Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoZm/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110227273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5110227273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713,
právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09
Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému v 1/ rade: Ing. W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
X, XXX XX A. H., zastúpenému právnou zástupkyňou: JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom
Kollárova 35, 036 01 Martin, IČO: 36 138 606, v konaní o zaplatenie 31.985,07 Eur s príslušenstvom,
o námietkach žalovaného v 1/ rade proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k.

20Zm61/2010-19,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.11CbZm9/2011-306
zo dňa 9.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm 9/2011-306 zo dňa 9.9.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejajlen„okresnýsúd“)ponechalvplatnostizmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm 61/2010-19 zo dňa 1.8.2011 v časti o povinnosti
žalovaného v 1/ rade Ing. W. O., nar. XX.X.XXXX, zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 31.455,19 Eur

spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 31.985,07 Eur od 1.12.2009 do 17.1.2012, spolu so 6 % úrokom
ročne zo sumy 31.455,19 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, odmenu v sume 106,62 Eur a nahradiť
žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 1.925,- Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.171,90 Eur, do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Žalobca má
voči žalovanému v 1/ rade Ing. W. O., nar. XX.X.XXXX, právo na náhradu trov konania o námietkach
žalovaného v 1/ rade.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 175 ods. 1, 3, 4 Občianskeho súdneho
poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom do 22.12.2015, Čl. 8, 9, 15 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej už len „CSP“), § 149 CSP, § 150 ods. 1 CSP, § 154 CSP,
§ 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, Čl. I. § 10 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový
(ďalej už len „Zákon zmenkový a šekový“), Čl. I. § 30 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Čl. I. §
32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Čl. I § 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Čl. I. §
48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, Čl. I. § 53 Zákona zmenkového a šekového, okresný súd

ponechal zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 1/ rade v platnosti.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vyhovel žalobe žalobcu zmenkovým
platobným rozkazom č.k. 20Zm 61/2010-19 z 1.8.2011, ktorým uložil žalovaným v 1/ a v 2/ rade spoločnea nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 31.985,07 Eur, 6 % ročný úrok zo sumy 31.985,07 Eur
od 1.12.2009 do zaplatenia, odmenu vo výške 106,62 Eur a nahradiť trovy konania a trovy právneho
zastúpenia. V zmenkovom platobnom rozkaze okresný súd poučil žalovaných v 1/ a v 2/ rade o možnosti

podania námietok proti výroku, ktorým boli zaviazaní na zaplatenie zmenkovej sumy, úroku a odmeny a
o možnosti podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému vo veci podali námietky ako žalovaný v 1/, tak
žalovaný v 2/ rade. V štádiu konania o námietkach žalovaných proti zmenkovému platobnému rozkazu

učinil žalobca dispozitívny úkon, ktorým zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 529,88
Eur a 6 % ročného úroku zo sumy 529,88 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia, a to voči žalovanému
v 1/ rade a v celom rozsahu zobral žalobu späť voči žalovanému v 2/ rade. Na základe udelenia
súhlasu žalovaných v 1/ a v 2/ rade o tomto dispozitívnom úkone žalovaného rozhodol okresný súd
uznesením č.k. 11CbZm 9/2011-162 zo dňa 19.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.9.2014 o
zrušení vydaného zmenkového platobného rozkazu, zastavení konania voči žalovanému v 2/ rade a

o zrušení zmenkového platobného rozkazu a zastavení konania v časti o zaplatenie 529,88 Eur so 6
% ročným úrokom zo sumy 529,88 Eur od 18.1.2012 do zaplatenia a o zastavení konania v tejto časti
voči žalovanému v 1/ rade. Zároveň okresný súd rozhodol o náhrade trov konania žalovaného v 2/ rade
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal a rozhodnutie o náhrade trov konania v zastavenej časti voči
žalovanému v 1/ rade si vyhradil rozhodnutiu vo veci samej. Procesne pri tomto rozhodnutí postupoval

podľa § 175 ods. 5 OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej už len „OSP“).
Predmetom ďalšieho konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zostali námietky
žalovaného v 1/ rade učinené podaním z 12.12.2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené 15.12.2011
(č.l. 35 až 36 spisu). V obsahu týchto námietok žalovaný v 1/ rade namietal: po 1/ výšku zmenkovej
sumy, po 2/ právo na vyplnenie zmenky, po 3/ neinformovanie o vyplnení zmenky a uplatňovaní

práv zo zmenky a po 4/ nepredloženie zmenky zmenkovým veriteľom na platenie zmenkovej sumy
zmenkovému dlžníkovi a avalistom. V rámci odôvodnenia podaných námietok uviedol žalovaný v 1/
rade prostriedky procesnej obrany predstavované skutkovými tvrdeniami, v obsahu ktorých poukázal
na uzatvorenie Zmluvy č. LZF/08/21067 zo dňa 1.10.2008 - Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi
leasingovým prenajímateľom - žalobcom a leasingovým nájomcom - DREVOTEAM, s.r.o., so sídlom

Rybárska 1134/42, Turany, IČO: 36 397 032. Predmetom tejto Leasingovej zmluvy bolo ojazdené
nákladné vozidlo zn. SCANIA R 420 6X6 lesovoz s hydraulickou rukou. V obsahu Leasingovej zmluvy
bola dohodnutá doba finančného prenájmu 36 mesiacov od dátumu prevzatia leasingovým nájomcom a
Dodatkomzodňa1.2.2009boladobaleasinguzmluvnýmistranamidohodnutána48mesiacov.Nájomné
za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o platbách nájomného k Leasingovej zmluve. Zároveň

