Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202308
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118202308.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne: C. B., bytom E. XX, G., zast. JUDr.
Lýdia Farbakyová, AK so sídlom Floriánova č. 12, Prešov proti žalovanému: V. B., bytom E. XX, G., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.
k. 10C/11/2018-35 zo dňa 02.03.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č.
X na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici E. XX v G..

2. Uložil žalobkyni, aby v spore žalobkyne C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., proti žalovanému:
V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. e); 326 ods. 1, 2; 328

ods. 1; 329 ods. 1, 2; 334; 336 od. 1 až 3 Civilného sporového poriadku.

4. Konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal
za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, keďže dôvodmi uvádzanými
v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Zo žalobkyňou preložených dôkazov vyplýva, že vzhľadom na hrubé správanie

žalovanéhovočižalobkyni,resp.ichspoločnýmdeťom,podalažalobkyňanažalovanéhoviackráttrestné
oznámenie. Rovnako bolo preukázané, že konanie žalovaného bolo už niekoľkokrát prejednávané
aj v priestupkovom konaní. Aj v súčasnosti prebieha konanie vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, čo je zrejmé z uznesenia OOPZ zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z potvrdenia OOPZ zo
dňa XX.XX.XXXX.

5. Naposledy dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému za prečin ublíženia na
zdraví, ku ktorého spáchaniu malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX tak, že v čase okolo XX.XX h v G. na ulici E. č.
XX v byte rodiny B. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil žalovaný žalobkyňu, ktorá
sa opierala o tieto dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následne pohybom vstupných
dverí trikrát narazil do chrbta žalobkyne, po čom sa pootočila, kde jej opäť vstupnými dverami narazil
do ľavého boku, čím takto žalobkyni spôsobil povrchové poranenie hrudníka, konkrétne zmliaždenie

hrudníkasdobouliečenianajmenejXdní.Otomtozraneníajehonáslednomliečenípredložilažalobkyňa
dôkaz, a to lekársku správa vypracovanú C.. C. a C.. T., ktorý dospel k záveru, že žalobkyňa utrpelaľahké pomliaždenie ľavej dolnej plochy hrudníka. Hoci predmetná trestná vec bola nakoniec postúpená
na priestupkové konanie vychádzajúc z toho, že nejde o trestný čin, nebolo pochýb, že k takému konania
došlo.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že pozornosť je potrebné upriamiť aj na správanie žalovaného nielen
k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k ďalším členom rodiny, konkrétne k jeho deťom. Ako vyplýva, či už
z evidencie priestupkov, alebo z čestného vyhlásenia dcéry sporových strán, správanie žalovaného
pociťovali členovia rodiny ako ťažké príkorie a psychický teror, čo po poslednom útoku žalovaného

napokon vyústilo až do úniku žalobkyne s deťmi zo spoločnej domácnosti do zariadenia núdzového
bývania s cieľom eliminovať stres zo správania žalovaného, berúc nepochybne do úvahy aj vážne
ochorenie dcéry strán sporu, ako aj psychický stav ich syna.

7. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku.
Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného spočívajúce nielen vo fyzickom, ale aj psychickom

násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená
neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou.

8. Ak žalobkyňa subjektívne pociťuje hrozbu z násilného chovania a ohrozovania zo strany žalovaného s
prihliadnutím k predchádzajúcim skúsenostiam s ním a vzhľadom k tomu, že tvrdené skutočnosti netreba

preukazovať, ale postačuje ich osvedčenie, nie je namieste námietka, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti
nepreukázala. (viď uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 1247/08).

9. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bola podľa názoru súdu prvej inštancie
osvedčená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli preto splnené. Intenzita týchto

zásahov je osvedčená do tej miery, že proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán pri jeho
nariadení bola dodržaná.

10. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že

má len dočasný charakter. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336
ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že je nepopierateľné, že medzi ním a žalobkyňou sú problémy a manželstvo prechádza krízou. Avšak

nesúhlasil s tvrdením, že sa voči svojej manželke správal násilne , resp. že by jej od neho akékoľvek
násilie, a to či už fyzické alebo psychické, čo i len hrozilo.

