Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1514211539.2

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporcovi P., o zaplatenie zmenky 420,00 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 420 €, spolu so zmenkovými úrokmi
vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 420 € od 27.03.2011 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6
% ročne zo zmenkovej sumy 420 € od 10.06.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,40 €,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 25 € a trov právneho

zastúpenia vo výške 91,02 € právnemu zástupcovi navrhovateľa Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sa navrhovateľ

domáhal proti odporcovi zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 420 €, zmenkových
úrokov vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 420 € od 27.03.2011 do zaplatenia, úrokov vo výške
6 % ročne zo zmenkovej sumy 420 € od 10.06.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3%
zmenkovej sumy t.j. 1,40 €, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 15.12.2010 na zmenkovú sumu 420 €, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.03.2011. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu
zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa

zmenkovú sumu 420 € spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.03.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky
navrhovateľ uviedol a predložil originál Zmenky vystavenej odporcom dňa 15.12.2010 na sumu 420 €,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia

na registráciu na daň z pridanej hodnoty.Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007

( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani

na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,
že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s
jeho vyplnenou časťou I. , ktorá zásielka sa vrátila súdu dňa 30.12.2014 neprevzatá odporcom z dôvodu,

že adresát je na adrese V. neznámy.

Uznesením č. k. 4C/168/2014 - 33 zo dňa 11.2.2014 ustanovil súd odporcovi opatrovníka v osobe V.,
pretože miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, ktorej v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/
ES doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu

so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I.

Opatrovníčka odporcu zásielku prevzala 25.3.2015 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich
doručení neodpovedala na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na
odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V prejednávanej veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. a čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia je konanie v zásade
písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom
na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 16.06.2015.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom
spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 15.12.2010, zároveň pripojil
spisOkresnéhosúduMalacky23Er/5671/2012,nakoľkolustráciouzistil,ženatunajšomsúdeprebiehalo
konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporcom ako povinným vo veci vymoženia uloženej

povinnosti zaplatiť 420 € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise
(§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné
posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporcom dňa 15.12.2010 v Rohožníku
ako vlastná zmenka ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 420 € a zmenkový úrok

0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 27. marca 2011, zmenka je opatrená doložkou „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom
pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje odporcu
ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj : číslo zmluvy 103400801. Na rube listiny
je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému

dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom Jaroslava Fuchsa, konateľa.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/5671/2012 súd zistil, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti
odporcovi ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 420 € istiny s príslušenstvom na základe

Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava, spis.zn. SR 23067/09 zo dňa 01.08.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok
na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 15.12.2010
odporcom, pričom uplatnená zmenková suma pozostávala z istiny 396 €, poplatku za zasielanie
upomienok vo výške 24 €, zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX. uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2010. Predm. Predmetom zmluvy
bol úver v sume 200 € a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške
196 €, t.j. celkovo 396 € v 12 mesačných splátkach po 33 € počnúc dňom 22.12.2010. Rubovú stranu
zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahovali Dohodu o vyplnení
zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej ostali nevyplnené
údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/5671/2012-11 zo dňa 08.02.2013 súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX.

Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže
zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia
sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.

Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení

prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky
ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.

Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv
sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.

Podľa čl. I § 97 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma protestu a lehoty na protest,
ako aj forma ostatných úkonov, ktoré sú potrebné na uplatnenie alebo na zachovanie zmenečných práv,
sa spravuje právom štátu, v ktorom treba urobiť protest alebo iný úkon.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe
vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20),

zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení
pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia

ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky
je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na
videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej

zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie

a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní

zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke;
ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať
na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, ak tu niet opačnej doložky,
indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľačl.I§16ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový otom,ktomázmenkuvrukách,
platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané.Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu
nadobudol zmenku blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti

zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po
proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného
postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku
napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na

videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka
zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným
osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia
musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo

zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu
na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových
práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti
zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa
toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré

sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti
nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak
pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať
od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.

Podľa čl. I § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , všetci, ktorí
zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou
a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo
od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá
osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne

zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo

zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Súd v prvom rade skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre

konanie a rozhodnutie vo veci.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky,
odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej
republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom

konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy 420 € s príslušenstvom, teda hodnota
pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa
preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11
Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná
strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy,
pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa
bydliska odporcu.

PredloženázmenkabolavystavenáfyzickouosobouštátnymobčanomSlovenskejrepublikysbydliskom
naúzemíSlovenskejrepublikypodľaslovenskéhopráva,miestomvystaveniaakoaj platobnýmmiestom
na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporkyne a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty
na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na

uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky,
pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej
republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného
právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej
únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek,
Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika
pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na
záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých

v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto
veci, právo Slovenskej republiky.

