Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ing. Erika Trtalová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200640
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3515200640.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci

žalobcu EDYPLUS s.r.o., IČO: 36 258 881, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpený:
advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO 36 866 598, so sídlom Piešťany, Žilinská
cesta 130, proti žalovaným: 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom R.
XXX, T. E. a 2/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, T. E., o zaplatenie 11.618,65 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.431,37 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.431,37 Eur od 03.12.2014 do

zaplatenia a to všetko formou splátok vo výške 118,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v
mesiaci počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod
hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2015 proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/

spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 11.618,65 Eur spolu s úrokom 11,35% ročne zo sumy
8.267,82 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 11.127,70 Eur od
03.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako postupca uzavrela dňa 05.06.2017 so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávok,predmetomktorejbolodplatnýprevodpohľadávkyprotižalovaným.Dňa20.02.2008uzavrel
právny predchodca žalobcu so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovaným bol poskytnutý úver a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v

pravidelných mesačných splátkach riadne a včas s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 13,25 %.
Žalovanísazaviazalisplatiťúverformoupravidelnýchmesačnýchsplátoksdátumomsplatnostipôvodne
dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.02.2018. Žalovaní v rozpore so zmluvnými
dojednaniami neplnili svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov riadne a včas,
čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy. Dodatkom č. 1 zo dňa 16.10.2009 k zmluve o
úvere sa účastníci zmluvy o úvere dohodli na znížení splátok, v dobe od 20.10.2009 do 19.04.2010 na
sumu 30,- Eur mesačne. Po uplynutí doby zníženia splátok, t.j. 20.04.2010 sa účastníci zmluvy o úvere

dohodli, že výška zmluvne dohodnutých splátok sa navýši na sumu 132,65 Eur mesačne, až do konečnej
splatnostiúveru.Vzhľadomnatrvajúceomeškaniežalovanýchsplatenímzmluvnedohodnutýchsplátok,
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru
v súlade s ustanovením čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy a vyzvalžalovaných na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy vo výške 10.103,83 Eur v lehote
do 15 dní od prevzatia oznámenia. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky ku dňu 02.12.2014 dosiahla
výška splatného dlhu celkom sumu 11.618,65 Eur, pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume

8.267,82 Eur a nesplatených úrokov v sume 2.859,88 Eur a úrokov z omeškania vo
výške 490,95 Eur, vyčíslených od poslednej úhrady dlhu, t.j. od 16.12.2013 do 02.12.2014. Žalovaní
svoj dlh zo zmluvy o úvere splácali riadne do konca mesiaca január 2009, občas s niekoľkodňovým
oneskorením. Následne, až do splatnosti úveru splácali svoj dlh nepravidelne, s oneskorením, zväčša v
sumách nižších, ako zmluvne dohodnutých, prípadne vôbec. Po splatnosti žalovaní zaplatili 2 úhrady po

80,- Eur. Celkovo žalovaní zaplatili 45 úhrad v sumách od 0,91 Eur do 237,56 Eur. Poslednú
úhradu žalovaní uhradili dňa 16.12.2013 vo výške 80,- Eur. S poukazom na omeškanie žalovaných si
žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca vyjadril
súhlas s povolením splátok vo výške 118,- Eur mesačne.

2. Žalovaní uviedli, že sú si vedomí toho, že od právneho predchodcu žalobcu prevzali úver a majú

povinnosť úver splatiť. Sú ochotní uzatvoriť zmier, no súhlasia len s povinnosťou zaplatiť istinu bez
poplatkov a úrokov. Žalovaný 1/ uviedol, že si nepamätá účel úveru, keďže si brali viacero pôžičiek, ktoré
sa snažili postupne splácať. Asi na splácanie tohto úveru sa pozabudlo. Dostali sa do finančných
problémov,vdôsledkučohovdražbeprišliodom.Predmetnúdražbupovažujúzanespravodlivú,pretože
dombolpredanývýraznepodcenu.Následnesaspolusmanželomrozviedli.Každýmámesvojeosobné

problémy. Príjem žalovaného 1/ v súčasnosti je vo výške 790,- Eur a po zaplatení splátok a nájomného,
mu zostáva asi 300,- Eur. Prijateľná splátka je vo výške 100,- Eur. Žalovaný 2/ sa pripojik vyjadreniu
žalovaného 1/ a doplnil, že začal mať zdravotné problémy, v dôsledku čoho nemohol pracovať a začali
mať finančné problémy. Nedarilo sa mu zamestnať, a preto je v súčasnosti živnostník. Jeho príjem je
však nízky. Závisí to od zákazky, ktorú dostane a či mu za uvedenú zákazku aj zaplatia. Požiadal o