žalobca a leasingový nájomca k Leasingovej zmluve uzatvorili Vyplňovacie zmenkové prehlásenie
zo dňa 1.10.2008, ktorým leasingový nájomca akceptoval a následne podpísal bianko zmenku na
zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala
zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti zmenky. Ako avalisti vo Vyplňovacom zmenkovom prehlásení boli
určení žalovaní v 1/ a v 2/ rade. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený

doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho
z Leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu bol žalobca do tejto zmenky oprávnený doplniť podľa
označenej dohody súčet všetkých splatných záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy vrátane
Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum

vyplnenia zmenky. Počas trvania nájmu leasingový nájomca uhrádzal jednotlivé splátky leasingu až do
januára 2009, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie leasingu a dostal sa do
omeškania so splácaním splátok leasingu. Na pokyn žalobcu leasingový nájomca predmet leasingu
odovzdal spoločnosti PROCAR, a.s., Liptovský Mikuláš protokolárne dňa 22.6.2009. Leasingový
nájomca sa ústne so žalobcom dohodol na dvoch alternatívnych riešeniach vzniknutej situácie, a

to že leasingový nájomca by doplatil omeškané splátky leasingu od jesene, kedy sa mala začať
sezóna lesných prác alebo žalobca by uzatvoril novú leasingovú zmluvu so záujemcom o predmet
leasingu - spoločnosťou LESOSTAVBY, a.s., ČR. Oznámením podnikateľa zo Želiezoviec sa leasingový
nájomca dozvedel o predaji predmetu leasingu žalobcom vopred určenému záujemcovi pod jeho reálnu
cenu napriek tomu, že tento podnikateľ mal záujem o kúpu predmetu leasingu a ponúkal zaň oveľa

vyššiu cenu, než za akú bol predmet leasingu predaný, ale jeho ponuka bola žalobcom odmietnutá.
Leasingový nájomca listom zo 16.11.2009 reklamoval finančné vyúčtovanie predmetnej Leasingovej
zmluvy v spojení s vyúčtovaním ďalšieho leasingu pod č. LZS/07/20115, ktorý bol uzatvorený medzi
rovnakými účastníkmi, keď pri leasingu LZF/08/21067 vznikol nedoplatok podľa vyúčtovania žalobcu39.790,16 Eur a pri leasingu LZS/07/20115 vznikol preplatok 7.805,09 Eur. Suma 31.985,07 Eur je
rozdiel týchto súm. Leasingovým nájomcom bola reklamovaná predovšetkým predajná cena predmetu
leasingu, a to z dôvodu, že len cena hydraulickej ruky bola vyššia, ako predajná cena celého predmetu

leasingu. Žalobca reagoval na reklamáciu listom z 25.11.2009, v ktorom uviedol, že predaj predmetu
leasingu bol verejný a ktokoľvek kto mal záujem, mohol navrhnúť kúpnu cenu, a že v spoločnosti
žalobcu je pravidlom, že predmety leasingových zmlúv sa predávajú za najvyššiu možnú ponúkanú
cenu. Žalovaný v 1/ rade zdôraznil, že nie je pravdou, že žalobca bol nútený predmet leasingu odobrať,
pretože leasingový nájomca predmet leasingu odovzdal dobrovoľne spoločnosti PROCAR, s.r.o. V

tejto časti poukázal na protokol o tejto skutočnosti spísaný. Taktiež nie je pravdou ani to, že žalobca
predmet leasingu predal za najvyššiu ponúknutú cenu, pretože leasingový nájomca sa dozvedel od
istého záujemcu o kúpu predmetu leasingu, že tento pracovníkom žalobcu ponúkal oveľa vyššiu kúpnu
cenu za predmet leasingu, avšak oni túto ponuku neakceptovali a z neznámych dôvodov ignorovali.
V tejto časti označil žalovaný v 1/ rade v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany návrh na
oboznámenie listinných dôkazov: reklamácie zo 16.11.2009, odpovede na reklamáciu z 25.11.2009,

návrh na vypočutie svedka, ktorého meno oznámi po spojení s konateľom a leasingového nájomcu.
Ďalej poukázal na skutočnosť výpovede predmetnej Leasingovej zmluvy žalobcom listom zo 17.7.2009
a skutočnosť zaslania vyúčtovania predmetnej Leasingovej zmluvy žalobcom - jeho listom z 29.10.2009
leasingovému nájomcovi vo vzťahu k Leasingovej zmluve č. LZS/07/20116 (ktoré vyúčtovanie malo byť
správne označené LZS/07/20115), v ktorom vyúčtovaní žalobca uviedol preplatok 7.805,09 Eur, ktorý

bude preúčtovaný na pohľadávku podľa Zmluvy LZF/08/21067. Žalovaný v 1/ rade má za to, že konaním
žalobcu došlo ku poškodeniu nielen leasingového nájomcu, ale aj žalovaných v 1/ a v 2/ rade ako
zmenkových ručiteľov, nakoľko predajom predmetu leasingu značne pod cenu ako ponúkal iný záujemca
o kúpu predmetu leasingu boli zaviazaní spolu so žalovaným v 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
zmenkovú sumu, hoci pri akceptovaní ponuky nájomcom ponúknutého kupujúceho by zmenkový veriteľ

bol povinný vyplatiť leasingovému nájomcovi rozdiel ceny cca 9.000,- Eur, pretože záujemca ponúkol
cenu o 40.000,- Eur vyššiu, než za akú predmet leasingu leasingový veriteľ predal. Táto skutočnosť
bola písomne reklamovaná, avšak na jej základe nedošlo ku náprave, a preto žalovaný v 2/ rade učinil
oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, nakoľko má za to, že týmto boli poškodené práva
zmenkového ručiteľa. Zároveň žalovaný v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že žalobca si podal do

