Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX,
o zaplatenie XXX,XX X. s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14Csp 26/2016-91 zo dňa 30. augusta 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 540,03 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom
zo meškania od 09.12.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 75,6 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 708, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“); § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 13.05.2013
uzatvorená zmluva o bežnom účte. Z predložených listinných dôkazov zistil, aké transakcie boli
uskutočnené v období, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky. Súd zamietol žalobu v časti o
zaplatenie poplatkov za upomienky a za výzvu v sume spolu 75 Eur, keďže tieto nároky považoval za
nepreukázané. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej zaslal nejaké upomienky, resp.
výzvu, a ani to, aké náklady mu v tejto súvislosti vznikli. Navyše vzhľadom na výšku týchto poplatkov,

mal zato, že tieto odporujú dobrým mravom. Žalobcovi nepriznal úrok 28 %, ktorý žalobca uplatnil podľa
sadzobníka ako úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu, a to jednak s ohľadom na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal, aby žalovanej poskytol službu povolené prečerpanie a je nelogické, aby žalobca umožnil
čerpať žalovanej „nepovolené prečerpanie“ a pre takýto prípad účtovať ešte aj úrok vo výške 28 % ročne,ktorý jednoznačne odporuje dobrým mravom, keďže predstavuje viac ako trojnásobok zákonnej sadzby
(8,05 % ročne) pre prípad omeškania. Preto súd žalobu aj v časti príslušenstva čiastočne zamietol.

4. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel. Má zato, že pokiaľ súd
považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 129 odsek
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Keďže súd prvej inštancie
rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom. Čo sa týka nepriznania úroku vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny, má za to, že súd
prvej inštancie vec nesprávne posúdil, nakoľko ide o zákonný úrok a nie úrok z omeškania. Zákon o
platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) súčasťou
zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP. Poukázal na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-45/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť

nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 13.05.2013 uzatvorená Zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o bežnom účte“), obsahom
ktorej bolo dojednanie Zmluvy o zriadení účtu - osobný účet č. XXXXXXXXXX, Zmluvy o vydaní
a používaní platobnej karty a Zmluvy o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. K žalobe

doručenej súdu prvej inštancii dňa 25.07.2016 žalobca priložil Zmluvu o bežnom účte, výpis z účtu
žalovanej za obdobie od 01.12.2015 do 08.12.2015, úrokové sadzby a sadzobník poplatkov žalobcu
účinné od 01.07.2016, ako aj VOP žalobcu účinné od 01.07.2016.

10. Uznesením sp. zn. 14Csp/26/2016-16 zo dňa 28.09.2016 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní

od doručenia tohto uznesenia (t.j. odo dňa 10.10.2016) doplnil svoju žalobu o opísanie rozhodujúcich
skutočností, t.j. o skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj
s uvedením odkazov na právny predpis na ktorý sa odvoláva. Na základe uznesenia žalobca predložil
prvoinštančnému súdu výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 30.05.2015 do 08.12.2015 ako aj „Tabuľku
prehľadu transakcií na účte“. Na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 24.05.2017 žalobca ďalej

predložil výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 13.05.2013 do 29.05.2015.

11. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

12. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.13. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

14.Podľaustanovenia§154C.s.p.,prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

16. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere,
že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi poplatky za upomienky, či výzvy
spolu v sume 75 Eur. Žalobca rovnako nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi úrok vo
výške 28 %. Zo zmluvy o bežnom účte predloženej žalobcom nevyplýva, aby touto zmluvou bol medzi
stranami sporu dojednaný úver poskytnutý žalobcom žalovanej, či povolené prečerpanie. Žalobca v

tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, právny dôvod vzniku jeho pohľadávky.
Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky, či úroky,
či dokonca nepreukázal ani to, aby upomienky, či výzvy boli žalovanej reálne zasielané.

17. Bez právneho významu je námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p..

Už uznesením sp. zn. 14Csp/26/2016-16 zo dňa 28.09.2016 doručeným žalobcovi dňa 10.10.2016 bola
táto strana konania poučená o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

18. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalobca iné doklady (než bola Zmluva o bežnom účte,
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a úrokové sadzby produktov zo dňa 01.07.2016 a výpisy

z účtu žalovanej) nepredložil ani v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ mal žalobca za to, že určité
prostriedky procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, mal
ich v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. predložiť v konaní odvolacom, čo však neurobil.

19. Nesplnenie dôkaznej povinnosti po tom, čo na jej splnenie bol žalobca vyzvaný, nemôže byť

dôvodom pre postup podľa ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p.. Podania žalobcu nevykazovali znaky
nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu.

20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musírozhodnúťvsituáciídôkaznejnúdze,ktorejdopadpričítatejstranekonania,naktorejpredovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti
významných z hľadiska hmotného práva.21. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné v jej celom rozsahu vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako
dôvodné. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci

peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku.

22. Žalobca v podanom odvolaní odvodzuje dôvodnosť svojho nároku od Všeobecných obchodných
podmienok pripojených k žalobe. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
uvedené Všeobecné obchodné podmienky (ako aj predložené Úrokové sadzby) boli účinné až od

01.07.2016, zatiaľ čo žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť ešte pred týmto
dátumom.

23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré časti žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje ako

vecne správny (§ 387 C.s.p.).

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorý by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).