Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010864
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010864.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného
T. A., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta pod č. k. 31T/2/2017-148 zo dňa 07.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 19.04.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. A., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta pod č. k. 31T/2/2017-148 zo dňa 07.02.2018 uznal
obžalovaného T. A., za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 03.09.2017 v čase o 14:25 hod. vošiel do prevádzky čerpacej stanice Jurki v obci Jelka, prešiel
za predajný pult, odkiaľ sa ho snažila vytlačiť zamestnankyňa čerpacej stanice J. E., s ktorou zápasil.
Následne sa mu podarilo otvoriť zásuvku pokladne, odkiaľ odcudzil finančnú hotovosť vo výške 295 €
a z miesta utiekol, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Jurki - Hayton, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Prístavná 2, škodu vo výške 210,12 €, poškodenej J. E. žiadne zranenie nespôsobil.

Za to obžalovanému T. A. okresný súd uložil :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Podľa §48 ods. 2 písm.b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému nahradiť poškodenej spoločnosti JURKI -
HAYTON s.r.o., IČO: 31 332 251, sídlo Prístavná 2, Bratislava, škodu vo výške 50 €.

Predseda senátu okresného súdu písomné vyhotovenie rozsudku odôvodnil v rozsahu č. l. 148-149
spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2018
obžalovaný T. A. v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenéhovobžalobeuznesenímprijalavyhlásil,žedokazovanie,vrozsahuvakomobžalovanýpriznalspáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a náhrady škody.

K výroku o treste okresný súd uviedol :

Pri určovaní druhu trestu okresný súd u obžalovaného T. A. zohľadnil skutočnosť, že bol doposiaľ desať
krát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z odpisu
registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/120/2015

zo dňa 26.08.2015 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, tento trest nastúpil a dňa 10.02.2017
bol rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/94/2016 podmienečne prepustený s určením
skúšobnej doby podmienečného prepustenia na 4 roky. Podľa hodnotenia obžalovaného za obdobie
výkonu väzby sa správa primerane, nebol disciplinárne trestaný ani odmenený, podľa hodnotenia z obce
Q. má v obci priemernú povesť, neboli mu uložené žiadne opatrenia.

Okresný súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe 3 - 8 rokov, pričom u
neho zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - k činu sa priznal a oľutoval ho, a 1 priťažujúcu okolnosť - bol už
za trestný čin odsúdený (recidíva), čiže pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností už trestnú
sadzbu neupravoval.

Okresný súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného dospel k záveru, že na
splnenie účelu trestu postačí uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
vo výmere 3 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku v posledných 10 rokoch
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Okresný súd sa zaoberal aj možnosťou podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom u obžalovaného, avšak vzhľadom na to, že obžalovaný trestný čin spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu odňatia slobody, nezistil, že by pre
takýto postup boli splnené podmienky. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný priznal svoju vinu, okresný

súd skúmal v zmysle zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017 aj
možnosť mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ale v
okolnostiach prípadu ani v osobe obžalovaného nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
použitie mimoriadneho zníženia trestnej sadzby.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol :

Okresný súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch
poškodeného na náhradu spôsobenej škody. Poškodený sa s nárokom na náhradu škody pripojili
k trestnému konaniu pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a žiadal náhradu spôsobenej škody

355,10 €, následne po podaní obžaloby ju upravil na 50 €, keďže zvyšok škody mu uhradila poisťovňa.
Vzhľadom na to, že v trestnom konaní bola výška škody preukázaná výpoveďou obžalovaného, ako aj
poškodeného,uplatnenénárokypoškodenéhoniesúvrozporesobjektívnezistenouvýškouspôsobenej
škody, okresný súd mal jednoznačne preukázané, že škodu spôsobil obžalovaný, priznal poškodenému
nárok na náhradu škody tak, ako si ho uplatnil v konaní pred súdom.

Proti tomuto rozsudku podal zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu (č.
l. 150 spisu) do výroku o treste.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo výroku

o treste sa nestotožňuje. Poukázal pritom na svoje vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, ktoré súd prijal. Podľa jeho názoru boli splnené všetky zákonné podmienky
na uzavretie a schválenie dohody o vine a treste, ktorú však prokurátor z jemu z neznámych príčin
odmietol uzavrieť. Okresný súd v rozpore so zmyslom a účelom zákona nepristúpil k aplikácií inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu, hoci podľa jeho názoru boli na takýto postup splnené všetky zákonné

podmienky.Zároveňnamietalzaradeniedoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňom
stráženia, pretože to považuje za neprimerané. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu
súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že výšku uloženého trestu zníži v súlade s
ustanovením § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Trestného zákona a zároveň, aby v súlade s ustanovením § 48ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný T. A. a obhajca obžalovaného.

