Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010159
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318010159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov

senátu JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného U. X., stíhaného pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 4 písm. f) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T/20/2018 zo dňa
26.3.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 7.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

U. X., nar. XX.X.XXXX v U. B. P., trvale bytom U., Z. XX, t. č. vo výkone väzby,

u k l a d á

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona, § 36 písm. l),

písm. n) Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 6T/20/2018 zo dňa 26.3.2018 bol obžalovaný U. X.
uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods.
4 písm. f) Trestného zákona („Tr.zák.“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák. (v napadnutom

rozsudku uvedené iba slovným vyjadrením v právnej vete, že čin bol spáchaný na osobe vyššieho veku)
na skutkovom základe, že

hoci bol U. X. v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý za priestupok proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že v čase o 10.15 hod.
dňa 18.04.2017 v Tesco I. v X. vykonal drobnú krádež tovaru v sume 6,10 eur, za čo mu bola uložená
bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30,- eur, číslo pokutového bloku XXXXXXXX, ako

aj za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa
dopustil tým, že v čase o 17.32 hod. dňa 24.02.2017 v oddelení potravín v obchodnom dome MY v X.
na W. námestí vykonal drobnú krádež tovaru spolu v sume 15,63 eur, za čo mu bolo Okresným úradom
Bratislava pod číslom konania OU-BA- OVVS2-2017/043 005 uložené pokarhanie,1. U. X. prezlečený a vydávajúci sa za ženu v čase o 09.45 hod. dňa 22.08.2017 v Bratislave na G. XX,
vo vchode bytového domu pridržal poškodenej W. T. dvere od výťahu, následne sa na ňu pritlačil a z
nákupnej tašky na kolieskach, ktorú mala poškodená W. T. pri sebe, vytiahol peňaženku, z ktorej vybral

finančnú hotovosť 15,- eur, peňaženku následne vrátil poškodenej a odišiel na neznáme miesto, čím
poškodenej W. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom X., G. XX, spôsobil škodu vo výške 15,- eur,
2. U. X. prezlečený a vydávajúci sa za ženu v čase okolo 13.40 hod. dňa 30.10.2017 v X. na B. ulici
pri vchode do obytného domu č. XX začal objímať a ohmatávať W. L. a z predného vrecka nohavíc
mu odcudzil puzdro na okuliare hnedej farby s finančnou hotovosťou okolo 10,- eur a tiež 1 puzdro na

zips hnedej farby s finančnou hotovosťou 65,- eur a následne odišiel na neznáme miesto, čím týmto
svojim konaním spôsobil poškodenému W. L., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom X., B. XX, škodu krádežou
v celkovej výške okolo 75,- eur.

Za to bol obžalovanému U. X. prvostupňovým súdom uložený podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím §
38 ods. 5 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, na ktorého

výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) podal odvolanie proti
výroku o treste obžalovaný U. X. prostredníctvom obhajcu JUDr. O. W. písomným podaním osobne

podaným na prvostupňový súd dňa 4.4.2018, ktoré odôvodnil nasledovným spôsobom: „Proti rozsudku,
čo do výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, podáva obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje
tým, že vyjadril svoj postoj ku skutku obžaloby tak, že sa k tomuto v celom rozsahu priznal a uznal svoju
vinu, čím zároveň došlo k splneniu podmienok na začatie konania o dohode o vine a treste. Obžalovaný
prijal záväzok nahradiť poškodeným vzniknutú škodu a uvedomil si nesprávnosť svojho konania, čo

uviedol aj súdu na hlavnom pojednávaní v predmetnej veci dňa 26.03.2018 a ihneď po spáchaní skutku
začal pociťovať silnú sebareflexiu vo vzťahu k svojmu konaniu. Svoje konanie obžalovaný úprimne a
skutočne oľutoval a pred súdom vyhlásil, že ďalšieho protispoločenského konania sa nedopustí a chce
začať nový život. Prokurátor na predmetnom hlavnom pojednávaní oznámil, že nechce konať o dohode
o vine a treste, čo žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Súd prvej inštancie na predmetnom pojednávaní

skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na uzatvorenie dohody o vine a treste, pričom negatívne
stanovisko k takémuto postupu taktiež žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Obhajoba na predmetnom hlavnom pojednávaní vyjadrila názor, že vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, páchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval a záväzok

