Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212215259
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2212215259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. L., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Y., D. rad 1, zastúpená U. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., D. G. XX/X, proti manželovi:
Y. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., J. Y. XXX, zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária
- JUDr. Eva Roskošová s.r.o.,Vietnamská 41, Bratislava, IČO: 50 995 456, o rozvod manželstva a
úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. L., nar.
XX.X.XXXX, a R. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
G. R., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, Dolné Bašty 1, Trnava, o odvolaniach navrhovateľky a

manžela proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19. januára 2017, č.k. 9P/159/2012-755, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, určenia výživného, úpravy styku, určenia povinnosti navrhovateľke zaplatiť
znalečné a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov konania
navrhovateľky A. L., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, a manžela Y. L., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzatvorené

dňa 10.3.2007 v Šamoríne, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Šamorín vo zväzku 17.,
ročník 2007, na str. 129, pod por.č. 9. Zároveň upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva a to H. a R. na čas po rozvode tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi
určil povinnosť platiť výživné pre maloletého H. 125 eur mesačne na účet maloletého vedený v S. L.
a.s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Určil tiež otcovi povinnosť platiť výživné pre maloletého
R. vo výške 125 eur mesačne a to na účet maloletého vedený v V. L., a.s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX. Zároveň upravil styk otca s maloletým H. a R. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletými deťmi každý párny víkend nepretržite tak, že je oprávnený si obe deti vyzdvihnúť každý párny
týždeň v piatok najneskôr do 16.00 hod. v priestoroch školskej družiny 1. Základnej školy na Z. ulici
č. XXX vo Y.. Matka je povinná obe maloleté deti na styk otca riadne pripraviť, vrátane ich školských
potrieb. Otec je povinný deti vrátiť v pondelok nasledujúci po tomto víkende najneskôr do 07.45 hod.
v priestoroch 1. Základnej školy na Z. ulici č. XXX vo Y., vrátane školských potrieb a pripravené na
vyučovanie. V prípade, ak sa styk otca s maloletými deťmi nemôže uskutočniť z vážnych dôvodov,

je povinný každý z rodičov, na ktorého strane sa vyskytne prekážka, oznámiť to druhému z rodičov,
podľa možností najneskôr 24 hodín pred termínom styku otca s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie
zároveň určil navrhovateľke aj manželovi povinnosť uhradiť znalcovi Mgr. Karolovi Zabákovi znalečné,
každému vo výške 235,65 eur na jeho účet. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadenz účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa
domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.
Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Opatrovník pred súdom súhlasil s úpravou pomerov manželov

na čas po rozvode v zmysle návrhu navrhovateľky, teda tak, ako naposledy rozhodol Okresný súd
Dunajská Streda, teda, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, aby bolo manželovi
určené výživné vo výške 125 eur mesačne pre H. a 125 eur mesačne pre R. a upravený styk manžela s
deťmi tak, že bude s nimi oprávnený sa stýkať každý párny víkend nepretržite. Prokurátor uviedol, že s
poukazom na vykonané dokazovanie boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd zveril maloletého

H. a maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol o tom, že obaja rodičia sú povinní
zastupovať maloletých a spravovať ich majetok, poukázal na znalecký posudok Karola Zabáka, ktorý
bol vypracovaný pre účely tohto konania, tiež na správu Výskumného ústavu detskej psychológie a
patopsychológie Bratislava, vypracovanú PhDr. Y. H. zo dňa 15.1.2016, ako aj na ďalšie správy zo
šetrení maloletých detí, ktoré boli vykonané. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 19 ods.
1, § 22, § 23 ods. 1, 2,3, § 24 ods. 1, 4, § 28 ods. 1, 2, § 62, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods.

1 Zákona o rodine a § 100 Civilného mimosporového poriadku. Dospel k záveru, že návrh na rozvod
manželstva účastníkov konania je podaný dôvodne. Manželstvo je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní
svoj účel, keďže manželia od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, od roku
2013 zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti výlučne navrhovateľka. Súd sa pokúsil o zmierenie
manželov,avšakneúspešne,nakoľkoobajamanželiazhodneodmietlimanželskéspolužitieobnoviť.Súd

má pritom za to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, ktorí od roku 2010 nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, nie
je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Po vykonanom dokazovaní súd
skonštatoval, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý. Príčiny rozvratu videl v rozdielnych povahových
vlastnostiach účastníkov, v rozdielnosti názorov na spoločný život, v ich nekomunikovaní, keďže sa

