Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/858/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109211537
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7109211537.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. T., nar.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom: W. trieda XX, XXX XX V., zomr. dňa XX. 4. XXXX, o vymoženie
uloženejpovinnosti,vedenejpredsúdnymexekútorom:JUDr.IvanomVargom,ExekútorskýúradKošice,
Popradská 68, 040 11 Košice, pod sp. zn. EX 45/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
44,09 EUR, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 27. 4. 2009 a

poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 *XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 25. 5.
2009, bol na vymoženie pohľadávky oprávneného súdom poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Varga.

2. Dňa 10. 12. 2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), s poukázaním na skutočnosť, že povinný zomrel a dedičské konanie súd zastavil. Súdny

exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 71,09 EUR.

3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa ust. § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. Podľa ust. § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

8. Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.9. Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,
ktoré mal osobne vykonať dlžník.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

11. Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného

a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo
preukázané, že povinný R. T., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. 4. XXXX a I. súd V. I uznesením zo
dňa XX. 8. XXXX, sp. zn. XD/XX/XXXX, H. XX/XXXX, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ
nezanechal žiaden majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 9. 2014.

12. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania,

pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal
dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý
by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko
nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale
skutočnosť,žepovinnýnezanechalposebežiadenmajetok,ktorýbymohlinadobudnúťjehodedičiaado
výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu
subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom
povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka

oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného
nededili, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom
na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o trovách
exekúcie.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady

za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie, ak je exekúcia zastavená z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je povinný uhradiť oprávnený. Súd preto
v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy
exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval správnosť výpočtu trov exekúcie uplatnených súdnym
exekútorom v podaní zo dňa 4. 12. 2014.

19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkonexekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eur.

20. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

21. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

22. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

23. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

24. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.

25. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

26. Podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje paušálnu odmenu
vo výške 29,88 EUR.

27.Popreverenívýpočtutrovexekúcieaoboznámenísasexekučnýmspisomč.EX45/2009,súdpriznal

súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 6 úkonov, čo predstavuje sumu 19,92 EUR, s výnimkou
úkonu „doručenie exekučného príkazu na odblokovanie účtu v banke“, o ktorom sa v exekútorskom
spise nenachádzali dôkazy, a taktiež s výnimkou úkonu „zaslanie písomného podania súdu“ (zrejme
návrhu na zastavenie exekúcie), ktorý nie je súčasťou úkonov exekučnej činnosti, za ktoré sa priznáva
paušálna odmena v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a) až j).

28. Keďže z ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky jasne vyplýva, že minimálna odmena súdneho exekútora
je vo výške 33,19 EUR, súd priznal exekútorovi odmenu vo výške, ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu
na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti, teda v sume 33,19 EUR.

29. Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových
výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor
teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd
však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo
samotnéhozneniaust.§22ods.1vyhlášky,ktoréhovoríohotovýchvýdavkoch,ktoréužbolivynaložené,

inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 26,05 EUR.

30. Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal poštovné len vo výške 15,40 EUR (doručenie žiadosti o
udelenie poverenia 1,10 EUR, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2,80 EUR, doručenie príkazu
na začatie exekúcie 2,80 EUR, doručenie exekučného príkazu 5,60 EUR, zaslanie písomného podania

súdu (návrh na zastavenie) 1,10 EUR, zaslanie ex. spisu 2,- EUR), nakoľko v exekútorskom spise sa
nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu.31. Súd taktiež priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov - cestovné výdavky vo výške 1,42 EUR,
nakoľko sa v exekútorskom spise nachádzali dôkazy o vykonaní pracovných ciest.

32. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových
výdavkov - náklady spojené s vedením spisu. Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku
náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného
súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky
materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje

cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu
bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.

33. Súd taktiež nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poplatok za zisťovanie majetku

povinného - elektronicky, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov nebolo z exekútorskeho spisu
preukázané.

34. Na základe zistených skutočností, s poukazom na citované ustanovenia zákona rozhodol súd tak,
že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 60,01 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo

výške 33,19 EUR, hotových výdavkov 16,82 EUR a z 20 % DPH z odmeny exekútora vo výške 10,-
EUR, v súlade s § 196 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.)

V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C. s. p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania
odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.