konkurzu voči leasingovému nájomcovi DREVOTEAM, s.r.o. prihlášku vo výške 39.790,16 Eur napriek
tomu, že z Leasingovej zmluvy č. LZS/07/20115 mal preplatok 7.805,09 Eur, ktorý podľa oznámenia
leasingovému nájomcovi preúčtoval v tejto výške na svoje pohľadávky vyplývajúce z Leasingovej zmluvy
LZF/08/21067. V tejto časti v rámci označenia prostriedkov procesnej obrany označil žalovaný listinné
dôkazy - trestné oznámenie a prihlášku pohľadávky 4K/17/2010.

5. Žalobca sa k podaným námietkam žalovaného v 1/ rade vyjadril písomným podaním z 23.3.2012.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že po oboznámení sa s originálom
žalobcom predloženej cudzej zmenky (cudzej zmenky na rad vystaviteľa - KOTÁSEK, J. Zákon

zmenkový a šekový. Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, 2012. 60,61,63 s.), ktorej fotokópia je v
spise na č.l. 11, okresný súd vydal vo veci v súlade s návrhom žalobcu zmenkový platobný rozkaz,
proti ktorému podali obaja žalovaní včas námietky. V priebehu konania o námietkach žalovaných
učinil žalobca dispozitívny úkon, ktorý bol žalovanými v 1/ a v 2/ rade odsúhlasený, na základe čoho
došlo k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v 2/ rade a následne zastaveniu

konania voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu a ku zrušeniu zmenkového platobného rozkazu v
časti o zaplatenie sumy 529,88 Eur a 6 % ročného úroku z tejto sumy od 18.1.2012 do zaplatenia a
následnému zastaveniu konania v tejto časti voči žalovanému v 1/ rade tak, ako to vyplývalo z výroku
uznesenia č.k. 11CbZm 9/2011-162, ktoré právoplatnosť nadobudlo 18.9.2014. Predmetom ďalšieho
konania v nadväznosti na to zostali námietky žalovaného v 1/ rade. Vzhľadom na časový moment

podania týchto námietok žalovaným v 1/ rade a právnu úpravu vyplývajúcu z § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, podľa ktorej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované, boli prejednané tieto námietky za procesných podmienok vyplývajúcich z
úpravy § 175 ods. 3 OSP, teda pri rešpektovaní zásady koncentrácie ovládajúcej konanie o námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Uvedený záver zakladajúci a odôvodňujúci tento procesný

postup nevylučovala ani právna úprava zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015,
ktorou došlo k vypusteniu úpravy podľa § 175 OSP. V nadväznosti na uplatnenie zásady koncentrácie
mohol okresný súd vecne vyhodnocovať výlučne námietky žalovaného v 1. rade proti zmenkovému
platobnému rozkazu obsiahnuté vo včas podaných námietkach učinených podaním žalovaného v 1/rade z 12.12.2011, tak ako sú v spise na č.l. 35 až 36. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade v podaní z 27.2.2012 (č.l.
84 spisu) alebo na pojednávaní vo veci dňa 9.9.2016 uvádzal nové skutkové tvrdenia na odôvodnenie
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, nebolo možné na tieto prihliadať. „Uvedený záver

dopadá na tvrdenie žalovaného v 1. rade o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy z dôvodu, že
hydraulická ruka a nadstavba, ako aj ďalšie veci /tachograf, audiotechnika, pohonné hmoty/ neboli vo
vlastníctve žalobcu, ale boli vo vlastníctve zmenečníka - subjektu DREVOTEAM, s.r.o., Rybárska ul.
1134/42, Turany, IČO: 36 397 032 /ďalej už len zmenečník/. Vo väzbe na to pokiaľ žalobca tieto veci
predal, predal s predmetom leasingu aj veci, ktoré mu nepatrili a nemohol preto správne určiť sumu

vyplývajúcuzozáverečnéhovyúčtovaniapripredčasnomukončeníleasingu,atedaanizmenkovúsumu,
ktorú doplnil do zmenky. Takéto tvrdenie je svojím obsahom nepochybne kvalitatívne odlišným tvrdením
od tvrdenia žalovaného v 1. rade, ktorým odôvodnil včas podanú námietku smerujúcu voči správnosti
výšky vyplnenej zmenkovej sumy doplnenej žalobcom do predmetnej zmenky a v rámci ktorého tvrdil,
že zmenková suma nebola do zmenky doplnená v správnej výške, pretože nezohľadňovala cenu
hydraulickej ruky pri určení ceny predmetu leasingu pri jeho realizácii v prospech tretieho subjektu a

zároveň, že došlo k podhodnotenému predaju predmetu leasingu. Námietka žalovaného v 1. rade, že
žalobca nebol vlastníkom hydraulickej ruky a nadstavby vozidla, nebola obsiahnutá ani v reklamácii
zo 16.11.2009 /č.l. 25/, ktorú reklamáciu žalovaný v 1. rade, hoci na ňu poukazoval, ani sám v konaní
nepredložil /bola predložená len žalovaným v 2. rade ako príloha jeho námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu/. Rovnako súd z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady ovládajúcej konanie

