Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208204
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717208204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO : 47 967 692, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO : 50
361 368, proti žalovanému: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. T. XX, o zaplatenie 2.023,69 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 6Csp/105/2017-106
zo dňa 05. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca (pôvodne
Poštová banka, a.s.) zaplatenia sumy 2.023,69 Eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia zvyšku
poskytnutého úveru, ktorý pre neplnenie povinností zo strany žalovaného bol dňa 15. 05. 2014
zosplatnený.Žalobusúdzamietolztohodôvodu,ženárokjepremlčaný,nakoľkopremlčaciadobazačala
plynúť dňom zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú pôvodný žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 25. 01. 2014. Žaloba bola súdu doručená dňa 22. 05. 2017, a teda nárok súd

považoval za premlčaný. Na námietku premlčania prihliadal súd ex offo v súlade s ust. § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto si neuplatnil ani mu žiadne nevyplývali
zo spisového materiálu.

2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Ako
dôvod uviedol všetky jednotlivé ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Z obsahu odvolania vyplynulo, že

sa nestotožnil s tým, aby súd ex offo prihliadal na premlčanie, poukazoval pritom na skutočnosť, že došlo
ku zosplatneniu celej dlžnej sumy a budúcich jednotlivých splátok, znamená to stratu výhody splátok pre
dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy o úvere. Plynutie premlčacej doby podľa neho
nastane odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto prípade ešte pri splatnosti vo výzve
na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom bola daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych
dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie zo strany žalovaného uplynula dňa 30. 05.
2014, a preto mohol prvýkrát svoje právo na súde uplatniť až dňa 31. 05. 2014. Podľa názoru odvolateľa

tak svoje právo uplatnil včas. Ďalej uviedol, že na všetky úverové vzťahy vzniknuté pred 01. 04. 2015
bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od
01. 04. 2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ súd posudzoval vzťah vzniknutý pred týmto dátumom v súlade s ustanoveniamiObčianskeho zákonníka, uplatnil nepriamo retroaktivitu. Inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho
absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov,
ktoré učinil dobrovoľne (Najvyšší súd ČR 23Cdo/1201/2009). Odvolateľ tiež poukázal na názor JUDr.

Lalíka, podpredsedu Ústavného súdu SR, keď konštatoval, že všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu
ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje
konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu a to sa
dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti
zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“,

ale aj absurdný v rozpore so zásadou rovnosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne žalobe aby vyhovel a žalovaného zaviazal k
náhrade trov konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového

materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd na základe
uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd
stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným
spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že v tomto prípade je nárok premlčaný, a preto záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu
premlčania uplatňovaného nároku je vecne správny.

6. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že vzhľadom na právny vzťah medzi stranami
sporu charakterizovaným ako absolútny obchod je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže vzťah vznikol pred 01. 04. 2015. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy
ako absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na

spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené
a vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom
konštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
má úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných práv

veriteľa. Odvolací súd nemal dôvod sa od takto vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením
ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného.
Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý pokiaľ ide o

posudzované otázky premlčania, otázky právneho ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy,
uznania záväzku a pod., aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka.
I keď je toto ustanovenie účinné od 01. 05. 2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je
iba expressis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I Najvyšší súd SR vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal

názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (01. 05. 2014) vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou (3MCdo 14/2014, 2MCdo 2/2015). Odvolací súd sa s uvedeným
právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a

nepodnikateľom(občanom)asozreteľomnanepodnikateľskýúčelzmluvyjenutnépovažovaťzatypicky
občiansko-právne vzťahy. Žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo
do zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 01. 05. 2014, argumentujúc
tým, že je ho ako hmotno-právne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré vzniklipo jeho účinnosti, ani tu sa s takouto argumentáciou odvolací súd nestotožnil. Je nepochybné, že
súd rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Niet pochýb
o tom, že ust. § 5b má procesno-právny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je
jeho procesná činnosť a zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom
preskúmať, či nárok nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala

nárok priznať. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie toto ustanovenie bolo jednoznačne zakotvené
do nášho právneho poriadku a v tom čase bolo platné a účinné, preto nemal súd prvej inštancie inú
možnosť ako takéto „vznesenie námietky premlčania“ vykonať v mene spotrebiteľa. Aj keď v zmysle
Nálezu Ústavného súdu SR takéto ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, účinky Nálezu nastávajú až do
budúcna. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zo zákona mal povinnosť prihliadnuť na námietku premlčania,
jeho postup bol správny. Čo sa týka samotného plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho

zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. S poukazom na citované ustanovenie súd
prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby najneskôr v deň zročnosti nesplnenej
splátky, pričom predčasná splatnosť úveru bola vykonaná v súvislosti s omeškaním úhrady splátky

splatnej dňa 25. 01. 2014. Pokiaľ by aj súd počítal začatie plynutia premlčacej doby odo dňa splatnosti
úveru, t. j. 15. 05. 2014, nie je možné si započítať ďalšiu lehotu určenú na plnenie dlhu dlžníkovi
(10 dní) tak ako na to poukázal žalobca. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť

možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním
právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili
svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe

nútené plniť svoje povinnosti. 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvýraz.Zatentodeňsavšeobecnepovažujedeň,keďsaprávomohlopoprvýrazuplatniťnasúde,teda
len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa
na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený
subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá alebo inak

ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Ak doba plnenia nie je
určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie
(v tomto prípade splatnosť vyhlásil 15. 05. 2014), pričom platí, že ak má veriteľ možnosť sám vyvolať
splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto
významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto

bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (po vyhlásení splatnosti dlhu 15.
05. 2014 a nasledujúci deň). Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalobcu, že splatnosť dlhu nastala až
po uplynutí lehoty, ktorú sám stanovil na plnenie dlhu dlžníkovi, pretože by tak sám určoval stanovením
nejakej lehoty začatie plynutia premlčacej doby. Ako už bolo však vyššie uvedené, jedná sa o objektívne
daný okamih (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). V opačnom prípade by mohlo dôjsť k tomu,

že samotný veriteľ môže ovplyvniť začatie plynutia premlčacej doby. Pokiaľ by teda súd počítal začatie
premlčacej doby od okamihu zosplatnenia úveru, aj tak by bola žaloba podaná po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby (16. 05. 2017).

7. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie, resp.

ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov
rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

podľa úspechu v konaní by trovy prináležali žalovanému, tento si však žiadne trovy neuplatnil ani mu
nevyplynuli z obsahu spisu.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).