pred uzatvorením manželstva riadne nepoznali. Vzhľadom k tomu manželstvo účastníkov konania so
súhlasom manžela rozviedol. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
keďže z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, maloletý H., nar. XX.X.XXXX a maloletý R., nar.
XX.X.XXXX, súd zistil, že obaja rodičia, navrhovateľka (ďalej matka) a manžel (ďalej otec) navrhovali,
aby súd maloleté deti H. a R. zveril do ich osobnej starostlivosti. Vzhľadom na rozpornosť tvrdení

oboch rodičov súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 5/2015 znalca Mgr. Karola
Zabáka mal súd za preukázané, že obaja rodičia majú skutočný záujem o deti, ktorý je autentický,
dlhodobý a systematický. Znalec nezistil žiadne vážne pochybenia rodičov vo vzťahu k deťom, hoci
nepriaznivým faktorom pri výchove detí a realizácii styku detí s otcom zostáva chronický konfliktný až
hostilný vzťah medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú ani ohľadom detí. Znalec nenavrhol maloleté deti

zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko by ich vzájomný rozpor mohol viesť k narušeniu
a rozdvojeniu výchovného pôsobenia, ktoré má za následok obyčajne stratu rešpektu rodičov a vývin
porúch správania. V závere následne znalec navrhol deti ponechať v starostlivosti matky. Po podaní
znaleckého posudku otec navrhol následne doplnenie znaleckého dokazovania, za účelom zistenia
duševného stavu matky, ktoré súd nariadil, avšak sa opätovne nepodarilo realizovať vyšetrenie matky

prejejnespoluprácu. Následnevpriebehukonaniasúdzosvojejčinnostizistil,žerozsudkomOkresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 19.4.2016, č.k. 6P/64/2013-770, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave,č.k.6P/64/2013-830,zodňa14.9.2016,právoplatnýmdňa10.5.2016včastizvereniamaloletých
detí boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky. Tu súd poukázal na judikát č. R 72/1969, podľa
ktorého je vždy povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas, keď rodičia spolu nežili a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná skoršia úprava práv
a povinností rodičov k dieťaťu s pomermi v čase rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k
dieťaťu na čas po rozvode. Keďže vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda mal
súd za preukázané, že o zverení maloletého H. a R. do osobnej starostlivosti matky už bolo skoršie

rozhodnuté, súd ku dňu rozvodu rodičov skúmal, či od tohto skoršieho rozhodnutia došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane rodičov. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že naposledy sa s deťmi
stretol 29.1.2016, odvtedy deti nekontaktoval, nestretol sa s nimi ani po 10.5.2016, kedy nadobudlo
právoplatnosťrozhodnutieOkresnéhosúduDunajskáStreda.Dôvodil,žematkabymuajtakneumožnila
stretnutie s deťmi, k čomu súd uvádza, že otec sa o kontakt s deťmi ani nepokúsil, pričom v prípade ak

by mu matka bránila v styku s deťmi, mohol by si na príslušnom súde podať návrh na výkon rozhodnutia.
Sám otec uviedol, že jeho vzťah s deťmi je teraz z uvedených dôvodov narušený. Bude musieť vyhľadať
pomoc odborníka za účelom nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade
od posledného rozhodnutia súdu v apríli 2016 o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, nedošlok akejkoľvek podstatnej zmene pomerov na strane rodičov ani maloletých detí k januáru 2017 a preto
so súhlasom opatrovníka a prokurátora maloleté deti zveril na čas po rozvode matke do jej osobnej
starostlivosti. Zamietol preto návrh otca na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom

zistenia duševného stavu matky, keďže lekárskou správou z 9.2.2016, správou Mesta Y., zo šetrenia
22.6.2015, 19.1.2016, správou Základnej školy vo Y. doručenej súdu 25.11.2016, správou ÚPSVaR
X. z 25.11.2016, mal súd za preukázané, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti,
ktoré majú v jej domácnosti vytvorené vhodné podmienky na bývanie, dosahujú výborné vzdelávacie
výsledky v škole. Napriek prežitej traume sa stabilizovali, prospievajú. Tiež výsluchom znalca mal