o námietkach žalovaného v 1. rade proti zmenkovému platobnému rozkazu nemohol prihliadať na
až následne uvádzané tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že zmenku podpísal pod nátlakom /č.l.
192/, ďalej na námietku žalovaného v 1. rade vo vzťahu k podpisu vystaviteľa, ktorý je nečitateľný a
neobsahujemenoosoby,ktorázmenkupodpísala,atedaniejezrejmé,čibolatátoosobasplnomocnená,
či na takéto konanie mala vôbec právomoc a aká bola jej funkcia u žalobcu /č.l. 293/. Tu súd poukazuje

na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5 Cmo 109/1995 a 124/1995 z 20.2.1996.“ Predmetom
posúdenia v rámci konania o námietkach žalovaného v 1/ rade boli preto výlučne námietky žalovaného
v 1/ rade obsiahnuté pri ich skutkovom vymedzení tak, ako vyplývali z podania žalovaného v 1/ rade
z 12.12.2011. K obsahu týchto námietok v časti, v ktorej žalovaný v 1/ rade namietal nesprávne
vyplnenie zmenkovej sumy - jej výšky z dôvodu, že len cena hydraulickej ruky bola vyššia ako bola

predajná cena celého predmetu leasingu (č.l. 36 spisu) a zároveň v tejto časti odkazoval žalovaný
v 1/ rade na reklamáciu zo 16.11.2009 (táto je ako listinný dôkaz súčasťou spisu na č.l. 25 a bola
predložená žalovaným v 2/ rade ako príloha podania jeho námietok) a tiež poukazoval na postup
žalobcu pri vyúčtovaní Leasingovej zmluvy LZF/08/21067 v spojitosti s vyúčtovaním ďalšieho leasingu
podč.LZS/07/20115uzatvorenéhomedzitotožnýmizmluvnýmistranami,keďprileasinguLZF/08/21067

vznikol nedoplatok podľa vyúčtovania žalobcu vo výške 39.790,16 Eur a pri leasingu LZS/07/20115
vznikol preplatok 7.805,09 Eur okresný súd uviedol, že ide nepochybne o kauzálne námietky, ktoré
majú pôvod v kauzálnom vzťahu medzi žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a subjektom
DREVOTEAM, s.r.o. ako leasingovým nájomcom. V konaní nebolo žiadnym z účastníkov tvrdené a
ani žalovaným v 1/ rade, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť preukázané, že by bol

účastníkom tohto kauzálneho vzťahu, alebo že by existovala dohoda medzi majiteľom zmenky, teda
medzi žalobcom a ručiteľom - žalovaným v 1/ rade, ktoré skutočnosti by boli spôsobilým základom pre
uplatnenie kauzálnych námietok vyplývajúcich z kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a zmenečníkom i
osobou žalovaného v 1/ rade ako ručiteľom. Okresný súd poukázal na rozsudok Vrchného súdu Praha
sp.zn. 7Cmo/11/2002 z 26.3.2002. Účastníkom kauzálneho vzťahu, z ktorého vychádzala uvedená

námietka žalovaného v 1/ rade o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy, a to jej výšky, sa žalovaný v
1/ rade nestal ani podpísaním samotnej zmenky a ani podpísaním zmenkového vyhlásenia ku Zmluve
č. LZF/08/21067 z 1.10.2008 (č.l. 100 spisu). Jeho záväzok bol založený výlučne zmenkou a bol na
kauzálnom vzťahu nezávislý. Zmenkové ručenie žalovaného v 1/ rade nebolo ručením za splnenie
kauzálneho záväzku v zmysle § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 306 ods. 2 Obchodného

zákonníka, pričom okresný súd poukázal na uznesenie „NS ČR sp.zn. 29 Odo/1379/2006 z 24.4.2007,
podľa právnej vety ktorého: Zmenečný ručiteľ nemôže uplatniť proti zmenkovému platobnému rozkazu
námietky, ktoré sa zakladajú výlučne na vzťahu remitenta a akceptanta /poprípade vystaviteľa/, ale
môže uplatniť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi. Z uvedeného teda
vyplýva, že avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka vyplývajúce

z kauzálneho vzťahu dlžníka a majiteľa zmenky, ale len námietky vyplývajúce zo svojich vlastných mimo
zmenkových vzťahov.“ Vo väzbe na uvedené nie je táto námietka žalovaného v 1/ rade hodnotená
ako prípustná a tento záver dopadal i na argumentáciu žalovaného v 1/ rade uvádzanú v súvislosti
s touto námietkou o tvrdenej dohode o dvoch alternatívach riešenia situácie vzniknutej v súvislosti sneplnením leasingových splátok a o následnej písomnej komunikácii medzi žalobcom a leasingovým
nájomcom (reklamácia zo 16.11.2009, list žalobcu z 25.11.2009 a tomu predchádzajúca výpoveď
žalobcu zo 17.7.2009 vo vzťahu k Leasingovej zmluve LZF/08/21067 a vyúčtovanie z 29.10.2009).

