Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314208448
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314208448.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. S., nar. XX. R. XXXX, bytom u matky a
zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, matky: Ing. H. S., nar. XX. L. XXXX,
bytom Q. č. XX, zast. advokátkou: JUDr. Beáta Bronišová, Bratislava, Račianska 66 a otca: Ing. U. S.,
nar. XX. R. XXXX, bytom T., C. XXXX/X, Česká republika, zast. advokátkou: JUDr. Viera Huťanová,
Stupava, Hlavná 57, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaniach matky proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta z 13. júla 2015 č. k. 12P/108/2014-308 a uzneseniu Okresného
súdu Galanta z 13. augusta 2015 č. k. 12P/108/2014-349 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie proti uzneseniu z 13. júla 2015 o d m i e t a .

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 13. augusta 2015 m e n í tak, že

otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v piatok od 13,00 hod. do 15,00
hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, v prítomnosti matky a zástupcu opatrovníka, čím
súčasne m e n í uznesenie Okresného súdu Galanta z 5. mája 2014 č. k. 12P/108/2014-64 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2014 č. k. 25CoP/41/2014-148 v časti úpravy styku.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť.

Rodičia a opatrovník sú povinní navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch
znemožňujúcich realizáciu styku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením z 13. júla 2015 súd prvého stupňa na návrh otca nariadil predbežné opatrenie,
ktorým upravil jeho styk s maloletou výlučne na obdobie letných prázdnin v kalendárnom roku

2015, nepretržite v období od 15. augusta 2015 od 14,00 hod. do 30. augusta 2015 do 16.00
hod., v ktorom období nemala platiť predbežná úprava styku uznesením Okresného súdu Galanta
č. k. 12P/108/2014-64 z 5. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
25CoP/41/2014-148 zo 17. júna 2014. Predbežné opatrenie bolo vydané po začatí konania na návrh
matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov.
Súd prvého stupňa právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1,

2, 4, 6, 8 a 9 a § 76 ods. 1 písm. f/ a ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne rozhodnutie zdôvodnil potrebou dočasnej úpravy
pomerov účastníkov s cieľom zabezpečiť zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, ako i rozvíjanie
citových väzieb medzi otcom a dcérou v období letných prázdnin, ktoré si vyžiadalo osobitnú úpravu
(v kalendárnom roku bol styk upravený uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/108/2013-64 z
5. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoP/41/2014-148 zo 17. júna

2014, oprávňujúcim otca stretávať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od14,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 17,00 hod., v priebehu prvých 20 stretnutí vždy
v prítomnosti matky s tým, že otec maloletú vyzdvihne ako aj odovzdá v mieste bydliska matky).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázala na agresívne správanie a fyzický útok otca na jej
osobu, naposledy 29. mája 2015, kedy jej zlomil dva prsty, čoho svedkom bola aj maloletá. Dôvodom jej
strachu z otca je tiež jeho prístup k nej (formou príkazov, zákazov, povelov, silným zovretím a trasením).
Otec pod vplyvom alkoholu berie dieťa do auta. Napriek úprave styku súdnym rozhodnutím stretnutia

trvajú maximálne 10-15 minút. Maloletá od otca uteká a bojí sa ho. Po rozhodnutí súdu ani jedno
stretnutie nebolo časovo naplnené (otec nevie dieťaťu pripraviť program, zaujať ho, otcovsky sa k nemu
priblížiť).

Otec navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. Tvrdenia matky sú podľa jeho názoru
protichodné a v kontraste s jej reálnym prístupom. Príprava matky na stretnutie by mala zahŕňať aj

náležitú motiváciu dieťaťa k stretnutiam s otcom, ako i presviedčanie maloletej o pozitívach týchto
stretnutí.

Napadnutým uznesením z 13. augusta 2015 súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by zakázal styk otca s maloletou (z dôvodov, ktoré sa obsahovo

zhodujú s dôvodmi jej odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa z 13. júla 2015).
Vzťah maloletej k otcovi je plný strachu, obáv a odmietania. Dieťa vníma aj otcov alkoholizmus (keď
cíti požitie alkoholu otcom, uvedie, že otec smrdí). Na stretnutia otec chodí pod vplyvom alkoholu a
nemá zábrany v tom stave riadiť vozidlo v ktorom je maloletá. Vzhľadom na jeho prudkú a agresívnu
povahu má matka obavy, aby v návale zlosti maloletej neublížil aj fyzicky, pretože má vážny problém

