Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Csp/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117248227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu M. C.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, Lučatín, proti žalovanému KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o.,
so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, konajúci na
území Slovenskej republiky prostredníctvom KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., organizačná
zložka, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 47 030 691, v konaní zastúpenom ŠMÍDA advokátní
kancelář s. r. o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 014 35 400,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s. r.o., organizačná
zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, substitučne zastúpeným Advokátska

kanceláriaGallos.r.o.,sosídlomJilemnického30,Martin,IČO:36715352,ourčenieneplatnostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov,
o určenie neplatnosti zmluvy o doplnkových službách, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 611458351 zo dňa 28. 03. 2015 uzavretá medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s. r .o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, je bez úrokov a bez poplatkov.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi
v rozsahu 50 %.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konanie vo výške 99,50 Eur
pripojeným príkazom na úhradu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa20.11.2017domáhalurčenia,žeúverposkytnutýnazáklade

zmluvy č. XXXXXXXXX je bez úrokov a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX
zo dňa 28. 03. 2015 je neplatná, zmluva o poskytnutí služby Komfort zo dňa 28. 03. 2015 je neplatná,
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 283,44 Eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedol,
že je daný naliehavý právny záujem na ochranu jeho práva a oprávnených záujmov, aby sa dosiahlo
odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, predchádzalo sporom a aby nedošlo k porušeniu
jeho práv. Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je jeho práv ohrozené. Žaloba je vhodný, účinný
a správne zvolený procesný nástroj ochrany jeho práv a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah

účastníkov sporu. Bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a žaloba je prípustná aj napriek
tomu, že je možná iná žaloba. Dňa 28. 03. 2015 uzavrel s veriteľom obchodnou spoločnosťou Provident
Financial, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „právny predchodca
žalovaného“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutýúver vo výške 580,00 Eur. Žalobca sa zaviazal, že túto sumu vráti spolu s úrokom za poskytnutie úveru
vo výške 24,50 % ročne (90,89 Eur), spolu s poplatkom za garantovanú službu špecifikovanú v bode
4 zmluvy (ktorá reálne vykonaná nebola) vo výške 94,97 Eur. Celkovo sa žalobca zaviazal zaplatiť

právnemu predchodcovi žalovaného sumu vo výške 765,86 Eur v 60 týždenných splátkach po 12,77
Eur, pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na úhradu istiny a úhrad úroku, v dôsledku čoho
sa úver považuje za bezúročný. Súčasťou zmluvy bola aj zmluva o poskytnutí služby Komfort k úveru č.
611458351, v ktorej sa právny predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom
ktorej je aj preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru. Dojednaná výška odmeny

bola 326,77 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, a to v 59 splátkach po 5,45
Eur s poslednou splátkou vo výške 5,22 Eur. Túto službu si žalobca nevyžiadal, no musel sa podvoliť
vôli právneho predchodcu žalovaného. Podľa žalobcu je táto zmluva zmluvou upravujúcou doplnkovú
službu súvisiacou so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktoré bola predmetom tejto
zmluvy, mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom podľa § 2
písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a
teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. V prípade, že by táto odplata bola zahrnutá do nákladov
úveru, podstatne by zvýšila hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Je nelogické, aby ako spotrebiteľ uzatváral a z vlastnej vôle požadoval uzatvorenie zmluvy
o zabezpečení splátok úveru, čím sa mu úver predraží a veriteľovi platí za to, že bude vyberať od

neho splátky úveru v jeho domácnosti. Žalobca musel uzavrieť zmluvu, aby dostal úver. Trval na
tom, že táto služba nebola dojednaná individuálne, ale ako podmienka poskytnutia úveru. Dojednanie
takejto doplnkovej služby spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o vnútenie uzavretia tejto zmluvy, pričom mu nebola daná iná
možnosť splácania úveru. K dobrovoľnému uzavretiu tejto zmluvy nemohlo dôjsť, pretože v zmluve o