obžalovaného na náhradu škody, boli splnené všetky zákonné podmienky pre konanie o dohode o vine
a treste. Obžalovaný namieta nezáujem prokuratúry uzavrieť s ním dohodu o vine a treste po otvorení
hlavného pojednávania bez zdôvodnenia, rovnako ako postoj okresného súdu o tom, že podmienky na
to nie sú splnené bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, ako to vyplýva aj zo zvukového záznamu z
hlavného pojednávania.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu
obžalobou a okresný súd toto vyhlásenie prijal, pričom bolo vykonané iba dokazovanie k druhu a výmere
trestu. Obžalovaný poukazuje na to, že na hlavnom pojednávaní sa jednoznačne nielen doznal ku
skutku, ale z jeho prejavu na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je k stavu a k tomu čo spáchal značne

kritický, verbalizoval snahu polepšiť sa, nedopustiť sa opätovne trestnej činnosti, nájsť si prácu a viesť
lepší život, teda jeho výrazne zlepšené sociálne fungovanie bolo výrazne badateľné.

Obžalovaný namieta, že okresný súd neakceptoval návrh obhajoby v rámci ukladania trestu aplikovať
u obžalovaného ust. § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr.zák. a znížiť mu trest odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby, pričom takýto postup súdu považovala obhajoba za opodstatnený. Obžalovaný
poukazuje ďalej na to, že v obdobných trestných veciach po stránke skutkovej, ale aj právnej, boli
uzatvárané dohody o vine a treste, čím obvinený získaval benefit zníženia trestnej sadzby pod dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Ak prokurátor bez relevantných dôvodov odoprie konanie o dohode o vine a treste za situácie, že všetky
podmienky pre jeho vykonanie boli splnené, je takúto skutočnosť možno považovať za mimoriadnu
okolnosťprípadu,ktoráodôvodňujemimoriadnezníženietrestu,pričomobžalovanýpoukazujenaznenie
§ 39 ods. 2 písm. d) Tr.zák. a na ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. Ďalej obžalovaný uvádza, že z citovanýchustanovení, ako aj zo skutočnosti, že všeobecné podmienky mimoriadneho zníženia trestu upravuje
Trestný zákon v § 39 ods. 1 Tr. zák., potom vyplýva, že ochota obžalovaného ukončiť jeho trestnú
vec v rámci konania o dohode o vine a treste je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odôvodňuje. Trestný poriadok
však stanovuje len pravidlá, za ktorých prokurátor môže k takémuto konaniu pristúpiť, no nestanovuje,
že by tak prokurátor, aj keď má splnené všetky podmienky, urobiť musel. Obžalovaný sa odvoláva na
čl. 12 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR, podľa ktorej sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach,
čo znamená, že všetci obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie. Bezdôvodné

odopretie konania o dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky pre jeho vykonanie boli
splnené a presne v rovnakom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel,
naplneniu spomínaného práva nenasvedčuje.

Podľa rozhodovacej praxe súdov (napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4To 14/16 zo
dňa 28.9.2016) bezdôvodné odopretie konania o dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky

pre jeho vykonanie boli splnené a v presne rovnakom prípade, no iného obvineného, prokurátor dohodu
ovineatresteuzavrel,naplneniuspomínanéhoprávanenasvedčuje,pretopodľanázorukrajskéhosúdu,
ktorý už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyjadroval v záujme zachovania spomínaného práva na
rovnakézaobchádzanie,atedarešpektovaniezákazudiskriminácie,jesplnenievšetkýchpodmienokpre
konanie o dohode o vine a treste za situácie, že prokurátor napriek tomu takéto konanie nezačne, pričom

zo spisu nie je možné zistiť, prečo takto nekonal, mimoriadnou okolnosťou prípadu, ktorá mimoriadne
zníženie trestu odôvodňuje, pričom v konaní o dohode o vine a treste je možné pri treste odňatia slobody,
vychádzajúc z ust. § 39 ods. 4 Tr. zák., upraviť jeho dolnú hranicu, teda znížiť trest obžalovanému o
jednu tretinu.
Ďalej obžalovaný poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016, na možnosť zníženia

dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby nielen pri uzavretí dohody o vine a treste, ale aj
za situácie, pokiaľ páchateľ vyhlási vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr.por., po prijatí takéhoto
vyhlásenia súdom. Keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu. Obhajoba vyjadrila presvedčenie, že u obžalovaného bolo možné aplikovať

ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr.zák. vzhľadom na postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti a jeho úprimnej ľútosti vo vzťahu k nej.

