Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26Er/712/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2310215358.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: Ľ. P., D.. XX.XX.XXXX,
H. N. A., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Nám. sv. Michala
5, Hlohovec, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 30,00 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

III. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa dňa 13.07.2010 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd

poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, poverením vydaným Okresným súdom Galanta
č. 5202 052324* zo dňa 09.08.2010 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 30,00 Eur a
trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v
Šoporni, č.k. A 0494751 zo dňa 17.01.2009.

2. Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00

735 825, so sídlom Kollárova 31, Trnava. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých
rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda
aj Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky.

3. Dňa 07.03.2017 doručil súdny exekútor Podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril, čí súhlasí so
zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený v predmetnom
podaní poukazuje na § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 cit.

zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnym rozpočtových
organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška
pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Suma stanovená
Ministerstvom vnútra SR na vymoženie obdobných pohľadávok je 35,00 Eur. V danom prípade sa jedná
o pohľadávku, ktorá zanikla zo zákona 1. januára 2015.

4. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, aleboprešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú
1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady
na vymoženie obdobných pohľadávok.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto

rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vnikla pred 1. januárom 2015,
a teda s poukazom na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z. z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej
výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok zaniká ex lege 1. januára
2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
exekúciu zastavil.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,

ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky
prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcie zastavená zavinením

oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní okolností
prípadudospelkzáveru,ževpredmetnomprípadeoprávnenémunemožnopričítaťzavineniezastavenia
exekúcie, nakoľko exekúcie bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie zaniklo ex lege. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného na trovy exekúcie,
nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by preto do úvahy prichádzal
povinný, ktorého súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku s
poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak súdny exekútor vykonaným
šetrením majetkových pomerov preukázateľne zistil nemajetnosť povinného, ktorého majetok nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. V nadväznosti na uvedené o náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že
ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na nemajetnosť povinného niet subjektu, ktorý by
trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone

exekúcie,nemusíviesťkprotiústavnýmdôsledkom.Totoriziko,ktoréexekútornesie,jeodôvodnenéado
značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko svýkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za
odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.

13. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že povinný naň nárok nemá, nakoľko v konaní
nevzniesol námietky a zároveň si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z
písomnepodanéhoodvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,ktoho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní
sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho podal.

Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.