so sebaovládaním. Otec dieťaťu obvykle niečo sľúbi, napr. tablet za vysvedčenie, ktorý však nájde
pripevnený v interiéri jeho auta. Súd prvého stupňa právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8 a 9 a § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a § 25 ods. 3 ZoR
(zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a
doplnení).Vecnerozhodnutiezdôvodnilneosvedčenímnaliehavejpotrebyzákazustykuotcasmaloletou

a neexistenciou bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej uvedený zákaz. Matka neuviedla žiadnu
novú skutočnosť negatívne ovplyvňujúcu prostredie maloletej do takej miery, aby došlo k ohrozeniu
jej zdravého psychického a fyzického vývoja pri stretávaní sa s otcom. Každý rodič má právo na
pravidelný kontakt s dieťaťom. Matkou tvrdené skutočnosti boli uvádzané už pri rozhodovaní o poslednej
predbežnej úprave styku odvolacím súdom. Je v záujme dieťaťa, aby sa stretávalo s otcom a vytvorilo

si k nemu vlastný vzťah. Súd prvého stupňa poukázal aj na konanie paralelne prebiehajúce pod
sp. zn. 13P/288/2013 (o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode), v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia (uznesením z 9. júla 2015). Dôvodom na zákaz styku môže
byť potenciálna ujma na fyzickom alebo psychickom zdraví dieťaťa, ak rodič vykonáva svoje rodičovské

práva psychicky škodlivým spôsobom, narušujúcim zdravý vývoj osobnosti dieťaťa a o taký prípad tu
nešlo. Na súde prvého stupňa prebieha aj konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku
pod sp. zn. 16Em/5/2014.

Aj proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu zakázaním styku otca

s maloletou. Zdôraznila, že otec svojim správaním, hrubosťou a aroganciou spojenou s alkoholom veľmi
nepriaznivo pôsobí na maloletú a bezprostredne hrozí, že v návale zúrivosti ju napadne. Neustálym
psychickým tlakom narúša zdravý vývoj dieťaťa, ktoré sa môže správať len tak, ako jej on prikáže.
Výchovnou metódou otca je vyvolávanie strachu, krik a vydávanie príkazov. Na zdravý vývoj dieťaťa
rovnako nepriaznivo pôsobí aj fyzické napádanie matky v prítomnosti maloletej. Poukázala na vážny

incident, ku ktorému došlo po vydaní napadnutého uznesenia, dňa 15. augusta 2015, kedy malo dôjsť
k odovzdaniu dieťaťa otcovi. Maloletá odmietla nastúpiť do otcovho auta a v dôsledku jeho zvýšeného
hlasu začala cúvať a plakať s odôvodnením, že sa otca bojí. Otec maloletú zobral a tlačil do auta, ktorá
kričala a kopala. Po uvedenej udalosti sa dieťa odmieta s otcom ďalej stretávať. Je ustráchané a má
obavy vyjsť aj na uzamknutý dvor (aby ju otec nevzal nasilu). V dôsledku uvedeného incidentu matka

našla dve menšie podliatiny v hornej časti stehien maloletej. V doplnení odvolania matka poukázala na
lekársku správu MUDr. H. Q. z 25. augusta 2015 a predložila fotografie modrín na tele dieťaťa. Od roku
2014 u maloletej pretrvávajú poruchy spánku a po návšteve otca jej aspoň týždeň trvá kým sa upokojí.
Odporcove výchovné metódy na ňu vplývajú stresujúco a vyvolávajú v nej strach a odpor. Pri každejnávšteve otca sa len prehlbujú a preto je daná vážna obava z ďalšieho nepriaznivého psychického
vývoja,ktorýsamôženásledneprejaviťvovýsledkochvškole,nevhodnýmsprávanímalebozdravotnými
problémami. Podľa názoru matky súd nechráni maloletú, ako ani jej právo na ochranu pred hrubým a

nevýchovným správaním otca a neposkytuje ochranu v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.

Zo zápisu v zdravotnej dokumentácii maloletej z 25. augusta 2015 bolo zistené opísanie incidentu z 15.
augusta 2015 matkou u všeobecnej lekárky pre deti a dorast MUDr. H. Q., ktorá konštatovala stopy po
fyzickom násilí, po zistení hematómov na pravej dolnej končatine dieťaťa a podala opatrovníkovi podnet

pre podozrenie na týranie zverenej osoby. Opatrovník podnet postúpil Okresnej prokuratúre Galanta
(podaním z 27. augusta 2015).

