Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/157/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710203189
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1710203189.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v

právnej veci navrhovateľa: J.. C. F., bytom: L.. X. B. XX, W., zastúpený V.. P. B., P., so sídlom: S. XX, A.,
proti odporkyni: X. H., bytom: R. XXX, R., o zaplatenie 7.947,- EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.342,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 4.342,84 EUR od 22.03.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2010 a doplneným dňa 30.08.2011 sa navrhovateľ domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy vo výške 7.947,- EUR s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Svoj návrh na začatie konania navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie
Pezinok, ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941

m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku:
zastavanéplochyanádvoria,ovýmere263m2,evidovanýakoparcelaregistra„C“nakatastrálnejmape.
Výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa navrhovateľ stal na základe rozsudku Okresného
súdu v Pezinku č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009, ktorým tunajší súd rozhodol tak, že zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne určil, že navrhovateľ
bude výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.
Navrhovateľvrámcinávrhunazačatiekonaniauviedol,žejesícevlastníkompredmetnýchnehnuteľností

avšak nemôže ich užívať, nakoľko odporkyňa predmetný dom užíva a to bez právneho titulu a nechce ho
dobrovoľne vypratať. Navrhovateľ súčasne uviedol, že odporkyňa mu bráni v užívaní jeho vlastníckeho
práva, a preto taktiež podal žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že od právoplatnosti rozsudku prvostupňového súdu t.j. odo
dňa 05.05.2009 má za to, že neoprávneným pobytom t.j. bez právneho dôvodu odporkyne v tejto
nehnuteľnosti, sa odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, nakoľko užíva jeho nehnuteľnosť,
pričom s navrhovateľom nemá uzavretú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bola oprávnená predmetnú

nehnuteľnosť užívať.
Listami zo dňa 27.08.2009 a zo dňa 02.11.2009 navrhovateľ odporkyňu vyzval na vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti a súčasne, aby mu za uvedené užívanie nehnuteľnosti uhradila sumu vo výške 900,- EUR
a to od času právoplatnosti rozsudku súdu I. stupňa. Odporkyňa na uvedené listy žiadnym spôsobomnereagovala, preto ju navrhovateľ opätovne listom zo dňa 10.03.2010 posledný krát vyzval na zaplatenie
zaostalých splátok od 01.06.2009 až do času, pokiaľ jeho nehnuteľnosť vyprace. V tejto výzve pôvodne
stanovenú výšku mesačnej úhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vo výške 900,- EUR teda svoj

pôvodný nárok, znížil navrhovateľ na 400,- EUR/mesačne. Hoci odporkyňa neoprávnene užíva, obýva
a odmieta vypratať celú jeho nehnuteľnosť, na A.E. L. XX, M. W., mesačnú úhradu znížil navrhovateľ z
dôvodu, že reálne obýva len prvé nadzemné podlažie predmetného domu o rozlohe cca 65 m2.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že odporkyňa má v dispozícii v súdnej úschove na Okresnom súde v
Pezinku, sumu vo výške 101.241,45 EUR, (na základe rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.k. XC

XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009). Na základe uvedeného si navrhovateľ uplatňuje od odporkyne
zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2009 do 28.02.2010 pôvodne vo výške
3.600,- EUR.
Navrhovateľ svoj nárok upravil po vypracovaní znaleckého posudku v predmetnej veci podaním
doručeným súdu dňa 30.08.2011.
V rámci doplneného návrhu uviedol, že odporkyňa v období od 01.06.2009 do 28.02.2010 užívala celú

navrhovateľovu nehnuteľnosť a to: 1. podzemné podlažie so zastavanou plochou o výmere 75,13 m2, 1.
nadzemné podlažie so zastavanou plochou, o výmere 87,83 m2, 2. nadzemné podlažie so zastavanou
plochou o výmere 76,00 m2, garáž bez súpisného čísla so zastavanou plochou o výmere 33,07 m2,
postavenú na parcele č. XXXX, nádvorie na pozemku parc.č. XXXX, o výmere 142 m2, vinicu o výmere
1941 m2, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X.

