Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112209785
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3112209785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov: 1/ D. M., bytom A., P. XXX, 2/ Z.
M., bytom A., P. XXX, obaja zastúpení JUDr. R. B., advokátom so sídlom v Q., U. XX, proti žalovaným:
1/ D. H., bytom A., P. XXX, 2/ Mgr. E. H., bytom A., P. XXX, o určenie vlastníckeho práva k pozemku,
na odvolanie žalobcov 1/, 2/, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra 2015, č.
k. 12C/80/2012-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
vlastníckeho práva v podiele 1/1 k pozemkom C KN par. č. XXXX/X - zastavaná plocha s výmerou XX m2
v k. ú. A. na LV č. XXX podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň
žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie odôvodnil s
poukazom na ust. § 490 ods. 1, 2, § 134, § 47 Občianskeho zákonníka v znení platnom od roku
1966 do 30.06.1969, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1,§ 134 ods. 1,§ 868, § 872 ods. 1, 4 Občianskeho
zákonníka účinného od 01.01.1992 a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že

žaloba nebola podaná dôvodne. Súd konštatoval, že z listín predložených žalobcami bolo zistené,
že písomnou kúpnopredajnou zmluvou bez registrácie bývalým štátnym notárstvom kúpil D. M. (bez
uvedenia dátumu narodenia), bytom Q. č. X od P. T. pozemok parc. č. XXX-EN XXX s výmerou XX árov
a XX m2 za účelom stavby rodinného domu. Podľa notárskej zápisnice spísanej na bývalom R. dňa
06.01.1967 a registrovanej pod č. RI XX/XX otec žalobcu 1/ daroval žalobcovi 1/ nehnuteľnosti, a to pkn.
parc. č. XXX/X EN XXX - roľu s výmerou XXX m2, zapísanú vo vložke č. XXX pre k. ú. Q.. Podľa výkazu
plôch bývalého J. G. zo dňa 24.03.1969 bola EN parc. č. XXX/X s výmerou 600 m2, určená pre žalobcov

1/, 2/ vytvorená odobratím XXX m2 z pkn. parc. č. XXX, ktorá bola vedená na pkn. vlastníčku P. T. a
užívateľa L. R. s manželkou D. a odobratím XXX m2 z pkn. parc. č. XXX vo vlastníctve žalobcu 1/. Z
grafickej časti vyplýva, že žalovaná C KN parc. č. XXXX/X bola vytvorená z pkn. parc. č. XXX EN XXX.
Rozhodnutím bývalého Z. v H. T. zo dňa 15.05.1969 bol žalobcom 1/, 2/ pridelený do osobného užívania
stavebný pozemok EN č. XXX/X s výmerou 600 m2 v k.ú. Q. a následne dňa 11.06.1969 bola uzavretá
dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku medzi bývalým MNV Q. a žalobcami 1/, 2/.
Dňa 18.08.1969 bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby pre žalobcov 1/, 2/ na pozemku č. XXX/

X k. ú. Q. s tým, že stavba rodinného domu má byť situovaná 60 cm od hranice pozemku. Z vyjadrenia
žalobcov 1/, 2/ vyplýva, že žalobca 1/ sa cíti byť vlastníkom časti pozemku žalovaných, ktorý bol na
geometrickom pláne odčlenený ako C KN parc. č. XXXX/X z dôvodu, že pôvodnú pkn. parc. č. XXX kúpil
od pkn. vlastníčky P. T. v roku 1966. Súd zisťoval, či sa žalobca 1/ stal vlastníkom pkn. parc. č. XXX, zktorej bola vytvorená C KN parc. č. XXXX/X podľa vtedy platných právnych predpisov a konštatoval, že v
rokoch XXXX až XXXX žalobca 1/ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku pkn.
parc. č. XXX, potreboval mať písomnú kúpnopredajnú zmluvu s P. T. (ktorú mal zo dňa 06.10.1966), ale