Otec navrhol i toto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Matka maloletej konala v oblasti výchovy dcéry svojvoľne, drží ju v prostredí, ktoré je pre jej vek
nežiaduce a negatívny obraz o ňom podáva aj dcére. Uvedené fakty sú príčinou deštrukcie vzťahu

maloletej k otcovi. Matka sa snaží inštitút predbežného opatrenia zneužiť. Otec nesúhlasí s výchovou
a bývaním maloletej u starých rodičov, ktorí nespĺňajú charakterové vlastnosti pre výchovu dcéry (pre
výrazný vekový rozdiel, názorový a náboženský rozpor s predstavou výchovy dieťaťa jej rodičmi). O
svojom nesúhlase informoval aj CPPP Galanta, ktoré vyhotovovalo záznamy o vyšetreniach maloletej
bez znalosti prostredia dieťaťa. Práve to formuje maloletú k odmietavému postoju stráviť čas s vlastným

otcom. Maloletú dokáže otec zodpovedne motivovať k aktivitám, napríklad piknikovým posedením pred
ich domom v Q.. Alternatívne maloletá kreslí v otvorenom zadnom kufri auta, na ktorom otec príde na
stretnutie. Prostredníctvom výsledkov znaleckého dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa
vedenom pod sp. zn. 13P/288/2013 bude možné posúdiť úroveň ovplyvňovania maloletej zo strany
matky a jej rodičov, ako aj nesprávne vnímanie reality matkou.

Uznesením Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2015 č. k. 12P/108/2014-455 bolo prerušené konanie
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13P/288/2013,
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (vzhľadom na prebiehajúce znalecké dokazovanie v uvedenom
konaní súdnou znalkyňou z odboru klinická psychológia detí a dospelých, ktoré môže mať význam pre

rozhodnutie vo veci samej v prerušenom konaní).

Podľa § 77 ods. 1 písm. d/ O. s. p. predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul určený čas, po ktorý malo
trvať.

Podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie napadnuté
odvolaním zaniklo inak.

Vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletou bol upravený napadnutým uznesením z 13. júla 2015 po
presne určený čas, v období od 15. augusta 2015 do 30. augusta 2015, uplynutím času, po ktorý malo

trvať, predbežné opatrenie zo zákona zaniklo.

Podľa § 154 ods. 1 a § 211 ods. 2 O. s. p. je aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 13. júla 2015 zaniklo
inak (uplynutím času), bolo odvolanie proti uzneseniu odvolacím súdom odmietnuté.

Odvolací súd po zistení, že aj odvolanie proti uzneseniu z 13. augusta 2015 podala včas účastníčka
konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., pričom odvolacím návrhom matky
pre možnosť začatia konania i bez návrhu nebol viazaný a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa§75ods.6O.s.p.súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania. Podľa odseku 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia
rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.Ustanovenie § 76 ods. 1 O. s. p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení,
ktoré súd môže nariadiť, preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne
upraviť alebo obmedziť styk rodiča s dieťaťom.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk

maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Z citovaných ustanovení O. s. p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Je len faktickým opatrením, predstavujúcim
provizórnu dočasnú úpravu, kým súd nerozhodne vo veci samej (v danom prípade o návrhu matky na

úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu). Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je však
potrebné osvedčenie rozhodujúcich skutočností opodstatňujúcich predbežnú úpravu pomerov v záujme

maloletého dieťaťa (§ 75 ods. 2 veta prvá O. s. p.).

Vyhodnotením všetkých relevantných vyššie uvedených skutočností, obsiahnutých v písomných
podaniach účastníkov, listinných dôkazoch a prihliadajúc na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ako i
udalosť nastalú v priebehu odvolacieho konania (15. augusta 2015), odvolací súd dospel k záveru, že

dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa bola osvedčená.

Právorodičovvychovávaťsvojedieťaastaraťsaoňjegarantovanéčlánkom41ods.4ÚstavySlovenskej
republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Ak je dieťa
zverené do starostlivosti jedného z rodičov, právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa

u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj
z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý
súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi
(ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Štrasburgu zdôrazňuje,
že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť

rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo
strany druhého rodiča. Obmedzenie alebo úplný zákaz (pričom návrh na zákaz styku zahŕňa aj jeho
obmedzenie) osobného pravidelného kontaktu rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné opatrenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami
na strane dieťaťa (nestačia len vážne narušené vzťahy jeho rodičov). Tie (okolnosti) musia byť natoľko

závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť jeho prirodzený kontakt s rodičom.
Ak je uvedené opatrenie, a to aj formou predbežného opatrenia, v najlepšom záujme dieťaťa, súd je
povinný (dočasne) obmedziť alebo eliminovať kontakt rodiča s dieťaťom, s cieľom zabezpečiť jeho
zdravý psychický a fyzický vývin.