Navrhovateľ uviedol, že pri uvedenom vychádzal zo záverov znaleckého posudku, v rámci ktorého bolo
ustálené, že mesačný nájom za rodinný dom - 1. podzemné podlažie 166,88 EUR/mesačne, rodinný
dom - 1.nadzemné podlažie 198,37 EUR/mesačne, rodinný dom - 2.nadzemné podlažie 122,66 EUR/
mesačne, garáž na pozemku parc.č. XXXX, vo výške 34,60 EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX/X,
o výmere 1941 m2 392,08 EUR/mesačne, pozemok parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2 (nádvorie), a

pozemok, parc. č. XXXX, o výmere 120,90 m2 (plocha pod rodinným domom a garážou) vo výške 48,85
EUR/mesačne, t.j. spolu vo výške 1.021,- EUR/mesačne. Na základe uvedeného navrhovateľ požaduje
od odporkyne bezdôvodné obohatenie za jún 2009 vo výške 400,- EUR ( s poukazom na ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), júl 2009 vo výške 400,- EUR ( s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), august 2009 vo výške 1.021,- EUR, september 2009 vo výške 1.021,- EUR, október 2009 vo

výške1.021,-EUR,november2009vovýške1.021,-EUR,december2009vovýške1.021,-EUR,január
2010 vo výške 1.021,- EUR, február 2010 vo výške 1.021,- EUR, t.j. spolu sumu vo výške 7.947,- EUR.
Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to jeho návrh na začatie konania je dôvodný a navrhol,
aby súd rozhodol v zmysle pripustenej zmeny petitu, ktorá bola pripustená na pojednávaní konanom
dňa 08.12.2011.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania ako aj k prílohám písomne vyjadrila tak, že si je vedomá
skutočnosti, že navrhovateľovi bude musieť uhradiť určitú sumu z titulu užívania časti nehnuteľnosti,
ku ktorej má srdcový vzťah a to za užívanie bez právneho dôvodu. So žalobným návrhom však ako
takým nesúhlasí. Odporkyňa taktiež poukázala na závery znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa

25.07.2011 v rámci ktorého znalec vyhodnotil mesačné nájomné za prvé nadzemné podlažie o výmere
75,13 m2 vo výške 198,27 EUR. Poukázala na to, že uvedená suma je podľa jej názoru jedinou
relevantnou sumou, z ktorej je možné v konaní vychádzať, nakoľko ona nikdy neužívala iné priestory
predmetného rodinného domu, než priestory na 1. nadzemnom podlaží. Túto skutočnosť napokon
potvrdil aj sám navrhovateľ v pôvodnom návrhu zo dňa 22.03.2010 kde priamo a bez vytrhnutia z

kontextu uvádza, že „odporkyňa ... reálne užíva len prvé nadzemné podlažie predmetného domu o
rozlohe cca 65 m2“. Na základe uvedeného odporkyňa navrhla, aby súd návrh navrhovateľa v prevažnej
miere zamietol a pri vyčíslení nájomného vychádzal zo sumy vo výške 198,27 EUR/mesačne, a trovy
konania navrhovateľovi nepriznal.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. XC XX/XXXX -
XXX, rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, č.k. XC XXX/XXXX - XX, výpisom z LV č. XXX, uznesením
č.k.XXUX/XXXX-XXzodňa21.10.2009,znaleckýmposudkomč.XXX/XXXX, výsluchomnavrhovateľa,
výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov a to: J.. W. S., V. K., Q. K., T. A., V. Y., Q. X., ako aj ďalšími
dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 26.02.2009 súd zistil, že tunajší
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom
Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: Stavba súp. č. XXXX,postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2,
Pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“
na katastrálnej mape, Pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere

263 m2 , evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape.
V rámci predmetného rozsudku súd taktiež rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa J.. C.
F., nar. XX.XX.XXXX prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok,
pre okres: Pezinok, katastrálne územie Pezinok: Stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č.
XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, Pozemok parc. č. XXXX/X, druh

pozemku: vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, Pozemok
parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2 , evidovaný ako parcela
registra „C“ na katastrálnej mape. Súčasne bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni sumu 101.241,45
EUR (3.050.000,- Sk) do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že navrhovateľ je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra Pezinok, pre okres: Pezinok, katastrálne územie
Pezinok: ako stavba súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vinice, o výmere 1941
m2, a pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2.

Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 25.01.2011 súd zistil, že tunajší súd
v právnej veci navrhovateľa voči odporkyni rozhodol tak, že odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok
a to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX; pozemok, parc. č. XXXX/X,
druh pozemku - vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape;

pozemok, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný
ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného súdnym znalcom J.. T. W., znalcom z odboru
stavebníctvo,odvetvieodhadhodnotynehnuteľnostísúdzistil,žeúlohouznalcabolostanoviťvšeobecnú

hodnotu nájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie Pezinok, obec Pezinok, okres
Pezinok - a to nájmu rodinného domu s príslušenstvom súp.č. XXXX, na ulici A. XX, M. W., a to nájmu
pozemku parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, kat. územie Pezinok, v období od 01.06.2009 do 28.02.2010,
pričom znalec uviedol, nájomné za uvedené nehnuteľnosti sa posudzuje nasledovne: 1. podzemné
podlažie so zastavanou plochou o výmere 75,13 m2, nájomné vo výške 2.002, 61 EUR/ ročne, vo výške

1.501,96,- EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a 166,88 EUR/mesačne, 1.
nadzemné podlažie so zastavanou plochou, o výmere 87,83 m2, nájomné vo výške 2.380,- EUR/ročne,
vo výške 1.785,39 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 198,37
EUR/mesačne. 2. nadzemné podlažie so zastavanou plochou o výmere 76,00 m2, nájomné vo výške
1.471,94 EUR/ročne, vo výške 1.103,96 EUR/ za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a

vo výške 122,66 EUR/mesačne, garáž bez súpisného čísla so zastavanou plochou o výmere 33,07 m2,
postavenejnaparceleč.XXXX,nájomnévovýške415,22EUR/ročne,311,42EUR/zauvedenéobdobie
( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) vo výške 34,60 EUR/mesačne, pozemok- vinice o výmere 1941 m2,
nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X nájomné vo výške 4.704,98 EUR/ročne, vo výške 3.528,72 EUR/
za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo výške 392,08 EUR/mesačne, pozemok -

nádvorie parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2, nájomné vo výške 689,05 EUR/ročne, a vo výške 516,79
EUR/zauvedenéobdobie(t.j.od01.06.2009do28.02.2010)avovýške57,42EUR/mesačne, pozemok
parc.č. XXXX, o výmere 120,90 m2 ( t.j. plocha pod rodinným domom a garážou), nájomné vo výške
586,24 EUR/ročne, vo výške 439,68 EUR za uvedené obdobie ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a vo
výške 48,85 EUR/mesačne, t.j. spolu nájom za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 9.200,-

EUR (t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) a sumu vo výške 12.250,56 EUR/ ročne.

Súd z výsluchu svedka J.. W. S. súd zistil, že svedok, vídaval odporkyňu samu, sem tam, v predmetnej
nehnuteľnosti videl niekoho, avšak nevie v akom boli vzťahu. Svedok v konaní pred súdom uviedol, že
nebol v predmetnom dome, pričom bol iba v časti záhrady susediacej s ich.

Na otázku, či svedok videl, že by odporkyňa obrábala vinohrad, svedok uviedol, že nie, videl iba to, že
vinohrad je zanedbaný, raz jej požičala kosačku, ktorou to nedokázala pokosiť. Videl iba časť záhrady,
a to len tam kde sa nachádza vinič, avšak nevidí to ako celok.Svedok taktiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, či odporkyňa užívala ďalšiu časť záhrady, či užívala
garáž ani nevie, akú časť domu odporkyňa užívala.

Z výsluchu svedkyne V. K., účastníkov konania pozná, a že býva oproti. Svedkyňa uviedla, že bola v
predmetnej nehnuteľnosti asi 2x, raz odporkyni niesla čerešne a druhý krát som ju bola pozrieť.
Svedkyňa uviedla, že odporkyňa z predmetnej nehnuteľnosti užívala iba prvé nadzemné podlažie.
Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, či odporkyňa užívala garáž a taktiež, či užívala
pivnicu.

V konaní pred súdom svedkyňa uviedla, že odporkyňa sa starala sa o záhradu vo dvore, mala tam kvety.
Svedkyňa uviedla, že nevie, či sa odporkyňa starala o vinohrad respektíve, či jej s tým niekto pomáhal,
avšak nikdy nebola svedkom toho, že by odporkyňa obrábala vinohrad.
Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom že odporkyňa neobývala druhé nadzemné podlažie,
nakoľko sa tam nekúrilo, a ona mala svoj kotol. Hore však nikdy nebola, ale videla tam na schodoch
kvety, nedalo by sa tade chodiť.

