Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/564/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311205869
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6311205869.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zast. Advocate, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P.
V., nar. XX.XX.XXXX, IČO: XX XXX XXX, Ul. Z. XXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR, zast. JUDr.

Peter Šramko, advokát, so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o vymoženie pohľadávky 1.050,87,-
Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11762/11, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/1102/2011-19 zo dňa 08. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/1102/2011-19 zo dňa 08. augusta 2016 z r u š u
j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Brezno rozhodol, že pokračuje v exekúcii vedenej
proti povinnému. Uviedol, že dňa 22.09.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie proti
povinnému.ExekučnýmtitulomvprejednávanejvecijerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 02886/11 zo dňa
09.05.2011.Dňa24.03.2016bolosúduprvejinštanciedoručenéoznámeniekvýzvenadoplnenienávrhu

na vykonanie exekúcie oprávneného k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, nárok, ktorý bol
zabezpečený zmenkou a ktorý bol uplatnený v konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom.
Súd z predložených listín zistil, že sa síce jedná o nárok zo zmenky, avšak zmluvu, ktorá založila
vzťah medzi oprávneným a povinným nie je možné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú, nakoľko oprávnený
aj povinný uzatvárali zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
31.03.2009 medzi oprávneným a povinným vyplýva, že povinný uzatváral zmluvu ako podnikateľ, pričom

peňažné prostriedky mu boli zo strany oprávneného poskytnuté na účely výkonu podnikateľskej činnosti.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že neexistuje dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku (správne má byť „§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku), a preto
rozhodol v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku tak, že v exekúcii pokračuje.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom došlo k porušeniu práva povinného na
spravodlivý proces a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd rozhodol na
základe podania oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený
tvrdí, že nešlo o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným. Povinný však má za to, že
povinný mal právo sa k tejto skutočnosti vyjadriť, ale súd mu nedal možnosť reagovať na predmetné

doplnenie návrhu, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Povinný tvrdí, že nešlo o
finančné prostriedky, ktoré by mali byť použité na podnikanie, oprávnený len účelovo využil skutočnosť,že formálne v tom čase povinný mal živnostenské oprávnenie podnikať, ale jednoznačne ide o
spotrebiteľský vzťah. Išlo teda výlučne o bežný spotrebiteľský úver. Súd mal skúmať rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom a ex offo zisťovať neprijateľné zmluvné podmienky, čo ale absentuje práve z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zmluvného vzťahu.

3. K odvolaniu povinného podal vyjadrenie oprávnený, ktorý uviedol, že dňa 14.08.2009 bola medzi
účastníkmi konania uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na
výkon podnikania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytnuté finančné

prostriedkysúnatentoúčel,apretotrebachrániťdobrúvieruveriteľa.Povinnémunemožnopodľanázoru
oprávneného priznať postavenie spotrebiteľa, pretože povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za
účelom výkonu jeho podnikania. Oprávnený odkázal na zmluvu o úvere, ktorá má v časti identifikácie
dlžníka uvedené okrem iného obchodné meno a IČO dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený
uzatvoril zmluvu o úvere s fyzickou osobou podnikateľom, ktorej boli peňažné prostriedky poskytnuté k
výkonu podnikateľskej činnosti. Oprávnený na základe uvedeného trvá na podanom návrhu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1
CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 29.06.2011 bol pred súdnym exekútorom spísaný
návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie dňa 22.08.2011, a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02886/11 zo dňa 09.05.2011.
Zmluvaoúvereč.XXXXXXXXX bolamedzioprávneným-POHOTOVOSŤ,s.r.o.apovinnýmuzatvorená
dňa 14.08.2009. V predmetnej zmluve je povinný identifikovaný duplicitne, a to jednak ako fyzická osoba
suvedenímmena,priezviska,adresytrvaléhobydliska,rodnýmčíslomačíslomobčianskehopreukazua

jednak ako fyzická osoba podnikateľ konkretizovaný obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom
organizácie (IČO). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré v bode 18 obsahujú znenie rozhodcovskej doložky. Dňa 14.08.2009 bola povinným zároveň
vystavená zmenka.

6. Odvolací súd v zmysle uvedeného poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, v
ktorom vyslovil, že „...ústavný súd odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v
zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti

tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“ Odvolací súd teda pri výklade zmluvy
prihliadol na okolnosti, ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy.

7. Predmetná zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, má podľa názoru odvolacieho súdu povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorá

obsahuje ustanovenia znevýhodňujúce dlžníka, a to konkrétne dohodu o vyplnení zmenky uvedenú v
bode 17 a ustanovenie rozhodcovskej doložky v bode 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Obsah zmluvy zároveň nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre
uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektami. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na
predtlačenom formulári a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne bez

vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

8. Je povinnosťou veriteľa - oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi - povinnému
poskytnuté na účel podnikania. Oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že povinný bol v
zmluve identifikovaný IČO-m, z čoho treba automaticky vyvodiť, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti. S takýmto názorom však nie je možné súhlasiť. Zo zmluvy o
úvere totiž nemožno jednoznačne a spoľahlivo ustáliť, že povinný uzatváral zmluvu ako nespotrebiteľský
subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to vzhľadom na už vyššie uvedené duplicitné označeniepovinného. Okrem zmluvy o úvere oprávnený na dokázanie svojich tvrdení nepreukázal žiadne iné
skutočnosti.

9. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Povinný v odvolaní uviedol, že finančné prostriedky mu neboli poskytnuté na účel podnikania.
Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné za danej situácie uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 243/07).

11.Odvolaciemusúdusúznámeprípady,keďspoločnostiposkytujúcespotrebiteľskéúverybezbližšieho
zisťovania do zmluvy o úvere uviedli, že finančné prostriedky dlžníkovi poskytli na účel podnikania, a to
len z toho dôvodu, že žiadateľ o úver mal živnostenské oprávnenie.

12. V závere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že živnostenský register je verejne dostupný
zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného
ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje
identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov,

ktoré povinný poskytol pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, ktorý bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere použitý nie len na identifikáciu, či ide o totožnú osobu ako predložila živnostenské
oprávnenie, ale údaje z občianskeho preukazu boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné
číslo, číslo OP).

13. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že je povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať, na
aký účel boli finančné prostriedky povinnému skutočne poskytnuté a v prípade zistenia, že tieto mu boli
poskytnuté ako spotrebiteľovi, teda nie na účel podnikania, v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku súd exekúciu zastaví.

14. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).