Maloletá už v priebehu konania vyjadrila obavu a strach zo stretávania s otcom, pričom podľa záverov
psychologičky bolo odporúčané stretávanie dieťaťa s otcom vždy za prítomnosti matky, prípadne
starých rodičov (správa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Galante o
psychologickomvyšetrenímaloletejz25.apríla2014,ďalejlen„správa“),vzhľadomnasilnúcitovúväzbu
k nim a poskytovanú psychickú oporu. Dôvodom podľa správy bola potreba zabezpečenia pozitívneho

psychosomatického vývinu maloletej a jej upokojenie (v dôsledku emocionálnej nevyrovnanosti
vyplývajúcej z prežitých a prežívaných rodinných udalostí). Maloletá veľmi intenzívne vníma negatívne
vzťahy a konflikty medzi rodičmi (vrátane fyzického napadnutia matky otcom), pričom spracovanie týchto
zážitkov si vyžaduje čas, adekvátne jej veku a vyspelosti. Predpokladom preto je citlivý prístup zo stranyrodičov, predovšetkým otca, ktorý zdôraznil už odvolací súd v uznesení o predbežnom opatrení zo 17.
júna 2014 sp. zn. 25CoP/41/2014 a ktorým si mal otec získať dôveru maloletej, že i v jeho prítomnosti
môže cítiť potrebnú istotu a bezpečie. Predbežná úprava, ktorá obmedzila stretnutia otca s maloletou

za prítomnosti matky len na prvých 20 stretnutí, vychádzala z naplnenia predpokladu absolvovania
odborného poradenstva (psychológom) maloletou a súčasne nutnosti takého prístupu otca, ktorý bude
rešpektovať záujmy, vôľu a osobnosť dieťaťa, k čomu nedošlo.

Naopak, skutočnosti ku ktorým došlo 15. augusta 2015, nasvedčujú nezvládnutiu rodičovskej úlohy

otca pri preberaní dieťaťa za účelom realizácie styku. Jeho prístup k maloletej mohol len znásobiť
strach a obavy zo stretnutia s ním a v dôsledku toho dôrazné odmietnutie stretnutia. Vynucovanie
styku s maloletou a jej obranná reakcia vyústili do následnej signalizácie detskou lekárkou, ktorá
vzniknuté hematómy na tele maloletej vyhodnotila ako stopy po fyzickom násilí. Jej podnet, označený
ako podozrenie na týranie zverenej osoby, opatrovník dieťaťa postúpil príslušnej prokuratúre.

Hoci správanie otca nevychádzalo z úmyslu dieťaťu ublížiť, preukázalo vážne nedostatky v oblasti jeho
sebaovládania a neadekvátny prístup k dieťaťu. Na strane maloletej zase intenzívnu obavu z otca a jej
pobytu s ním. Uvedené závažné dôsledky nemožno prehliadať, pretože nasvedčujú zlyhaniu otca pri
zabezpečovaní ochrany zdravia dieťaťa a jeho pozitívneho vývoja. Prioritnou zásadou rodinného práva
je ochrana záujmov maloletého dieťaťa, preto ohrozenie jeho zdravého psychického a fyzického vývoja

si vyžiadalo v danom prípade nevyhnutnosť zásahu, formou predbežnej úpravy, do práva styku otca a
dieťaťa.

Zo zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, spočívajúca
vo vytváraní predpokladov pre to, aby zúžený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Táto

požiadavka vyplýva aj z celkového hodnotenia vzťahu otca a maloletej pred udalosťou z 15. augusta
2015 (i podľa správy maloletá prejavila aj pozitívne pocity k otcovi). Nevhodný autoritatívny prístup otca
kdieťaťuanedostatokjehosebaovládaniaprivyhodnocovaníreakciímaloletejneosvedčujúzatiaľdôvod
pre tak výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv akým je zákaz styku.