preukázané, že napriek tomu, že matku objektívne nevyšetril, odporučil zveriť maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti, keďže na základe posúdenia vzťahu detí k matke a matky k deťom zistil, že keď
deti boli pri matke, dotýkali sa jej, hladkali ju, čiastočne rešpektovali, teda nezistil zmeny ohrozenia
alebo podobne. Hoci obaja rodičia sú schopní pozitívne ovplyvňovať celkový vývin detí, u matky je to jej
emocionálna výbava, bohatšie verbálne i neverbálne prejavy, čo v podmienkach deprivácie v rannom
období je pre detský vývin prospešné. Za uplynulé obdobie si zvykli na výchovné prostredie u matky a

sú na ňu fixované. V neposlednom rade súd poukazuje na správu ÚPSVaR J. z 28.11.2016, ktorou mal
za preukázané, že otec v prípade styku by iba vedel pripraviť jednu izbu na prespatie detí, teda napriek
uplynulému obdobiu doposiaľ izbu pre deti nepripravil. Striedavú osobnú starostlivosť súd prvej inštancie
nepovažoval za vhodnú vzhľadom na vyjadrenie znalca, ktorý zistil, že táto nie je vhodným riešením,
nakoľko rodičia vôbec nie sú schopní spolu komunikovať ani pri odovzdávaní detí, tiež s prihliadnutím na

prežitú traumu, ktorú deti prežili v súvislosti s nútenou adopciou, kedy deti potrebujú stabilné prostredie,
ktoré nepochybne u matky vytvorené majú. Zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky
vznikla otcovi ako povinnému rodičovi povinnosť plniť si k maloletým deťom vyživovaciu povinnosť.
Tu súd opätovne poukázal na judikát č. R 72/1969, v zmysle ktorého, súd pri určovaní výživného
na čas po rozvode porovnával pomery, na základe ktorých bolo určené výživné na čas do rozvodu

manželstva vo výške 125 eur na každé maloleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda,
č.k.6P/64/2013-770z19.4.2016,malsúdzapreukázané,žesúdpriurčenívýživnéhovychádzalzpríjmu
matky, ktorá ho dosahovala vo výške 619 eur, pričom teraz ho dosahuje vo výške 670 eur mesačne, teda
u matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov. U otca súd vychádzal z jeho príjmu 990 eur mesačne,
pričom v období prvých troch mesiacov v roku 2016 otec dosahoval u tohto zamestnávateľa priemerný

čistý mesačný príjem vo výške 1.100 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním potvrdením o príjme
otca, výsluchom otca, platobným príkazom za január 2017, mal súd za preukázané, že otec bol do
30.4.2017 zamestnaný u zamestnávateľa X., s.r.o., s priemerným čistým príjmom za rok 2015 1.099,33
eur, od januára 2016 do apríla 2016 vo výške 1.434,50 eur, pričom pri skončení pracovného pomeru v
apríli 2016 mu bolo vyplatené odstupné vo výške 1.478,50 eur brutto. Pracovný pomer bol ukončený

dohodou. Následne bol otec od 1.5. do 21.10.2016 práceneschopný, bolo mu vyplácané nemocenské
vo výške 700 eur mesačne. Od 22.10.2016 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom je
mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 800 eur do apríla 2017. Porovnaním príjmu otca tak
súd dospel k záveru, že ani na jeho strane nedošlo k podstatnej zmene pomerov, aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že na zmenu pomerov na strane otca, keď bol ukončený pracovný pomer otca v

spoločnosti X. R., s.r.o., neprihliadal. Túto skutočnosť súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania zo strany otca, keď k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, bez uvedenia dôvodu,
keď otec počas výsluchu uviedol, že sa tak rozhodol sám vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré boli
dočasného charakteru. Súd tak sumu 125 eur mesačne považoval aj na čas po rozvode za primeranú
odôvodneným potrebám maloletých detí ako i schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ sa

týka úpravy styku, matka navrhla, aby súd upravil styk rovnako ako bol upravený naposledy rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda. Po vykonanom dokazovaní výsluchom otca mal súd preukázané, že
s maloletými deťmi sa naposledy stretol 29.1.2016, uviedol ako dôvod, že matka mu v styku s deťmi
bráni. Súd dospel k záveru, že styk tak, ako bol upravený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda
na čas do rozvodu manželstva, sa bude uskutočňovať v neprítomnosti matky, keďže rodičia nedokážu