12. Súd prvej inštancie poukázal na incident zo dňa XX.XX.XXXX, kedy žalovaný mal žalobkyňu
pritlačiť o vstupné dvere, naraziť jej chrbát a spôsobiť povrchové zranenie hrudníka. O tomto zranení

a následnom liečení predložila žalobkyňa dôkaz, a to lekársku správu vypracovanú C.. C. a C.. T.,
ktorý dospel k záveru, že žalobkyňa utrpela ľahké pomliaždenie ľavej dolnej plochy hrudníka. Uvedený
incident bol prejednávaný v priestupkovom konaní, vedenom na Okresnom úrade G., odbor všeobecnej
vnútornej správy, oddelenie, kde žalovaný ako obvinený z priestupku uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol
doma spolu s manželkou a chystal sa do kostola. Išiel otvoriť vstupné dvere, ktoré boli otvorené, pričom

povedal manželke, ktorá z kuchyne nadávala, aby bola ticho, že už ju všetci susedia poznajú. Ona sa
rýchlo presunula k vstupným dverám a zamkla ich žalobcovými kľúčmi, ktoré mu zobrala a nechcela ho
pustiť von, pokiaľ jej nepovie, ktorí susedia ju poznajú. Následne sa začali naťahovať o kľúče, zobral
si ich späť a odomkol vstupné dvere. Žalobkyňa na vstupné dvere tlačila, žalobca sa chcel dostať von.
Následkom toho vzniklo žalovanému poranenie na ľavom palci na nohe ostrou hranou dverí. Nakoniec

sa mu podarilo dostať sa na chodbu a odísť do kostola. Na lekárske ošetrenie nešiel, pretože na ďalší
deň mal nastúpiť do nového zamestnania.

13. OÚ G., M. X-XXXX/XXXXXX rozhodol rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX tak, že konanie vo veci
priestupku zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Správny orgán pritom poukázal aj na to, že súčasťou spisového materiálu je aj lekárska správa a
znalecký posudok C.. E., v ktorom sa uvádza, že poranenie C. B. mohlo vzniknúť tak, ako to ona uvádza,
zároveň však znalec uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že poranenie nezanechalo vonkajšie stopy
násilia a postup C. B. po úraze, kedy počas liečby vycestovala na dlhú vzdialenosť a na kontrolu sadostavila po XX dňoch, a zároveň sa neliečila počas PN, ale naďalej dochádzala do práce, že toto
poraneniemohlovzniknúťajinýmspôsobom,niepripredmetnomincidentealeboaninemuselovzniknúť.
Udávané bolesti ľavej dolnej polovice hrudníka mohli byť i simulované.

14. Rozhodnutím OÚ PO, M. X, č. M. bolo rozhodnuté o zastavení konania vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Aj v tomto konaní bol žalovaný obvinený, že mal manželku dňa
XX.XX.XXXX fyzicky napadnúť tak, že ju mal sotiť do oblasti hrude, v dôsledku čoho mala spadnúť
na zem a odrieť si lakeť. Ako však vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, celý incident začal

sporom ohľadne neumytých pohárov, ktorý vyvolala C. B., čo sama potvrdila a jej poranenie nebolo
preukázané. Žalobkyňa veľmi často robí rôzne schválnosti ( vypína mi televízor, svetlo a podobne ),
v dôsledku čoho vznikajú medzi manželmi hádky, avšak nikdy žalovaný žalobkyňu úmyselne fyzicky
nenapadol. Už v roku 2015 OÚ G., OVVS rozhodoval v konaní o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa XX.XX.XXXX, a ktoré bolo taktiež zastavené. Pričom bolo
preukázané, že v tento deň žalobkyňa žalovanému bezdôvodne vyhodila jeho veci na chodbu ( doklady,

náradie a pod. ). Podľa tvrdenia žalovaného nestalo sa to prvýkrát, preto jej povedal, že ak nedá pokoj,
vyhodí jej veci. Z jeho strany ide len o reakciu na jej nevhodné správanie, vulgárne vyjadrovanie a
osočovanie ( a to aj v prítomnosti ich maloletého syna ) , toto však nemožno hodnotiť ako násilie.

15. Podľa žalovaného intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a

možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným,
prípadne nemožným. Je nepochybné, že v manželstve žalobkyne a žalovaného sú problémy, konflikty,
ktoré sú však takmer vždy vyvolané samotnou žalobkyňou. Avšak, ako vyplýva aj z popísaných
priestupkových konaní, ani v jednom prípade nešlo o násilie zo strany žalovaného voči žalobkyni.