Z výsluchu svedkyne Q. K., súd zistil, že svedkyňa má vedomosť o tom, že odporkyňa bývala v
predmetnej nehnuteľnosti odkedy zomrel jej svokor cca 2001 do roku 2011, presne si to však nepamätá
a bývala tam sama.
Svedkyňa uviedla, že nikdy v predmetnej nehnuteľnosti nebola a nebola ani vo dvore.

Svedkyňa uviedla, že s odporkyňou v nehnuteľnosti bývali tam asi 2 mládenci, avšak neviem odkedy
dokedy, oni chodili večer, a ona chodievala ráno, nevie ani ako vyzerali.

Z výsluchu svedka T. A., súd zistil, že svedok videl odporkyňu iba asi 1 alebo 2x v živote, nepoznal by
ju, keby som ju teraz stretol.

Svedok taktiež uviedol, že nebol ani vo dvore, ani v dome.

Z výsluchu svedka V. Y., súd zistil, že svedok býval v predmetnej nehnuteľnosti nakoľko mal problémy
s peniazmi, pričom predtým býval na ubytovni, a pán F. mu povedal, že môže bývať u neho, pomáhal
mu vo vinohradoch štepiť, nosiť révy, v K. doline.

Svedok uviedol, že do predmetnej nehnuteľnosti sa nasťahoval v marci 2010 so súhlasom navrhovateľa.
Na otázku súdu prečo v rámci písomné čestného prehlásenia zo dňa 18.02.2011 uviedol že do
nehnuteľnosti na A. L.. M. W. prišiel prvý krát 27.02.2010, svedok uviedol, že si to už nepamätá presne.
Bolo to tak ako to hovorí súd.
Na otázku súdu či to mohlo byť aj 24,25,26 februára, svedok uviedol, že si to nepamätá presne.

Svedok uviedol, odišiel odtiaľ v marci 2011.
Na otázku súdu či mali zariadenú predmetnú nehnuteľnosť, svedok uviedol, že tam mali spacáky.
Na otázku súdu koľko ich obývalo túto nehnuteľnosť, svedok uviedol, že on, p. X., a sem tam, prišiel
prespať aj jeho brat.
Na otázku, či v nehnuteľnosti bývala aj odporkyňa svedok uviedol, že áno, bývala.

Na otázku súdu akým spôsobom sa v nehnuteľnosti stretávali a aký rozsah užívali, svedok uviedol, že
oni užívali 2 nadzemné podlažie a odporkyňa 1 nadzemné podlažie, nestretávali sa, iba sem tam.
Na otázku súdu, či videl odporkyňu niekedy aj v inej časti domu napríklad v pivnici, a v záhrade, svedok
uviedol, že ju videl ako z pivnice vynáša nejaké veci, v záhrade oberala jahody, ošetrovala kvety.
Na otázku súdu, či sa starala aj o vinohrad svedok uviedol, že nie, o tento sa nestarala, bol spustnutý.

Svedok uviedol, že na druhom nadzemnom podlaží tiekla iba studená voda, kúrenie, plyn, elektrina
nefungovalo.
Svedok taktiež uviedol, že videl odporkyňu, ako užívala garáž, kde mala kosačku, kvetináče, záhradné
sedenie, videl ju aj ako otvára garáž za účelom vetrania.
Aby svedok popísal rozsah užívania záhrady odporkyňou svedok uviedol, že tam bolo ohnisko, mala

tam hojdačku, bol tam starý nefunkčný včelín.
Na otázku, či videl že odporkyňa užíva aj vinohrad, svedok uviedol, že neužívala vinohrad, iba záhradu,
nakoľko vinohrad bol spustnutý, to sa nedalo užívať.
Na otázku, či odporkyňa bývala iba na 1 poschodí svedok uviedol, že áno, iba na 1 poschodí.
Na otázku súdu, či užívali (svedok a jeho spolubývajúci) aj pivnicu, svedok uviedol, že nie, mali povolené

užívať iba 2 poschodie.
Na otázku súdu či užívali aj garáž a mali do nej prístup, svedok uviedol, že nie, nemali do nej prístup.
Na otázku, či nevynášali von krabice vianočné a veľkonočné ozdoby z garáže na dvor, svedok uviedol,
že áno navrhovateľ ho poprosil, aby mu to pomohli preniesť.Na otázku, či to boli krabice navrhovateľa svedok uviedol, že nie, boli to krabice odporkyne.
Na otázku, či vyhadzovali aj otcove veci, svedok uviedol, že navrhovateľ im kázal odtiaľ dať všetky veci
preč, aby garáž zostala prázdna.

