP súd žalovanému povolil zaplatiť peňažné plnenie v

splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku
s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie. Výška splátok
bola stanovená tak, aby pohľadávka žalobcu bola zaplatená najneskôr do troch rokov od právoplatnosti
rozsudku. V danom prípade splátky odôvodňovala ťažká sociálna situácia žalovaného. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keďže súd žalobe v časti o

zaplatenie sumy 4.522,84 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa
pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.868,12 (istina 4.567,54 eur + úrok 300,58 eur) s
príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 92,91%
(4.522,84 eur : 4.868,12 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 7,09% (100% - 92,91%) a
tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 85,82% (92,91% - 7,09%), čo v konečnom dôsledku

znamenáprávožalobcunanáhraduúčelnevynaloženýchtrovceléhokonaniaprávetakýmtopercentom.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania podal

v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a vyhovieť
žalobe v celom rozsahu, a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým,
ženapadnutérozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,ževzmyslebodu
I.1. zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve a vo VOP
Prima banka Slovensko, a. s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v
samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a
úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode 1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké, a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre

údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Výška, počet a termíny
splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosti ich úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy,

sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov,
ktorý je súčasťou VOP, tým aj súčasťou zmluvy. Uviedol, že v prospech jeho argumentácie svedčí aj fakt,
že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval znenie § 9 ods. 2 písm.
l) doplniť nasledovne: v § 9 ods. 2 písm. l) sa na konci pripájajú tieto slová: „z prehľadu výšky, počtu a
termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok

s presným rozpisom toho, aký podiel jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne
ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých
splátok“. Ďalej navrhol doplniť znenie § 9 o nový ods. 3 v znení: „náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvedené v ods. 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie v jej prílohách a ani
vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu

ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval
zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy. V tejto súvislosti poukázal
aj na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 9.6.2016 vo veci C-42/15, návrh
na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda voveci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová, zverejnený na stránke Súdneho dvora, podľa ktorého
amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o úvere, pričom amortizačná tabuľka poskytnutá pri
uzavretí zmluvy o úvere je v podstate len vyhlásením o zámere, ktorý sa týka budúcnosti a nepomôže

spotrebiteľovi zistiť, ako sa mu darí splácať úver a na tento účel si musí vyžiadať aktualizovanú tabuľku.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/9/2016 bolo zaplatenie sumy
4.576,54 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.522,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
4.522,84 eur od 5.3.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 130 eur mesačne splatných vždy
do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej

splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania
súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,82%
z trov konania.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v časti trov konania.

7. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie
potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti

v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a
bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho
vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje základné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých
čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto konkrétny

splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä
pokiaľ ide o jeho možnosť hodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť
poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp.
aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver.Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP.
Odvolacísúdnespochybňujefakt,ženeoddeliteľnousúčasťouzmluvysúajVOP,akoanito,ženievšetky
náležitostimusiabyťvsamotnejzmluve.Podstatnýmvdanomprípadejeto,žepokiaľzákonkladiedôraz

na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadneporadenie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola
zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej

doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového
vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky
predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet
dôvodu,abyspotrebiteľovinepredložiltabuľku,ktorábyzrozumiteľneuvádzalaprehľadsplátok(vzmysle
zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca, resp. má
splácať.

12. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016
voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

13. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

14. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k

akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze
prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť
vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a

zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova

„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade
so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Keďže žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).