Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2006

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Cbs/140/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6003899962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2006:6003899962.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek

senátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.DanielyMaštalířovejvobchodno-právnejvecinavrhovateľa
Víno Nitra, spol. s r.o., Vinárska 1, Lužianky, zast. advokátom JUDr. Jozefom Grmanom, Pribinova 25,
Bratislava 111 proti odporcovi Vitis trade, s.r.o., Sásovská cesta 41, Banská Bystrica, zast. advokátom
JUDr. Eugenom Záthureckým, Bakossova 8, Banská Bystrica v určovacom spore takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že dohoda o prevode práv a povinností zo dňa 27. 6. 1991 uzavretá medzi
Malokarpatským vinárskym podnikom š.p. Pezinok a Víno Nitra, š.p. Nitra je neplatná.

U r č u j e sa , že slovná ochranná známka H. registrovaná pod č. XXXXXX z a n i k l a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 51 000,- Sk na účet advokáta
JUDr. Jozefa Grmana, Pribinova 25, Bratislava 111 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil právo na určenie, že dohoda, ktorú uzavrel Malokarpatský
vinársky podnik, š.p. Pezinok a Víno Nitra, š.p. Nitra dňa 27. 6. 1991 o tom, že majiteľom ochrannej
známky H. bude Malokarpatský vinársky podnik, š.p. Pezinok je neplatná. Zároveň navrhol, aby súd
rozhodol o tom, že ochranná známka H., ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok Úradu

pre vynálezy a objavy ČSSR v roku 1974 pôvodne na majiteľa, ktorými boli Vinárske závody, odborový
podnik Bratislava a neskôr od 19. 12. 1988 Vinárske závody, š.p. Bratislava dňom výmazu Vinárskych
závodov, š.p. Bratislava z podnikového registra zanikla.

Zároveň v návrhu navrhol, aby na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti vyššie uvedenej dohody a o
zániku ochrannej známky H. uložil súd Úradu priemyselného vlastníctva SR vymazať ochrannú známku
H. zapísanú pod č. XXXXXX z registra ochranných známok.

Odporca namietal najmä tú skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky H., keďže k platnému uzatvoreniu takejto dohody
medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a odporcu nikdy nedošlo. Podľa tvrdenia odporcu obsahom
Dohody zo dňa 27. 6. 1991 bola len dohoda dvoch nástupníckych subjektov, ako univerzálnych právnych
nástupcov po pôvodnom majiteľovi ochrannej známky H. o tom, že majiteľom ochrannej známky H. sa
stane odporca a pre navrhovateľa poskytne licenciu. Táto dohoda bola podľa tvrdenia odporcu súčasťou

delimitačného konania, pri ktorom došlo k rozdeleniu majetku, práv a záväzkov, ktoré zo zákona prešli
na právnych nástupcov podľa § 14 ods. 2 Zákona o štátnom podniku. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že
v súčasnosti má zapísané ďalšie tri ochranné známky, ktoré sa vzťahujú na výrobok H. a ktoré prihlásil
ešte v rokoch 1997 až 1999. S prihliadnutím na túto skutočnosť sa právne postavenie navrhovateľa, a toani po kladnom určovacom výroku ohľadom zániku ochrannej známky H., nezmení. Zároveň namietol aj
nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, pretože nepreukázal, že by bolo na neho prešlo
z právneho predchodcu Vinárske závody, š.p. Nitra právo k ochrannej známke H. v čase, keď od Fondu

národného majetku SR kupoval na základe zmluvy o predaji časť podniku. Navrhol preto návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

Krajskýsúdrozhodolrozsudkomč.k.40Cbs/140/2003-112dňa24.3.2004onávrhunavrhovateľatak,že
určil, že dohoda o prevode práv a povinností uzavretá dňa 27. 6. 1991 medzi Malokarpatským vinárskym

podnikom, š.p. Pezinok a Víno Nitra je neplatná. Vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti prvým dvom výrokovým vetám rozhodnutia, ktoré sa týkali určovacieho výroku podali obaja
účastníci odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Obo/249/2004 zo dňa 15. 11. 2005 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajskému súdu uložil, aby v novom konaní vyriešil

existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti dohody o prevode práv a
povinností zo dňa 27.6.1991 a na určení, že ochranná známka H. registrovaná pre Vinárske závody, š.p.
Nitra zanikla. Navrhovateľ musí preukázať v čom vidí to, že bez určenia či tu právny vzťah je alebo nie,
je jeho postavenie neisté a aké jeho právo je bez takéhoto určenia ohrozené.

