Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011482
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116011482.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. G. G., pre
prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/, odsek
3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a/ a § 138 písm. h/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2017 sp.

zn. 15T/62/2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 4 Pv 121/13/2207-87 zo dňa
11.08.2016 pre prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 156 odsek 1, odsek

2 písm. a/, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a/ a § 138 písm. h/
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, odsek
2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/, písm. h/ Trestného zákona, ktorých sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca január 2013 najneskôr do 10. januára 2013 v A. V. na

Z. Q. X/XXXX v T. ako vychovávateľ tohto zariadenia v rozpore s ustanovením § 3 písm. r/ zákona
NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, ktorým sa zakazuje
používať všetky formy telesných trestov, vošiel počas vyučovania do triedy, v ktorej sedel mladistvý
chovanec reedukačného centra A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D., G. ulica XXXX/X, tohto
vyvolal z triedy na chodbu kde vytiahol prútený praker, s ktorým A. M. niekoľkokrát udrel po chrbte,
pričom A. M. kričal a prosil vychovávateľa, aby ho nebil, následne chovanca A. M. vrátil späť do triedy v

dôsledku čoho mu spôsobil zranenie plošné začervenanie kože chrbta vpravo v oblasti medzi chrbticou
a pravou lopatkou a pod pravou lopatkou o rozmere asi 15x15 cm, pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta,
výraznejšie pruhovité začervenanie asi 8-9 cm dole, prebiehajúce šikmo nahor k chrbtici a dva bledšie
pásovité pruhy nachádzajúce sa v oblasti strednej časti pravej lopatky s dobou liečenia do 1 týždňa,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného A. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom
R. - D., G. č. XXXX/X, prechodne bytom A., N.. X, Maďarská republika, t.č. v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a domáhal sa jeho zrušenia

postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.Namietal, že rozsudok okresného súdu je nezákonný, nakoľko jednostranne vyhodnotil dôkaznú situáciu
v prospech obžalovaného. Dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného spochybnil, keď uviedol,
že niektoré svedecké výpovede bývalých chovancov A. V. T., ktoré by mohli podporovať obžalobu,

súd nepovažoval za dôveryhodné, pričom za nedôveryhodných svedkov označil F. H. a G. T., ktorí
jednoznačne preukazovali spáchanie skutku obžalovaným. Súd nevyhodnotil v prospech poškodeného
svedeckú výpoveď svedka G. L., G. R., F. H. a G. T. - chovancovi A. V. T., ktorí potvrdili, že na
vlastné oči videli aj počuli, že obžalovaný vyvolal poškodeného M. na chodbu, potom bolo počuť
buchot, poškodený začal revať, kričal nebite ma, keď sa po chvíli vrátil do triedy bol uplakaný a

ukazoval zranenia na chrbte, kde mal pásiky do červena, ktorých mohlo byť asi 5, aj kruhy. Taktiež
súd spochybnil výpovede svedkov R. R., R. G., F. V. a F. N. - matky poškodeného, len preto, že ich
považuje za nevierohodných z dôvodu príbuzenského vzťahu s poškodeným. Na výpoveď samotného
poškodeného súd neprihliadal vôbec, túto odignoroval. Na rozdiel od toho u svedkov - zamestnancov
A. V. T., nevyslovil súd pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí, pričom z dôvodu kolegiálneho vzťahu
s obžalovaným mohol mať o nich pochybnosti. H. svedkovia - chovanci A. V. T. potvrdili, že v A. V. sa

nachádzal praker, ktorý zhodne popísali a tiež na čo slúžil a znalec z odboru zdravotníctva v podanom
znaleckom posudku na zranenia poškodeného okrem iného uviedol, že dva bledšie červené pásové
kruhy nachádzajúce sa v oblasti strednej časti prvej lopatky, priečne uložené, horný asi 8 cm dlhý a
pod ním asi 3 až 4 cm nižšie dolný, menej výrazný, asi 5 cm dlhý, čo môže svedčať o pásovom menej
výraznom pomliaždení chrbta, pričom sa jedná o známky čerstvého zranenia, ktoré mohlo vzniknúť deň

