Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227854
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115227854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/
X, I., zastúpený JUDr. Róbertom Spálom, advokátom, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanej: UNIQA
poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpená splnomocnencom:
PRK Partners, s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, o zaplatenie 6.981,18 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. novembra 2016,
č.k. 11C/519/2015-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p

o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
2.610,74 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.610,74 eur od 26.08.2015 do
zaplatenia zastavil, žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.370,44 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.370,44 eur od 29.11.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má

nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 26% trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 3, § 39, § 489, § 491 ods. 1, § 517
ods. 2, § 563, § 788 ods. 1 a 3, § 790 písm. a), § 793 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 2, § 799 ods. 1
až 3, § 802 ods. 1 a 2, § 806 a § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného
dokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolariadneuzavretázmluvaohavarijnom
poistení, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo žalobcu, a to Škoda Octavia EČV: HC-875BR, ako aj

skutočnosť, že žalobca riadne plnil poistné zo zmluvy. Tiež nebolo sporné, že dňa 11.05.2015 došlo k
poistnej udalosti, a síce k spôsobeniu škody na uvedenom motorovom vozidle, a tiež že išlo o škodu
totálnu. Sporným bolo, či boli splnené podmienky k tomu, aby bola žalovaná oprávnená odmietnuť
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, keď žalovaná svoje právo odmietnuť poistné plnenie opierala o
ustanovenie VPP, a to konkrétne o oddiel I, čl. 8, ods. 5, písm. b), s odôvodnením, že podľa znaleckého
posudku škoda nevznikla takým spôsobom, ako to uviedol žalobca, a teda žalobca pri prešetrovaní
poistnej udalosti neposkytol žalovanej pravdivé informácie. Súd mal za to, že v konaní nie je možné

považovať za preukázané tvrdenie žalovanej, že by žalobca neposkytol žalovanej pravdivé informácie
pri prešetrovaní poistnej udalosti. Súd dospel k záveru, že závery znaleckého posudku č. 140/2015 nie
je možné považovať za hodnoverné, nakoľko znalec podľa svojho vyjadrenia vychádzal iba z fotografií,
sám ohliadku miesta udalosti nevykonal, a taktiež nevykonal ani ohliadku motorového vozidla. Súdpoukázal na skutočnosť, že fotografie boli vyhotovené dňa 26.05.2015, t.j. viac ako dva týždne po
nehode,atedašmykovéstopyvmäkkomtrávnatomteréneužnemuselibyťviditeľné.Zvýpovedesvedka
M. B. mal súd preukázané, že na mieste nehody boli viditeľné stopy, ako išiel žalobca z cesty dole,

boli to stopy po pneumatikách, pričom na ceste boli popadané nejaké skaly. Pokiaľ išlo o skaly, tieto
boli zachytené aj na fotografiách z miesta nehody na č.l. 90 a 91. Súd mal za to, že pre hodnoverné
závery znalca bolo nevyhnutné, aby znalec bezodkladne po nehode navštívil miesto nehody, resp.
minimálne aby miesto nehody bolo fotograficky zdokumentované bezodkladne po nehode. Nehoda bola
žalobcom žalovanej oznámená dňa 12.05.2015, a teda nič žalovanej nebránilo vykonať ohliadku miesta

nehody včas, keď jej zistenia by mali relevanciu, a nie až viac ako dva týždne po udalosti. Rovnako
ak znalec chcel urobiť záver o tom, že poškodenia na vozidle nezodpovedajú nárazu do stromu, bolo
potrebné, aby vychádzal zo zistení urobených ohliadkou na mieste samom, a to ako stromu, tak svahu
smerujúceho k stromu, pretože podľa názoru súdu aj od sklonu svahu a tiež od sklonu stromu záviselo,
k akému poškodeniu na vozidle došlo, a toto nie je zistiteľné z fotografií. Súd pritom tiež poukázal na
vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že je lepšie auto vidieť ako vychádzať z fotodokumentácie a tiež z