Krajský súd prejednal vec a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením Obvodného súdu
Bratislava 1 zo dňa 10.5.1991, rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR č. 1997/1991-
SOOP zo dňa 25.3.1991, zakladacou listinou MPaV SR zo dňa 26.3.1991 pre VÍNO NITRA, š.p. Nitra,
zakladacou listinou MPaV SR zo dňa 26.3.1991 pre Malokarpatský vinársky podnik, š.p. Pezinok,
výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, vložka č. 423/B o výmaze Vinárskych

závodov, š.p. Bratislava a o zápise jeho právnych nástupcov od 1.4.1991, výpisom z ÚPV SR pre
ochrannú známku H. registrovanú pod č. XXXXXX zapísanú ku dňu 25.10.1974, dohodou zo dňa
27.6.1991 uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, záznamom z rokovania
medzi VÍNO, š.p. Košice a VÍNO PROGRES, š.p. Bratislava zo dňa 2.7.1991, záverečnou správou
o celkovom priebehu delimitácie zanikajúceho štátneho podniku Vinárske závody, š.p. Bratislava zo

dňa 2.7.1991, záznamom z rokovania VÍNO PRODUKTU, š.p. Bratislava a VÍNO PROGRESU, š.p.
Bratislava zo dňa 8.7.1991, listom delimitátora adresovanom Federálnemu úradu pre vynálezy a objavy
Praha 1 zo dňa 3.12.1991, odpoveďou z FÚ pre vynálezy Praha 1 zo dňa 6.1.1992, rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 21.9.1995 o zrušení Malokarpatského vinárskeho podniku,
š.p. Pezinok ku dňu 30.9.1995 bez likvidácie, dožiadaním patentovej kancelárie na ÚPV ČR zo dňa

5.10.2001, odpoveďou ÚPV ČR zo dňa 22.10.2001, dožiadaním VÍNO NITRA, s.r.o. adresovaného
Ministerstvu pôdohospodárstva SR zo dňa 16.11.2000, odpoveďou z Ministerstva pôdohospodárstva SR
zo dňa 17.11.2000, zmluvou o predaji časti podniku č. 1868/1997 uzavretou medzi FNM a PYRAMÍDA
ZOBOR, spol. s r.o. Lužianky, podaním navrhovateľa zo dňa 20.3.2006, podaním odporcu zo dňa
27.3.2006avýsluchomúčastníkov,zktorýchzistil,žepodľarozhodnutiaMinisterstvapoľnohospodárstva

a výživy SR č. 1997/1991-SOOP zo dňa 25.3.1991 došlo v súlade s ust. § 14 ods. 1 a 2 a § 15 ods. 1
písm. a/ zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku platného k 31. 3. 1991 k zániku štátnej hospodárskej
organizácie pod názvom Vinárske závody, š.p. Bratislava, a to bez likvidácie ku dňu 1.4.1991. Bývalý
štátny podnik Vinárske závody sa tak rozdelil na 9 štátnych podnikov, ktoré boli zapísané do obchodného
registra na základe zakladacej listiny Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR zo dňa 26.3.1991

rovnako ku dňu 1.4.1991. Na zakladané štátne podniky prešiel majetok a záväzky Vinárskych závodov,
š.p. Bratislava v rozsahu, ktorý dovtedy slúžil bývalým závodom zaniknutého štátneho podniku.

Podľa zakladacej listiny MPaV SR o založení š.p. VÍNO NITRA - právneho predchodcu navrhovateľa
prešiel na novovzniknutý štátny podnik všetok majetok a záväzky, ktoré slúžili závodu v Nitre, okrem

prevádzky Sereď, a to vo výške kmeňového majetku stanoveného podľa oceňovacieho protokolu
upresneného v delimitačnom protokole k 31.3.1991. Medzi základný predmet činnosti navrhovateľa
patril okrem iného aj export a import vína, nízkoalkoholických a nealkoholických nápojov, výroba a
predaj vermutov, hroznového vína, prírodného, šumivého, dezertného a dezertno-koreneného, výroba
nealkoholických a nízkoalkoholických nápojov na báze hrozna, ovocných a zeleninových štiav.

Na Malokarpatský vinársky podnik, š.p. Pezinok, právneho predchodcu odporcu, prešiel na základe
zakladacej listiny zo dňa 26.3.1991 majetok a záväzky Vinárskych závodov, š.p. Bratislava, ktoré zanikli
rozdelením v rozsahu doteraz slúžiacom závodu v Pezinku vo výške kmeňového majetku, stanovenéhopodľa oceňovacieho protokolu upresneného delimitačným protokolom k 31.3.1991. V predmete činnosti
tohto podniku, okrem iného bola aj výroba nealkoholických nápojov na báze spracovania hrozna, ovocia
a zeleniny a výroba sýtených nápojov a nízkoalkoholických nápojov z hrozna, ovocia a zeleniny a v ich

kombinácii.

