Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jozef Angelovič

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114226543.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci navrhovateľky: Y. V., C.. T., W.. X.X.XXXX, F.
L., L. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10,
proti odporcovi: M. V.Á., W.. X.XX.XXXX, F. L., T. XXX/XX, o manželské výživné, o odvolaní oboch
účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/304/2014-59 z 24.6.2015 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom č.k. 28C/30/2014-119 z 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a dopĺňací rozsudok okrem výroku o zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur mesačne od 1.10.2014 do 30.12.2014. Dlžné

výživné za uvedené obdobie vo výške 150,- eur zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie v časti o určenie výživného za obdobie od 31.12.2014 do
budúcna. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 100,- eur, a to od podania

návrhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že životná úroveň manželov nebola a nie je
rovnaká, keďže navrhovateľka bola v predmetnom období študentkou vysokej školy, nachádzajúcou
sa na materskej dovolenke, ktorá sa starala o spoločného maloletého syna, pričom odporca bol
spoločníkom fungujúcej spoločnosti s obchodným menom X., L..C..I.. a živnostníkom až do 14.11.2014,
s pravidelne prichádzajúcim príjmom za vykonanú prácu, ktorý len za obdobie od októbra do novembra
2014 predstavoval sumu 5.128,- eur, čo vyplýva z výpisu z účtu odporcu. V predmetnom období mal

odporca väčší príjem ako navrhovateľka, čo preukázateľne vyplýva z obsahu spisu. Preto je súd toho
názoru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že životná úroveň manželov bola v
zásade rovnaká. Boli preto splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku, preto súd návrhu
čiastočne vyhovel a určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- eur
mesačne od 1.10.2014 do 30.12.2014, pričom dlžné výživné za toto obdobie predstavuje sumu 150,-
eur. So zreteľom na túto okolnosť bolo potrebné návrh v prevyšujúcej časti zamietnuť.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) s tým, že účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.

4. Zastavenie konania za obdobie od 31.12.2014 do budúcna odôvodnil tým, že s poukazom
na uznesenie odvolacieho súdu rozhodol o zastavení v časti určenia výživného od 31.12.2014 s

poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou na pojednávaní 4.5.2015. Výrok o zamietnutí návrhu vprevyšujúcej časti odôvodnil tým, že navrhovateľka žiadala, aby súd určil výživné za predmetné obdobie
vo výške 100,- eur mesačne.

5. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali odvolanie obaja účastníci.

6. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu v celom
rozsahu vyhovel, alebo rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala
na to, že vzhľadom na skutkové zistenia súdu prvej inštancie je návrh na výživné vo výške 100,-

eur dôvodný a oprávnený. Odporca disponuje značne vyšším príjmom zo zahraničia, čo bolo v rámci
dokazovania aj preukázané.

7. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v
právach a povinnostiach. Vzhľadom na to, že preukázaná výška príjmu odporcu, ktorý poberal a naďalej
aj poberá príjem z W. je neporovnateľne vyššia ako výška príjmu navrhovateľky, ako aj vzhľadom na

starostlivosť navrhovateľky o maloletého syna, ktorého otcom je odporca, je tak jej možnosť dostať sa
na úroveň príjmov odporcu nereálna.

8. Odporca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol.

9. Poukázal na to, že navrhovateľka má životnú úroveň, ktorá prevyšuje jeho životnú úroveň a žije
v dvojposchodovom rodinnom dome s bazénom. Jej rodičia sú podnikateľmi s prosperujúcou firmou.
Tieto závažné okolnosti mal súd zohľadniť pri rozhodovaní, pretože tieto okolnosti sú prekážkou určenia
výživnéhomedzimanželmivrozporesdobrýmimravmi.Životnáúroveňmedzimanželmisaneposudzuje
len na základe ich peňažných príjmov. Pri skúmaní životnej úrovne nejde o dosiahnutie mechanickej

a matematickej rovnosti príjmov medzi manželmi. Súd posudzuje nielen majetkové pomery, ale aj
dosiahnuté vzdelanie. Súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že jeho príjem je nepravidelným príjmom,
ide o celoročný príjem bez zdanenia a bez odrátania celoročných výdavkov. Súd len formálne porovnal
peňažné príjmy a určil výživné. V skutočnosti navrhovateľka sa vyžíva v tom, že vedením súdneho
konania vlastne odporcovi ubližuje a podáva naňho nezmyselné žaloby, ako je aj výživné pre manželku,

pretože nikdy počas manželstva účastníkov od odporcu nič nechcela, pretože rodičia jej dali všetko.

10. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky sa pridržal svojej argumentácie produkovanej v
doterajšom priebehu konania.

11. So zreteľom na obsah odvolania účastníkov, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení návrhu,
o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, výrok o dlžnom výživnom, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok, ktorým bolo konanie na určenie výživného za obdobie od 31.12.2014 do
budúcnostizastavené,ktorýodvolanímúčastníkovnapadnutýnebol,vodvolacomkonanípreskúmavaný

nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. a § 59 a nasl. CMP, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie,
ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu

a naviac je aj nepreskúmateľný.

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje intenzitu nesprávneho procesného
postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade obom účastníkom konania), aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo je zároveň dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v
zmysle § 391 ods. 1 CSP v uvedenom rozsahu.

14. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden

z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie napriek konštatovaniu, že životná úroveň manželov pri

určení výživného má byť rovnaká a pri konštatovaní, že príjmy odporcu sú nepomerne vyššie ako príjem
navrhovateľky, priznal výživné pre manželku vo výške 50,- eur mesačne a nijakým spôsobom túto výšku
neodôvodnil.

17. Stalo sa tak z dôvodu, že súd prvej inštancie vlastne nezistil náležitým spôsobom ani príjem odporcu
za rozhodné obdobie tak, aby bol riadne ustálený jeho priemerný mesačný príjem po zohľadnení

jeho výdavkov, vrátane eventuálneho výživného na syna účastníkov Leonarda. Súd prvej inštancie
konštatuje len príjem za obdobie od júla 2014 do novembra 2014, ktorý vlastne pokrýva obdobie (s
výnimkou jedného mesiaca december 2014), za ktoré v prejednávanej veci rozhodol a konštatuje tiež,
že navrhovateľka v roku 2014 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa
vo výške 23,52 eur.

18. Súd prvej inštancie však nevykonal v zmysle vyššie uvedeného porovnanie mesačných príjmov
účastníkov tak, aby bolo možné bezpečne a nepochybne zistiť, aký je skutočný príjem účastníkov v
mesiaci po odrátaní výdavkov, po zohľadnení výživného na iné osoby v zmysle vyššie uvedeného a aby
tak bolo možné skutočne aplikovať zásadu o rovnakej životnej úrovni manželov.

19. Všetky tieto okolnosti robia rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a v zmysle vyššie
uvedeného musel byť tento rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP
zrušený a vec vrátená na súd prvej inštancie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite zistiť a uviesť do odôvodnenia rozsudku príjem za
rozhodné obdobie u navrhovateľky a vypočítať tento príjem aj u odporcu. Tieto príjmy je potrebné
porovnať po zohľadnení vyššie uvedených výdavkov a zaujať jasné stanovisko, aká výška výživného
pre manželku je v danom prípade adekvátna vo vzťahu k navrhovateľke, ak sa má v zmysle § 71 ods.
1, 2 Zákona o rodine vychádzať z rovnakej životnej úrovne manželov. Nemožno sa uspokojiť iba so

všeobecným konštatovaním o príjmoch, ale v zmysle vyššie uvedeného je potrebné ustáliť priemerný
mesačný príjem oboch účastníkov konania. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách
bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

21. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.