Na otázku súdu, či svedok spolu so svojimi spolubývajúcimi hradili náklady spojené s bývaním - vodu,
plyn, elektriku, svedok uviedol, že nie.

Z výsluchu svedka Q. X., súd zistil, že v nehnuteľnosti na A. L.. M. W. svedok začal bývať preto, že ho
vyhľadal sám navrhovateľ za tým účelom, aby mu pomohol vo vinohrade, a on sa mu sťažoval že sa

nevyspí, že u nich v rodine sa narodilo dieťa, a navrhovateľ mu ponúkol že v predmetnej nehnuteľnosti
môže bývať.
Začal tam bývať koncom marca 2010 a odišiel cca v marci 2011.
Na otázku súdu s kým tam býval svedok uviedol, že tam býval najskôr on, V. Y., po mesiaci tam prišiel
bývať T. Y. P. A. V. Y. - Q.. Q. tam býval iba mesiac až mesiac a pol.
Na otázku súdu, či užívali pivnicu a garáž, svedok uviedol, že nie, neužívali, toto užívala iba odporkyňa.

Na otázku súdu či z predmetnej garáže vynášali veci na pokyn navrhovateľa a kto im garáž otvoril,
svedok uviedol, že áno otvoril im to navrhovateľ a vynášali veci von z garáže na jeho pokyn.
Na otázku súdu či užívali aj záhradu, svedok uviedol, že nie, záhradu sme neužívali, toto im zakázal.
Na otázku, kto užíval záhradu nachádzajúcu sa za rodinným domom svedok uviedol, že odporkyňa.
Na otázku či vie opísať spôsob ako ju užívala, svedok uviedol, že odporkyňa tam mala kvety, jahody,

paradajky, mala tam 2 sudy s vodou.
Na otázku, čo sa nachádzalo v záhrade, svedok uviedol, že hojdačka, ohnisko, toto videli z terasy.
Na otázku, či svedok videl odporkyňu v tejto časti záhrady, svedok uviedol, že áno, videl, strihala tam
kvety.
Na otázku, či vie popísať ako odporkyňa užívala garáž, svedok uviedol, že videl garáž otvorenú, mala

tam stôl so stoličkami, aj kosačku tam videl.
Na otázku súdu či videl odporkyňu, že by užívala vinohrad, svedok uviedol, že nie, nevidel som že by
ho užívala.
Na otázku súdu, či bola oddelená záhrada a vinohrad, svedok uviedol, že bola spojená s vinohradom,
a bol to jeden súvislí celok.

Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a žiadal mu vyhovieť s tým, že v konaní bolo
preukázané, že odporkyňa nehnuteľnosť užíva, pričom Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k.. XC XXX/
XXXX-XX odporkyňu z predmetnej nehnuteľnosti vypratal a v rámci výroku predmetného rozsudku
sú špecifikované aj priľahlý pozemok, vinica, rodinný dom, pričom z tohto jednoznačne vyplýva, že

odporkyňa užívala celý rodinný dom, garáž, vinice ako aj pozemok.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že odporkyňa samotná bola ochotná platiť navrhovateľovi sumu 100,-EUR/
mesačne, tak ako to vyplýva z listu odporkyne zo dňa 12.02.2011.
Na otázku súdu prečo v návrhu na začatie konania konštatovali, že odporkyňa užíva reálne iba
1 nadzemné podlažie, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že to bolo z dôvodu, že na tomto 1

nadzemnou podlaží mala vytvorenú samostatnú bytovú jednotku, avšak z ostatných vyjadrení vyplýva,
že užívala aj iné.

Odporkyňa v konaní pred súdom uviedla, že namieta rozsah užívania ako aj výšku bezdôvodného
obohatenia. Má za to, že celé 2 nadzemné podlažie bolo prázdne, nebol tam nábytok žiaden,

dokonca tam bolo prasknuté WC z dôvodu mrazu, a radiátory boli vypustené. Ona užívala iba 1
nadzemné podlažie. Odporkyňa uviedla, že nemala veci ani v pivnici, všetky veci tam dal navrhovateľ
s bezdomovcami, ktorých tam nasťahovať.
Na otázku súdu,či odporkyňa užívala od právoplatnostirozsudku o zrušení podielového spoluvlastníctva
garáž, odporkyňa uviedla, že nie, navrhovateľ tam prišiel, vyniesol jej veci z garáže, tieto jej dal buď do

chodby, alebo ich nechal na dvore, prenášal ich hore dole, niečo dal do pivnice, garáž zamkol, čo sa
dalo to zobral. Kosačku dal na chodbu, na samý vrh vecí ktoré jej vyložil z garáže. Poukázala na to,
že ihneď ako bol vydaný rozsudok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovateľ nechal do
nehnuteľnosti ubytovať ľudí a to: T. Y., V. Y., jeho brata. Vie, že Y. matka bývala v W. Š.. Bývali tam ako
bezdomovci v hornej časti nadzemného podlažia. Chodil tam ešte T. X., ktorý odvŕtal zámky.