spotrebiteľskom úvere je deklarovaný spôsob splácania prevodom na účet. Nepochybne ide v tomto
smere o obchádzanie zákona, keďže právny predchodca žalovaného protiplnenie za poskytnutý úver
rozdelil na tri sumy: 1. na zdanlivo primeraný úrok, 2. na administratívny poplatok a 3. na poplatok
za výber splátok úveru a túto doplnkovú službu ani nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so
zmluvouospotrebiteľskomúvere.ZmluvaoposkytnutíslužbyKomfortmáakcesorickúpovahuvovzťahu

k zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom právnemu predchodcovi žalovaného nič nebránilo v tom,
aby dojednal tento poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zahrnul ho do splátky úveru. Má za
to, že oveľa jednoduchším a hlavne lacnejším je spôsob úhrad jednotlivých splátok prostredníctvom
internetbankingu alebo, ako bolo dojednané v zmluve, v ktorejkoľvek banke. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať údaj o reálnej, nie predstieranej úrokovej sadzbe úveru. Jedná sa o základný

údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu uzavrie alebo nie. Úroková sadzba uvedená
v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je síce výhodná (24,5 %, vyjadrená pevnou sumou 90,89
Eur), ale snaží sa spotrebiteľa klamlivo navodiť, pretože skutočná úroková sadzba je až 32,05 %, ak
sa k nej priráta aj odplata na základe zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Za poskytnutý úver vo výške
580,00 Eur mal tak žalobca vrátiť sumu celkom vo výške 1 092,63 Eur (580,00 Eur - úver, 90,89 Eur

- úroky, 94,97 Eur - poplatok za garantovanú službu a 326,77 Eur - poplatok za inkasovanie splátok
úveru v hotovosti) a to za obdobie len 60 týždňov (420 dní), čo znamená, že v priebehu kalendárneho
roka mal vrátiť sumu vo výške 949,55 Eur. Za obdobie kalendárneho roka (365 dní) bol teda žalobca
povinný zaplatiť skutočný úrok za poskytnutie úveru vo výške 88,38 % ročne. Od spotrebiteľa pri tom
pri uzatváraní zmluvy o úvere nemožno oprávnené očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil

takéto zložité matematické výpočty. Na oklamanie spotrebiteľa teda právny predchodca žalovaného
bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a výška ceny služby sa pre
spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou, čo je aj v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zmluvu ako celok takisto možno považovať za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Účtovanie poplatkov (94,97 Eur za garantovanú službu a

326,77 Eur za preberanie peňažných hotovostí za splnenie dlhu) je v rozpore s § 9 ods. 10 zákona
o spotrebiteľských úveroch, no bez ohľadu na to, reálne uvedené služby neboli žalobcovi poskytnuté.
Navyše zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru,
preto sa taký úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 a tvrdil, že ak je úverová zmluva bez úrokov a poplatkov, vzťah

medzi ním a právnym predchodcom žalovaného možno posudzovať na základe § 451 Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 580,00 Eur a celkom už
zaplatil na dlh z úveru sumu 863,44 Eur, teda viac ako bol povinný. K výške bezdôvodného obohatenia
dospel žalobca tak, že od celkovej sumy, ktorú mal vrátiť (1 092,63 Eur) odrátal sumu 229,19 Eur, naúhradu ktorej ho vyzval už žalovaný, a zároveň sumu poskytnutého úveru (580,00 Eur). Ako spotrebiteľ
potrebuje žalobca mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov, preto má na určení naliehavý právny záujem. Bez tohto určenia v budúcnosti hrozí, že

by mohol byť zo strany žalovaného vystavený sankciám za nezaplatenie dohodnutej odmeny. Navrhol,
aby súd podrobil kontrole celú zmluvu z úradnej povinnosti (s poukazom na uznesenie Súdneho dvora
C - 76/10). Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere nemôže obstáť ani ako celok a navrhol,
aby súd aplikoval § 41 Občianskeho zákonníka v jeho eurokonformnom výklade s čl. 6 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v súlade s cieľom a zmyslom čl.