Nad rámec uvedeného základného vyhodnotenia tejto námietky okresný súd uviedol, že v prípade
uplatnenia námietky nesprávneho vyplnenia zmenky vystavenej ako blanko zmenka ťaží toho, kto
takúto námietku učinil (v prejednávanej veci to bol žalovaný v 1/ rade), plná dôkazná povinnosť v
súlade s článkom 8 CSP takúto námietku preukázať. Okresný súd konštatoval, že žalovaný v 1/ rade
túto dôkaznú povinnosť nesplnil a jeho námietka nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy nebola

ani preukázaná a zostala výlučne v rovine spochybňujúceho tvrdenia. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade na
pojednávaní dňa 9.9.2016 navrhol vyžiadať doklady o vlastníctve hydraulickej ruky a nadstavby z
archívu subjektu DREVOTEAM, s.r.o., Turany, nesmeroval tento jeho dôkazný návrh ku preukázaniu
relevantnej, včas vznesenej námietky nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy, ale ku preukázaniu až
dodatočne uvedenej námietky nezohľadnenia ceny hydraulickej ruky a nadstavby ako vecí vo vlastníctve
zmenečníka pri určovaní ceny predmetu leasingu a k preukázaniu nadobúdacej ceny týchto vecí, teda

ceny v čase ich nadobudnutia zmenečníkom, čo je nepochybne časový moment vzdialený vo vzťahu k
momentu určovania ceny predmetu leasingu žalobcom pri predčasnom skončení leasingu na základe
Leasinovej zmluvy LZF/08/21067. Nešlo by teda podľa okresného súdu o dôkaz preukazujúci reálnu
hodnotu týchto vecí k momentu určovania ceny predmetu leasingu pri predčasnom ukončení leasingu.
Naviac sám žalovaný v 1/ rade už v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzal,

že predmetom leasingu podľa Leasinovej zmluvy LZF/08/21067 bol lesovoz s hydraulickou rukou, v
nadväznosti na čo okresný súd konštatoval, že tvrdenia žalovaného boli v tejto časti rozporné (na jednej
strane tvrdil, že hydraulická ruka bola jeho vlastníctvom a na druhej strane tvrdil, že hydraulická ruka
bola predmetom leasingu). Rovnako okresný súd poukázal na predložený listinný dôkaz - znalecký
posudok znalca Ing. Ľudovíta Koškára č. 107/2009, znalca z odboru doprava cestná, odhad hodnoty

cestných vozidiel, kde predmetom ocenenia bol výpočet hodnoty vozidla SCANIA s hydraulickou
rukou za účelom uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy. Z uvedeného označenia predmetu oceňovania
vyplývalo, že znalec oceňoval takto vymedzený predmet ocenenia, čo je konštatované aj v časti I.
bod 1 Úvodná časť, pri vymedzení úlohy znalca. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade spochybňoval, že tento
znalecký posudok zahŕňal i ocenenie hydraulickej ruky, bolo v plnej dôkaznej dispozícii žalovaného v

1/ rade toto svoje spochybňujúce tvrdenie preukázať a vo vzťahu k tomu učiniť konkrétne dôkazné
návrhy, čo však žalovaný v 1/ rade neučinil. Okresný súd zdôraznil, že právo na zaplatenie zmenkovej
sumy a úroku vyplývalo žalobcovi priamo z predloženej zmenky a žalobca nebol povinný pri uplatnení
tohto práva ani tvrdiť a ani preukazovať kauzálne pozadie zmenky, teda existenciu a obsah kauzálneho
vzťahu, nároky z ktorého sú zmenkou zabezpečené. Námietka výšky zmenkovej sumy by preto nebola

za danej dôkaznej situácie okresným súdom hodnotená ako dôvodná i na základe skonštatovania
záveru o jej nepreukázaní z hľadiska jej skutkovej dôvodnosti. Uvedené však okresný súd konštatoval
len podporne na základe primárneho vyhodnotenia tejto námietky ako námietky, ktorá žalovanému
v 1/ rade ako avalovi zmenečníka vôbec nesvedčila. Z rovnakých dôvodov nebola relevantná ani
argumentácia žalovaného v 1/ rade poukazujúca na skutočnosť prihlásenia pohľadávky žalobcu voči

zmenkovémudlžníkovivkonkurznomkonanívedenomnamajetokzmenkovéhodlžníka (DREVOTEAM,
s.r.o.) vo výške 39.790,16 Eur napriek vykázanému preplatku leasingu podľa zmluvy č. LZS/07/20115
vo výške 7.805,09 Eur, ktorý preplatok mal byť podľa oznámenia leasingového prenajímateľa - žalobcu
preúčtovaný na pohľadávky vyplývajúce z leasingovej zmluvy č. LZF/08/21067.

7. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade namietal vznik práva na vyplnenie zmenky, tak vykonal okresný
súd dôkaz oboznámením Vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k Zmluve č. LZF/08/21067 z
1.10.2008. Z obsahu tohto listinného dôkazu spoľahlivo vyplývala dohoda žalobcu a zmenečníka,
podľa ktorej je žalobca oprávnený doplniť údaje len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu
vyplývajúceho z vyššie označenej Leasingovej zmluvy (LZF/08/21067), pričom ako zmenkovú sumu

je žalobca oprávnený doplniť súčet všetkých splatných záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy
vrátane Všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing, a.s. k finančnému leasingu, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy. Ako dátum splatnosti zmenky je ČSOB Leasing, a.s.
oprávnený doplniť dátum vyplnenia zmenky. Skutočnosť vzniku záväzku zmenečníka z predmetnej
Leasingovej zmluvy v dôsledku neplatenia leasingových splátok po januári 2009 vyplýva ako nesporná

skutočnosť zo samotného obsahu námietok žalovaného v 1/ rade a keďže tvrdenie o existencii dvoch
alternatívnych spôsobov riešenia vymedzených žalovaným v 1/ rade v námietkach, ktoré mali byť
dohodnuté medzi zmenečníkom a žalobcom, preukázané v konaní nebolo, konštatoval okresný súd
nedôvodnosť uvedenej námietky žalovaného v 1/ rade. I pri tejto námietke okresný súd zdôraznil, žežalobca pre potreby uplatnenia práva z predmetnej zmenky nebol povinný ani tvrdiť, ani preukazovať
kauzálny vzťah, nároky z ktorého zmenka zabezpečovala. Rovnako okresný súd opätovne zdôraznil,
že žalovaný v 1/ rade v konaní ani nepredložil predmetnú Leasingovú zmluvu LZF/08/21067 v celom jej

obsahu vrátane Všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing, a.s.