Voľba vhodných výchovných metód a správneho prístupu otca k maloletej si vyžaduje odborné
poradenstvo a to i formou uloženia výchovného opatrenia súdom prvého stupňa otcovi, ako aj matke,
za účelom ich pozitívnej komunikácie, náležitej prípravy dieťaťa na stretnutie s otcom, ale i maloletej,
ktorá sa bráni stretnutiam v dôsledku prežitých udalostí a skúseností zo správania otca (§ 37 ZoR).
Spoľahlivé poznanie skutočností týkajúcich sa styku otca s maloletou si aktuálne vyžaduje odborné

vedomosti. V konaní vo veci samej budú preto rozhodujúce výsledky dokazovania znaleckým posudkom
z odboru psychológia v paralelne prebiehajúcom konaní (sp. zn. 13P/288/2013). Po zistení relevantných
skutočností bude daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa ex offo (bez
návrhu), ktorým môže byť korigovaná posledná dočasná úprava styku. V konaní vo veci samej bude tiež
daná možnosť obidvom rodičom preukazovať svoje tvrdenia, s cieľom dosiahnutia úpravy styku otca s

dieťaťom, ktorý bude v jeho najlepšom záujme s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na charakter predbežného opatrenia, ktoré poskytuje iba dočasnú a urýchlenú ochranu
ohrozeným vzťahom, v dôsledku čoho nie je možné vykonať dokazovanie v rozsahu ako v konaní vo
veci samej, nebolo možné v danom štádiu konania pred vykonaním dokazovania znaleckým posudkom

upraviť obmedzený styk spôsobom zohľadňujúcim všetky významné okolnosti tak na strane dieťaťa,
ako aj rodičov. V rámci predbežnej úpravy bola preto zohľadnená predovšetkým potreba zachovania
pravidelného kontaktu otca s dieťaťom, s rovnakou frekvenciou styku každý párny kalendárny týždeň.
Dĺžka stretnutí bola avšak korigovaná (obmedzenie styku v danom prípade spočíva v zúžení jeho
rozsahu v trvaní dvoch hodín, pričom upravený styk pôvodným predbežným opatrením sa ani

nerealizoval v stanovenej dĺžke) s prihliadnutím na určené miesto kontaktu (Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Galante) a prítomnosť opatrovníka (prostredníctvom príslušného pracovníka úradu), ako
nezávislého subjektu vzhľadom na výrazne narušené a konfliktné vzťahy medzi rodičmi. Podľa § 20 ods.
1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších
zmien a doplnení orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka

poskytuje dieťaťu a jeho rodičom pomoc na zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi
dieťaťa a dieťaťom. Pretože nebola osvedčená žiadna iná alternatíva dočasného zabezpečenia kontaktu
otca a dieťaťa, bol daný dôvod na využitie pomoci opatrovníka dieťaťa. Súčasne jeho prítomnosť plní
úlohu kontrolného prvku v danom prostredí. Potreba účasti matky pri stretnutiach vyplýva zo silnej citovejväzby maloletej k nej, ako aj pocitov istoty a bezpečia, ktoré nenachádza u otca a ktoré môžu napomôcť
prekonať jej traumatické zážitky. Rodičia nevyhnutne musia aj pri výkone práva styku naučiť sa pozitívne
komunikovať a spolupracovať, s čim súvisí už uvádzaná potreba nariadenia výchovného opatrenia. So

zreteľom na primárny záujem dieťaťa je potom dôvodné, aby prispôsobili svoje možnosti nariadenej
dočasnejúpravestyku,pričomodvolacísúdprihliadaltiežnarozvrhhodínvškolskomzariadenímaloletej
v určený deň stretnutia (s ukončením výučby o 11.40 hod.).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

13. augusta 2015 zmenil podľa § 220 O. s. p. spôsobom uvedeným v druhej a tretej vete výroku tohto
rozhodnutia.

Tým súčasne odvolací súd podľa § 211 ods. 2 a § 163 ods. 2 O. s. p. zmenil uznesenie Okresného súdu
Galanta z 5. mája 2014 č. k. 12P/108/2014-64 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 17.
júna 2014 č. k. 25CoP/41/2014-148 v časti úpravy styku.

Vzhľadom na súčinnosť všetkých subjektov podieľajúcich sa na realizácii stretnutia bolo potrebné uložiť
obidvom rodičom a opatrovníkovi, aby v prípade, že sa stretnutie v súdom stanovenom čase nebude
môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, boli povinní sa navzájom o tejto skutočnosti bezodkladne vopred
informovať.

Odvolací súd súčasne matke uložil povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a to nielen materiálne
(oblečením, obuvou a podobne), ale i psychicky.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania

prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a
v tom právo na náhradu trov konania účastníkom nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla
majúceho základ v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., pre ktorý dôvod v takýchto konaniach
rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepatrí ani do výroku rozhodnutia vo veci samej).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.