Obžalovaný taktiež namieta, že uložený trest odňatia slobody napadnutým rozsudkom v rozsahu 6
rokov a 6 mesiacov je neprimerane prísny a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania. Trest aby splnil účel, ktorý sa ním sleduje, musí byť uložený v primeranom
rozsahu, pretože v opačnom prípade spôsobí opak toho, čo sa ním sleduje. Generálna prevencia
nesmie byť podnetom na ukladanie neprimerane prísnych trestov, resp. generálna prevencia sa nesmie
stotožňovať s kolektívnym zastrašovaním. Trestanie, ktoré by pôsobilo zbytočné útrapy alebo by ešte
väčšmi znižovalo ľudskú dôstojnosť, nemôže splniť svoj účel a aj v samotnej verejnosti namiesto

odsúdenia páchateľa v konečnom dôsledku vyvoláva skôr súcit s odsúdeným, čím sa neposilňuje, ale
naopak oslabuje účinnosť trestného práva a aj účel samotného trestu. Boli splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu vyplývajúce z ust. § 39 ods. 1 Tr.zák.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má obžalovaný za to, že v jeho prípade boli splnené

podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, a preto obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321
ods.1 písm. e) Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám vo veci rozhodol, prípadne
aby vrátil vec na rozhodnutie okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava III písomným podaním

doručeným na prvostupňový súd dňa 11.4.2018 s tým, že navrhla odvolanie zamietnuť podľa § 319
Tr.por. Plne sa stotožňuje s výrokom súdu o treste, ktorý bol obžalovanému uložený na spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr.zák., keďže opätovne spáchal zločin. Nie je povinnosťou
súdu automaticky u každého obvineného, ktorý učiní pred súdom vyhlásenie o vine, upravovať dolnú
hranicu trestu, t.j. znižovať trest o jednu tretinu. To isté platí aj pri uzatváraní dohody o vine a treste, kedy

nie je povinnosťou prokurátora, resp. súdu automaticky obvinenému navrhovať a následne schvaľovať
uloženie trestu zníženého o jednu tretinu.

Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.4.2018.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomnému vyjadreniu okresnej prokuratúry, súhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu a navrhuje

odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne
podaného odvolania a jeho dôvodov. Chce poukázať na to, že obžalovaný sa k tomuto skutku priznal
hneď pri prvom výsluchu 28.11.2017 a nie až pred súdom. Navrhuje preto odvolaniu vyhovieť.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduuviedol,ževeľmiúprimneľutujespáchanieskutku,
chce žiť už normálny život, sekať dobrotu a nechce pokračovať v žiadnej trestnej činnosti. Prosí o
poslednú šancu do života, chce riadne žiť a pracovať. Odvolaniu podanému obhajcom v plnom rozsahu
rozumie a žiada miernejší trest.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr.zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr.zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v
prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Podľa § 48 ods. 2 Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu
na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.Podľa § 212 ods. 2 Tr.zák. rovnako ako v odseku 1 (odňatím slobody až na dva roky) sa potrestá, kto
si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. odňatím slobody na tri roky až desať
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia
alebo obradu,

d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo
f) na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák. chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr.zák. osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako
šesťdesiat rokov.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre

zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,
že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného iba proti výroku o treste,
čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len napadnutého výroku o treste, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení §
317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok

rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné
chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr.por., čo nebolo zistené. Keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné
výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne
rozoberať tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, čo vyplýva z

nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému, obhajcovi a poškodeným
bola riadne doručená obžaloba (zo spisu nevyplýva, že bola doručovaná aj výzva na vykonanie
dôkazov podľa § 240 ods. 3, ods. 4 Tr.por.), pričom tieto osoby a prokurátor boli aj riadne predvolaní

resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por.,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne sa obžalovaný kladne vyjadril k súdom

zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia
obžalovaného o jeho vine a vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná
iba dôkazy ohľadom výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Následne bol na hlavnom
pojednávaní prečítaný odpis registra trestov obžalovaného, procesné strany nemali návrhy na doplneniedokazovania a po záverečných rečiach a poslednom slove bol vyhlásený rozsudok v znení uvedenom
na začiatku tohto odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v
prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe (obidva čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu), tento napĺňa všetky zákonné znaky pokračovacieho zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 4 písm. f) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr.zák.

a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Na jednej strane má trest zabezpečiť

ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu
páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na
jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by
mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby
(34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov

možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon

v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť
rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 212 ods. 4 Tr.zák. je 3 až 10
rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.). Teda v prípade spáchania tohto trestného činu
zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvádzané ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd musí
povinne ukladať trest odňatia slobody, či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako

nepodmienečný.

Prvostupňový súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pri použití § 38 ods.
5 Tr.zák. a zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák.