aj registrovanú bývalým štátnym notárstvom, k čomu však nedošlo. Registrácia kúpnej zmluvy štátnym
notárstvom v tom čase mala konštitutívny právny účinok. Písomná kúpnopredajná zmluva žalobcu 1/ s P.
T. bez registrácie štátnym notárstvom by mohla byť iba okolnosťou, z ktorej by bolo možné usudzovať na
dobromyseľnosť žalobcu 1/, teda okolnosť, svedčiacu o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci,
resp. práva za predpokladu, že by kúpený pozemok aj nerušene užíval počas doby, určenej Občianskym

zákonníkom na vydržanie vlastníckeho práva. Avšak k nerušenému užívaniu tohto pozemku žalobcom
1/ nedošlo, pretože ako sám uviedol, v roku 1969 mu predstavitelia vtedajších úradov (MNV a KSS) určili
plochu, ktorú môže užívať a určili miesto, kde si môže postaviť plot. Žalobca 1/ si plot na tomto mieste
postavil na jar 1972 a tento plot stojí doposiaľ. Žalobcovia 1/, 2/ teda nenadobudli vlastnícke právo k
žalovanej C KN parc. č. XXXX/X ani na základe kúpnopredajnej zmluvy zo 06.10.1966 ani na základe
vydržania vlastníckeho práva v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Na tomto

nič nezmení ani vyjadrenie Správy katastra O. zo dňa 05.09.2008 o nesprávnom postupe pri S., keď
zhotoviteľ nedodržal právny stav vyšetrený v geometrickom pláne zo dňa 24.03.1969, pretože k tomuto
zisteniu došlo na základe sťažnosti žalobcu 1/ v roku 2008, teda dávno po uplynutí 10 ročnej vydržacej
doby pre žalobcov 1/, 2/ i žalovaných 1/, 2/. Okrem toho podľa vyjadrenia správy katastra žalobcovia
1/, 2/ mali možnosť v rámci konania ROEP namietať tieto skutočnosti ešte aj 3 roky po schválení

ROEPu, ale k tomu nepristúpili. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, a to listinami -
rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania a dohodou o pridelení stavebného pozemku,
že žalovaní 1/, 2/ mali právny titul na užívanie svojho stavebného pozemku od pridelenia, t.j. od roku
1973. Tento stavebný pozemok užívali po plot žalobcov 1/, 2/, ktorý už v tom čase stál, teda považovali
ho za hranicu svojho pozemku zo strany žalobcov 1/, 2/. Geodet nezameriaval hranice ich pozemku.

Tento užívali nerušene v dobrej viere, že im patrí do roku 2008, kedy vznikli nezhody ohľadne hranice.
Dajaké susedské nezhody začali byť podľa vyjadrenia svedka Q. asi od roku 2000. Nerušené užívanie
pozemkov účastníkmi sporu v hraniciach určených pri pridelení pozemkov potvrdzuje aj vyjadrenie
Správy katastra O. z 05.09.2008 o nesprávnom postupe pri ROEPe, keď zhotoviteľ nedodržal právny
stav vyšetrený v geometrickom pláne zo dňa 24.03.1969, ale vychádzal zo skutočného stavu užívania v

prírode. Toto zistenie správy katastra nemá vplyv na daný právny stav, pretože k tomuto zisteniu došlo
až na základe sťažnosti žalobcu 1/ v roku 2008, teda dávno po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby pre
žalobcov 1/, 2/ i žalovaných 1/, 2/. V súlade s ust. § 872 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného
od 01.01.1992 mal súd za to, že žalovaní 1/, 2/ sa stali vlastníkmi pozemku, ktorý im bol pridelený a to
C KN parc. č. XXXX k.ú. A. (predtým k.ú. Q.) zmenou právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka.