vyhotoveniafotodokumentácie,resp.deňpredjejvyhotovenímt.j.10.01.2013, akmechanizmuzranenia
znalec uviedol, že pruhovité začervenania chrbta mohli vzniknúť priamym kontaktom chrbta s tvrdým,
tupým, tupo-hranatým, prípadne oblým predmetom, pričom sa mohlo jednať o predmet typu palice.
Znalec nevylúčil, že to nemohol byť napríklad aj praker i keď tvar pomliaždenín na chrbte poškodeného
takémutopredmetunezodpovedáanajpravdepodobnejšiesajednalooúder,prípadneúderypredmetom

typu palice vedené do oblasti chrbta poškodeného. Pád a náraz chrbta na tvrdý tupý predmet pri vzniku
výraznejších kruhovitých začervenaní je menej pravdepodobný, aj keď z medicínskeho hľadiska sa nedá
jednoznačne vylúčiť. Za významné považuje konštatovanie znalca, že je málo pravdepodobné, že by si
poškodený všetky uvedené zranenia spôsobil sám. Praker má aj rúčku, ktorá zodpovedá tvaru palice.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora navrhol
toto odvolanie ako nedôvodné zamietnuť s tým, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, pretože dôvodných pochybností o útoku obžalovaného na osobu
poškodeného je tak veľa, že neumožňujú prijať záver o tom, že sa skutok stal. Poukázal na to, že súd
I. stupňa vyhodnotil jednotlivé dôkazy a uviedol, prečo nepovažoval za vierohodnú výpoveď svedka G.

L., ktorý vypovedal, že mu poškodený ukazoval zranenia na svojom chrbte, hoci samotný poškodený
uviedol, že v A. V. nikomu svoje zranenia neukazoval. Navyše svedok vypovedal o pásoch aj o kruhoch
na chrbte poškodeného, hoci podľa znaleckého posudku poškodený žiadne zranenia v tvare kruhov
nemal. Z rovnakých dôvodov je nevierohodná aj výpoveď svedka F. H. a G. T., ktorí na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že poškodený mal odtlačky po celom tele a mal ich od lopatiek smerom dole,

čo taktiež svedčí o tom, že tento svedok zranenia poškodeného nemohol vidieť. Nie je pravdou, že by
súd ignoroval výpoveď poškodeného A. M., ale jeho výpoveď považoval za nevierohodnú z dôvodu,
že uviedol, že s obžalovaným prichádzal do styku skoro každý deň, hoci z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poškodený prišiel s obžalovaným do styku len počas dvoch dní. Poškodený navyše úmysel
utiecťA.centrapojalužskôrakopreddomnelýmútokom,pretožesámnahlavnompojednávanípovedal,

že obžalovaný sa k nemu správal odporne, čo ho len podporilo v jeho rozhodnutí z A. V. utiecť. Súd
I. stupňa správne poukázal na svedeckú výpoveď R. R., ktorá uviedla, že poškodený svoju matku
oklamal alebo v určitých situáciách nehovoril pravdu, keď poškodený mal tejto svedkyni uviesť, že v A.
V. ostať nemôže, lebo ho tam nejaký vychovávateľ bije, doslova ho tam trýzni, čo by si vyžadovalo dlhšiu
interakciu medzi obžalovaným a poškodeným, ku ktorej však objektívne dôjsť nemohlo. Poškodeného v

klamstve podporil aj M. V., ktorý s ním utiekol z A. V., a ktorý tete poškodeného uviedol, že vychovávateľ
si na poškodenom osobitne zvlášť vybíja svoju agresiu, čo by svedčilo o tom, že obžalovaný je agresívny
aj na ostatných chovancov, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Poškodený rovnako klamal
aj svedkyni R. G., ktorej na zastávke uviedol, že v A. V. je to hrozné a že ich tam stále bijú. Vykonaným
dokazovanímbolapreukázanálenexistenciazranenípoškodenéhoalepreukázalosaajto,ženievšetky