spolu komunikovať, pričom jej prítomnosť len pri odovzdávaní detí by mohla viesť k destabilizácii ich
duševného stavu. Takto upraveným stykom je zohľadnený denný režim maloletých detí, takúto úpravu
styku súd považuje za vhodnú aj s prihliadnutím k obnoveniu a stabilizovaniu otca s jeho maloletými
deťmi, pritom keďže sa otec s deťmi nestretáva už dlhšiu dobu, je potrebné, aby postupne došlo k
obnoveniu ich vzťahu, čím zároveň súd prihliadol na právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu aj

k rodičovi, ktorému neboli zverené. Znalcom nebol zistený dôvod na obmedzenie styku detí u žiadneho
z rodičov, nakoľko ani jeden z nich nemá priamy škodlivý vplyv na ich psychický vývin. Ani jedno z
detí nie je priamo negatívne ovplyvňované jedným z rodičov, pričom otec sa počas šetrenia k deťom
správal korektne a nie patologickou osobnosťou, ktorá by negatívne mohla vplývať na vývin detí. Detiv ňom cítili blízku osobu, vydržia s otcom počas celého víkendu. Ďalšie argumenty súd považoval
pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať.
Poukázal na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Podľa § 52
CMP rozhodol o náhrade trov konania účastníkov. Pokiaľ sa týka určenia povinnosti rodičov maloletých
zaplatiť znalečné, súd tu poukázal na ustanovenie § 58 CMP, § 251, § 260 CSP. Skonštatoval, že vo
veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia Mgr. Karolom Zabákom. Dôvodom

bolo, že z výpovedí rodičov vyplynulo, že sa nevedia dohodnúť ohľadom úpravy pomerov manželov k
maloletým deťom na čas po rozvode. Obaja rodičia pritom rovnako spochybňujú schopnosť druhého
rodiča zabezpečiť starostlivosť o maloletého deti. Preto súd v záujme rozhodnutia v predmetnej veci,
v najlepšom záujme detí, za súčasného objektívneho zistenia skutkového stavu rozhodol o nariadení
znaleckého dokazovania. Po podaní znaleckého posudku si znalec vyúčtoval odmenu vo výške 471,30
eur. Súd preskúmal znalcom predložené vyúčtovanie znalečného a zistil, že je v súlade s § 3, § 5 písm.

b) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách, výdavkoch a náhradách za stratu času
pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a tiež v súlade s § 3 ods. 6 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch, prekladateľoch. V predmetnej veci nebol zložený preddavok, pričom za účinnosti CSP
a CMP je potrebné rozhodnúť o trovách znalca ako trovách konania, ktoré neboli kryté preddavkom.
Vzhľadom k povahe konania nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, keďže

ide o tzv. mimosporové konanie. Preto súd na návrh znalca rozhodol o náhrade jeho trov tak, že
každému z účastníkov v rovnakom rozsahu uložil povinnosť nahradiť znalcovi jeho trovy spojené s
podaním znaleckého posudku. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, aj vzhľadom na
skutočnosť, že znalec zistil, že obaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté
deti.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky, určenia výživného a úprave styku podal v zákonom určenej lehote odvolanie otec maloletých.
Uviedol, že navrhuje, aby maloletí H. a R. boli zverení do osobnej starostlivosti otca, výživné ponecháva
na rozhodnutie súdu. Tento návrh dáva z dôvodu, že Okresný súd Piešťany ustanovil znalca MUDr.

Henricha Gráca na posúdenie psychického stavu matky. Matka sa stále pre neho z pochopiteľných
dôvodov (po dôkladnom preštudovaní materiálov z Veľkej Británie dochádza k záveru, že A. ako matka
detí ublížila H. tak, aby ho mohla z tohto činu obviniť) tomuto vyšetreniu zdarne a beztrestne vyhýba.
Pretosadovolávatohtovyšetrenia.TaktiežsamalapodrobiťznaleckémuposudkuMgr.Zabáka,ktorému
sa vyhýba, čo súd prvej inštancie stále toleruje. Dáva do pozornosti súdu, že matka detí nerešpektuje