Na základe rozhodnutia prezídia FNM SR č. 228/1995 o privatizácii časti podniku VÍNO NITRA, š.p.
so sídlom Lužianky a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o zrušení štátneho podniku
bez likvidácie prešli na základe zmluvy o predaji časti podniku č. 1868/1997 uzavretej medzi FNM

SR a PYRAMÍDA ZOBOR, spol. s r.o., Lužianky na nadobúdateľa vlastnícke práva k časti majetku
podniku VÍNO NITRA, š.p. so sídlom Vinárska 1, Lužianky, a to týkajúce sa prevádzky Nitra - Lužianky,
Gbelce, Zobor, Želiezovce a Chata Bojnice. Podľa rozhodnutia prezídia FNM SR č. 228/1995 zo dňa
7.9.1995 bol schválený priamy predaj časti podniku VÍNO NITRA, š.p. so sídlom Lužianky k vyššie
uvedeným prevádzkam tak, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným
prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju

povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku VÍNO NITRA, š.p. so sídlom Lužianky, a to podľa
stavu, ktorý bol zachytený v evidencii podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Zmluva o predaji časti
podniku nadobudla účinnosť 1.5.1997.

Podľa tvrdenia navrhovateľa došlo v priebehu mesiaca po podpísaní tejto zmluvy k zmene obchodného

mena nadobúdateľa z PYRAMÍDA ZOBOR, spol. s r.o. na VÍNO NITRA, spol. s r.o. s tým istým sídlom.

Na strane odporcu došlo na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 21.9.1995
pod číslom 8186/1995-420 k zrušeniu Malokarpatského vinárskeho podniku, š.p. Pezinok, pričom časť
majetku tohto podniku v rozsahu prevádzok Pezinok, Pálenica Pezinok, Zámocká vináreň, Trnava

a Hlohovec prešli v účtovnej hodnote k 31.12.1994 vrátane práv a povinností, záväzkov známych i
neznámych viažucich sa k tejto časti, okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov ku dňu 1.10.1995 na FNM SR, pričom
tohto istého dňa odpredal FNM SR majetok a previedol všetky práva a záväzky známe i neznáme na
Malokarpatský vinársky podnik, a.s. Pezinok. Ku dňu 30.9.1995 bol Malokarpatský vinársky podnik, š.p.

Pezinok z obchodného registra vymazaný.

Podľa oznámenia Federálneho úradu pre vynálezy v Prahe bol ako majiteľ ochrannej známky H., potom
ako bol Vinársky podnik, š.p. Bratislava z podnikového registra vymazaný, zapísaný Malokarpatský
vinársky podnik, š.p. Pezinok, a to spätne k 1.4.1991. V súčasnej dobe je ako majiteľ zapísaný odporca,

ktorý na základe prevodu práv k ochrannej známke H. z Malokarpatského vinárskeho podniku, a.s.
Pezinok získal práva majiteľa ochrannej známky H..

Podľa tvrdenia navrhovateľa bol zápis právneho predchodcu odporcu - Malokarpatský vinársky podnik,
š.p. Pezinok, ako majiteľa ochrannej známky H. do registra ochranných známok vedeného vtedy

Federálnym úradom pre objavy a vynálezy Praha, vykonaný protiprávne. Navrhovateľ v konaní tvrdil,
že neexistovala žiadna platne uzavretá dohoda o prevode práv k ochrannej známke medzi pôvodne
zapísaným majiteľom Vinárske závody, š.p. Bratislava a Malokarpatským vinárskym podnikom, š.p.
Pezinok. K zápisu právneho predchodcu odporcu do registra ochranných známok došlo len na základe
neukončeného delimitačného protokolu a dohody zo dňa 27.6.1991, ktoré však nespĺňali základné

zákonné predpoklady pre to, aby mohol byť prevod práv k ochrannej známke H. zapísaný do registra
Federálneho úradu pre objavy a vynálezy v Prahe platne. Poukázal na tú skutočnosť, že delimitácia,
tak ako delimitátor listom dňa 31.7.1991 zakladateľovi - Ministerstvu pôdohospodárstva SR oznámil,
nebola pokiaľ ide o ochrannú známku H. a o jej prevod a ani prechod dokončená. Zápisy, ktoré boli
súčasťou záverečného protokolu o delimitácii podpísané 2.7.1991 právnymi nástupcami zaniknutého