169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú
enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov európskych spotrebiteľov. Nárok žalobca odvodzoval
aj s poukazom na rozsudky Asturcom, Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C - 168/05),
Korkočovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (C - 76/10), Teodoro Wagner Miret proti Fonde de Garantia
Salarial body (C - 334/92), Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordhein - Westfalen (C -
14/83), Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero (C - 240/98) či Pannon GSM Zrt. proti

Erzsébet Gyöfi (C - 243/08) ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 4/94,
I. ÚS 22/03, III. ÚS 7/08 či III. ÚS 107/07). K žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere so zmluvnými
podmienkami, predzmluvný formulár k zmluve o poskytnutí služby Komfort, zmluvu o poskytnutí služby
Komfort, formulár o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miere nákladov, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, údaje o pôžičke, mesačný

výpis k pôžičke za obdobie od 22. 02. 2017 do 28. 02. 2017, úrokové miery úverov, výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver a výzvu žalovaného na úhradu dlhu.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že poplatok za garantovanú službu spočíva najmä v telefonickom
upozornení za omeškanie s uhradením splatnej sumy, možnosti kedykoľvek požiadať o podporu a

informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosti získať kedykoľvek duplikáty zmlúv, získaní
karty splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, nevymáhaní záväzku prostredníctvom
dedičského konania a pod. Tento poplatok je zahrnutý do ročnej percentuálnej miery nákladov. Práva
z garantovanej služby sú len v prospech žalobcu a je len na ňom, či niektoré z nich využije. Klienti
tieto práva pritom bežne využívajú. Poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a je zároveň súčasťou ročnej percentuálnej miery nákladov (viď rozhodnutia Okresného
súd Martin sp. zn. 15C/244/2014 či Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/138/2014). Zmluvu o
úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné považovať za jeden záväzok. Zmluva o
zabezpečení splátok úveru je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej predmetom je najmä výber
splátok priamo v mieste bydliska klienta. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Nitre sp. zn. 9Co/312/2011. Nie je možné túto zmluvu zahŕňať do celkovej ročnej percentuálnej
miery nákladov zo zmluvy o úvere a z toho dôvodu nie je možné uvažovať nad nesprávnym uvedením
výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca mal možnosť zhodnotiť účelnosť zabezpečenia
splátok úveru. Rovnako mal možnosť uhrádzať splátky prevodom na účet. Nesúhlasil s tým, že žalobca
nebol dostatočne upovedomený o sume, ktorú mal právnemu predchodcovi vrátiť. Aj keby súd dospel

k záveru, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatnou, nevzťahuje sa toto určenie aj na
zmluvu o úvere a túto naďalej považuje za platnú. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalobca vrátil
sumu vo výške 400,84 Eur, a teda stále neuhradil sumu vo výške 365,02 Eur. Dôkazné bremeno
ohľadom preukázania uhradených platieb je na žalobcovi a len on musí preukázať, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Žalovaný namietol v časti vydania bezdôvodného obohatenia nedostatok svojej

pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je zodpovedný za dlhy a záväzky vyplývajúce pôvodnému
veriteľovi. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať len voči spoločnosti Provident
financial s. r. o. Zmluva o úvere bola uzavretá na dobu určitú a termínom splatnosti poslednej splátky a
teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretí zmluvy o úvere.
Je tak jednoznačne zrejmé, na aké obdobie je zmluva uzatváraná a obsahuje presný a nezameniteľný

deň, kedy dôjde k termínu konečnej splatnosti a k ukončeniu zmluvy. „Termín“ a „dátum“ sú v slovenskom
jazyku synonymami, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje presný formát pre splnenie
danej zákonnej náležitosti vyjadrenia konečného termínu splatnosti zmluvy o úvere. Pre spotrebiteľa je
dôležité, aby bol tento čas vyjadrený v zrozumiteľnej podobe. Žalobca nemohol deň konečnej splatnosti
nijako zameniť a dátum bol tak pevne stanovený. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C - 42/2015 zo dňa 09. 11. 2016 či rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/151/2012 a vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 18. 04. 2017 (k aplikačným dôsledkom
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 42/2015). Rozpis jednotlivých položiek tvoriacich
splátku (amortizačnú tabuľku) je veriteľ povinný poskytnúť v prípade, že o to spotrebiteľ požiada. Dôvodyžalobcu pre vyslovenie, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov nie sú relevantné. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Na výzvu súdu
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 03. 2017 uzavretú medzi postupcom Provident

Financial, s. r. o. a žalovaným ako postupníkom.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09. 04. 2018 uviedol, že pôvodný veriteľ ho neinformoval
o postúpení pohľadávky, preto nemôže súdu predložiť také oznámenie. Výška poskytnutého úveru je
uvedená v zmluve a prílohu žaloby tvorili aj výpisy úhrad k 02/2016 a mesačný výpis k pôžičke k 01. 03.