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26CoP/39/2014-528, a bráni mu v styku s deťmi. Naposledy
bolstyksdeťmiuskutočnenývauguste2014.Takistomatkamalaniekoľkokrátuloženúpovinnosťsúdom
oznámiť adresu, kde sa zdržiava s chlapcami, čo dodnes úspešne a beztrestne ignoruje. V odvolaní
ďalej opísal krátke zhrnutie toho, čo sa stalo od zoznámenia s matkou maloletých. Po návrate z Veľkej
Británie na Slovensko mal určené styky na týždenne asistovaný styk na dve hodiny. Bolo to neskutočne

ponižujúce, ale podriadil sa. Matka s právnikom si vymýšľali až absurdné príbehy stretnutí, ako napr. že
chlapcov hádzal do Dunaja. Po roku mal prvé stretnutie s chlapcami na celý víkend. Matka ich vozila do
Y.. Raz, keď meškali približne 15 minút kvôli dopravnej nehode, ktorá zneprejazdnila cestu, matka kruto
vyhodila deti do záhrady so slovami, nech čakajú na otca, že ona musí takto jednať, lebo otec to tak
chcel. Plačúcich ich tam nechala samotných a špinavo odišla. Súd rozhodol, že obaja rodičia sa musia

podrobiť psychologickému vyšetreniu. Tomuto matka bránila tým, že odmietla pustiť deti na vyšetrenie s
ním. Po dohovore so znalcom a súdom toto vyšetrenie absolvovali v sobotu. Ako sa to matka dozvedela,
okamžite mu zamedzila styk s chlapcami. Matka absolútne beztrestne ignoruje súdne nariadenia a
klame, že mu stretnutia umožňuje, čo je totálne klamstvo.

3. Matka maloletých podala odvolanie proti rozsudku a to v časti výroku, ktorým jej bola uložená
povinnosť znalcovi Mgr. Karolovi Zabákovi zaplatiť znalečné vo výške 235,65 eur. Uviedla, že vzhľadom
na dôvod podania návrhu na rozvod manželstva, v ktorom ona ako aj otec maloletých už na prvom
pojednávaní vyjadrili osobne súhlas s rozvodom manželstva z dôvodu udalostí nútenej adopcie ich
maloletých detí vo Veľkej Británii a udelený súhlas otca s trvalou adopciou ich detí v cudzej krajine,

matka maloletých detí nikdy nebránila otcovi detí aby sa s deťmi stýkali, od návratu v januári 2013 učinila
niekoľko pokusov pre vytvorenie podmienok pre styk otca s deťmi, celkovo podala šesť návrhov na styk
otca vo vyhovujúcich priestoroch a čase. Otec nepodal žiadny návrh. Má za to, že súd prvej inštancie
neobjektívne a účelovo nerešpektoval písomné návrhy matky na predbežné opatrenia do doby rozvodua napriek tomu žiadal vypracovanie znaleckého posudku. Matka sa nebránila odbornému posúdeniu jej
interakcie s deťmi, naopak, očakávala odborné posúdenie psychického stavu detí po zážitkoch v nútenej
adopcii, avšak znalca názor a ťažká trauma detí nezaujímala. Súd prvej inštancie ignoroval vypracovaný

posudok, ktorý si sám vlastným uznesením vyžiadal. Na žiadosť právnej zástupkyne otca opakovane
nezisťoval dôvody a nežiadal dôkazy o tvrdení otca o psychickej chorobe matky. Opakovane požiadal
PhDr. Matulu z inštitúcie, v ktorej sú deti sledované od návratu, odignoroval vyjadrenie znalca detského
psychológa Dr. Matulu zo 14.1.2016. Zo zápisnice a tiež zvukového záznamu z pojednávania zo dňa
7.5.2015 je zrejmé, že pod nátlakom a podsúvaním sugestívnych otázok právna zástupkyňa odporcu

sa snažila dosiahnuť vyjadrenie znalca k potrebe psychiatrického posudku. Keďže znalec nereagoval
a opakovane sa vyjadril k osobe matky ako jedinej osobe, ktorej by mali byť deti zverené po rozvode,
sudkyňa bez rešpektu k znalcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia vyžiadania dôkazu zo strany otca detí,
nariadila doplnenie znaleckého posudku Mgr. Zabáka s prizvaním znalca z odboru psychiatrie MUDr.
Grácalenprematku.Vzhľadomnaskutočnosti,ktorýmisúdzavinilprenasledovanieašikanovaniematky
dvoch školopovinných detí zamestnanej v náročnom povolaní, s tým, že sa dožadoval predvedenia

matky do psychiatrickej kliniky políciou priamo z výkonu práce, tiež predvedenie detí prostredníctvom
polície, napriek vedomosti, že boli drastickým spôsobom za bieleho dňa odvlečené neznámymi ľuďmi v
Anglicku pred očami matky na dobu 2 a pol roka, napriek množstvu potvrdení a dôkazov o spôsobilosti
matky k starostlivosti o maloleté deti bez pomoci a záujmu otca, súd matku bez riadneho odôvodnia
nútil k psychiatrickému vyšetreniu, za čo jej udelil 500 eurovú pokutu uznesením OS Piešťany zo dňa