štátneho podniku nasvedčovali tomu, že nároky viacerých právnych nástupcov vo Vinárskom závode
š.p., Bratislava neboli vo vzťahu k ochrannej známke H. vyriešené. Nesúhlas s prevedením ochrannej
známky H. len na právneho predchodcu odporcu vyjadrili aj iní právni nástupcovia, než navrhovateľ.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že právny predchodca navrhovateľa vyjadril súhlas s tým, aby
mu Malokarpatský vinársky podnik, š.p. Pezinok udelil licenciu na výrobu nealkoholických nápojov

označovať tieto ochrannou známkou H.. Takýto právny úkon - dohoda zo dňa 27.6.1991, uzavretá
len medzi právnymi nástupcami zaniknutého štátneho podniku nemôže byť preto platným právnym
úkonom, keďže ide o prevod práv k ochrannej známke. Svoje tvrdenie oprel najmä o tú skutočnosť, že
Vinársky podnik, š.p. Bratislava v čase uzatvárania tejto dohody, dňa 27.6.1991, už neexistoval a bolz podnikového registra vymazaný. Z tohto dôvodu zastával aj názor, že ochranná známka so zánikom
štátneho podniku a tým aj jeho právnej subjektivity zanikla.

Naliehavosť právneho záujmu preukazoval navrhovateľ aj tým, že doteraz existuje pochybnosť o tom,
kto je majiteľom ochrannej známky H., keďže ani na jedného z právnych nástupcov toto právo platne
neprešlo. Bude preto potrebné rozhodnúť o vlastníckych vzťahoch tak, aby bola zabezpečená právna
istota vo vzťahu k majiteľstvu ochrannej známky H., pokiaľ sa majiteľstvo dotýka právnych nástupcov.

Odporca poukázal na tú skutočnosť, že v registri ÚPV SR má zapísané viaceré ochranné známky H., a
to ako kombinovanú ochrannú známku pod číslom XXXXX, XXXXXX, tak aj slovnú ochrannú známku
pod číslom XXXXXX, a to od 16.1.2001. Navrhovateľ preto podľa jeho názoru nepreukázal naliehavosť
právneho záujmu na určení neplatnosti dohody ohľadom prevodu ochrannej známky H., ako aj na
určení, že ochranná známka H. zanikla, keďže ani kladný výrok rozhodnutia v tomto konaní by na jeho
postavenie nemali žiaden rozhodujúci vplyv. Zároveň uviedol, že dohoda z 27.6.1991 bola len dohodou

univerzálnych právnych nástupcov o tom, že majiteľom ochrannej známky bude odporca a že tento
poskytne licenciu pre navrhovateľa, avšak táto dohoda nemá náležitosti dohody o prevode ochrannej
známky, a preto ani k prevodu práv a povinností k ochrannej známke H. nemohlo dôjsť. Táto dohoda
bola len súčasťou delimitačnej dohody, v ktorej sa postavenie odporcu ako majiteľa ochrannej známky
H. žiadnym spôsobom nespochybnilo. Tvrdil tiež, že ochranná známka H. nezanikla, ale prešla na neho

po zániku Vinárskych závodov š.p., Bratislava ako na univerzálneho právneho nástupcu.

Krajský súd doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia NS SR k otázke preukázania naliehavého
právneho záujmu zo strany navrhovateľa na určení, že dohoda o prevode práv a povinností uzavretá
dňa 27. 6. 1991 medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a odporcu je neplatná a že ochranná

známka H. registrovaná pod č. XXXXXX v registri ÚPV SR zanikla. Navrhovateľ v konaní tvrdil a
dostatočne preukázal, že pri skúmaní naliehavosti právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c)
O.s.p. je naliehavosť potrebné skúmať vo vzájomnej kontinuite všetkých výrokov, o ktorých v návrhu
na začatie konania navrhol rozhodnúť. Navrhovateľ od začiatku tvrdil, že existuje stav právnej neistoty
medzi ním a odporcom v tom, či má alebo nemá, a to po takmer 25 rokoch označovania právo naďalej

označovať svoje výrobky označením H.. Vychádzal pritom z faktického stavu a z porovnania právneho
postavenia navrhovateľa pred podaním tohto návrhu na určenie a prípadným kladným určovacím
výrokom, ktorým by jeho návrhu bolo vyhovené. Zdôraznil, že nesleduje týmto návrhom takú zmenu
jeho právneho postavenia, aby sa stal majiteľom ochrannej známky H., ale sleduje len odstránenie
neistoty tak, aby mohol naďalej označovať svoje výrobky označením H.. Táto neistota vznikla u neho

