Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210369
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717210369.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne B. I., nar. X.X.XXXX,

bytom W. XXXX/X, M., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov
163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere
č. 1095726705 z 19.6.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa má voči žalovaného právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 1095726705 z 19.6.2008 a súčasne nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovaného a zamestnávateľovi žalobkyne do právoplatného skončenia
konania vo veci samej uloží povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.6.2008 žalobkyňa a spoločnosť GE Money, a.s. uzatvorili
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur a tento mala
žalobkyňasplácaťformoupravidelných72mesačnýchsplátokpo143,92eur.Odsvojhozamestnávateľa

sa dňa 12.3.2015 žalobkyňa dozvedela, že uzavrela tiež dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto má byť
uzavretá formou vyhlásenia veriteľa v časti Spoločné ustanovenia zmluvy.
Žalobkyňa namieta, že napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie o povinnosti žalobkyne plniť,
žalovaný požaduje, aby časť mzdy žalobkyne jej zamestnávateľ poukazoval na účet žalovaného.
Poukazuje na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 a domáha sa úhrady
sumy 21.198,02 eur. Je zrejmé, že výšku dlhu žalobkyne žalovaný sám diktuje bez možnosti kontroly
obsahu zmluvy súdom a bez možnosti žalobkyne brániť sa použitiu nekalých podmienok v uzavretej

spotrebiteľskej zmluve.
Žalobkyňa namieta, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa zákonom požadované náležitosti, t.j. končenú
splatnosť úveru, údaj o RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ani
priemernú hodnotu RPMN. Má za to, že úver je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súčasne žalobkyňa namieta, že žalovaný zrejme nezohľadňuje ani premlčanie dlhu, ani bezúročnosť
a bezpoplatkovosť dlhu.
Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby je súčasný objektívny stav právnej neistoty

žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inými prostriedkami než rozhodnutím súdu. Na základe dohody
o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobkyne realizuje žalobkyni mesačné zrážky zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon, neobsahuje výšku zabezpečenej
pohľadávky, predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý mábyť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Žalobkyňa poukázala na
neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007Z.z.zdôvodu,žeakospotrebiteľnebolapoučenáodôsledkochuzatvoreniadohodyozrážkach

zo mzdy, ktorá je súčasťou textu zmluvy a nemala možnosť ju odmietnuť.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2018.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená zmluva o úvere a poukázal na ust. § 551 Občianskeho zákonníka a prípustnosť

dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa žalovaného žalobkyňa výslovne súhlasila so zrážkami zo mzdy
až do úplného zaplatenia pohľadávky banky. Nakoľko žalobkyňa podpísala zmluvu, ktorej súčasťou
je dohoda o zrážkach zo mzdy a súčasne potvrdila, že zmluvu neuzavrela v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok, má žalovaný za to, že dohoda je uzavretá v súlade s vôľou strán sporu a
zákonom a že v prípade nesúhlasu mala žalobkyňa možnosť zmluvu nepodpísať. Čo sa týka ust. § 5a
zákona č. 250/2007 Z.z., má žalovaný za to, že toto ustanovenie nemožno použiť. Poukázal na to, že

žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti a žalovaný si len uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy a
z porušenia povinností. Účelom ochrany práv spotrebiteľa má byť zabezpečenie rovnováhy v právach
a povinnostiach a nie zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje.
Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový
stav:

4.Zozmluvyoúverezodňa19.6.2008(č.l.5)súdzistil,ženazákladeuvedenejzmluvyveriteľGEMoney,
a.s. žalobkyni poskytol úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver v

72mesačnýchsplátkachvovýške143,92eur.VčastiSpoločnéustanoveniajeuvedenýťažkočitateľným
malým písmom text: „Zákazník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania
so splácaním Úveru podľa zmluvy o úvere alebo Zmluvy o kreditnej karte, môže GE požadovať, aby
Zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy a to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v
ustanoveniach o výkone rozhodnutia až do úplného splatenia Úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty,

a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE. GE s týmto spôsobom zabezpečenia svojej pohľadávky
súhlasí. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy Zákazníka ako aj
na iné príjmy Zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“

5. Z výzvy na výkon zrážok zo mzdy zo dňa 12.3.2015 súd zistil, že uvedenou výzvou žalovaný

vyzval zamestnávateľa žalobkyne na výkon zrážok zo mzdy na sumu 21.198,02 eur, pričom istina má
predstavovať sumu 6.117,93 eur, riadny úrok sumu 2.484,02 eur, úroky z omeškania sumu 12.205,27
eur a náklady inkasného pokračovania sumu 390,80 eur.

6. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

7. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

8. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.11.Podľačl.6smerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ
nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo
uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2014, uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

15. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je
naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými
právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré
sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností

iným subjektom.
Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny
záujem žalobcu. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným je
popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.
právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu objektívnej

právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

16. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich

tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

17. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý
zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom

súdnehorozhodnutiajesúhrnskutkovýchzistení,kuktorýmsúddospelvpriebehukonania.Kskutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi
princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním
spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na

základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce
z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v
sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku
poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné,

aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení
v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová
strana.18. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,

uzavrel, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, teda preukázala existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla
byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle

ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k
objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185
C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom

je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

19. Bolo preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného dňa 19.6.2008 uzatvorili úverovú
zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 143,92 eur. Súčasťou Spoločných ustanovení je

dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky
z úverovej zmluvy zabezpečilo vykonaním zrážok zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom. Bolo
preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy na žiadosť žalovaného začal zamestnávateľ
žalobkyne realizovať zrážky zo mzdy, pričom žalovaný si uplatnil nárok vo výške viac ako trojnásobku
poskytnutého úveru, pričom nie je zrejmé, či došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu pred postúpením

žalovanému, či boli v prípade postúpania pohľadávky splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách,
či boli zohľadnené premlčané splátky a pod. V tomto smere zo strany žalovaného neboli v konaní
produkované žiadne dôkazy, a to ani v otázke jeho pasívnej legitimácie v spore.

20. Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd právny úkon - dohodu o

zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý, v rozpore so zákonom.

21. V dohode o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia zo
zmluvy o úvere, nakoľko odkazuje aj na zmluvné pokuty, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Zabezpečená

pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom
zmluvným stranám. V dohode nie je určito uvedené, aká výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť
realizovaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom -
ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď v dohode o zrážkach zo mzdy
žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť.

Argumentáciužalovaného,žeuvedenéustanovenievčasepodpisuzmluvyneexistovalonemožnoprijať,
nakoľko práve uvedeným ustanovení zákonodarca reagoval na rozmach nekalých postupov bankových
i nebankových spoločností voči spotrebiteľom a bolo by krajne nelogické a v rozpore so zásadou
spravodlivosti, ak by toto ustanovenie nemalo byť aplikované na predmet sporu len preto, že žalovaný
neakceptuje znenie ust. § 29b predmetného zákona.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keď
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Dohodabolauzatvorenáakoformulárová,nebolaindividuálnedojednaná,žalobcaakospotrebiteľnemal
možnosť odmietnuť podpísanie dohody, nakoľko je súčasťou textu zmluvy o úvere, navyše koncipovaná

miniatúrnym a nečitateľným písmom.

23. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach
zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Je potrebné dodať, že je
právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (vtomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej
podmienky.

24. V tomto smere súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa
21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore

s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

25. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo
mzdy je absolútne neplatný právny úkon, preto žalobe vyhovel.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa
mala v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.