vyjadrenia znalca, že v znaleckom posudku je fotografia, z ktorej výstuhu vidieť, pričom dodal, že to
nie je dobre odfotené. Súčasne svedok M. B. pri výsluchu potvrdil, že videl narazené vozidlo žalobcu
v strome, toto bolo narazené viac pravou stranou v strome a bolo viditeľné, že bol poškodený predok
a boli vystrelené airbagy, a taktiež bolo vidieť opadanú kôru vo výške predku auta, pričom urobil jednu
fotku a to mobilom. Súd mal za to, že skutočnosť, že znalec sám na mieste udalosti nebol, že vychádzal

iba z fotografií (a to pokiaľ ide o fotografie z miesta nehody urobené až o dva týždne po nehode),
že neohliadol sám motorové vozidlo, keď zároveň uznal, že napr. fotografia na č.l. 42 nie je urobená
dobre (pričom uvedenú fotografiu napriek tomu použil priamo v texte znaleckého posudku), nie je možné
považovať závery znaleckého posudku č. 140/2015 za hodnoverné a nespochybniteľné, a preto, aj v
spojení s ostatnými dôkazmi (pričom všetky dôkazy majú rovnakú relevanciu), nie je možné uzavrieť,

že žalobca uviedol žalovanej nepravdivé informácie o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku
poistnej udalosti. Naviac súd uviedol, že pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že nemala povinnosť plniť
v dôsledku toho, že žalobca podľa nej neposkytol pravdivé informácie o vzniku škodovej udalosti (s
poukazom na oddiel I, čl. 8, ods. 5, písm. b) VPP), súd má za to, že ani podľa § 802 ods. 2 a § 799 ods. 3
OZ a ani podľa iných zákonných ustanovení by toto samo o sebe nemohlo spôsobiť, že by žalovaná bola

oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie. Vyššie uvedené ustanovenia OZ sú totiž dispozitívne
len v tej časti, ktorou sa dáva poistiteľovi možnosť odmietnuť, prípadne krátiť poistné plnenie, avšak nie
je možné ich vykladať tak, že by mal poistiteľ možnosť rozširovať dôvody, pre ktoré by toto plnenie mohol
odmietnuť, či krátiť, ktorým neprípustným rozšírením je rozšírenie dôvodov v oddiele I, čl. 8, ods. 5, písm.
b) VPP na „neposkytnutie pravdivých informácií pri uzatváraní poistenia alebo pri prešetrovaní poistnej

udalosti“. V prípade uvedených ustanovení ide o ustanovenia, ktoré síce nie sú gramaticky formulované
ako prikazujúce alebo zakazujúce, avšak z ich povahy vyplýva ich kogentnosť, t.j. že sa od nich nemožno
odchýliť (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011,
str. 2355). Navyše, vzhľadom na nesporne spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu medzi
stranami sporu, má tento charakter za následok v prospech spotrebiteľa kogentný charakter uvedených

ustanovení aj v zmysle § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Znamená to teda, že ustanovenia § 802 ako
aj § 799 OZ sú kogentnými ustanoveniami v časti určenia možnosti odmietnuť alebo krátiť poistné
plnenie, ktorá kogentnosť neumožňuje v tejto otázke odlišnú úpravu vôbec, a to ani vo VPP, pričom ak
by aj kogentný charakter nevyplýval z povahy daných ustanovení, nemožno sa podľa § 54 ods. 1 OZ

od neho odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Rozšírenie dôvodov pre odmietnutie poistného plnenia v
ustanovení oddielu I, čl. 8, ods. 5, písm. b) VPP nie je možné posúdiť inak ako obchádzanie kogentných
ustanovení zákona, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Podporne
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 56/2011-33 zo dňa 10.02.2011, ktorou
odmietol sťažnosť poisťovne v obdobnej veci z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ktorou sťažnosťou

bol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 Co/136/2010 z 29. septembra 2010, ktorý
uvedené ustanovenia posúdil ako kogentné. Súd tak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
nebolo jednak preukázané, že by žalobca poskytol žalovanej nepravdivé informácie o škodovej udalosti
a nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by bola žalovaná oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné
plnenie, pričom takýto dôvod tu nebol ani podľa § 799 ods. 3, ani podľa § 802 ods. 2 OZ, ani podľa iných