po vydaní rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým mu bolo zakázané používať označenie zhodné
alebo zameniteľné s ochrannou známkou H. a bolo mu zakázané pokračovať vo výrobe nealkoholických
nápojov označovaných už jeho predchodcom označením H.. Takmer 25 rokov vyrábal nealkoholické
nápoje podľa tej istej technológie a podľa tých istých zaužívaných technologických postupov a receptúr,
ktoré používal pôvodný majiteľ ochrannej známky H. už od r. 1974 bez toho, že by mu bol niekto v

označovaní svojich výrobkov označením H. bránil. Dohoda o prevode práv k ochrannej známke H.
č. XXXXXX, ktorá bola podkladom pre zápis právneho predchodcu odporcu, a následne odporcu ako
majiteľa ochrannej známky H. č. XXXXXX, a to aj na základe nekompletného delimitačného protokolu do
registra Federálneho úradu pre vynálezy a objavy v Prahe, nemohla byť nikdy takým platným právnym
úkonom, na základe ktorého by takéto právo odporcu bolo mohlo vzniknúť.

Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu bola
7. 6. 1995 uzavretá licenčná zmluva na používanie ochrannej známky H. navrhovateľom, ktorá bola
k 30. 6. 1997 odporcom vypovedaná. Od zrušenia štátneho podniku Vinársky podnik, Bratislava až
do tohto času nebol navrhovateľ zo strany odporcu pri označovaní svojich výrobkov označením H.

nijako obmedzovaný. Dovtedy neexistovala ani neistota u neho v tom, že by nebol oprávnený označenie
H. používať. Až po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Nitre nastal u navrhovateľa stav právnej
neistoty v tom, či používanie označenia H. ním samotným, a aj jeho právnymi predchodcami Víno Nitra,
š.p. Nitra od 1.4.1991 skutočne porušovalo práva odporcu, ak právne na odporcu právo k majiteľstvu
ochrannej známky H. neprešlo. Aj keď odporca vystupoval vo vzťahu k navrhovateľovi v postavení

majiteľa ochrannej známky H., a to podľa dohody zo dňa 27. 6. 1991 a následného zápisu do registra
ochranných známok FÚ pre vynálezy a objavy Praha navrhovateľ tvrdil, že zánikom štátneho podniku
Vinárske závody š.p. Bratislava, ako pôvodného majiteľa ochrannej známky a jeho rozdelením k 1.
4. 1991 tým, že nedošlo k rozdeleniu celého jeho majetku, pretože sa platne nerozhodlo na koho saprevádza, príp. na koho prechádza právo k ochrannej známke H. a ani sa nerozhodlo, kto z právnych
nástupcov vstupuje do práv zaniknutého majiteľa ochrannej známky H..

Účelom tejto žaloby bolo podľa tvrdenia navrhovateľa dosiahnuť nielen určenie neplatnosti dohody o
prevode práv k ochrannej známke H. a určenie zániku ochrannej známky H., ale aj to, aby takéto
rozhodnutie bolo podkladom pre ÚPV SR, ktorý by na jeho základe doteraz protiprávne zapísanú
ochrannú známku H. č. XXXXXX na odporcu z registra ochranných známok vymazal. K výmazu by
tak došlo s účinkami do minulosti, ex tunc, čo by znamenalo, že od 1. 4. 1991, t.j. od zániku š.p.

Vinárske závody Bratislava, by bola zaniknutá aj ochranná známka H. a ktokoľvek by bol mohol používať
označenieH.,atedanielennavrhovateľ,odporcaaleajtretieosoby,pretožebytakétooznačenieprestalo
byť chránené. Dosiahnutie takéhoto právneho stavu by pre odporcu znamenalo, že by mohol ako držiteľ
nezapísaného označenia H. súbežne s odporcom, ktorý by bol právne aj fakticky v rovnakom právnom
postavení ako navrhovateľ, používať označenie H. bez toho, že by takýmto používaním označenia H.
zasahoval do práv tretích osôb. Zdôraznil tiež, že jeho právne postavenie nebolo do roku 1997 právne

neisté, pretože mohol nerušene označovať ním vyrábané výrobky označením H.. Uplynutím lehoty 31.
12. 1997 po zrušení licenčnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a následne vydaním
rozhodnutia, ktorým označovanie výrobkov označením H. bolo navrhovateľovi zakázané, sa jeho právne
postavenie podstatne zmenilo. Týmto okamihom nastal právny základ k tomu, aby si svoje právo držiteľa
nezapísaného označenia H. mohol do budúcna nielen chrániť, ale aj zabezpečiť. Na tejto skutočnosti

