Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200891
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616200891.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47
967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava, IČO 50361368, proti povinnej: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., o

vymoženie 734,34,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 4207/15, o odvolaní oprávneného
proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/51/2016-46 zo dňa 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, na strane oprávneného ako právnym
nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové

Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464.

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/51/2016-46 zo dňa 31. januára 2018 z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 13Er/51/2016-46

zo dňa 31. januára 2018 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“).
Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že podaním doručeným exekučnému súdu dňa 21.
apríla 2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny
734,34 Eur s príslušenstvom. Prílohou žiadosti je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa

15. marca 2015 a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej,arbitrážnejamediačneja.s.,sp.zn.IT-C/0511/0133zodňa20.júla2012.Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným dňa 23. júla 2008, pričom podľa bodu 2 ods. 7 predmetnej zmluvy o úvere, zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 10.2.2
ustanovili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné aúčinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Z bodu 10.2.3 Všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy
nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Exekučný súd ďalej poukázal na bod 10.2.5 Všeobecných obchodných podmienok, Banka a klient sa
ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Z
povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej (§ 2 písm.

b), § 3 ods. 1 a ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy). Uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy
o úvere. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú
v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej

zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na
podanie žaloby zo strany dlžníka. Na základe vyššie uvedených skutočností mal exekučný súd v zmysle

výkladu smernice v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol
exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadny exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V

dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho
vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho exekučný súd
v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie.

Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru exekučný súd zaťažil
konanie vadami podľa uvedených ustanovení CSP tým, že prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia skúmaním iných listín, ako to pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá podľa oprávneného zákonné oprávnenie skúmať iné listiny,

napr. Zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je podľa
jeho názoru možné len na základe judikatúry Najvyššieho súdu SR, či dokonca súdnej praxe, ktorá je
navyše nejednotná, keďže v takom prípade by stratil význam zákonodarný orgán, ktorého právomoc si
uzurpovali súdne orgány. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona, zasahuje aj do princípu právnej
istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré

normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy vykonávať. Ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať,
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a
len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie svedčia jazykové,

logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Exekučný súd podľa
oprávneného prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážky rozsúdenej veci tým,
že skúmal rozhodcovskú doložku. Zákonodarca expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného
súdu ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, je arbitrárnym a svojvoľným

postupom v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Oprávnený ďalej uvádza, že k vytýkaným vadám došlo vylúčením možnosti riešiť spory podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a to
nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10

VOP postupoval právny predchodca oprávneného v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi
bude daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom
jeho osobnej a zmluvnej slobody. Exekučný súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bolvydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že právny predchodca oprávneného
bol zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Exekučný súd podľa názoru
oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 CSP. Exekučný

súd nijako neskúmal vôľu povinnej a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky. Exekučný súd rovno bez akýchkoľvek skutkových a právnych dôvodov označil rozhodcovskú
doložkuzaneplatnú,pričomnerešpektovalprincípzmluvnejslobody.Podľaoprávnenéhoďalejexekučný
súd pochybil tým, že odňal pôvodnému oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a
skutkovému stavu. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne

nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako
rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným
dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Oprávnený ďalej v odvolaní namietol aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho
dvora zo strany exekučného súdu. Teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného
práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, pričom zákonodarstvo

de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Oprávnený je tiež toho právneho názoru,
že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho,
aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju exekučný súd nezákonne zvýhodnil len na základe jej
postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinnej svojím konaním a svojou vôľou. Záverom odvolania
oprávnený poukazuje na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR a Ústavného súdu SR, ktoré majú

potvrdzovať jeho stanoviská a právne závery. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do

troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po
tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru

2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

6. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464, t.j. oprávneného, odvolací
súd zistil, že dňa 09. augusta 2017 bola z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro,

vložka č. 67934/B spoločnosť vymazaná v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47
967 692, ako s nástupníckou spoločnosťou.

7. Podľa § 69 ods. 3 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti
alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu
spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

8. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.9. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k prechodu práv z exekučného titulu z pôvodného
oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464 (ďalej len „pôvodný oprávnený“) na spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47
967 692, s ktorou je potrebné ako s univerzálnym právnym nástupcom pokračovať v exekučnom konaní.