8. Žalovaný v 1/ rade tiež namietal, že nebol informovaný o vyplnení zmenky a uplatnení práv zo zmenky.
Okresný súd konštatoval nedôvodnosť tejto námietky, pretože žalobcovi ako zmenkovému veriteľovi
a majiteľovi zmenky neukladala hmotno-právna úprava pri vzniku jeho práva na vyplnenie zmenky za

dojednaných podmienok povinnosť o skutočnosti jej vyplnenia informovať zmenkových ručiteľov.

9. Ak žalovaný v 1/ rade namietal, že zmenka nebola predložená ani dlžníkovi, ani avalistom na platenie,
tak okresný súd túto námietku hodnotil ako nedôvodnú. Primárne okresný súd poukázal na postavenie
zmenkového dlžníka - zmenečníka a avalistov podľa predmetnej cudzej zmenky dané úpravou článku I.
§ 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Išlo teda o subjekty, proti ktorým môže žalobca ako majiteľ

zmenky uplatniť práva samostatne a nezávisle, pričom uplatnenie práva voči ručiteľovi alebo ručiteľom
nebolo podmienené uplatnením tohto práva voči dlžníkovi. Všetky označené subjekty sú priamymi
dlžníkmi zo zmenky, v dôsledku čoho podľa článku I. § 38 ods. 1, § 53 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového pri zmeškaní lehoty na predloženie zmenky na platenie podľa článku I. § 38 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového nedochádza ani ku strate a ani k oslabeniu práva žalobcu ako majiteľa zmenky

voči priamym dlžníkom, medzi ktorých patrí aj žalovaný v 1/ rade ako aval zmenečníka, ktorý zodpovedá
za zaplatenie zmenky podľa článku I. § 32 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. V tejto časti okresný
súd v zhode so žalobcom poukázal na závery vyplývajúce z označenej judikatúry, a to z rozhodnutia
„NS ČR sp.zn. 29Odo/483/2002 a vo vzťahu k samotnej prezentácii zmenky na rozhodnutie NS ČR
sp.zn.29Cdo998/2009.Naviacsúddopĺňakčastinásledkovprezentáciezmenkypráveprostredníctvom

doručenia žaloby a zmenkového platobného rozkazu zmenkovému dlžníkovi alebo jeho avalovi, poukaz
na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 7 Cmo 115/2005.“ Na základe uvedeného vyhodnotenia
námietok žalovaného ponechal okresný súd voči žalovanému v 1/ rade zmenkový platobný rozkaz v
platnosti v rozsahu, ako vyplývalo z výroku tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP .

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1/ rade podľa § 365 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V priebehu konania na základe dispozitívneho úkonu
žalobcu, ktorý bol odsúhlasený žalovanými 1/ a 2/ rade, došlo k zrušeniu zmenkového platobného
rozkazu zastaveniu konania voči žalovanému v 2/ rade a ku zrušeniu zmenkového platobného rozkazu

v časti o zaplatenie sumy 529,88 Eur a 6 % ročného úroku z tejto sumy od 18.01.2012 do zaplatenia
a k zastaveniu konania v tejto časti voči žalovanému v 1/ rade. Predmetom ďalšieho konania na súde
prvého stupňa zostali len námietky žalovaného v 1/ rade. S napadnutým rozsudkom okresného súdu
žalovaný v 1/ rade nesúhlasil. Mal za to, že prvostupňový súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal s
ním uplatnenými námietkami, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd

nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným v 1./ rade. Spoločnosť DREVOTEAM, s.r.o. (vymazaná ex
offo z obchodného registra dňom 17.06.2014) ako leasingový nájomca so žalobcom dňa 01.10.2008
uzatvorila leasingovú zmluvu č. LZF/08/21067, predmetom ktorej bolo ojazdené nákladné vozidlo zn.
SCANIA R 420 6x6 lesovoz s hydraulickou rukou. Na zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu
bolo uzatvorené Vyplňovacie zmenkové prehlásenie, na základe ktorého mala byť použitá jedna bianko

zmenka, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu a dátum splatnosti zmenky. Vo veci bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz Okresným súdom Žilina sp. zn. 20Zm/61/2010 zo dňa 01.08.2011, voči ktorému podal
tak žalovaný v 1/ rade ako žalovaný v 2/ rade včas námietky. S podanými námietkami žalovaný v 1/ rade
predložilakodôkazyreklamáciuzodňa16.11.2009,odpoveďnareklamáciuzodňa25.11.2009,finančné
vyúčtovanie zmluvy LZS zo dňa 29.10.2009 a prihlášku pohľadávky 4K/17/2010. Prvostupňový súd na

str. 8 riadok 15 však nesprávne uviedol, že žalovaný v 1/ rade nepredložil reklamáciu zo dňa 16.11.2009.
Predmetná reklamácia bola v konaní predložená tak žalovaným v 1/ rade ako žalovaným v 2/ rade.