Vlastníctvo k predmetnej parcele žalovaní 1/, 2/ nadobudli v hraniciach, ako tento pozemok užívali
od jeho pridelenia v roku 1973, minimálne po dobu 10 rokov, t.j. do 1983. Žalobcovia 1/, 2/ žiadnym
dôkazom nepreukázali, že by v tomto období boli žalovaní 1/, 2/ rušení v dobromyseľnom užívaní svojho
stavebného pozemku. Po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby v roku 1983 došlo u žalovaných 1/, 2/
k vzniku práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 Občianskeho

zákonníka, účinného do 31.12.1991, na základe vydržania, a to v hraniciach skutočného užívania
pozemku.Následnezmenouprávnejúpravyod01.01.1992žalovaní1/,2/nadobudlivlastníckeprávo(do
BSM, v podiele 1/1) k tomuto pozemku v hraniciach ich skutočného užívania. Na túto skutočnosť, resp.
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 1/, 2/ vydržaním nemajú žiadny vplyv skutočnosti zistené
správou katastra, pretože boli zistené a žalovaným 1/, 2/ oznámené až po uplynutí 10 ročnej vydržacej

doby. Tieto právne aj skutkové okolnosti boli rešpektované aj pri spracovaní ROEPu. Z týchto dôvodov
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nemal dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie na zisťovanie
posunov hraníc v rámci ROEP-u a ani žiadny dôvod na zisťovanie znaleckým dokazovaním posunutia
hranice pozemku ďalšieho susedného vlastníka, ktorý nie je účastníkom konania. Súd nevypočul ako
svedka I., pretože tento svedok ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že nemá čo

povedať k susedským vzťahom účastníkov, ktoré až tak dobre nepozná. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania
nepriznal, keďže žiadnu nežiadali.

2. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie

žalobcovia 1/, 2/, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe. Sú toho názoru, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistilskutkovýstav,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
Uviedli, že súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zisťovanie, či sa žalobca 1/ stal v minulostivlastníkom pkn. parc. č. XXX, z ktorej bola vytvorená C KN par. c č. XXXX/X, ktorá je predmetom
žaloby. Súd dospel k záveru, že podľa vtedy platných predpisov žalobcovia 1/, 2/ nenadobudli vlastnícke
právo k žalovanej parcele a to ani na základe kúpnopredajnej zmluvy zo 06.10.1966, ktorá nebola

registrovaná štátnym notárstvom, ani na základe vydržania. Tento záver súdu prvej inštancie podľa
ich názoru nie je správny a neobstojí. Súd po spochybnení nadobudnutia vlastníckeho práva na
základe neregistrovanej kúpnopredajnej zmluvy s pôvodnou vlastníčkou neskúmal ďalej, či nenadobudli
vlastníctvo k nehnuteľnosti iným spôsobom, ktorý je dodnes uvedený tiež na liste vlastníctva tak
žalobcov, ako aj žalovaných, a to rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania z roku 1969 a

následná dohoda o zriadení práva osobného užívania. Sú toho názoru, že oni sa stali vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti na základe zákona (v zmysle ust. § 872 ods. 1 OZ účinného od 01.01.1992) a predtým
rozhodnutia, resp. dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorá bola neskôr ako titul nadobudnutia
prenesená do evidencie katastra nehnuteľností. Keďže sú teda vlastníkmi súčasnej parcely č. XXXX v
k. ú. A., sú toho názoru, že im patrí tiež vlastnícke právo k žalovanej novovytvorenej parcele C KN č.
XXXX/X, keďže táto bola nevyhnutne súčasťou pôvodnej parcely č. XXX, z ktorej bola parc. č. XXXX

vytvorená, ako to sám v odôvodnení konštatoval súd prvej inštancie. Keďže došlo k faktickému posunu
pôvodných parciel a oni sa v čase po roku XXXX nemohli domáhať nápravy tohto stavu, sú toho názoru,
že žalovaní užívali spornú časť pôvodnej parcely č. XXX neoprávnene, túto časť ( parc. č. XXXX/X)
nedostali v minulosti ani do osobného užívania a z tohto dôvodu nemohli nadobudnúť k nej vlastnícke
právo. Súd okrem opomenutia týchto skutočností zamietol uznesením, vyhláseným na pojednávaní