nemení nič to, že odporca si v roku 1997 prihlásil, a už sa aj stal majiteľom ďalších troch ochranných
známok zhodného názvu H., pretože navrhovateľ takmer 25 rokov sústavne a nepretržite používal
označenia H. na svojich výrobkoch, a to skôr, než odporca podal prvú prihlášku na zápis označenia
ako ochrannej známky H. na ÚPV SR. Keďže sa tak stalo až 30. 10. 1997 musel by odporca používanie
označenia H., ktoré sa stalo príznačným pre výrobky navrhovateľa oveľa skôr, strpieť.

Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 111/1990 Zb. platného k 31. 3. 1991, k rozdeleniu, zlúčeniu alebo splynutiu
podniku dochádza na základe rozhodnutia zakladateľa (zakladateľov) dňom zápisu do podnikového
registra. Návrh na zápis podáva zakladateľ; v prípade splynutia podnikov ten zo zakladateľov, ktorý bude
voči novovzniknutému podniku vykonávať funkciu zakladateľa (§ 17 ods. 2).

Podľa ods. 2 cit. ust., rozdelený podnik zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú v rozsahu určenom
zakladateľom na novovzniknuté, prípadne preberajúce podniky.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 111/1990 Zb. platného k 31. 3. 1991, podnik zaniká:

a) rozdelením, zlúčením, splynutím, zrušením bez likvidácie;
b) likvidáciou zrušeného podniku.

Podľaods.2cit.ust.,zánikpodnikunastávanazákladeskutočnostíuvedenýchvodseku1dňomvýmazu
podniku z podnikového registra. Návrh na výmaz podniku z podnikového registra podáva zakladateľ,

prípadne likvidátor.

Podľa ods. 3 cit. ust., pri zániku podniku zrušením bez likvidácie urobí zakladateľ opatrenia o všetkom
jeho majetku a záväzkoch. Ak tak neurobí, vykoná sa likvidácia podniku podľa osobitných predpisov.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 55/1997 Z.z. platného k 31. 12. 1997, práva a vzťahy z ochranných známok
zapísaných do registra pred účinnosťou tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto
práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa
predpisov platných v čase ich vzniku.

Podľa § 28 ods. 2 písm. c) cit. zák., majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak jeho držiteľ používa v
tom istom rozsahu zhodné alebo zameniteľné nezapísané označenie a ak sa toto označenie používaním
v obchodnom styku v Slovenskej republike, ktoré sa začalo najmenej dva roky pred podaním prihlášky,
stalo príznačné pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby svojho držiteľa.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 174/1988 Zb. platného k 30. 5. 1991, majiteľ ochrannej známky môže svoje
právo k ochrannej známke previesť úplne alebo sčasti písomnou zmluvou na právnickú alebo fyzickú
osobu, ktorá je spôsobilá podľa § 8 byť majiteľom ochrannej známky.Podľa ods. 2 cit. ust, na uzavretie zmluvy o prevode práva k ochrannej známke je potrebný súhlas Úradu.

Podľa ods. 5 cit. ust., právo k ochrannej známke prechádza na nového majiteľa v prípadoch, ktoré
ustanovujú osobitné právne predpisy. Prechod práva k ochrannej známke nie je prípustný v prípadoch
uvedených v odseku 4.

Podľa § 22 cit. zák, právo k ochrannej známke zaniká:

a) uplynutím ochrannej doby, ak sa zápis ochrannej známky neobnoví (§ 13 ods. 3),
b) zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej známke nebolo
prevedené alebo ak neprešlo na nového majiteľa,
c) vyhlásením majiteľa ochrannej známky, že sa svojho práva vzdáva; právo zaniká dňom, keď
vyhlásenie dôjde Úradu,
d) rozhodnutím o výmaze ochrannej známky z registra.

Podľa § 39 OZ , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c) OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný vystupovať v
tomto spore, keďže vstúpil do všetkých práv jeho právneho predchodcu Vinárske závody, š.p. Nitra na
základe Zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR a ním, a teda vstúpil aj do práv na používanie

nezapísaného označenia H., ktoré jeho právny predchodca používal preukázateľne minimálne od jeho
vzniku ako štátneho podniku, t.j. od roku 1988 do 29. 4. 1997.