zraneniavzniklivrovnakýčaspričompoškodenýneuvádzal,žebyužprednapadnutímobžalovanýmmal
na chrbte nejaké iné zranenie. Niektoré zo zranení poškodeného vznikli nárazom na tupý tvrdý predmet
ako je napríklad stena či zem, mohli tak byť spôsobené niekým iným resp. kombináciou napríklad pádupoškodeného a údermi inej osoby. Poškodený mohol situáciu zneužiť, aby tak mohol odôvodniť svoj
útek z Reedukačného centra.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na písomných
dôvodoch odvolania okresného prokurátora.

Rovnako obhajca obžalovaného zotrval na písomnom vyjadrení.

Krajskýsúdnazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania,natooprávnenouosobou, podľa§317odsek
l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť konania, ktoré im predchádzalo, doplnil dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 20P/145/2012 (č.l.351-353) a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keď na takýto postup mal
splnené podmienky podľa § 293 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku, nakoľko obžalovaný bol na
toto verejné zasadnutie riadne a včas predvolaný, pričom písomným podaním zo dňa 20.03.2018,
ktoré predložil jeho obhajca, sa vzdal účasti na verejnom zasadnutí, a žiadal, aby sa vykonalo v jeho
neprítomnosti.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal

s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti.

Súd I. stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na vykonanie všetkých dostupných
dôkazov, následne tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné
dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil jednotlivé

vykonané dôkazy. Správne posúdil nevieryhodnosť výpovedí tak poškodeného ako aj ďalších svedkov,
na výpovede ktorých poukázal prokurátor v odvolaní, a to predovšetkým s poukazom na to, že sa jedná
o svedkov, ktorí sú buď v príbuzenskom pomere s poškodeným alebo sa jedná o chovancov ústavu.
Títo svedkovia nevypovedali rovnako v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, naviac neboli
bezprostrednými svedkami žalovaného skutku, mali len sprostredkované informácie od poškodeného,

ktorého výpovede sú tiež rozporné. Na rozpory v jednotlivých výpovediach podrobne poukázal súd
I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nemožno rozhodnúť o vine obžalovaného len na
základe prokurátorom označených svedeckých výpovedí, nakoľko tieto ako dôkazy nekorešpondujú
s výsledkami znaleckého dokazovania ohľadom zranení poškodeného. V tejto súvislosti opakovane
krajský súd poukazuje na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Pamulu, z ktorého

vyplýva, že stopy po zraneniach poškodeného nasvedčujú na to, že tieto zranenia nevznikli v rovnakom
čase. Rovnako mechanizmus vzniku týchto poranení nezodpovedá spôsobu útoku prakerom, tak, ako
to popisoval poškodený.

Z hľadiska hodnotenia hodnovernosti výpovede poškodeného a jeho matky doplnil krajský súd

dokazovanie aj oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/145/2012
zo dňa 19.10.2012, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 17P/201/2010 zo
dňa 22.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/60/2011 zo dňa
17.05.2011 bola nad maloletým A. M. nariadená ústavná starostlivosť v E. Tento rozsudok bol zmenenýrozsudkom Okresného súdu Bratislava V 20P/145/2012 tak, že ústavná starostlivosť nad maloletým
sa bude vykonávať v A. V. Q. X, T.. Z odôvodnenia tohto rozsudku krajský súd zistil, že rozhodnutiu
o nariadení ústavnej starostlivosti predchádzali závažné výchovné problémy, ktoré boli dôvodom jeho

opakovanej zmeny základnej školy a liečenia v V. mentálneho zdravia G. v R.. Mal diagnostikovanú
hyperaktivitu a poruchy pozornosti ale jeho správanie bolo poznačené aj vonkajšími vplyvmi. Matka
bola na syna silne emocionálne viazaná, videla ho v pozícii obete, k jeho správaniu bola krajne
nekritická, čo tento zneužíval. Matka bola presvedčená o neadekvátnych postupoch voči jej synovi. Pred
umiestnením do ústavnej výchovy základná škola, ktorú v tom čase navštevoval, opakovane žiadala