Na základe uvedeného má odporkyňa za to, že návrh v požadovanom rozsahu nie je dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX vedenú Správou katastra Pezinok, okres Pezinok, katastrálne územie Pezinoka to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, pozemok, parc. č. XXXX/X, druh
pozemku-vinice,ovýmere1941m2,evidovanýakoparcelaregistra„C“nakatastrálnejmape,pozemok,
parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný ako parcela

registra„C“nakatastrálnejmape.Navrhovateľtietoakovýlučnývlastníknadobudolvkonanívedenomna
Okresnom súde v Pezinku sp. zn. XC XX/XXXX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
v rámci ktorého súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi a navrhovateľa
určil za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností. Súčasne súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporkyni sumu vo výške 101.241,45 EUR. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že

odporkyňa si predmetné finančné prostriedky spočiatku nechcela prevziať, a preto navrhovateľ tieto
uložil do súdnej úschovy v konaní vedenom pod sp. zn. XXU X/XXXX. Následne odporkyňa podaním
doručeným súdu dňa 19.08.2010 požiadala súd o vydanie finančných prostriedkov, preto jej tieto súd
uznesením č.k. XXU X/XXXX - XX zo dňa 26.11.2010 vydal.
Medzičasom súd v právnej veci navrhovateľa J.. C. F., voči odporkyni X. H., o vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti rozhodol rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX v rámci ktorého súd rozhodol tak, že

odporkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Správou katastra Pezinok,
okres Pezinok, katastrálne územie Pezinok a to: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku
parc. č. XXXX; pozemok, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - vinice, o výmere 1941 m2, evidovaný ako
parcela registra „C“ na katastrálnej mape; pozemok, parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 263 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape, a to všetko do

30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané a medzi účastníkmi za nesporné, že odporkyňa
v rozhodnom čase ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010) predmetnú nehnuteľnosť užívala.
Medzi účastníkmi však zostal sporný rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporkyňa
uvedený rozsah užívania namietala.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným

opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1
O.s.p. Odporkyňa bola poučená, že má možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve
na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa
odvoláva.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie
majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo - ak sa tak malo stať

- sa neznížil) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne.
Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného.
K neoprávnenému získaniu prospechu sa nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti
za škodu), pretože ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu
majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá

pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktná
nespôsobilosť obohateného. Právny význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska
§ 458, 459.O plnenie bez právneho dôvodu pôjde vtedy, pokiaľ právny dôvod k plneniu od počiatku vôbec
neexistoval; napr. plnenie poskytnuté omylom tomu, kto nebol veriteľom, plnenie poskytnuté v
presvedčení, že ním je splnený dlh, aj keď žiaden neexistoval (plnenie nedlhu) a pod. Podstatné je,

že ten kto plnil, si nebol vedomý toho, že k plneniu nie je povinný, alebo že plní tomu, kto nie je
oprávnený toto plnenie prijať. K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamžiku, kedy obohatený prijal
plnenie. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká aj užívaním jeho veci (bytu, nehnuteľnosti)
bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech zodpovedajúci čiastke
obvykle vynaloženej v danom mieste a čase na užívanie takejto veci, napríklad formou nájmu.

Takakovyplynulozozistenéhoskutkovéhostavumedziúčastníkmibolonesporné,žeodporkyňaužívala
z predmetnej nehnuteľnosti 1. nadzemné podlažie.
Zo zisteného skutkového stavu súd ustálil, že odporkyňa neužívala 2. nadzemné podlažie (v uvedenej
časti domu sa nekúrilo, netiekla tam teplá voda), nakoľko toto začali od marca 2010 užívať iné osoby
(napriek uvedeným nedostatkom - netiekla tam teplá voda, nekúrilo sa tam) so súhlasom navrhovateľa

ako vlastníka domu. Tieto skutočnosti boli potvrdené tak samotným navrhovateľom ( v návrhu na začatie
konania) a súčasne uvedené vyplynulo aj z výsluchu svedkov ( napr. V. K.). V predmetnej časti domu
nebol žiaden nábytok, ani ho odporkyňa neužívala. Súd výsluchom navrhovateľa zistil, že samotný
navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by odporkyňa uvedené druhé nadzemné podlažie užívala. Na
základe uvedené súd ustálil, že odporkyňa 2. Nadzemné podlažie predmetnej nehnuteľnosti neužívala.