V prevádzke ZOBOR sa už viac ako 20 rokov vyrába nealkoholický nápoj označovaný označením H.,
ktoré však na základe rozhodnutia súdu nesmie navrhovateľ v súčasnosti používať na označovanie

svojich nealkoholických výrobkov.

Predajom podniku právneho predchodcu navrhovateľa prešlo na navrhovateľa právo na faktické
vyrábanie výrobku - nealkoholického nápoja na tom istom technologickom zariadení a na základe tej
istej receptúry, ako to robil jeho právny predchodca. Keďže sa používanie označenia H. viaže nie na

výrobcu, ale na výrobok práve preto, aby ním jeden výrobca odlíšil svoj výrobok od výrobku iného
výrobcu, prešlo právo označovať výrobky navrhovateľa označením H. na navrhovateľa podľa § 476 a §
479 Obch. zák. automaticky. Pre označenia, ktoré nie sú chránené zápisom do registra ÚPV SR, avšak
sa stali pre ich držiteľa používateľa príznačné, neplatí § 16 zák. č. 92/1991 Z.z. v znení platnom ku
dňu uzatvárania zmluvy o predaji podniku medzi FNM SR a navrhovateľom, keďže sa pre nezapísané

označenia nevyžaduje na ich prevod písomný úkon. Tieto prechádzajú v rámci celého majetku na
nadobúdateľa priamo na základe zákona v zmysle § 476 Obch. zák. a nasl.

Aj keď je rozlišovacia funkcia typická najmä pre ochrannú známku, ktorá je označením registrovaným,
je nutné zdôrazniť, že rovnakú funkciu aj účel spĺňa aj nezapísané označenie, ktoré má v niektorých

prípadoch, a to najmä pri preukazovaní časovej priority silnejšie postavenie, ako ochranná známka, aj
keď je riadne registrovaná. Podľa názoru súdu navrhovateľ preukázal, že má naliehavý právny záujem
na určení tak neplatnosti dohody zo dňa 27. 6. 1991, ako aj zániku ochrannej známky H., tak ako to
predpokladá ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože v prípade kladných určovacích výrokov, ktoré by odstránili
stav neistoty v jeho právnom postavení ako držiteľa a používateľa nezapísaného označenia H.. Na jeho

nealkoholických výrobkoch by mohol naďalej používať označenie H., čo oproti doterajšiemu stavu, kedy
musí rešpektovať zákaz vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v NITRE je podstatnou zmenou v
jeho právnom a aj faktickom postavení.

Vo vzťahu k odporcovi má tak navrhovateľ minimálne rovnaké práva označovať svoj výrobok označením

H., ako aj navrhovateľ, a to aj napriek tomu, že tento má označenie H. chránené tromi ochrannými
známkami. K zápisu jeho troch ochranných známok do registra došlo v čase, kedy platil zákon č. 55/1997
Z.z. o ochranných známkach, ktorý v ustanovení § 28 počíta aj s obmedzením práv majiteľa ochranných
známok aj napriek tomu, že ich riadne nadobudol.Po zrušení š.p. Vinárskych závodov Bratislava bol ako výlučný majiteľ práv k ochrannej známke H.
zapísaný právny predchodca odporcu - Malokarpatský podnik š.p. Pezinok. K jeho zápisu došlo na

základe dohody zo dňa 27. 6. 1991, neukončeného delimitačného protokolu a zakladacej listiny, ktoré
však na platný prevod ochrannej známky nemohli stačiť. Výsledky delimitačného konania, vrátane
správy likvidátora nasvedčujú tomu, že o prevode práva k ochrannej známke H. nebolo zakladateľom
právoplatne rozhodnuté. Potvrdzuje to aj list Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 17. 11. 2000,
z ktoré je zrejmé, že právo označovať nealkoholický nápoj názvom H. medzi právnych nástupcov

rozdelené nebolo a prechod tohto práva je v delimitačnom protokole označený ako neukončený. Žiadna
zmluva o prevode ochrannej známky H. zo zaniknutého štátneho podniku na ktoréhokoľvek z právnych
nástupcov vyhotovená nebola. K zápisu odporcu ako majiteľa ochrannej známky H. došlo dňa 22. 8.
1991 so spätnými účinkami od 1. 4. 1991.