31.8.2016, doslovne likvidačnú pokutu. Matka je presvedčená, že bola úspešná vo všetkých bodoch
svojho návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Má za to, že znalečné pre znalca MUDr. Gráca je žiadané neoprávnene, pretože znalec z odboru
psychiatrie nevykonával žiadne úkony. Rovnako považuje za nesprávne nariadenie súdu o povinnosti
uhradiť navrhovateľkou znalečné znalcovi Zabákovi, keďže matka nežiadala psychologický posudok,

na žiadosť otca o vypracovanie posudku sa ho zúčastnila, a v odporúčaní bola úspešná a v konečnom
dôsledku znalečné si mal zo zákona znalec uplatniť do 30 dní od vypracovania znaleckého posudku.
Navrhla preto, aby súd zamietol výrok súdu o uložení jej povinnosti uhradiť znalečné vo výške 235,65 eur
a tiež vydá rozhodnutie zrušiť uznesenie o uložení pokuty vyšším súdnym úradníkom zo dňa 31.8.2016
vo výške 500 eur.

4. Okresná prokuratúra Piešťany v písomnom vyjadrení k odvolaniam rodičov uviedla, že odvolanie
matky maloletých považuje za nedôvodné, stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku v časti
týkajúcej sa úhrady znalečného. Vo vzťahu k odvolaniu otca vo veci samej uvádza, že toto považuje
takisto za nedôvodné, pretože s poukazom na vykonané dokazovanie v tejto veci bol skutočný stav veci

zistený v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej a dokazovanie navrhované
otcom považuje za nadbytočné a nehospodárne. Má za to, že rozhodnutie súdu s poukazom na
vykonané dokazovanie je v záujme maloletých detí. Otec v žiadnom smere v priebehu konania
dostatočným spôsobom nepreukázal spôsobilo, samostatne a riadne sa starať o maloleté deti, kde
poukazuje najmä na to, že otec sa s deťmi stretol naposledy 29.1.2016, odvtedy deti nekontaktoval,

nestretol sa s nimi a to ani po 10.5.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 6P/64/2013-770, zo dňa 19.4.2016 a sám otec uviedol, že jeho vzťah s deťmi je
teraz narušený. Bude musieť vyhľadať pomoc odborníka za účelom nápravy. Navrhol preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny v napadnutých častiach potvrdiť.

5. Opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda v písomnom vyjadrení k odvolaniam
uviedol,ženariadenieznaleckéhodokazovaniamalosvojeopodstatnenie,bolovzáujmemaloletýchdetí
a nepochybne prispelo k náležitému posúdeniu skutkového stavu a následnému rozhodnutiu vo veci.
Rodičia maloletých detí nedokázali medzi sebou komunikovať, matka, ktorá sa správala voči inštitúciám
neštandardne a výrazne podozrievavo, opustila s deťmi miesto trvalého bydliska, odišla z oblasti ich

pôsobnosti na pre nich neznáme miesto. Preto neboli schopní vykonávať opatrenia, ktoré súviseli s
funkciou kolízneho opatrovníka, ani prostredníctvom miestne príslušného ÚPSVaR X.. Otec maloletých,
ktorý v odvolaní navrhuje zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti má podľa prešetrených
pomerov vytvorené podmienky len na víkendové pobyty detí. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhli
potvrdiť.

6. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že odvolanie
otca je irelevantné, vzhľadom na už právoplatné rozhodnutie iného súdu v tej istej veci zo dňa
10.5.2016. Od posledného pojednávania, resp. od vydania rozhodnutia, voči ktorému sa otec odvoláva,obe maloleté deti úspešne skončili druhý ročník základnej školy, sú zdravé, spokojné, šťastne žijú v
starostlivosti matky, ktorá tiež absolvovala vyššie štúdium s diplomom špecializovaná zdravotná sestra.
Otec maloletých naďalej nerešpektuje právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda a ani

rozhodnutie Okresného súdu Piešťany vo výroku o vyživovacej povinnosti, voči ktorému sa ani v jednom
prípade neodvolal a naďalej platí výživné na každé dieťa 50 eur mesačne.