2017. Niekoľkokrát telefonicky kontaktoval pôvodného veriteľa, aby mu boli zaslané doklady týkajúce
sa splácania úveru, ale zbytočne. Z uvedeného dôvodu si žalobou uplatnil len rozdiel medzi istinou a
ešte neuhradenou sumou. Ním skutočne uhradená suma však môže byť aj ďaleko vyššia, ako bola
uplatnená. Čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9Co/138/2017 či sp. zn. 4Co/170/2016. K vyjadreniu na výzvu súdu pripojil čitateľné prílohy označené

v žalobe.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 24. 04. 2018 trval na zamietnutí žaloby a odkázal na svoje
tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že sa na
úkor žalobcu nemohol nijako obohatiť a nie je zodpovedný za dlhy a záväzky vyplývajúce pôvodnému

veriteľovi.

5. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

6. Za nesporné súd považuje to, že dňa 28. 03. 2015 žalobca (ako dlžník, klient) a právny predchodca

žalovaného (ako veriteľ) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 580,00 Eur. V zmluve boli dohodnuté celkové náklady spotrebiteľa vyjadrené
úrokovou sadzbou vo výške 24,50 %, tvorené úrokom vo výške 90,89 Eur a poplatkom za garantovanú
službu vo výške 94,97 Eur (služby boli špecifikované v bode 4. - Vysvetlenie plnenia tejto zmluvy v
príslušnom režime). Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 64,61 % a priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov 34,42 %. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť na základe
zmluvy, bola vo výške 765,86 Eur. Žalobca sa túto zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom
výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 12,77 Eur a posledná bola 12,43 Eur. Termín
splatnosti splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť

každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom
splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy. Tiež je nesporné, že dňa 28. 03. 2015 žalobca s právnym predchodcom žalovaného
uzavreli aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa, že dlžníkov
bude počas doby platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej je povinný a) informovať

zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, b) preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru
poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na
zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o
spotrebiteľskomúvereac)informovaťzákazníkaoprijatíúhradysplátkyspotrebiteľskéhoúveru.Žalobca

sazaviazalzaposkytnutietejtoslužbyzaplatiťcelkovúodmenuvovýške326,77Euratov60týždenných
splátkach, pričom 59 splátok je vo výške 5,45 Eur a posledná splátka vo výške 5,22 Eur, počas doby
splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v
hotovosti pri prevzatí splátky.

7. Za sporné súd považuje:
a) či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch;
b) či žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a zmluvy o poskytnutí služby Komfort;

c) vydanie bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiacu otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

8. Žalobca na pojednávaní správne označil žalovaného, ktorým je KRUK Česká a Slovenská republika
s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199,konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o.,
organizačná zložka, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 47 030 691. K naliehavému právnemu
záujmu neuviedol nič iné, odkázal na svoje písomné vyjadrenia. Žiada len vrátenie rozdielu medzi istinou

a poplatkami. Nič viac nechce. Určite zaplatil viac, ako žiada v žalobe. Poplatky, ktoré platil, uhrádzal
osobe na to určenej, nejaká pani, asi zamestnankyňa Providentu. Nevedel, v akých termínoch mal
splácať splátky. Bolo to asi dohodnuté raz do týždňa. Termín konečnej splatnosti z tohto určiť nevedel.
Nepamätal si, prečo uzavrel aj zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Žalovaný mu zasielal papiere s
vyhrážkami na súd a zakaždým bola v nich uvedená väčšia a väčšia suma. Nikto nepovie, aké sú skryté

poplatky a tvrdil, že to nebolo uvedené ani v jednej zmluve. Keď platil splátky, ani jedna nebola v sume
12,00 Eur, ale boli aj v sume 30,00 Eur. Zamestnankyňa veriteľa povedala, že môže dávať splátky, koľko
chce. Každý tam dostal konkrétnu osobu, ktorej mohol platiť splátky. On bol s ňou v kontakte a keď prišiel
termín splácania, zaplatil. Pracuje v zahraničí, takže sa s ňou dohodol na splácaní. Chce len rozdiel
medzi istinou a poplatkami. Čo si požičal, to už aj vrátil.