zákonných ustanovení, keď poistné podmienky sú v časti, v ktorej odporujú ustanoveniam § 802 a § 799
OZ, neplatné, keďže ide, ako bolo vyššie uvedené, o kogentné ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku priznal žalobcovi proti žalovanej právo
na poistné plnenie. Pri určení výšky poistného plnenia, na zaplatenie ktorého súd zaviazal žalovanú,vychádzal súd z Výpočtu výšky škody na cestnom vozidle - havarijné poistenie (č.l. 139), ktorý predložila
žalovaná. Z uvedeného výpočtu vyplýva trhová hodnota poisteného vozidla pri totálnej škode vo výške
6.870,44 eur, od ktorej sumy je potrebné odpočítať hodnotu použiteľných zvyškov (t.j. kúpnu cenu

odpredaného vozidla vo výške 2.500,- eur), a teda poistné plnenie zo strany žalovanej by bolo vo výške
4.370,44 eur, za predpokladu, že z vozidla nebolo uplatnené vrátenie DPH. S uvedenou sumou sa
nakoniec žalobca stotožnil, čo sa prejavilo v čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ ide o úrok
z omeškania, tento súd žalobcovi priznal od času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania. Keďže
žalovaná nebola preukázateľne pred podaním žaloby vyzvaná na poistné plnenie v konkrétnej výške,

ale stalo sa tak až počas konania doručením žaloby, a to dňa 27.11.2015, súd vychádzal z ustanovenia
§ 563 OZ, a úrok žalobcovi priznal odo dňa omeškania 29.11.2015, keď deň 28.11.2015 bol dňom
splatnosti. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, túto súd žalobcovi priznal v súlade s ustanovením § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola
výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,05% (5+0,05%) ročne z priznanej dlžnej sumy 4.370,44 eur odo dňa

29.11.2015 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania súd žalobcovi priznal. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov považoval súd žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal zaplatenie sumy 4.370,44 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.370,44 eur od 29.11.2015 do zaplatenia, za
dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a v časti, v ktorej žiadal žalobca zaplatenie úroku
z omeškania nad súdom priznaný rozsah za nedôvodnú, a preto ju vo výroku III. zamietol. O nároku

na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobca si v konaní po pripustení zmeny žaloby uplatňoval sumu 6.981,18 eur
s príslušenstvom, pričom procesne zavinil zastavenie konania v časti 2.610,74 eur s príslušenstvom a
zároveň žalobcovi bola priznaná istina vo výške 4.370,44 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 63% a hrubý úspech žalovanej 37%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 26% (63 -

37). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 26% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. O výške
náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v časti trov konania podala v zákonnej
lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav

zo znaleckého posudku a nesprávne interpretoval výpoveď znalca na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 28.04.2016. V zmysle judikatúry bolo úlohou súdu hodnotiť znalecký posudok komplexne a nielen
v súvislosti s tým, z akých podkladov znalec vychádzal. Zo znaleckého posudku, ako aj výpovede
znalca vyplýva, že poškodenie prednej kapoty vozidla nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť nárazom do
stromu, pričom odvolateľka mala za to, že ide o tak jednoznačný záver znalca, z ktorého vyplýva,

že skutočne ani ohliadka miesta vzniku údajnej dopravnej nehody by nemala význam. Poukázala na
to, že súd prvej inštancie bez opory akéhokoľvek odborného technického názoru rozoberal technické
parametre dopravnej nehody a len na základe toho, že znalec vyhotovoval znalecký posudok z
fotografií (bez fyzickej ohliadky vozidla a miesta vzniku údajnej dopravnej nehody) určil, že znalecký
posudok nie je hodnoverný. Pokiaľ mal súd pochybnosti, či znalec dospel k nesprávnym záverom

o technických záležitostiach, nemal túto otázku posúdiť sám, nakoľko na to nemá odborné znalosti,
ale mal požiadať iného znalca o odborné stanovisko. Ďalej uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal
rozpor v technickom posúdení dopravnej nehody znalcom, ale poukázal len na to, že znalec nemohol
vypracovať posudok len na základe fotografií. V prípade, že znalec uviedol, že na určenie záveru mu
nebolo potrebné vykonať aj obhliadku vozidla či miesta, nakoľko mu postačovali aj dostupné dokumenty,