Odporkyňa v rámci uvedeného taktiež namietla užívanie garáže ako aj pivnice. V uvedenom prípade,
však súd z výsluchu svedkov (V. Y. P. T. X.) zistil, že odporkyňa mala v garáži veci, ktoré oni na pokyn
navrhovateľa premiestnili do pivnice, alebo na chodbu. Z uvedeného teda súd zisil, že v rozhodnom
období ( t.j. od 01.06.2009 do 28.02.2010)., kedy v nehnuteľnosti pravdepodobne odporkyňa bývala
ešte sama (t.j. svedok V. Y. P. T. X. tam začali bývať od marca 2010) užívala aj garáž aj pivnicu,

nakoľko svedkovia potvrdili, že z garáže a z pivnice premiestnili jej osobné veci, ktoré tam mala
uložené. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že odporkyňa v rozhodnom čase ( t.j. od 01.06.2009
do 28.02.2010) užívala okrem 1. nadzemného podlažia aj pivnicu a aj garáž (a to tým spôsobom, že
tam mala uskladnené svoje veci).
Pokiaľ ide o užívanie vinice respektíve parc.č. 1772/1, o výmere 1.941 m2 súd má za to, že uvedené

užívanie danej parcely zostalo medzi účastníkmi sporné.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa vinice neobrába, avšak mala užívať časť záhrady
( mala tam nasadené kvety, hojdačku, starý včelín, ovocné stromy), pričom záhrada vytvárala s vinicou
jeden celok.
Právny zástupca navrhovateľa v konaní pred súdom na otázku, či podľa nich odporkyňa obrábala

vinohrad a pestovala hrozno v uvedenom období, uviedol, že toto nevedia povedať, však považujem to
za irelevantné, nakoľko v tomto konaní si neuplatňujú to, čo sa dalo získať výťažkom z hospodárskych
plodím ale uplatňujú si to, čo sa dalo získať plochou.
V danom prípade však musí súd nesúhlasiť s názorom právneho zástupcu navrhovateľa. Je potrebné v
danejveciuviesť,žebezdôvodnýmobohatenímzískanýužívanímcudzejveciniejeakýkoľvekprospech,

ktorý by mohol vlastník veci prenajatím veci dosiahnuť, ale iba ten prospech o ktorý sa na úkor vlastníka
iný subjekt užívaním jeho veci obohatil.
Preto v danom prípade bolo veľmi významné a pre priznanie nároku potrebné, aby navrhovateľ
preukázal, čo konkrétne odporkyňa z predmetnej nehnuteľnosti užívala, nakoľko v danom prípade pre
vydanie bezdôvodného obohatenia nestačilo iba samotné konštatovanie, že uvedené nehnuteľnosti

užívať mohla, a či ich užívala, už bolo bezpredmetné. V danej veci je totiž zrejmé, že práve v
tomto sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odlišuje od plnenia z nájomnej zmluvy ( kde je
rozsah užívania definovaný zmluvou, pričom je irelevantné, či nájomca uvedené užíval alebo nie). Pri
posudzovaní nároku z bezdôvodného obohatenia je práve významná tá skutočnosť, aby bolo jasne
stanovené a preukázané, že ten, ktorý bezdôvodné obohatenie spôsobil sa obohatil práve o taký

prospech a to za reálne užívanie danej veci. V tomto smere preukázanie tejto skutočnosti zaťažovalo
práve navrhovateľa. Uvedené však navrhovateľ súdu v spornej časti ( parc. č. XXXX/X, o výmere 1.941
m2 a 2. nadzemné podlažie) nepreukázal.
Samotná skutočnosť, že odporkyňa oberala ovocie, alebo mala hojdačku v záhrade, nie je podľa názoru
súdu užívanie parcely č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2 definovanej z hľadiska charakteru pozemku ako

vinica. Bolo potrebné v danom prípade preukázať, že odporkyňa skutočne predmetnú parcelu obrábala,
sadila plodiny, oberala hrozno a teda využívala daný charakter daného pozemku.Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ súdu nepreukázal, že odporkyňa by užívala práve
2. nadzemné podlažie a taktiež parc. č. XXXX/X, o výmere 1.941 m2, označenú ako vinica, a preto súd
bezdôvodné obohatenie za uvedené nepriznal.