23.09.2015 tiež ich návrh na vykonanie znaleckého dokazovania geodetom, ktorý mal určiť priebeh
spornej hranice pozemku vo vlastníctve účastníkov. Ďalej uviedli, že v napadnutom rozsudku podľa ich
názoru absentuje zhodnotenie skutočností, ktoré uvádzali, najmä fakt, že k nadobudnutiu vlastníctva k
spornej nehnuteľnosti došlo rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, pričom rozpor, na
ktorý poukázala tiež správa katastra, a síce, že na predmetných nehnuteľnostiach sa nestotožnili hranice

súčasných a pôvodných parciel, nebol v odôvodnení uvedený a posúdený, preto považujú rozsudok za
nepreskúmateľný.

3. K podanému odvolaniu žalobcov 1/, 2/ sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalobcovia 1/, 2/ tvrdia, že počas

celého konania sa oni (žalovaní 1/, 2/) odvolávali iba na skutočnosť, že im bol rozhodnutím Z. v H. T.
pridelený pozemok parc. č. XXX/X a neskôr bola s nimi spísaná dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku. Nepovažovali za nutnosť v spore priložiť všetky doklady, ktoré mali a bez ktorých
nebolo možné pristúpiť k stavbe ich rodinného domu. Poukázali na to, že parc. reg. C č. XXXX je totožná
s EN parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 z časti parc. č. XXX a XXX. Podľa geometrického plánu č. XXX-

XXX-XX-X je EN parc. č. XXX identická s pkn. parc. č. XXX a EN parc. č. XXX s pkn. parc č. XXX. V
súčasnosti má parc. č. XXXX zapísanú výmeru XXX m2 na LV č. XXX. Parc. č. XXX identická s pkn.
parc. č. XXX bola vo vlastníctve matky žalovanej 2/ E. A., rod. P., ktorá na základe kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 30.07.1973 odpredala 297 m2
M. štátu, zastúpenému E. v Q., ako časť parcely č. XXX. C. časť o výmere 303 m2 bola odčlenená na

základe kúpnej zmluvy medzi H. M. a manželkou D., rodenou P. z parc. č. XXX a je totožná s parc. č.
EN XXX. Na základe týchto údajov a priložených dokladov nie je potom správne tvrdenie žalobcov, že
z ich 600 m2 bolo odčlenených 73 m2. Dodala, že po smrti jej matky E. A., rod. P. dňa XX.XX.XXXX a
na základe dedičstva sa stala vlastníčkou pkn. parc. č. XXX.
.

4. K vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, ktorí uviedli, že k predloženým
dôkazom v rámci odvolacieho konania sa nebudú vyjadrovať, keďže dokazovanie bolo pred súdom
prvej inštancie vyhlásené za skončené. Oni trvajú na žalobe a tvrdia, že sa stali vlastníkmi spornej
nehnuteľnosti na základe zákona a predtým rozhodnutia, resp. dohody o zriadení práva osobného
užívania, ktorá bola neskôr ako titul nadobudnutia prenesená tiež do evidencia katastra nehnuteľností.

Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že došlo k faktickému posunu pôvodných parciel a
žalobcovia sa v čase po roku XXXX nemohli domáhať nápravy tohto stavu tvrdia, že žalovaní užívali
spornú časť pôvodnej parcely č. XXX neoprávnene, túto časť nedostali v minulosti ani do osobného
užívania a z tohto dôvodu nemohli nadobudnúť k nej vlastnícke právo.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.6. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcov 1/, 2/ bolo podané pred 1. júlom 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní

a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok - zákon
č. 99/1963 Zb..