V merite veci potom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ súdu predložil
prvopiszmenkyasvojeprávopreukázal indosamentom,čímpreukázal,žejeriadnymmajiteľomzmenky

(čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda má už len z tohto
dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, dohodnuté
zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou
zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú nezávislé
od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho
záväzkového vzťahu. V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a
to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č.
191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl.
I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka
pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečnýsľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť,
meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa.
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ,s.r.o.nanavrhovateľa.Indosamentspĺňanáležitostivyžadovanéčl.I§12a§13zákona
č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom -
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so
spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len
čiastočný,neprevádzasanímlenčasťprávzozmenky,alebolenčasťzmenkovejsumy.Súdpretodospel

k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto
prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/5671/2012 súd zistil, že predložená zmenka bola
pôvodnevystavenáakoblankozmenka,t.j.zmenku,ktorábolaprivystaveníneúplná,pričomspoukazom
čl. I § 10 zákona č. 191/1951 Sb. súd neskúmal, či údaje zo zmenky boli doplnené v súlade s dohodou o
vyplnení zmenky, nakoľko odporca takéto skutočnosti nenamietal, a to ani prostredníctvom opatrovníka,

keď súd by mohol prihliadať len na námietku odporcu ako vystaviteľa ( resp. opatrovník odporcu) proti
navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa preukázalo, že nadobudol zlomyseľne alebo
sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou.

Pripojená doložka „bez protestu“ v zmysle čl. I § 46 zák.č. 191/1951 Sb. zbavuje majiteľa zmenky

povinnosti na zachovanie postihových práv osvedčiť odopretie platenia verejnou listinou ( protest pre
neplatenie). Z obsahu spisu, ako aj pripojeného exekučného spisu mal súd za to, že zmenka bola
predložená na platenie v lehote uvedenej doložkou na zmenke („na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“), keď zmenka bola vystavená 15.12.2010 a predložená na platenie predchádzajúcim
majiteľom zmenky 27.03.2001, od ktorého dňa uplatňuje navrhovateľ aj zákonné úroky, avšak i v

opačnom prípade, povinnosť preukázať, že lehoty na zmenkové úkony neboli dodržané, má ten, kto
sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Odporca ani jeho opatrovník však
tieto okolnosti nenamietal. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má zachované právo postihu zo zmenky.
Zmenka splatná pri predložení (vistazmenka) umožňuje platne dojednať úroky zo zmenkovej sumy, ktoré
navrhovateľ uplatnil vo výške uvedenej v predloženej zmenke, zároveň v súlade s čl. I § 48 ods. 1 zákona

č. 191/1951 Sb. uplatňuje popri dojednaných aj zákonné 6% - né ročné úroky zo zmenkovej sumy odo
dňa zročnosti a zmenkovú odmenu.

Navrhovateľ si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať
existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a

šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom
svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter sa v dôsledku
indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že
dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17
zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal

pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a
vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský
( z Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/96/2014-98 zo dňa 18.09.2014). Súd
z obsahu zistil, že primárny právny vzťah medzi vystaviteľom zmenky a remitentom bol vzťahom
spotrebiteľským, avšak s ohľadom na abstraktný charakter zmenky, ktorá je ako cenný papier nezávislá

od kauzálneho vzťahu, z ktorého vzišla, aj prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje neplatnosť zmenky. Podľa § 4 ods. 7 zákona
č. 258/2001 Z.z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom,
priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej majiteľovi nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie
zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Vzhľadom na to, že odporca nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950
Sb. a ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny,
ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky

postihom žiadať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovaniealebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V prejednávanej veci bol plne
úspešný navrhovateľ a vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému
odporcovi, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na súd v sume 25

€ a z trov právneho zastúpenia, súd pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
súd vychádzal z hodnoty 420 €, základná sadza tarifnej odmeny potom predstavuje 29,88 €, pričom súd
priznal navrhovateľovi ním uplatnenú odmenu za dva úkony právnej služby - 1.) prevzatie a príprava
zastúpenia v sume 29,88 €, 2.) podanie návrhu na súd v sume 29,88 €, k tomu prináležiace režijné

paušály 2 x 8,04 €, keď trovy právneho zastúpenia spolu v sume 75,84 € sa zvyšujú o daň z pridanej
hodnoty vo výške 20% v sume 15,17 €, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je jej platiteľom, spolu
trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú súčtom sumu 91,02 €. Navrhovateľ uplatnil nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 91,02 €, z podaného návrhu je možné uplatnenú
výšku trov právneho zastúpenia po súčte hodnoty dvoch úkonov, 2 x režijného paušálu a príslušnej
sadzby DPH považovať za dôvodnú.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia
a ostatné trovy, všetky trovy konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)