7. Otec maloletých v písomnom vyjadrení k vyjadreniam opatrovníka, prokuratúry a matky k jeho
odvolaniu uviedol, že otec s týmito vyjadreniami, podľa ktorých je odvolanie otca nedôvodné, nesúhlasí.

Je zarážajúce, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec detí spolupracoval so súdom, s
kolíznym opatrovníkom, dožadoval sa stretnutí s maloletými deťmi, podrobil sa znaleckému skúmaniu
jeho osoby, a napriek uvedenému ako druhému rodičovi, ktorému je bránené vo výkone jeho
rodičovských práv a povinností, mu nebola daná žiadna ochrana a pomocná ruka prokuratúrou
ani súdom. V priebehu konania opakovane uvádzal, že matka maloletých detí bráni dostaviť sa k
ustanovenému súdnemu znalcovi z obavy o výsledku jeho šetrenia, nakoľko znalecké dokazovanie

vykonané vo Veľkej Británii nezávislým psychiatrickým posudkom priniesol závažné zistenia v
psychickom zdraví matky maloletých. Znalkyňa v tomto znaleckom posudku uviedla, že si myslí, že
je nepravdepodobné, že štruktúra osobnosti matky je pod jej mentálnou chorobou úplne normálna.
Podozrieva, že vždy zápasila s jej náladami, úzkosťami a medziosobnými hranicami viac, ako je
pripravená priznať. Na základe pohovoru s matkou maloletých bola predovšetkým znepokojená je

momentálnym duševným stavom, jej reguláciou jej vlastných emócií a jej schopnosťou udržiavať jasné
medziosobné hranice pre deti. Myslí si, že má tendencie ich zaťahovať do jej rôznych obáv a vyvinula
obzvlášť intruzívny spôsob kontrolujúceho chovania voči nim. K osobe otca detí uviedla, že otec má
mentálne a osobnostné predpoklady pre zvládnutie výchovy a starostlivosti o deti, dokáže spolupracovať
s odborníkmi, nemá negatívny vplyv na výchovu detí. Kolízny opatrovník mal veľmi obmedzenú možnosť

na prešetrenie pomerov v domácnosti matky, fakticky nebolo umožnené mu vykonať osobné šetrenie
na adrese prechodného pobytu matky, kde sa už niekoľko rokov s deťmi zdržiava. Opatrovník
nikdy nevykonal pohovor s maloletými deťmi. U otca kolízny opatrovník vykonal šetrenie naposledy v
novembri 2016. Konštatovanie, že jeho domácnosť je vhodná iba na víkendové bývanie, je nesprávne
a zarážajúce, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v domácnosti býva už niekoľko rokov jeho priateľka

s maloletým osemročným synom, pre ktorých je evidentne domácnosť vhodná na celoročné bývanie.
Poukázal na článok 5 Zákona o rodine, § 24 ods. 4, § 25 ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 až 3 Zákona o
rodine. Z doterajších výsledkov dokazovania vyplýva, že matka nerešpektuje pokyny súdu (podrobiť sa
znaleckému skúmaniu psychologickému a psychiatrickému stavu matky), neumožňuje opatrovníkovi
ani súdu vykonať osobne šetrenie údajne jej novej domácnosti, vedenej na zatajovanej adrese v Meste

Y., neposkytla súdu, opatrovníkovi ani otcovi adresu svojho prechodného pobytu, neumožnila realizovať
opatrovníkovi pohovor s maloletými bez prítomnosti inej osoby okrem opatrovníka. Z predchádzajúceho
skúmania psychiatrického stavu matky vyplýva, že trpí viacerými vážnymi poruchami a depresiami,
vychováva maloleté deti k nerešpektovaniu autorít a k neplneniu povinností, bráni už niekoľko rokov v
stretávaní sa otca s deťmi. Otec sa už niekoľko rokov snaží zákonnými prostriedkami domôcť svojho

práva ako druhého rodiča a síce vychovávať a osobne sa starať o svojich maloletých synov. Argumenty,
že po ukončení pracovnej neschopnosti sa mohol stretnúť s deťmi a neurobil tak, že iba vecnými
konštatovaniami, nemajúci oporu v realite. S ohľadom na uvedené ako aj právny stav veci má za to,
že súd rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu, nevykonal všetky nevyhnutné dôkazy, aby
vyvrátil pochybnosti o zákonnosti a správnosti jeho rozhodnutia o zverení detí do výchovy matky ako