Súd v predmetnej veci musí uviesť, že napriek vyššie uvedenému došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane odporkyne a to plnením bez právneho dôvodu, avšak iba v časti za užívanie 1. podzemného
podlažia, 1.nadzemného podlažia, garáže, pozemku parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2 (nádvorie) a
pozemku parc.č. XXXX, o výmere 120,90 m2. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie 2. nadzemného podlažia a parc.č. XXXXX/X, o výmere 1.941 m2, druh pozemku - vinice,

súd návrh na začatie konania ako nepreukázaný zamietol.
Súd mal v tomto prípade za to, že posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia je otázkou znaleckou,
nie právnou, a preto má súd za to, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedná výške stanovenej
znaleckým posudkom. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že pri určovaní výšky
bezdôvodného obohatenia odporkyne vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného
súdnymznalcomJ..T.W.,znalcomzodborustavebníctvo,odvetvieodhadhodnotynehnuteľnostípričom

jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľností zapísaných na LV čl. XXX, kat.
územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok - a to nájmu rodinného domu s príslušenstvom súp.č.
XXXX, na ulici A. XX, M. W., a to nájmu pozemku parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, kat. územie Pezinok,
v období od 01.06.2009 do 28.02.2010.
Súd pri výpočte vychádzal z úpravy petitu navrhovateľa doručeného súdu dňa 30.08.2011, a z

uvedeného súd zistil, že za mesiac jún 2009 a júl 2009 navrhovateľ požaduje sumu 400,- EUR/mesačne,
a za mesiace august 2009 až február 2010 navrhovateľ požaduje sumu vo výške 1.021,- EUR.
Súd však vypočítal mesačné nájomné za nehnuteľnosti a to za užívanie 1. podzemného podlažia vo
výške 166,88 EUR/mesačne, 1.nadzemného podlažia vo výške 198,37 EUR/mesačne, garáže vo výške
34,60 EUR/mesačne, pozemku parc.č. XXXX, o výmere 142,10 m2 (nádvorie) vo výške 57,42 EUR/

mesačne a pozemku parc.č. XXXX, o výmere 120,90 m2 vo výške 48,85 EUR/mesačne t.j. spolu vo
výške 506,12 EUR/mesačne x 7 mesiacov (august 2009 až február 2010) = 3.542,84 EUR + 800,- EUR
(jún, júl 2009) = 4.342,84 EUR.
Vo zvyšku návrh na začatie konania súd zamietol.

Bezdôvodné obohatenie je aj jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov, a je teda samostatným
zaväzovacím dôvodom. Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú
právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť splniť dlh, vznikajú totiž nielen zmluvne ale aj pri splnení
zákonných podmienok taktiež mimozmluvne.
Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania; veriteľovi priamo zo zákona vzniká nárok na

úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či omeškanie
spôsobuje súčasne vznik ďalších finančných povinností dlžníka voči veriteľovi. Súd má za to, že
odporkyňa sa dostala do omeškania, a preto súd rozhodol o úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 4.342,84 EUR od 22.03.2010 do zaplatenia. Súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe uvedeného súd cez internetový portál www.nbs.sk , zistil, že v rozpätí
od 13.05.2009 do 13.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určenej pre
hlavné refinančné operácie vo výške 1% + 8 percentuálnych bodov = 9%.

Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy zo sumy 4.342,84 EUR od
22.03.2010 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , podľa

ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Na základe uvedeného možno
konštatovať, že navrhovateľ požadoval od odporkyne zaplatenie sumy vo výške 7.947,- EUR pričom
úspešný bol iba v sume vo výške 4.342,84 EUR. Na základe uvedeného súd rozhodol vzhľadom na
pomer úspechu a neúspechu, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Je potrebné uviesť, že bezdôvodným obohatením získaný užívaním cudzej veci nie je akýkoľvek
prospech, ktorý by mohol vlastník veci prenajatím veci dosiahnuť, ale iba ten prospech o ktorý sa na
úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok,
písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3

O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno
odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.