9. Právny zástupca žalovaného trval na písomných vyjadreniach. Namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácievovzťahukbezdôvodnémuobohateniu.Pripostúpenípohľadávkyneprechádzajúzpostupcu
na postupníka postupcove záväzky. Inak by to bola intercesia. Postupník jednoducho pasíva nepreberá,
pretože by mohlo potom dochádzať aj k zneužívaniu tohto inštitútu s cieľom vytvoriť nedobytné
pohľadávky. Pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde sa žalobca domáha určenia aj neplatnosti,

aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Avšak v tomto prípade jeden petit vylučuje druhý. Žalobca
v tomto prípade ani nemá na takom určení naliehavý právny záujem, pretože môže uplatniť svoj
nárok žalobou na plnenie. Termín konečnej splatnosti úveru je matematicky vypočítateľný, je to nižšia
matematika.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

16. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 03. 2015 a posúdenie je
platnosti:

17. 1 Súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 03. 2015 uzavretá
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného má písomnú formu a sú v nej dohodnuté všetky
podstatné údaje (náležitosti) v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o údajo ročnej percentuálnej miere nákladov, žalobca nepreukázal, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
tento údaj nesprávny, pretože vychádzal z toho, že do údajov pre výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov mala byť zahrnutá aj odmena zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Táto zmluva je však

samostatná a jej posúdenie bude uvedené v ďalšom texte (viď bod 18. odôvodnenia). Zo zákona o
spotrebiteľských úveroch výslovne nevyplýva povinnosť veriteľa rozpísať v zmluve splátku na istinu,
úrokyčiďalšiepoplatky.Spotrebiteľmábyťinformovanýovýške,počteatermínochsplátokistiny,úrokov
a iných poplatkov. V posudzovanej zmluve je vyjadrená sumou aj istina, aj úroky a aj poplatok. Treba
uviesť, že z týchto údajov je presne zistiteľné, akú časť (vyjadrenú v percentách) vo vzťahu k istine

tvoria úroky a poplatky a následne v rovnakom percentuálnom vyjadrení je presne zistiteľné, akú časť
splátky spotrebiteľ uhrádza na jednotlivé položky. Teda úroky v sume 90,89 Eur predstavuje 15,67 % (v
pomere k istine 580,00 Eur) a poplatok v sume 94,97 predstavuje 16,37 % (v pomere k istine 580,00
Eur). Ak bola dohodnutá splátka vo výške 12,77 Eur, znamená to, že z nej bolo 15,67 % uhrádzaných na
úroky (t. j. 2,00 Eur), 16,37 % uhrádzaných na poplatok (t. j. 2,09 Eur) a zvyšok na istinu (t. j. 8,68 Eur).
Ak žalobca dokázal v žalobe presným matematickým výpočtom určiť výšku úrokovej sadzby úveru (viď

strana 4 žaloby), musel rovnakým spôsobom dokázať určiť aj to, v akej výške je zo splátky uhrádzané
na istinu, úroky a poplatky.

17. 2 Za nedostatok predmetnej zmluvy tak súd považuje len určenie termínu konečnej splatnosti úveru.
Nemožno tvrdiť, že v zmluve tento údaj uvedený nie je. Práve naopak, uvedený je, avšak spôsobom,

ktorý vyvoláva pochybnosti o skutočnom ukončení trvania zmluvy.

17.3Vzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersúdskúmapodstatnénáležitostizmluvyzúradnejpovinnosti
(ex offo), a teda hoci žalobca výslovne nenamietal túto skutočnosť, súd nemohol opomenúť žiadny
nedostatok podstatného údaja spotrebiteľskej zmluvy.

17. 4 V preskúmavanej zmluve o spotrebiteľskom úvere bol termín konečnej splatnosti dohodnutý
nasledovne: Termín splatnosti splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia
zmluvy.Splatnosťkaždejďalšejsplátkynastane7.kalendárnydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.

Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je siedmy
deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

17. 5 Konečná splatnosť úveru je teda vymedzená jedným a tým istým dňom - siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia zmluvy, avšak počiatok plynutia tejto šesťdesiattýždňovej doby trvania zmluvy je závislý

od dvoch rôznych právnych skutočností, čo v konečnom dôsledku ale znamená, že buď by zmluva mala
trvať dlhšie ako len 60 týždňov (pretože bol dohodnutý pevne stanovený počet splátok 60) alebo doba
trvania zmluvy by mohla byť 60 týždňov ale s tým, že počet splátok bude nižší.

17. 6 Problémom pri určení termínu konečnej splatnosti je totiž to, že prvá týždenná splátka je splatná až

20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, kedy už zmluva trvá takmer tri týždne. Ak má byť teda celkový
počet splátok 60, potom termín konečnej splatnosti musí byť až 63. týždeň po dni uzavretia zmluvy (a
teda v žiadnom prípade ním nemôže byť už 60. týždeň). Alebo, ak má skutočne zmluva trvať len 60
týždňov, splátok môže byť maximálne 57, keďže splatnosť prvej splátky je odložená až takmer na tri
týždne po dni uzavretia zmluvy.

17. 7 Podľa názoru súd termín konečnej splatnosti nemusí byť vyjadrený dňom, mesiacom a rokom.
Stačí, aby spotrebiteľ bez pochýb vedel určiť termín konečnej splatnosti a to aj za použitia nižšej
matematiky, ako to uviedol žalovaný. Tento záver pritom nepochybne vyplýva aj z rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C - 42/2015 zo dňa 09. 11. 2016. Ak však termín konečnej splatnosti

úveru nemožno jednoducho vypočítať počtom týždňov odo dňa uzavretia zmluvy za súčasného určenia
počtu a splatnosti splátok, pretože minimálne jeden údaj v tejto matematickej rovnici je nesprávny, potom
nemožno vôbec hovoriť o tom, že tento údaj je zrozumiteľný.

17. 8 Právny predchodca žalovaného však sám (pretože obsah predloženej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je nepochybne vytvorený ním a zmluva je vopred pripraveným formulárom, podstatný obsah
ktorého spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom medzi údaje, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemôže, patrí
aj určenie termínu konečnej splatnosti úveru) určil termín konečnej splatnosti tak, že je v konečnom
dôsledku nejasný, neurčitý a neistý, pretože závisí od dvoch právnych skutočností (kalendárny deňsplatnosti prvej splátky a deň uzavretia zmluvy), ktoré v žiadnom prípade nenastali v jeden (a ten istý)
deň.

17. 9 Súd tiež konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru vymedzený 7. dňom v týždni vyvoláva
pochybnosti o skutočnom dni ukončenia zmluvy. Je otázne, či je týmto dňom vždy nedeľa (ako v poradí
siedmy deň týždňa) alebo ide o iný siedmy (kalendárny) deň, ktorý je zhodný s dňom uzavretia zmluvy,
poskytnutia finančných prostriedkov alebo iným dňom závislým od určitej právnej skutočnosti. Aj sám
právny predchodca žalovaného totiž v časti určenia splátok (počtu a termínu splatnosti) používa pojem

kalendárny (7.) deň a pri určení konečnej splatnosti už len 7. deň. Podľa názoru súdu by potom mala
byť dňom konečnej splatnosti úveru nedeľa 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, a nie akýkoľvek iný deň
v tomto týždni, pretože logickým a gramatickým výkladom pojmu „7. deň v týždni“ možno dospieť len k
záveru, že týmto dňom je práve nedeľa.

17. 10 Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 28. 03. 2015 uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom skutočne
neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorou je určenie termínu konečnej splatnosti úveru, pretože právnym predchodcom žalovaného určený
termín neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento dátum. V dôsledku tohto
nedostatku je potom poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona

o spotrebiteľských úveroch.

17. 11 Žalobca ako spotrebiteľ v zmysle § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí pri určení,
že je zmluva bez poplatkov a bez úrokov (resp. že je neplatná) preukazovať naliehavý právny záujem,
preto súd v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel (I. výrok tohto rozsudku).