V konaní súd zistil, že dohoda zo dňa 27. 6. 1991 nespĺňa náležitosti dohody o prevode práv k ochrannej

známke tak, ako to stanovuje § 16 zák.č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach. Táto dohoda bola
uzavretá medzi subjektmi, z ktorých ani jeden nebol v tom čase majiteľom ochrannej známky, a teda
nemohol byť ani prevodcom práv k nej. V čase jej uzatvárania už prevodca Vinársky podnik š.p.
Bratislava, ktorý bol stále zapísaný v registri ochranných známok ako majiteľ, už právne neexistoval. Ku
dňu 1. 4. 1991 potom ako zakladateľ rozhodol o prechode všetkých práv a povinností z jeho bývalých

závodov na novovzniknuté štátne podniky bol ku dňu 10. 5. 1991 z podnikového registra vymazaný. V
dohode tak chýba prevodca - majiteľ ochrannej známky H., ktorý jediný mal právo prevádzať akékoľvek
svoje práva na iné subjekty. Podľa zistenia súdu ani jeden z účastníkov dohody nebol splnomocnený
konať v mene pôvodného majiteľa, takže obidve zmluvné strany mohli byť len v pozícii nadobúdateľov
práv k ochrannej známke H.. Ani jeden z nich nebol oprávnený za pôvodného majiteľa rozhodovať o

ďalšom prevode práv a ani práva k ochrannej známke H. prevádzať a následne ani poskytovať licenciu.
Z vyššie uvedených dôvodov je preto dohoda uzavretá medzi dvomi právnymi nástupcami pre rozpor s
ust. § 16 zák. č. 174/1988 Zb. právnym úkonom podľa § 39 OZ absolútne neplatným.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na určenie, že ochranná známka H. zanikla dospel súd po opätovnom

posúdení veci k záveru, že Vinárske závody š.p. Bratislava, pre právneho predchodcu ktorých bola
ochranná známka H. v r. 1974 registrovaná a ktoré boli ako majiteľ ochrannej známky k 1. 4. 1991
zapísané v registri, boli na základe rozhodnutia zakladateľa ku dňu 1. 4. 1991 zrušené bez likvidácie,
rozdelením na 9 samostatných štátnych podnikov, na ktoré však ochranná známka H. neprešla.
Táto skutočnosť vyplýva najmä z delimitačného protokolu, záverečnej správy likvidátora a stanovísk

zakladateľa, podľa ktorých zakladateľ aj napriek tomu, že bol povinný o prechode ochrannej známky H.
rozhodnúť, tak neurobil. Na navrhovateľa ako aj na odporcu, ako na právnych nástupcov tak prešiel jeho
majetok a záväzky len v takom rozsahu, v akom slúžili bývalým závodom štátneho podniku Vinárske
závody Bratislava, sídliacim v Nitre a v Pezinku ku dňu 1. 4. 1991. Súd tak dospel k záveru, že zánikom
štátneho podniku Vinárske závody Bratislava a ich výmazom z podnikového registra pred rozhodnutím

o prechode, prípadne o prevode ochrannej známky H. č. XXX XXX na niektorého z právnych nástupcov,
došlo aj k zániku právnej subjektivity pôvodného majiteľa ochrannej známky, a tým aj k zániku ochrannej
známky samotnej. Takýto záver korešponduje s ust. § 22 písm. c) zák.č. 174/1988 Zb.

Z vyššie uvedených dôvod preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že Dohoda uzavretá dňa 27. 6.

1991 je právnym úkonom absolútne neplatným a že ochranná známka H. zánikom Vinárskych závodov
š.p. Bratislava zanikla.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich navrhovateľovi, ktorý bol v konaní
plne úspešný. Trovy navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 4 000,- Sk za podaný

návrh a 4 000,- Sk za podané odvolanie. Súd priznal navrhovateľovi aj odmenu pre advokáta JUDr.
Jozefa Grmana vo výške zaokrúhlene 43 000,- Sk.

Odmena pozostáva z 3 úkonov po 1 280,- Sk podľa § 13 ods. 6 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách
advokátov, z 5 úkonov po 1 360,- Sk podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaní pred

odvolacím súdom dňa 15. 11. 2005, 1-krát 1 154,- Sk a z 2 úkon po 1 260,- Sk za písomné podanie na
súd zo dňa 20. 3. 2006 a za účasť na pojednávaní dňa 29. 3. 2006. Súd priznal právnemu zástupcovi aj
režijný paušál vo výške 3-krát 128,- Sk, 5-krát 136,- Sk, 1-krát 150,- Sk a 2-krát 164,- Sk a 19 % DPH vo
výške 2 720,- Sk. Zároveň mu priznal cestovné, vrátane náhrady za stratu času za účasť na pojednávanídňa 3. 3. 2004 a 24. 3. 2004 po 8 564,- Sk a za účasť na pojednávaní vrátane náhrady za stratu času
dňa 29. 3. 2006 vo výške 7 292,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.