Obhajca obžalovaného sa pridržal dôvodov odvolania a navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok
vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám v intenciách jeho dovolania.

Obžalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov odvolania prednesených jeho obhajcom.

Prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to
oprávnená, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil :

- Okresná prokuratúra Galanta podala dňa 06.12.2017 pod č. 3 Pv 464/17/2202-18 podľa § 234 odsek
1 Trestného poriadku obžalobu na T. A., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

- Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.02.2018 (č. l. 143-147) vyplýva, že obžalovaný T. A.
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na čo súd prvého stupňa
postupom podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného T. A., že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrady škody.

- Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný prevažne za
majetkovú trestnú činnosť. Z odpisu registra trestov obžalovaného ďalej vyplýva, že bol rozsudkom

Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/120/2015 zo dňa 26.08.2015 odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 1 rok, tento trest nastúpil a dňa 10.02.2017 bol rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn.
5PP/94/2016 podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby podmienečného prepustenia na 4
roky (do 10.02.2021).

K výroku o vine :

Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa

odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písm. c/, písm. d/, písm.
f/, písm. g/, písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom
prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c/.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 07.02.2012 sp. zn. 2Tdo/5/2011 (zverejnené v zbierka
stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. R 36/2012) : výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie ktorý
bo vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b/
Trestného poriadku alebo podľa § 257 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku na hlavnom pojednávanínie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o
dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku a analogicky
použitím ustanovenia § 334 odsek 4 Trestného poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 odsek

3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku vyjadruje obžalovaný svoju vôľu prijať
vinu za skutok spáchaný výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako
ako pri dohode o vine a treste (§ 333 odsek 3, § 343 odsek 1, odsek 4 Trestného poriadku).

Inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného

výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto výrok o vine u obžalovaného odvolací súd neskúmal
z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné.

K výroku o treste :

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona: trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona: pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a miere závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval), jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin
odsúdený) a taktiež správne pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Uložený
trestodňatiaslobodyvtrvanítrirokysozaradímobžalovanéhodoústavunavýkontrestuodňatiaslobody
so stredným stupňom stráženia krajský súd považuje za primeraný a zákonný a to z nižšie uvedených

dôvodov.

Z citovaného ustanovenia § 34 Trestného zákona vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na všetky
konkrétne okolnosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Uvedenými okolnosťami sú najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z týchto ustanovení taktiež vyplýva, že
primárnym účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred páchateľom
trestného činu, ktorý sa má v prvom rade zabezpečiť vo forme represie. Zároveň má poslúžiť na
zabránenie v páchaní trestnej činnosti v podobe prevencie, či už individuálnej alebo generálnej.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti desať krát súdne
trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Nemožno sa stotožniť s námietkou obžalovaného
podaného prostredníctvom svojho obhajcu, že súd prvého stupňa mal ukladať trest pri aplikácií inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu. Odvolaciemu súdu je známe stanovisko č. 44 trestnoprávneho kolégia
NS SR zo dňa 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (na ktoré poukazuje obhajca), z ktorého vyplýva, že

ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, teda v situácií vopred dohodnutého trestu, možno
(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/,
c/ trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne obžalovaný)

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. S uvedeného je zrejmé,
že okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na bázeanalógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a
treste.

Odvolací súd pri úvahách o možnosti uloženia mimoriadneho zníženiu trestu u obžalovaného prihliadol
na okolnosti prípadu, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na trestnú
minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ desať krát súdne trestaný a ani uložené podmienečné,
ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, dokonca ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu

nepriviedli obžalovaného k vedeniu riadneho života a aktuálne prejednávanej trestnej činnosti sa
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie
uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu za použitia
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného.

Odvolací súd uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky (teda na samej spodnej hranici trestnej

sadzby) považuje za mierny, avšak vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného čo do výroku o treste a nemožnosti uloženia prísnejšieho trestu za zákonný, aj keď sa
odvolaciemu súdu žiada dodať, že uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby nezodpovedá
osobe obžalovaného, ktorý bol už 10 krát súdne trestaný a doposiaľ uložené tresty nemali na
obžalovaného prevýchovný vplyv. Správny považuje aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchanímtrestnéhočinubolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorýmuboluloženýzaúmyselnýtrestný
čin a nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou obžalovaného, že z hľadiska účelu trestu by jeho
zaradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia by bolo omnoho účinnejšie.

Rovnako správne okresný súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní jeden rok a to vzhľadom
na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, kedy sa nedá očakávať,
že po výkone trestu bude viesť riadny život.

Výrokom o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal a to vzhľadom na to, že tento nebol napadnutý

odvolaním.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.