17. 12 Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by tá istá zmluva o spotrebiteľskom úvere (ktorá je bez
úrokov a bez poplatkov) mohla byť zároveň aj neplatná. Správne žalovaný namietal, že jeden žalobný
petit (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy) vylučuje druhý žalobný petit (určenie absolútnej
neplatnostizmluvy).Žalobcavkonanínepoprel,žezmluvuospotrebiteľskomúvereuzavrelažefinančné
prostriedky mu boli poskytnuté. Netvrdil, že by ho k uzavretiu zmluvy niekto nútil, že by nerozumel

tomu, čo je predmetom zmluvy alebo že by ho niekto k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nútil.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel slobodne, právny úkon je zrozumiteľný a jasný, jeho plnenie je
možné a žalobca nie je osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená. Prax súdov je
pritom taká, že nie sú zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie zachovania platnosti
zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. V žiadnom prípade (za súčasného vyslovenia platnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dodržania písomnej formy a podstatných náležitostí v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch) teda nemôže byť táto zmluva neplatná v celom rozsahu, a preto súd v tejto
časti žalobu zamietol (II. výrok tohto rozhodnutia).

18. Neplatnosť zmluvy o poskytnutí služby Komfort a naliehavý právny záujem:

18. 1 Zmluva o poskytnutí služby Komfort zo dňa 28. 03. 2015 je takisto spotrebiteľskou zmluvou, ktorá
bola ale uzavretá ako samostatná zmluva a jej (ne)platnosť možno posudzovať len podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, pretože jej predmetom nebolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalobca v
tomto prípade už je povinný preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho

úkonu v zmysle § 137 písm. c) C. s. p.

18. 2 Skutočnosť, že žalobca má postavenie spotrebiteľa automaticky neznamená, že len toto (samo
o sebe) zakladá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Nemožno opomenúť dlhodobo
zaužívanúprax(vychádzajúcuajzprávnejteórie),žeakmážalobcamožnosťuplatniťsvojnárok(vtomto

prípade na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatného právneho úkonu) žalobou na
plnenie, nemá podanie žaloby o určenie žiadny význam a žalobca nemôže mať na podaní tejto určovacej
žaloby naliehavý právny záujem. Je totiž povinnosťou súdu v prípade podania žaloby na plnenie skúmať,
či žalobcom tvrdený nárok vyplýva z konkrétnych právnych skutočností (napr. aj z neplatných právnych
úkonov). Rovnako žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je

(či je zmluva platná), ak už k porušeniu práva došlo (t. j. ak už z takej zmluvy žalobca plnil). Ochranu
svojho už porušeného práva žalobca môže dosiahnuť žalobou na plnenie.18. 3 Nemenej významnou je skutočnosť, že žalobca vlastne ani nevie (a nedokázal to v konaní ani
preukázať), koľko už žalovanému (resp. jeho právnemu predchodcovi) na základe zmluvy o poskytnutí
službyKomfortplnil.Nímuvádzanývýpočetvýškybezdôvodnéhoobohateniaatvrdenie,žeurčitezaplatil

viac, ako žiada, nie je postačujúcim na to, aby každý (nielen súd) dokázal bez pochýb určiť výšku
prípadnéhobezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcanedokázalurčiť,koľkoplnilnazmluvuospotrebiteľskom
úvere a koľko na zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Tvrdil, že splátky vôbec neboli týždenné, ale iné
(čo však tiež nekonkretizoval) a že ich výška bola rôzna.

18. 4 Súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľa (ktorý je slabšou stranou sporu) je prelomený dispozičný
princíp civilného procesu a povinnosť uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nie je založené na
formálnej pravde. Avšak v záujme zachovania rovnosti strán sporu to nemôže znamenať, že súd bude
za spotrebiteľa, ktorý je dokonca v pozícii žalobcu, obstarávať dôkazy, ktoré navyše musí mať vo vlastnej
dispozícii. Veď ako dlžník zo záväzkového vzťahu musí mať prehľad o svojej platobnej disciplíne a musí
vedieť, koľko a na čo uhradil. Súd navyše žalobcu na predloženie jeho platobnej disciplíny vyzýval (č.