nemôžepredstavovaťnedôveryhodnosťjehoznaleckéhoposudku.Ďalejpoukázalanato,žezvýpovede
žalobcu na pojednávaní dňa 01.03.2016, ako aj výpovede na pojednávaní dňa 13.09.2016 jednoznačne
vyplynulo, že tento si dal vozidlo sám doviesť a bol odo dňa dovezenia do Slovenskej republiky jediným
a výlučným vlastníkom vozidla, a teda podľa jej názoru žalobca musel, resp. mal mať vedomosť o tom,
že vozidlo predtým poškodené a malo najazdených viac kilometrov. Vzhľadom na to, že poškodenie

vozidla nevzniklo pri náraze do stromu, je zrejmé, že muselo existovať predtým, a preto nemôže ísť
o poistnú udalosť, ktorú nahlásil žalobca žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že škodová udalosť, ktorú
žalobca označil ako poistnú udalosť, nie je poistnou udalosťou v zmysle § 797 ods. 2 OZ, a preto mu
nemohlo vzniknúť právo na poistné plnenie.4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 28.04.2016 sa

nachádza len konštatovanie znalca, že nepovažoval za potrebné ísť na miesto nehody a merať priemer
stromu. Keďže k vypracovaniu objektívneho znaleckého posudku je potrebné komplexné posúdenie
okolností, za ktorých malo k poistnej udalosti dôjsť s ohľadom na stav, povrch, sklon vozovky, veľkosť,
polohu prekážky a ďalšie faktory ovplyvňujúce možnosť vzniku poistnej udalosti a jej následkov, mal za
to, že subjektívne konštatovanie žalovanej, prípadne znalca osloveného žalovanou, že obhliadka miesta

nehody nebola potrebná, nie je dostatočným argumentom pre to, aby bolo možné závery znaleckého
posudkupovažovaťzadôveryhodné.Nazákladeuvedenéhosastotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,
že znalecký posudok vypracovaný bez obhliadky miesta vzniku poistnej udalosti a obhliadky vozidla
v spojení s vyjadreniami znalca uskutočnenými v priebehu súdneho konania, ktorý sám spochybňuje
predloženú fotodokumentáciu, nemožno považovať za hodnoverný a bez ďalšieho za rozhodujúci dôkaz
vedúcikodmietnutiupoistnéhoplneniažalobcovi.Súdprvejinštanciesprávneposudzovalhodnovernosť

záverov znaleckého posudku, keď vzal do úvahy spôsob jeho vyhotovenia, podklady, z ktorých znalec
vychádzal, ako aj jeho súlad s ďalšími dôkazmi. Argumenty žalovanej, že vozidlo malo byť poškodené
pri jeho dovoze zo zahraničia, resp. bezprostredne pred dovozom, považoval za irelevantné, nakoľko v
konaní jednoznačne preukázal (predloženou fotodokumentáciou), že pri uzatvorení poistnej zmluvy so
žalovanou nebolo vozidlo poškodené.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslala stanovisko odvolateľka, ktorá zotrvala na svojom odvolaní a návrhu
na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uviedla, že znalec na str. 4 znaleckého posudku špecifikuje sklon vozovky a zároveň
sa zaoberá priemerom stromu, do ktorého malo vozidlo údajne naraziť a ak mal súd pochybnosti o

správnom postupe znalca, mal ho požiadať o odstránenie tohto pochybenia. Odvolateľka poukázala na
to, že ani súd nevykonal šetrenie na mieste vzniku údajnej dopravnej nehody, hoci mu právny poriadok
SR takýto dôkaz umožňuje, pričom bez ďalšieho uviedol, že nevykonaním obhliadky miesta vzniku
údajnejdopravnejnehodysajehoznaleckýposudokstalnehodnoverným.Aksúdhodnotilpresvedčivosť
znaleckého posudku, tak ju mal hodnotiť vo vzťahu k logickému odôvodneniu znaleckého posudku

a súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Keďže znalec uviedol, že sa zaoberal aj miestom vzniku
údajnej dopravnej nehody, avšak vozidlo v žiadnom prípade nezodpovedá nárazu do stromu, ale do
zvislej prekážky užšieho priemeru, je logické, že znalcov záver o vykonaní miestneho šetrenia nebol
nutný.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v celom rozsahu bez ohľadu na
rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ CSP), v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/519/2015 bolo zaplatenie
6.981,18 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti

o zaplatenie istiny vo výške 2.610,74 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
2.610,74 eur od 26.08.2015 do zaplatenia zastavil, žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 4.370,44 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.370,44 eur od 29.11.2015 do zaplatenia,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 26% trov konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti a závislom výroku o trovách konania.

9. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazovalebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,

z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Podstatou odvolania odvolateľky je, či v prípade pochybnosti, či znalec dospel k správnym záverom,
mohol túto otázku posúdiť sám s prihliadnutím na ďalšie v konaní vykonané dôkazy, alebo mal požiadať
iného znalca o odborné stanovisko.

12. Aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom
posudku na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť zistiť, z ktorých
zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah
dospelksvojmuzáveru.Záveryznaleckéhoposudkupritomnemožnobezďalšiehopreberať,alejetreba
v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti

záverov znaleckého posudku.

13. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný
dôkaz podľa § 191 CSP, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú
hodnoteniu súdom podľa zásad § 191 CSP. Súd hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti

vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite
odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými
sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a
či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logiky. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz

znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného
postupoval, keď hodnotil presvedčivosť znaleckého posudku, logické odôvodnenie jeho záverov a súlad

s ostatnými vykonanými dôkazmi, keď dospel k správnemu záveru, že skutočnosť, že znalec sám
na mieste nehody nebol, že vychádzal iba z fotografií (a to pokiaľ ide o fotografie z miesta nehody
urobené až o dva týždne po nehode), že neohliadol sám motorové vozidla, keď zároveň uznal, že napr.
fotografia na č.l. 42 nie je urobená dobre (pričom uvedenú fotografiu napriek tomu použil priamo v texte
znaleckého posudku), nie je možné považovať závery znaleckého posudku č. 140/2015 za hodnoverné

a nespochybniteľné, a preto, aj v spojení s ostatnými dôkazmi (pričom všetky dôkazy majú rovnakú
relevanciu), nie je možné uzavrieť, že žalobca uviedol žalovanej nepravdivé informácie o podstatných
okolnostiach týkajúcich sa vzniku poistnej udalosti.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, na základe ktorých vykonaných

dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam, odôvodnenie rozsudku obsahuje hodnotenie vykonaných
dôkazov z hľadiska ich dôveryhodnosti a presvedčivosti, pričom v hodnotení dôkazov z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti nie je logický rozpor. Súd prvej inštancie
vysvetlil, prečo považoval závery žalovanou predloženého znaleckého posudku za nehodnoverné aspochybniteľné s prihliadnutím na ďalšie v konaní vykonané dôkazy, pričom týmto záverom nemožno
nič vytknúť.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol
žalovanej pravdivé a úplné informácie o škodovej udalosti, ktorá je poistnou udalosťou v zmysle
uzatvorenej poistnej zmluvy a nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by bola žalovaná oprávnená
odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie. Súd prvej inštancie pri určení výšky poistného plnenia správne
vychádzal z výpočtu výšky škody na cestnom vozidle - havarijné poistenie, ktoré predložila žalovaná,

z ktorého výpočtu vyplýva trhová hodnota poisteného vozidla pri totálnej škode vo výške 6.870,44 eur,
od ktorej sumy bolo potrebné odpočítať hodnotu použiteľných zvyškov (t.j. kúpnu cenu odpredaného
vozidla vo výške 2.500,- eur), a teda poistné plnenie zo strany žalovanej bolo vo výške 4.370,44 eur.
Keďže žalovaná nebola preukázateľne pred podaním žaloby vyzvaná na poistné plnenie v konkrétnej
výške, ale stalo sa tak až počas konania doručením žaloby, a to dňa 27.11.2015, súd správne priznal
žalobcovi úroky z omeškania od 29.11.2015, keď deň 28.11.2015 bol dňom splatnosti.

17. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca si v konaní po pripustení zmeny
žaloby uplatňoval sumu 6.981,18 eur s príslušenstvom, pričom procesne zavinil zastavenie konania v
časti 2.610,74 eur s príslušenstvom, a súčasne žalobcovi bola priznaná istina vo výške 4.370,44 eur s

príslušenstvom,zčohovyplývahrubýúspechžalobcu63%ahrubýúspechžalovanej37%,tedakonečný
úspech žalobcu je 26%.

18. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca.

20. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).