16. V trestnom konaní, ktoré sa voči žalovanému viedlo pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, boli vypracované znalecké posudky znalkyňou
z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Z vypracovaných znaleckých
posudkov vyplýva, že u dcéry K. B. znalkyňa nezistila negatívne následky v zmysle ujmy na zdraví
po duševnej stránke, ktoré by vznikli mojim konaním. Rovnako u žalobkyne znalkyňa psychologickým

vyšetrenímnezistilaznámky'ujmy,resp.negatívnevplyvynajejpsychickýstavavývoj,ktorébymohlibyt
spôsobené konaním žalovaného. Svedkyňa je osobnostne normálne komponovaná a aktuálne nejaví
známky úzkostí, depresívneho prežívania či iných patognomických tendencií v emocionálnej regulácii.

17. Odvolateľ tvrdil, že v prípade, ak by žalobkyňa alebo deti boli obeťami domáceho násilia, znaleckým

dokazovaním by bola táto skutočnosť zistená. Opak je však pravdou. Skutková podstata domáceho
násilia sa nevzťahuje na ojedinelé roztržky či hádky, ani na argumentačné konflikty medzi partnermi.
Domácim násilím sa mieni veľmi tvrdá a nezdravá podoba partnerských vzťahov, označovaná ako
zneužívaniepartnera,ledadomácenásiliesavyznačujeurčitouintenzitoukonaniaatrvaním.(Uznesenie
Krajského súdu Žilina, sp. zn. 6Co 10/2018 ). V danom prípade nemožno hovoriť o domácom násilí, resp.

o žiadnom násilí. Ide o vzájomné konflikty. Žalobkyňa v danom prípade neosvedčila dôvodné podozrenie
z násilia voči nej alebo voči deťom. Ako vyplýva aj z citovaných znaleckých posudkov, jej osobná integrita
nevykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Žalovaný bol počas manželstva viackrát fyzicky
napádaný manželkou (údery päsťou do hlavy, do ramena, škrabance po tvári a na chrbte ), manželka
mu často napľuje do tváre, a to bez dôvodu. Dôvodom jej správania je neustále podozrievanie z nevery.

Toto je celý problém manželstva, keďže je chorobne žiarlivá, napriek tomu, že na to nemá dôvod. Ide o
dennodenné a hlavne nočné scény, ktorých svedkom sú aj deti.

18. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
žalobkyne ako nedôvodný zamietne.

19. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu prvej inštancie doručené podanie V. J., bytom E. C., pričom z textu jeho
podania vyplýva, že žalovaný by sa mal toho času zdržiavať uňho. V. J. v podaní uviedol, že žalobkyňa
si chce privlastniť celý byt. Žalobkyňa je žiarlivá. Žalovaný v minulosti dosť zarábal, žalobkyni to nikdy
nepostačovalo.Žalobkyňazožalovanéhourobilatyrana,viackrátsarozplakaladotelefónupredpolíciou.

20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. vo vyjadrení uviedla, že všetky incidenty a konania,
na ktoré poukazuje žalovaný, že žalobkyňa už dlhší čas, trvajúci niekoľko rokov, riešila svoju ťažkú
životnú situáciu a snažila sa seba aj deti uchrániť pred násilím páchaným žalovaným. Častokrátprivolávala políciu, niekoľkokrát podávala trestné oznámenia, avšak stále bola vec postúpená na
priestupkové konanie. Dcéra žalobkyne K. B. vo svojom čestnom vyhlásení opisuje veľmi ťažko
zvládnuteľnú situáciu u nich doma a tiež domáce násilie zo strany svojho otca, ktoré zažívali najmenej od

roka XXXX. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že niet pochybností o pravdivosti čestného
vyhlásenia o hrubom správaní žalovaného aj voči deťom a o dlhodobom domácom násilí páchanom
na ostatných členoch rodiny. Týranie matky, sestry a brata potvrdila aj dcéra žalobkyne a žalovaného
C.. B. G.. Po odchode zo spoločného bytu sa zlepšil psychický stav mal. D.. Súd správne posúdil
naliehavosť neodkladného opatrenia. Žalobkyňa dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku,

preukázala fyzické a psychické násilné správanie žalovaného.

21. V spise na č. l. 71 je vyjadrenie triednej učiteľky maloletého D. B., v ktorom je uvedené, že
triedna učiteľka chce pozdvihnúť výraznú pozitívnu zmenu v poslednom období v správaní, študijných
výsledkoch a celkovo v prístupe k riešeniu rôznych situácií v školskom prostredí. Táto zmena je
motivujúcim prvkom a faktorom v jeho ďalšom živote.