možnosť zaplatiť v splátkach vo výške 50,- Eur, pretože splátky vo výške 100,- Eur sú pre neho
privysoké. K samotnej zmluve sa nechcel vyjadriť. Záverom uviedol, že boli dobrými klientmi banky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením žalobného návrhu a písomného
vyjadrenia žalobcu v spojení s listinami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel dňa 20.02.2008 so žalovanými
ako fyzickými osobami zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý
úver vo výške 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Mesačné splátky boli dohodnuté vo

výške od prvého čerpania do 20.02.2018 vo výške 3.565,- Sk (118,34 Eur), poplatok za
správu úveru vo výške 60,- Sk (1,99 Eur) a spracovateľský poplatok vo výške 5.699,- Sk (189,17 Eur).
Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 244.301,- Sk (8.109,31 Eur) a doteraz zaplatili 5.677,94 Eur.

6. Dňa 13.11.2013 sa stala pohľadávka vo výške 10.103,83 Eur splatná vyhlásením mimoriadnej

splatnosti poskytnutého úveru v súlade s ustanovením čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienok úverovej zmluvy.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 05.06.2017 postúpil postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným na žalobcu. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným

listom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s výzvou na úhradu v lehote do 15 dní v
celkovej výške 10.103,83 Eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 9.431,37 Eur a
nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 2.512,70 Eur, z čoho riadne zmluvné úroky
úveru predstavujú sumu 2.068,45 Eur a poplatky za správu úveru sumu 59,80 Eur. Oznámenie
bolo žalovanému doručené dňa 24.02.2013.

8. V zmysle bodu 3.1.3 Obchodných podmienok, klient je povinný platiť banke poplatok za jemu
poskytnutý balík služieb vo výške určenej sadzobníkom. Banka je oprávnená účtovať poplatok za jemu
poskytnutý balík z účtu, ktorý je súčasťou balíka alebo z akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného
bankou.

9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej

výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný
platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za

tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako
lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

14. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je

podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky

z úradnej povinnosti.

15. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

16. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí
o tom podať dôkaz.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).20. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

21. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon 258/2001
Z.z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a

identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v
prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky
zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú

na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001
Z.z..

26. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka.

27. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné
aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu

Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná donášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,
teda tzv. euro konformným výkladom.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými bola dňa 20.02.2008 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, a to
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Predmetná zmluva

tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré
žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou

osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovanými ako fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý
spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného

dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a § 4
ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna

miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov
uvedená 13,25 % (podľa kontrolného výpočtu RPMN 13,62 %). Spôsob určenia ročnej
percentuálnejmierynákladovjedefinovanýakocelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ide o tzv.základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej
strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe. V
zmysle kontrolného výpočtu bolo zistené, že celkové náklady žalovaného boli 6.330,29 Eur, pričom v

zmluve o úvere boli vyčíslené v sume 6.118,85 Eur.

35.Ďalejbolozistené,žezmluvaoúvereneobsahujezákonnúnáležitosťpodľa§4ods.2písm.i)zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms

rôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Zmluvaneobsahujepresnú
výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného
ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca
navrhovateľa v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov
(oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch.
Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny,

úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie
o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho
platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať aj uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých
čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový

kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný
posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. (rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn. 6Co/345/2015)

37. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a § 4
ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.).

38. Po posúdení žalobného návrhu vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vznikla žalovanému
povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovaným 1/ a 2/ bola uložená
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.431,37 Eur (úver bol reálne poskytnutý vo výške
8.298,48 Eur - zaplatená časť úveru vo výške 5.867,11 Eur).

39. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po
dodatočne poskytnutej lehote na zaplatenie, t.j. 26.09.2014. V súlade so zákonnou úrokovou sadzbou
ECB platnej ku dňu splatnosti uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 5 % zo sumy 1.636,96 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia.

40. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli
zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty. S poukazom na majetkovú situáciu žalovaných a vyjadrený
súhlas žalobcu s povolením splátok.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262

ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V danom prípade mali žalovaní úspech vo veci v rozsahu 58,14 %, (úspech žalovaného bol vo
výške 79,07 % - úspech žalobcu vo výške 20,93 % vypočítaný 2.431,37 Eur / 11.618,65 Eur x 100),.
Žalovaným by patrilo právo na náhradu trov konania, avšak žalovaní si neuplatnili právo na náhradu trov
konania, a preto im súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.