Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 3, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 15Er/365/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Macková Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7712209566.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/X, D., o vymoženie
250,00 Eur, trov konania 107,95 Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod

sp.zn. EX 7806/12 z a s t a v u j e.

II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 11.5.2012 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp.zn. H. Súd poverením zo dňa 4.10.2012 poveril súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie.

Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Týmto zákonom došlo o.i. k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“).

Podľa § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa

odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa
ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na

vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety jepovinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje
proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o

rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo
subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.

Oprávnený doručil na Exekútorský úrad dňa 21.1.2016, t.j. v lehote podľa § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v

časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade
ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa
tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa
známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu
vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie

po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto
skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil
a nevyžadoval žiadne ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného
súdnehokonaniavktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastného
vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať

akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania
vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení
alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťah s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované § 39 ods. 4

Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti
súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Nakoľkooprávnenýsavosvojomvyjadrení,čosavlastnéhovzťahuspovinnýmtýka,odvolávanalistinné
dôkazy v spise, súd opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k
záveru,žezmluvnývzťahmedzioprávnenýmapovinnýmvyplývazospotrebiteľskejzmluvy,pretožebolauzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej
úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „povolania“,
nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto

postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/
už v minulosti poukázala na túto praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu
pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním tejto problematiky zistila, že ide o nepravdivú
informáciu a úvery poskytované oprávneným majú rýdzo spotrebiteľský charakter. Zároveň, nakoľko ide
o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne, a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie

v iných exekučných veciach, tento záver súdu potvrdzuje aj konštantná judikatúra tak prvostupňového
ako aj druhostupňového súdu. Napokon tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku
súd nepovažuje za objektívne, nakoľko, ako už bolo preukázané aj v iných konaniach, tento radikálne
porušoval zásady slúžiace na ochranu spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách,
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú

podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.12.2007, ak
spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si
veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom od 1.1.2008,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňazročnosti;3.trovyprotestuapodanýchspráv,akoajostatné

trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Ako vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, je povinnosťou súdu zastaviť exekúciu v
prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na ktorúkoľvek z podmienok
taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 26.8.2010 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej
blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu 516,00 Eur a počiatok úročenia zmenkového
úroku 0,25 % denne od 27.12.2010. V zmysle citovaného § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. v prípade,

ak veriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva,
vo výške maximálne 30 % istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 250 Eur, ktorú
mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej
istiny, čo súd považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý exekučný

titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov ale nie je jasné, koľko reálne
oprávnený povinnému uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na blankozmenke vyplnil
a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené
množstvo zmluvných pokút. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu
prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z
uvedeného dôvodu vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení veriteľ nebol oprávnený

prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal
ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových
nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.

Ďalej v zmysle Zákona zmenkového a šekového, článku I. § 48 ods. 1, majiteľ zmenky môže postihom

okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti. V danom
prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25
% ročne. Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením,
pričom aj v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore
s dobrými mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten

rozhodoval neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.

Napokon, súd nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko
rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá

alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo
dňa 21. marca 2012).

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky
stanovenévhypotéze§57ods.1písm.m/Exekučnéhoporiadku,asícerozhodnutie,ktoréjepodkladom
na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými

mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.