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia, ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací
súd v danej veci posudzoval žalobcami 1/, 2/ uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase
podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

9. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa predmetnej veci, ktoré boli
v odvolaní žalobcami 1/, 2/ vznesené. Odvolacie námietky žalobcov 1/, 2/ sú v podstate totožné
s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu
už vyporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné

ustanovenia a vo veci aj vecne správne rozhodol. Odvolací súd si preto osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP,
pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú v podiele 1/1 vlastníkmi pozemku C

KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2 v k. ú. A., zapísaného na LV č. XXX, podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného Ing. R. D. z dôvodu, že pôvodnú
pkn. parc. č. XXX kúpil žalobca 1/ od pkn. vlastníčky P. T. v roku 1966.

11. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v rokoch 1966 až 1969 ( keď dňa 15.05.1969 bol

rozhodnutím Z. H. T. žalobcom pridelený do osobného užívania stavebný pozemok EN č. XXX/X o
výmere XXX m2 v k. ú. Q., dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania
tohto pozemku a 18.08.1969 bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby žalobcov 1/, 2/ na pozemku
XXX/X, so situovaním stavby XX cm od hranice pozemku) pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na základe zmluvy, podľa vtedy platného ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa

vyžadovala registrácia štátnym notárstvom, ku ktorej však nepochybne nedošlo.

12. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcu 1/ do držby pozemku nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto
spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Zb., účinnou od XX.XX.XXXX.

Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako
bol obmedzený rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k
pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. XXX/XXXX Zb., účinnou od
XX.XX.XXXX, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku
predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom

držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku
( teda ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcejpodobu10rokovazároveňboldržiteľomoprávneným(tedabolsozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku
vydržaním.

13. Posudzujúc následne dobromyseľnosť žalobcu 1/ a s tým súvisiace nerušené užívanie predmetného
pozemku, na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval
nesplnenie týchto podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcom 1/ k spornému pozemku, keď
ako sám uviedol, už v roku 1969 mu bolo zo strany vtedajších úradov určené, kde má postaviť plot a

pokiaľ má pozemok užívať, pričom plot postavil v roku 1972 a stojí doposiaľ. Rovnako správny je záver
súdu, že na tomto nič nezmení ani nesprávny postup ROEP, konštatovaný správou katastra v roku 2008,
keďboladávnouplynutázákonná10ročnávydržaciadobaprenadobudnutievlastníctvaknehnuteľnosti.14. Zároveň z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaní 1/,2/ žalovanú
časť pozemku, označenú ako C KN parc. č. XXXX/X k. ú. Q. (teraz k. ú. A.) nadobudli na základe
rozhodnutia Z. H. T. o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 30.07.1973 (pričom v tej dobe

išlo o pozemok EN XXX/X o výmere XXX m2) s následne uzavretou dohodou o zriadení práva osobného
užívania pozemku, registrovanou R. notárstvom v H. T. pod č. R II/XXX/XX a pozemok od tohto roku
užívali po žalobcami postavený plot až do roku XXXX, kedy začali vznikať medzi stranami sporu nezhody
ohľadnehranice.Akosprávnesúd prvejinštancieuzavrel,žalovaní1/,2/sastalivlastníkmipredmetného
pozemku (tak ako ho skutočne a dobromyseľne užívali od roku 1973 a minimálne po dobu 10 rokov

neboli v jeho užívaní rušení), keď po uplynutí vydržacej doby došlo u nich v súlade s ust. § 135a ods. 2
Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomdo31.12.1991,kvznikuprávanauzavretiedohodyoosobnom
užívaní pozemku.

15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil námietky žalobcov 1/, 2/ ako
nedôvodné, pričom tieto nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd dodáva, že sa

nezaoberal všetkými námietkami žalobcov, obsiahnutými v ich odvolaní, keď odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní a ktorý záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného

súdu SR.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na ich náhradu
nepriznal, keďže im v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli a žiadnu náhradu v odvolacom konaní
ani nežiadali.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.