11. V odvolaní žalovaní v 1/ rade uviedol, že s ustálením prvostupňového súdu (str. 8 rozsudku) v rovine
námietky nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy - jej výšky z dôvodu, že len cena hydraulickej ruky

bola vyššia ako bola predajná cena celého predmetu leasingu a v rovine postupu žalobcu pri vyúčtovaní
leasingovej zmluvy LZF/08/21067 v spojitosti s vyúčtovaním ďalšieho leasingu pod č. LZS/07/20115
uzatvoreného medzi totožnými stranami, že ide o nepochybne o kauzálne námietky, ktoré majú pôvod v
kauzálnom vzťahu medzi žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a subjektom DREVOTEAM, s.r.o.ako leasingovým nájomcom žalovaný v 1/ rade, nesúhlasil. Poukázal na to, že keďže zmenku ako aval
podpísal a zároveň zmenku podpísal za vystaviteľa ako jeho konateľ, bolo nanajvýš nepravdepodobné,
aby zmenku podpisoval s tým, že voči nemu bude mať iný zmysel, ako voči vystaviteľovi vrátane

rovnakých námietok, aké je oprávnený uplatniť vystaviteľ zmenky. Žalovaný v 1/ rade bol priamo
zainteresovaný vo veci reklamácie finančného vyúčtovania LZS/07/20115 a LZF/08/21067, ktorú priamo
riešil so zamestnancami žalobcu, avšak bezvýsledne. Zamestnanci žalobcu vôbec neprejavili záujem
danú situáciu riešiť. „V uvedenej reklamácii, ktorá je súčasťou súdneho spisu, žalovaný v 1. rade ako
konateľ leasingového nájomcu uviedol, „predajná cena premetu je hlboko pod cenou, HR - stojí viac

ako ste predali celé vozidlo." Prvostupňový súd bol povinný náležité vyhodnotiť námietku týkajúcu sa
predajnej ceny predmetu leasingu, pretože len cena hydraulickej ruky bola vyššia, ako bola predajná
cena celého predmetu leasingu. V priebehu celého konania už od podania námietok sa žalovaný v 1.
rade snažil poukázať na skutočnosť, že žalobca ako leasingový prenajímateľ konal v rozpore s poctivým
obchodným stykom.“

12. Žalovaný v 1/ rade navrhol v priebehu konania, aby si prvostupňový súd vyžiadal doklady o
vlastníctve hydraulickej ruky a nadstavby z archívu leasingového nájomcu ku preukázaniu včas
vznesenej námietky nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy. Napriek tomuto návrhu prvostupňový súd
nesprávne ustálil, že by to nesmerovalo k preukázaniu až dodatočne uvedenej námietky nezohľadnenia
ceny hydraulickej ruky a nadstavby ako vecí vo vlastníctve zmenečníka pri určovaní ceny predmetu

leasingu a k preukázaniu nadobúdacej ceny. Podľa prvostupňového súdu by nešlo o dôkaz preukazujúci
reálnu hodnotu k momentu určovania ceny predmetu leasingu pri predčasnom ukončení leasingu.
Postup prvostupňového súdu považoval žalovaný v 1/ rade za nesprávny. „Vykonaním tohto dôkazu by
sa náležitým spôsobom preukázala tak cena podvozku SCANIA R 420 CB, hydraulickej ruky LOGLIFT
93 a klanicovej oplenovej nadstavby.“

13. Žalovaný v 1/ rade vyčítal v odvolaní okresnému súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že kúpu
hydraulickej ruky LOGLIFT ZT93, v. č. 151462/2006 zabezpečil pre spoločnosť DREVOTEAM s.r.o.
práve žalovaný v 1/ rade, a to v cene 2.750.000,- Sk, t.j. 91.283,28 Eur. Hydraulická ruka bola
vlastníctvom spoločnosti DREVOTEAM s.r.o., nebola predmetom leasingu. Predmetom leasingu bolo

len vozidlo SCANIA R 420 6x6 lesovoz bez príslušenstva. „Označenie predmetu leasingu v leasingovej
zmluve bolo nesprávne a žalobca mal o tom vedomosť.“ Nielenže žalobca predal predmet leasingu
spolu s príslušenstvom, ku ktorému nemal vlastnícke právo, ale dokonca predmet leasingu spolu s
jeho príslušenstvom predal značne pod cenu. Žalovaný v 1/ rade v priebehu konania poukázal na
skutočnosť, že predmet leasingu -SCANIA R 420 6x6 lesovoz hydraulickou rukou bol v Leasingovej

zmluve č. LZF/08/24067 zo dňa 01.10.2008 ohodnotený na sumu 146.686,09 Eur a v znaleckom
posudku vyhotovenom Ing. Koškárom zo dňa 30.07.2009 bol ohodnotený už len na sumu 70.853,80
Eur. V priebehu 10 mesiacov sa cena predmetu leasingu znížila o vyše 50%. Takéto zníženie hodnoty
predmetu leasingu s prihliadnutím, že predmet leasingu mal najazdených len 96700 km a bolo v dobrom
technickom stave, nemôže byť reálne ani pravdivé. Bežná tržná cena ojazdených vozidiel tejto triedy,

technickýchparametrov(podvozok,motor,prevodovka),prídavnéhostroja-hydraulickáruka,nadstavba
motora sa za cenu 75.000,- Eur pohybuje u vozidiel, ktoré majú najazdených viac ako 1 milión km, sú
staršie ako 6 rokov a hydraulická ruka má odrobených viac ako 3000 Mth (v tomto prípade mal predmet
leasingu necelé 3 roky a hydraulická ruka mala odrobených do 300 Mth). Na toto tvrdenie žalovaného
v 1/ rade prvostupňový súd neprihliadol.