22. Na č. l. 72 spisu s nachádza prehlásenie C.. B. G., dcéry žalobkyne a žalovaného, z ktorého vyplýva,
že od detstva sa o deti viac starala matka. Otec prispieval menej na chod domácnosti. Deťom na nič
neprispieval dôvodiac, že nemá peniaze. Na deti kričal, na brata siahol aj rukou. Prerušila štúdium
na vysokej škole, lebo sa nevedela pripravovať na štúdium. Odišla z domu bývať na chatu so svojim

terajším manželom, lebo doma to bolo na nevydržanie. S otcom sa nedá normálne žiť. Týra matku,
druhú dcéru aj svojho syna. toho ako 9-ročného udrel do tváre tak, že mal jednu polovicu modrú, a to
len z dôvodu, že prepol TV na iný kanál.

23. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX sa k návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že sudca si má vypočuť obidve strany.
Odmieta manželkinu verziu, lebo nevystihuje celú podstatu veci. Vyjadrenie C.. E. je dosť jasné. Všetky
návštevy polície boli zinscenované. Žalobkyňa neopustila spoločný byt zo strachu. Len dala žalovanému
ultimátum, aby jej vybavil prácu opatrovateľky v L.. Dcéra K. nemá problém prespať aj teraz v byte. U
maloletého D. nastala zmena až v po januári XXXX, vtedy s otcom riadne komunikoval.

24. V spise na č. l. 77 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalovaného k čestnému vyhláseniu dcéry C.. B.
G., pričom v podstate ide o list adresovaný C.. G..

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP).

27. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

28. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP).

29. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v
ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e) CSP).

30. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne
navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (§ 325 ods.
2 písm. f) CSP).

31. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitostí podľa § 326. O návrhu nanariadenie neodkladného opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia
návrhu (§ 328 ods. 2 písm. e) CSP).

32. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 prvá veta CSP).

33. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2. CSP).

34. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Kežmarok dňa 01.03.2018
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstup do obydlia -
nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu.

35. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že strany sporu sú manželmi. Spočiatku bolo manželstvo

harmonické a zmenilo sa to vtedy, keď nastala ťažká životná situácia. Žalovaný začal žalobkyňu týrať,
kričal na deti, v dôsledku čoho ona podala trestné oznámenia. Žalovaný spôsoboval manželke aj
deťom fyzické a psychické utrpenie. Posledný konflikt sa odohral XX.XX.XXXX, pri ktorom si žalobkyňa
udrela ruku. Pri konfliktoch nikdy neboli prítomní dospelí svedkovia a nebezpečné správanie nemohla
žalobkyňa dokázať. Žalobca nechce predmetný by opustiť, ale z neho odišla zo strachu bývať do

núdzového bývania. Žalobca je agresívny, deti majú z neho strach. Žalobkyňa má záujem ostať v
predmetnom byte, na ktorý sú deti odmalička zvyknuté.

36. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila sobášny list, rodný list mal. D.,
výpiszústrednejevidenciepriestupkovMVSR,prepúšťaciusprávuK.B.,Lekárskaspráva-nálezC.B.z

XX.XX.XXXX, lekárska správa z XX.XXX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX., XX.XX.XXXX, Potvrdenie
o podaní oznámenia OR PZ v G. zo XX.XX.XXXX, Uznesenie M.Z v G. z XX.XX.XXXX V.: ORP-XXX/X-
E.-XXXX, potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX o podaní trestného oznámenia žalobkyňou - podozrenie zo
spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, uznesenie ORPZ v G. z XX.XX.XXXX, čestné vyhlásenie,
výpis z katastra nehnuteľností.

37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo
ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. Riadne sa vysporiadal aj so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nezaoberal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný
právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj odvolací súd.

38.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení,
prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd
neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu

tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu.

39. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

40. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.41. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery strán. V danom prípade mal odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že
žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov vzhľadom na dôvodné podozrenie z

násilia, ktorého sa má dopúšťať žalovaný voči žalobkyni a ich deťom. Záver súdu, tak akom to opísal
v bodoch 4-7 odôvodnenia zodpovedá pravidlám formálnej logiky a odvolací súd v podrobnostiach naň
poukazuje.

42. Žalobkyňa súčasne splnila povinnosť uloženú jej súdom prvej inštancie, keďže dňa XX.XX.XXXX

podala na Okresný súd Prešov žalobu vo veci samej, teda žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania
bytu.

43. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto
napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne
potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní boli priznané trovy odvolacieho konania
vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).