o pomoc pri riešení závažných výchovných problémov, ktoré spočívali v tom, že na hodinách neustále
vyrušoval, nepracoval, nenosil si pomôcky, vulgárne sa vyjadroval na adresu pedagógov, spolužiakom
ponúkal cigarety a drogy, z vyučovania sa snažil ujsť, po napomenutí pedagógom reagoval vulgárne,
nekoordinovanými pohybmi, pobehovaním po triede, rozbíjaním vecí okolo seba, kopaním do dverí
a poškodzovaním majetku, ohrozovaním spolužiakov. Po napomenutí dozorujúcim učiteľom reagoval
mimoriadne vulgárne, vyhrážal sa mu „vybavením veci na inom mieste.“ Do 18.10.2012 - 11-krát utiekol

z ústavného zariadenia, v ktorom mal vykonávať ústavnú výchovu.

Odôvodnenie vyššie uvedeného rozsudku nasvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu na dlhodobú
nekritičnosť matky poškodeného k jeho správaniu, na jej tendenciu už v minulosti vnímať jeho osobu
v pozícii obete, ktorá skutočnosť, spolu s ďalšími dôkazmi, odôvodňuje pochybnosti o hodnovernosti

jej výpovede v prejednávanej veci. Nemožno vylúčiť, že si svedkyňa nekriticky osvojila tvrdenia
poškodeného, ani to, že poškodený jednotlivé výpovede konštruoval tak, aby obhájil svoj útek z
reedukačného centra, na ktorý, podľa výsledkov vykonaného dokazovania, sa rozhodol skôr, ako malo
dôjsť k žalovanému skutku.

V súvislosti s vyššie uvedeným dôkazom aj krajský súd poukazuje na znalecký posudok znalca z odboru
psychológie PhDr. Igora Obucha, ktorý bol podaný v prejednávanej veci, ktorý s poukazom na zistené
povahové charakteristicky poškodeného vyslovil, že presnosť jeho konkrétnej výpovede je sporná,
keď vychádzal aj z toho, že presnejšiu rekonštrukciu jeho výpovede nebolo možné s poškodeným
urobiť, reagoval impulzívne bez toho, aby bol ochotný jednotlivé skutočnosti podrobnejšie vysvetliť, či

objasniť, opakoval len, že neklame. Ostatné osobné charakteristiky poškodeného vyplývajúce z tohto
znaleckého posudku podrobne popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa na strane 15
rozsudku, ktoré zistenia považoval aj odvolací súd za rozhodujúce pri hodnotení vierohodnosti výpovede
poškodeného.

Nazákladedostupnýchdôkazov,ktorébolivprejednávanévecivykonanéajkrajskýsúddospelkzáveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Jednotliví svedkovia vypovedajúci v neprospech obžalovaného mali len poškodeným sprostredkované
informácie, neboli očitými svedkami. Pokiaľ svedkovia - chovanci zaregistrovali na chodbe krik
poškodeného po tom, ako ho tam vyvolal obžalovaný, nemožno vylúčiť ani to, že takto reagoval na

napomenutie obžalovaným a to spôsobom ako v obdobných situáciách reagoval v minulosti, čo vyplýva
aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 20P/145/2012.

Zranenia zistené na chrbte poškodeného boli zadokumentované až nasledujúci deň po údajnom
napadnutí obžalovaným. Tieto zranenia podľa znalca MUDr. Pamulu nevznikli v rovnakom čase,

mechanizmus ich vzniku nezodpovedá útoku prakerom ako ho popisoval poškodený, preto konštrukciu,
vyplývajúcu z odôvodnenia odvolania prokurátora o tom, že zranenia mohli vzniknúť úderom rúčkou
prakera, ktorá má charakter palice, považoval krajský súd za nedôvodnú, bez opory vo vykonaných
dôkazoch.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za vecne
správny a zákonný, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.