Odvolací súd musí konštatovať, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany
prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona,
jednakjeuloženýtrestneprimeraný,čozakladalodôvodyzrušeniarozsudkuprvostupňovéhosúdupodľa
§ 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por.

Z pohľadu zisťovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd
správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.zák., teda že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestného čin a úprimne ho oľutoval, keďže sa takto obžalovaný v konaní opakovane
vyjadril vo svojich výpovediach.

Prvostupňový súd v prípade určenia poľahčujúcich okolností však pochybil v tom, že obžalovanému
nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák., teda že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že zo spisuvyplýva, že obžalovaný ešte pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia ako zadržaný podozrivý
(odhliadnuc od toho, že už predtým aj pri poskytnutí informácie podľa § 17a zákona NR SR č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov) podrobne opísal jednotlivé skutkové okolnosti, t.

j. ako spáchal skutok (oba čiastkové útoky). Žiadny iný svedok okrem samotných poškodených nebol v
konaní zistený a vypočutý, pričom z výpovedí poškodených vyplýva, že títo by obžalovaného nedokázali
opoznať, resp. jeden z poškodených iba za predpokladu, že by bol obžalovaný oblečený v tom istom ako
v čase skutku. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svojimi vyjadreniami v prípravnom konaní a svojou
aktívnou účasťou relevantným spôsobom napomáhal objasňovaniu trestnej činnosti už v prípravnom

konaní, a preto s poukazom na ustálenú súdnu prax bolo v takom prípade nutné priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák., a to aj popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák.
(primerane k tomu R 44/2017).

Prvostupňový súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, resp. túto výslovne nevyjadril
vo výroku o treste, hoci bol obžalovaný pred spáchaním trestného činu odsúdený, a to rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1T/53/2013 zo dňa 24.9.2013, právoplatným dňa 25.9.2013,
pre spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov č.k.
1PP/15/2016-19 zo dňa 29.2.2016, právoplatným 29.2.2016, s určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky

(odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením tohto spisu, ktorý si vyžiadal),
pričom prejednávaná trestná činnosť bola obžalovaným spáchaná v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Teda obžalovanému mala byť určená a vo výroku o
treste vyjadrená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.zák. (bol už za trestný čin odsúdený).
Toto pochybenie prvostupňového súdu však muselo zostať iba ako konštatovanie odvolacieho súdu v

akademickej rovine, keďže odvolanie podal iba obžalovaný a v takom prípade podľa § 322 ods. 3 Tr.por.
nie je možné zmeniť rozsudok v neprospech obžalovaného (zákaz reformatio in peius), a teda odvolací
súd nemohol vo výroku svojho rozhodnutia túto priťažujúcu okolnosť uviesť.

U obžalovaného bolo nutné upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nielen podľa § 38 ods. 5 Tr.zák.

spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák. v dôsledku opätovného spáchania zločinu ako to urobil v
napadnutom rozsudku prvostupňový súd (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby), ale
keďže u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, aj podľa § 38 ods. 3 Tr.zák., podľa
ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu a neuvedenie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. vo
výroku o treste napravil v tomto rozhodnutí odvolací súd tým, že toto ustanovenie expressis verbis vo
výroku o treste vyjadril.

Odvolací súd teda po správnej úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v §
212 ods. 4 Tr.zák. (3 až 10 rokov) podľa § 38 ods. 3, ods. 5 Tr.zák. spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8
Tr.zák. ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 6 rokov a 6 mesiacov
až 7 rokov a 8 mesiacov.

V osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doteraz súdne trestaná v Slovenskej republike jedenkrát
ako vyplýva z vyššie uvedeného (Okresný súd Bratislava I sp.zn. 1T/53/2013), ostané dva záznamy v
odpise registra trestov sú odsúdenia súdmi v Českej republike z rokov 2006 a 2007), podľa údajov v
spise je z hľadiska osobných a rodinných pomerov osobou slobodnou, bezdetnou a nezamestnanou.
Obžalovaný v konaní uvádzal, že skutok spáchal z dôvodu, že bol v zlej finančnej situácii a nemal

finančné prostriedky na živobytie. Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr.zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť resp. ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva.

