Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214011
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116214011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Consumer Finance Holding

a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného: Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 proti žalovanému: J., v konaní o zaplatenie sumy
2.305,39 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.305,39 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od 14.9.2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

2.305,39 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.9.2014 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy zo dňa 1.2.2014 poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 2.000 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných 60-tich mesačných splátkach
po 53,23 EUR. Žalovaný doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku. Žalobca preto listom zo dňa 4.9.2014
vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č.k.3 T
63/2015 zo dňa 30.11.2015 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených žalobcom.

5. Z písomnej zmluvy č.552050084 súd zistil, že sporové strany uzavreli dňa 1.2.2014 zmluvu, v zmysle
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 2.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal

splácať poskytnutý úver v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 53,23 EUR, vždy do 20.dňa
v mesiaci, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 20.3.2014.

6. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný neuhradil ani jednu splátku.

7. Z listu žalobcu zo dňa 4.9.2014 súd zistil, že v dôsledku porušenia povinnosti splácať pôžičku riadne
a včas žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky. List bolažalovanému doručovaný na adresu, ktorú

uviedol pri uzatváraní zmluvy. Zásielka sa vrátila žalobcovi ako nedoručená dňa 12.9.2014.

8. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva apovinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sporové strany uzavreli zmluvu,
ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí

vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný
záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského
úveru a zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba,
ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver, zakotvené
v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s článkom 12.4 zmluvy, podľa ktorého má veriteľ toto
právo v prípade, že sa dlžník omešká so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z

výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa oneskoril s platením s platením viac ako
len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Žalovaný totiž nezaplatil ani jednu splátku.

14. Čo sa týka výšky dlhu, žalovaný do zosplatnenia nezaplatil 8 mesačných splátok spolu vo výške
425,84 EUR. Zostatok dlžnej úverovej istiny ku dňu predčasnej splatnosti predstavoval sumu 1.879,55

EUR. Spolu dlh žalovaného teda predstavuje 2.305,39 EUR.

15. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by dlh splnil. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 2.305,39
EUR.

16. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19. Z vyššie uvedených záverov súdu je zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver
riadne a včas, preto sa dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho

zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Je
nesporné, že celý dlh z úveru sa stal splatným dňa 12.9.2014, teda dňom nadobudnutia účinnosti
vyhláseniamimoriadnejsplatnostidlhu.Uvedenýdeňsažalobcoviakonedoručenývrátillist,adresovaný
žalovanému, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého dlhu. Prvým dňom omeškania je pretonasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 13.9.2014. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 14.9.2014,
preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny počnúc od 14.9.2014
až do zaplatenia. Výšku úrokov z omeškania súd určil vychádzajúc z ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR

č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom
od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k uvedenému dňu bola vo
výške 0,05 %; po zvýšení o 5 perc.bodov bola vo výške 5,05 % ročne.

20. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

22. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1

CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).