10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 64 CSP rozhodol tak, že v konaní
bude pokračovať namiesto pôvodného oprávneného s novým oprávneným spoločnosťou BENCONT

COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47
967 692.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici následne ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu
danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario)
CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia

§ 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. IT-C/0511/0133 zo dňa 20. júla 2012, ktorým bola

povinnej uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému oprávnenému sumu 734,34,- Eur s príslušenstvom.
Rozsudok mal vyznačenú právoplatnosť dňa 22. februára 2013 a vykonateľnosť dňa 26. februára
2015. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy, ktorú právny predchodca pôvodného
oprávneného Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa 23. júla 2008. V
záverečných ustanoveniach Zmluvy je v čl. 2 bod 7 uvedené, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“. Podľa bodu
10.2.2 VOP Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov
a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy,

a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré
sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského

konaniaalebovšeobecnémusúdu.Podľabodu10.2.3VOPakklientnajneskôrpriuzatvoreníBankového
obchodu alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 10.2.6 VOP Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa
nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom.

13. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania

(na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania
podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veciskúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver
vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013,
v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom

konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné
rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného
právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho
vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby
namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej

zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by
tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského

konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus
iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa.

15. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

16. Odvolací súd ďalej uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul
je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok

má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí
pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol
alebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský

rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon,
ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok,
trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa
exekučného súdu predmetná Zmluva, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP, obsahuje ustanovenie,

ktoré je neprijateľnou podmienkou a robí rozhodcovskú doložku neplatnou od začiatku. Takýmto
ustanovením je však len samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými
stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená,
potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré núti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení
neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého
ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva

uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej
zmluve,ktorénútiaspotrebiteľa,abysvojeaktívnesporyviedolvýlučnepredrozhodcom.Takoutochybou
rozhodcovská doložka v prejednávanej veci netrpí.17. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd
nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú a nezohľadnil
vôľu zmluvných strán, je dôvodný. Exekučný súd svoje závery založil na nesprávnom právnom posúdení

bodu 10.2.3 a bodu 10.2.6 VOP. Bod 10.2.6 VOP sa týka odstúpenia od Zmluvy a nemení nič na
možnosti spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej doložky. V zmysle bodu 10.2.3 VOP je nepochybné,
že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí
Zmluvu s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Spotrebiteľ mal možnosť pred podpisom prečítať
si všetky ustanovenia Zmluvy, ako aj VOP a v zmysle bodu 10.2.3 VOP mal možnosť Zmluvu uzatvoriť

bez rozhodcovskej doložky. Ak mal spotrebiteľ možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku najneskôr
pri podpise Zmluvy v zmysle bodu 10.2.3 VOP, potom nie je možné dospieť k tomu, že rozhodcovská
doložka bola spotrebiteľovi vnútená a predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Preto je nesprávny právny názor exekučného súdu, ktorý považoval ustanovenie bodu 10.2.3 VOP za
neplatnézdôvodu,žerozhodcovskádoložkabolaspotrebiteľovivnútenáajejobsahspotrebiteľnemohol
ovplyvniť. Spotrebiteľ podpísaním zmluvy prijal návrh veriteľa na uzavretie Zmluvy, pričom ten mal v

zmysle bodu 10.2.3 VOP možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby to malo vplyv na
účinnosť ním podpísanej Zmluvy. V takom prípade by spotrebiteľ nebol viazaný znením rozhodcovskej
doložky. V zmysle hore uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ prijal návrh veriteľa na uzatvorenie
Zmluvy (súčasťou ktorej boli VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku) bez toho, aby využil dodávateľom
ponúknutú možnosť jej obsah ovplyvniť tým, že rozhodcovskú doložku odmietne. Odvolací súd ďalej

dodáva, že povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú
v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená,
že banka túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto
rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy.

18. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie

konanie.

20. Nakoľko súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil,
v ďalšom konaní bude jeho úlohou opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie,
predovšetkým v zmysle posúdenia dôsledkov vyplývajúcich z bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných

podmienok.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).