Z pohľadu druhu trestu je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na tie skutočnosti, že obžalovaný

spáchalzločinvskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyuloženého
za zločin, nebolo možné z pohľadu účelu trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu ako nepodmienečný
trest odňatia slobody.Z pohľadu výmery trestu sa odvolací súd nestotožnil s vyjadrením prvostupňového súdu v napadnutom
rozsudku, že u obžalovaného nebolo možné mimoriadne znížiť trest odňatia slobody. Podľa stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017) ak

možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal

všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z odôvodnenia tohto stanoviska vyplýva, že
dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami
na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na
základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody

súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade
vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr.por. To znamená
neodvolateľnosťvyhlásenia,nevykonaniedokazovaniavrozsahuuznanejvinyaobmedzenieopravného
prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať
do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako

právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávanasúdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniťmimoriadne

zmiernenie trestu.

Odvolací súd poukazujúc na uvedené stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
Tpj 55/2016 má za to, že v prejednávanej veci boli u obžalovaného splnené všetky dotknuté podmienky
na mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák.,

keďže obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. k obžalobe,
že je vinný a zároveň prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní také vyhlásenie obžalovaného prijal.
Predmetný postup pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
uvedenéhostanoviskaniejeobligatórny,alefakultatívny(obžalovanýnemáprávnynároknatakýpostup)
a súd by mal v tejto súvislosti zohľadniť najmä účel trestu ustanovený Trestným zákonom, a teda či z

pohľadu účelu trestu je nevyhnutné takým spôsobom postupovať, t.j. ukladať trest pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že vzhľadom na skutkové okolnosti, keď v prvom prípade
obžalovaný poškodenej vybral z peňaženky hotovosť vo výške 15 eur a v druhom prípade obžalovaný

odcudzil poškodenému hotovosť vo výške 75 eur, t.j. obidvom poškodeným bola spôsobená spolu škoda
v sume 90 eur, je uloženie v napadnutom rozsudku nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere
6 rokov a 6 mesiacov obžalovanému trestom zjavne neprimeraným. Uvedený záver o neprimeranosti
uloženého trestu v napadnutom rozsudku vzhľadom na výšku spôsobenej škody je podľa odvolacieho
súdu opodstatnený napriek tomu resp. aj po zohľadnení tých skutočností, že skutok bol vykonaný na

vyše 85 - ročných poškodených (teda na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, ktorou sa rozumie
podľa § 127 ods. 3 Tr.zák. osoba staršia ako 60 rokov) a že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za
spáchanie zločinu a trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody.

Odvolací súd je toho názoru, že účelu trestu zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody zníženého
takmer o tretinu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri analogickom
použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., a to vo výmere 4 roky a 6 mesiacov (teda znížený o 2 roky
pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody- k tomu primerane R 32/2009) a
odvolacísúdneznížiltrestocelútretinuibazdôvoduzohľadneniatejskutočnosti,žeobžalovanýbolpred

spáchaním skutku už odsúdený za závažnú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody.Takto uložený trest je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
nápravy, trestom dostatočným a spravodlivým, naplňujúcim účel trestu z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie.

V súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu
(ako už bolo uvedené v roku 2016 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr.zák.), a preto v otázke

zaradeniaobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobody(vonkajšiadiferenciácia)odvolacísúdrozhodol
v tomto rozhodnutí rovnakým spôsobom ako prvostupňový súd.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že v jeho prípade boli splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu vyplývajúce z § 39 ods. 1 Tr.zák., pričom však žiadne
konkrétne skutočnosti k tomu neuviedol s výnimkou poukázania na to, že prokurátor s obžalovaným

bezdôvodne neuzavrel dohodu o vine a treste, hoci boli splnené zákonné podmienky pre jej uzavretie.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Odvolací súd uvádza, že na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. sa
- okolnosťami prípadu rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy obžalovaného; mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody možno odôvodniť jednak okolnosťami, ktoré sú znakom skutkovej podstaty dotknutého
trestného činu, pokiaľ ich význam resp. intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých
prípadov, jednak okolnosťami, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup
pri ukladaní trestu,

- pomery páchateľa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu
páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný; z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých
je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval
podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia a v podstate sa hodnotia rodinné a osobne pomery, ktoré existujú

až v čase rozhodovania o treste.

Odvolací súd v prípade obžalovaného nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré
by mohli byť posúdené na účely mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., pričom takou
okolnosťou nie je tá samotná skutočnosť, že prokurátor s obžalovaným neuzavrel dohodu o vine a

treste, hoci boli splnené zákonné podmienky na také konanie, keďže uvedené môže byť zohľadnené
len analogickým použitím ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., podľa ktorých môže súd v
takom prípade postupovať.

Zhrnutím odvolací súd uvádza, že pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu obžalovanému

mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom
odvolacím súdom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne
zisteného v napadnutom rozsudku, resp. doplneného dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V
ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.