rodičovi, u ktorého nie sú dané žiadne záruky rešpektovania súdnych rozhodnutí a teda práva druhého
rodiča ako aj maloletých detí na výchovu obidvoch rodičov. Navrhol rozsudok zmeniť a maloleté deti
zveriť do jeho osobnej starostlivosti. K vyjadreniu otec doložil nezávislý psychiatrický posudok z januára
2011, zápisnicu o trestnom oznámení, potvrdenie o vykonaní oznámenia vo veci podozrenia z marenia
úradného rozhodnutia zo dňa 20.2.2015, 12.6.2015, 15.5.2015, 15.2.2014, 19.2.2014 a úradný záznam

opatrovníka zo dňa 22.8.2017.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené
osoby - rodičia maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny.9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9P/159/2012 je rozvod manželstva
účastníkov konania navrhovateľky A. L., rod. Y., a manžela Y. L., ktoré bolo uzatvorené dňa 10.3.2007 v
Šamoríne a úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom

H. L., nar. XX.X.XXXX, a R. L., nar. XX.X.XXXX.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode
tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení

maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Bolo určené otcovi platiť výživné na každého z
maloletých v sume 125 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletým H. a R. tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend nepretržite a bolo určené matke maloletých
detí zaplatiťznalcoviMgr.KaroloviZabákoviznalečnévovýške235,65euratiežzávislývýrokonáhrade
trov konania.

11. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného otcovi, úpravy styku ako aj povinnosti

zaplatiť znalečné, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty rodičov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti
potrebné k rozhodnutiu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode a o znalečnom.

12. Otec vo svojom odvolaní namietal najmä zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
keď navrhol deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, pričom poukazoval na skutočnosť, že nebolo

dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a to najmä ohľadne psychického zdravia a stavu matky
maloletých detí, keď táto sa mala podrobiť psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu. Odvolací
súd sa tu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že správne na základe dostatočne vykonaného
dokazovania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Otec vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne závažné skutočnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky, neuviedol

žiaden závažný argument, ktorý by spochybňoval dostatočnú starostlivosť matky o maloleté deti. Pokiaľ
sa týka psychiatrického nevyšetrenia osobnosti matky, tu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie
sa s nevykonaním tohto dôkazu riadnym spôsobom vysporiadal, s ktorou argumentáciou sa odvolací
súd stotožnil. Pokiaľ sa týka úpravy styku odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu upravil styk otca s maloletými deťmi. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že otec sa dlhú dobu

s maloletými deťmi nestretol. Stále poukazuje na skutočnosť, že matka mu v styku bráni, nerealizácia
súdom upraveného styku sa však rieši v iných konaniach. Pokiaľ sa týka výživného, otec v odvolaní
neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu rozsudku v tejto časti, neuviedol,
že so sumou 125 eur nesúhlasí, odvolací súd túto sumu takisto ako súd prvej inštancie považoval za
určenú v správnej výške s prihliadnutím na zistené osobné a majetkové pomery oboch rodičov v konaní.

13. Pokiaľ sa týka odvolania matky a to ohľadne znalečného, odvolací súd sa i v tejto časti plne stotožnil
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Takisto má za to, že vzhľadom na povahu a predmet
konania v danej veci bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme spoločných detí oboch rodičov a
je teda na mieste, aby sa obaja podieľali na vzniknutých trovách rovným dielom. Iba vo výnimočných

prípadoch súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a tiež k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde ako aj k postoju účastníkov v priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že tu nebol dôvod na nepriznanie náhrady trov štátu vo vzťahu k obom

rodičom, pretože obaja majú pravidelné príjmy, aj keď ich príjmy a majetkové pomery sú rozdielne. Sumu
235,65eurmôžematkauhradiťbeztoho,abysebaaleboodkázanéosobyvystavilahrozbeexistenčných
problémov. Odvolací súd tak ani v pomeroch odvolateľky, ani s prihliadnutím k okolnostiam prípadu a kpostoju matky v konaní, nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali, aby sa
od nej nepožadovala náhrada trov konania štátu, tak ako aj od otca dieťaťa.

14. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. 52 CMP.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).