l. 89), ale žalobca túto súdu nepredložil ani písomne a nedokázal ju opísať ani na pojednávaní. V tomto
prípade potom vyvstáva otázka, či je jeho postavenie naozaj neisté a či je potrebné pre neho vedieť,
či má ešte niečo plniť alebo už splnil veriteľovi všetko. Žalobca nedokázal určiť ani to, prečo zmluvu
o poskytnutí služby Komfort uzatváral. Tvrdil, že jedinou službou, ktorú mu za to právny predchodca
žalovaného mal poskytnúť, bolo preberanie peňažnej hotovosti, čo však nie je vôbec pravdivé, pretože

okrem tohto bolo predmetom tejto zmluvy aj to, že veriteľ informuje dlžníka o prijatí úhrady a aj o
prevedení finančných prostriedkov na jeho účet. Žalobca pritom sám vo svojej výpovedi uviedol, že
splátky splácal tak, že mu vždy zatelefonovala zamestnankyňa právneho predchodcu žalovaného a s
ňou sa dohodol aj na termíne a výške splátky. Z uvedeného potom vyplýva, že služba „navyše“ mu
poskytnutá bola. Nemôže byť potom pravdivým jeho tvrdenie, že zmluvu nemohol chcieť uzavrieť, lebo

nemohol mať záujem na poskytnutí služby, ktorú využiť nechcel. Z dokazovania vyplynulo, že dohodnutú
službu využil.

18. 5 Vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o
poskytnutíslužbyKomfortzodňa28.03.2015súdajvtejtočastižalobužalobcuakonedôvodnúzamietol

(II. výrok tohto rozhodnutia).

19. Vydanie bezdôvodného obohatenia a s ním súvisiaci namietaný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného:

19. 1 Žalovaný namietal, že na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne vecne legitimovaný,
pretože žalobca uzavrel zmluvy s jeho právnym predchodcom. Na žalovaného ako na postupníka
nemohlo dôjsť k postúpeniu pasív pôvodného veriteľa (jeho právneho predchodcu, postupcu), pretože je
to v rozpore so zmluvou o postúpení pohľadávok. Túto námietku súd považuje za dôvodnú. Z hľadiska
posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická

osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno -
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 192/2004)
19. 2 Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ (postupca - cedent) a iný subjekt
(postupník - cesionár), ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez
účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového

vzťahu. Predmetom postúpenie je len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka (napr.
pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny, vrátenie plnenia), nie však celý záväzok, z ktorého pohľadávka
vznikla. Postupca tak so svojou pohľadávkou nemôže na postupníka (žalovaného) postúpiť povinnosť
zo záväzkového vzťahu (napr. povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie). Táto skutočnosť je pritom
výslovne uvedená aj v článku I bode 4 zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 31. 03. 2017 medzi

právnym predchodcom žalovaného a žalovaným.19. 3 Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj v časti vydania bezdôvodného obohatenia pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (II. výrok tohto rozhodnutia). Žalobca môže svoj
(prípadný) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť len voči pôvodnému veriteľovi.

20. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol čiastočne úspešný
žalobca (pretože súd vyhovel jednému z jeho štyroch navrhnutých žalobných petitov) a zároveň bol
čiastočneúspešnýajžalovaný(pretožesúdzamietoltrizoštyrochžalobnýchpetitov).Keďžepredmetom
konania boli štyri samostatné výroky, možno každý z nich považovať za 25 % úspechu v spore (100 %
÷ 4). Vzhľadom na to bol žalobca úspešný v rozsahu 25 % a žalovaný v rozsahu 75 %. Miera úspechu
žalovaného je potom 50 % (t. j. 75 % - 25 %), z ktorej mu možno priznať aj nárok na náhradu trov

konania a trov právneho zastúpenia. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2 C. s. p.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov od poplatku (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa

ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá

v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako čiastočne úspešná strana v konaní je oslobodený od
platenia súdnych poplatkov zo zákona, vznikla poplatková povinnosť žalovanému, preto ho súd zaviazal

aj na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu (v časti určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez
úrokov a bez poplatkov) vo výške 99,50 Eur podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.