14. Ak k predmetnému znaleckému posudku prvostupňový súd uviedol, že žalovaný v 1/ rade neučinil
žiadne konkrétne dôkazné návrhy, ktoré by preukazovali spochybňujúce tvrdenia ocenia SCANIA R
420 6x6 lesovoz hydraulickou rukou v znaleckom posudku, tak žalovaný v 1/ rade navrhol okresnému
súdu, aby si vyžiadal o vlastníctve hydraulickej ruky z archívu spoločnosti DREVOTEAM, s.r.o., z

ktorých by bolo zrejmé, kto je vlastníkom hydraulickej ruky a za akú kúpnu cenu bola obstaraná.
Prvostupňový súd sa nevyporiadal ani s námietkou, že žalobca nepredal predmet leasingu za najvyššiu
ponúknutú cenu. Žalovaný v 1/ rade poukázal, že leasingový nájomca ako aj on sa dozvedel od
istého záujemcu, ktorý prejavil záujem o kúpu predmetu leasingu, že tento pracovníkom žalobcu
ponúkal oveľa vyššiu cenu, ktorí jeho ponuku neakceptovali a ignorovali z neznámych dôvodov. Ak

by žalobca resp. jeho zamestnanci akceptovali túto dohodu, bol by žalobca ako zmenkový veriteľ
povinný vyplatiť leasingovému nájomcovi rozdiel ceny približne vo výške 9.000,- Eur z dôvodu, že tento
záujemca ponúkol cenu o 40.000,- Eur vyššiu, než za akú sa predal predmet leasingu. Z uvedeného
dôvodu leasingový nájomca reklamoval u žalobcu ním požadovanú zmenkovú sumu. K nesprávnemuustáleniu prvostupňového súdu, že žalovaný v 1/ rade nemohol uplatniť námietky zmenkového dlžníka
vyplývajúce z kauzálneho vzťahu dlžníka a majiteľa zmenky, ale len námietky vyplývajúce zo svojich
vlastných mimo zmenkových vzťahov poukázal žalovaný v 1/ rade na uznesenie Krajského súdu v

Nitre sp.zn. 26CoZM/125/2014 zo dňa 12.11.2015, ktorý v odôvodnení poukázal na Nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015, na základe ktorého: „Ústavný súd
vyslovil, že pokiaľ sa sťažovateľ za predostretých skutkových okolností zaviazal ako zmenkový ručiteľ na
zmenke, ktorej uplatnenie voči sťažovateľovi bolo predmetom konania pred všeobecnými súdmi, nie je
možné z pohľadu ústavnoprávnej dimenzie veci aprobovať postup odvolacieho súdu, ktorým nepripustil

prieskum kauzálnych námietok sťažovateľa...“. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že prvostupňový súd bez
právneho dôvodu znevýhodnil jeho postavenie ako účastníka konania, nakoľko ním uplatnené námietky
prvostupňový súd vyhodnotil buď ako nedôvodné alebo neprípustné.

15. S námietkou žalovaného v 1/ rade, že leasingový nájomca sa ústne so žalobcom dohodol na
dvoch alternatívnych riešeniach vzniknutej situácie, a to, že leasingový nájomca by doplatil omeškané

splátky leasingu od jesene 2009, kedy sa mala začať sezóna lesných prác alebo žalobca by uzatvoril
novú leasingovú zmluvu so záujemcom o predmet leasingu - spoločnosťou LESOSTAVBY, a.s., ČR
sa prvostupňový osobitne nezaoberal, len okrajovo ju spomenul pri inej námietke, ktorá však s
posudzovanou námietkou nemala spojitosť. Žalovaný v 1/ rade nesúhlasil s vyhodnotením námietky,
ktorú okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to, že zmenka nebola predložená ani dlžníkovi ani

avalistom na platenie. Žalovaný v 1/ rade poukázal na knihu Zmenkové právo, komentár r. 2005 od
autorov Dr. Kizlink a Dr. Spišiak str. 211: „Aby majiteľ zmenky nestratil svoje právo voči ručiteľovi,
musí úkony, potrebné na zachovanie svojich zmenečných práv vykonať voči principálnemu dlžníkovi,
a nie voči ručiteľovi (napr. protestovanie zmenky pre nezaplatenie). Vykonaním príslušných úkonov
zachováva si majiteľ zmenečné právo i voči ručiteľovi. Ovšem právne účinky zmeškania nastávajú voči

ručiteľovi až vtedy, keď mu bola zmenka skutočné predložená na vyplatenie (upomínacia zásada),
a nie až vtedy, keď bol úkon voči principálnemu dlžníkovi bez výsledný. Preto ručiteľ sa ocitne v
omeškaní až vykonaním príslušného úkonu (prezentácia zmenky voči nemu samému)." Žalovaný v 1/
rade mal za to, že povinnosťou žalobcu pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu bolo prvotne predložiť mu zmenku na platenie. Leasingový nájomca ani žalovaný v 1/ rade

neboli informovaní, že bianko zmenka bola vyplnená. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že predloženie
zmenkynazaplateniezmenečníkovi(leasingovémunájomcovi)apreukázanietejtoskutočnostijejednou
z podmienok pre vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je predčasné. Vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo
za následok neoprávnený zásah do práv žalovaného v 1/ rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a žalobu žalobcu zamietol, alebo alternatívne aby napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

16. K doručenému odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že za účinnosti
zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej aj len „OSP“) sa

podľa § 175 ods. 1 OSP domáhal zaplatenia zmenkovej sumy uvedenej v žalobe. Z § 175 ods. 1 OSP je
zrejmé, že konanie sa spravuje koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej bol žalovaný v 1/ rade povinný
uviesť všetky námietky v uvedenej lehote, nakoľko na námietky uvedené neskôr súd neprihliadne. V
zmysle rámca § 175 ods. 1 OSP je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní účelne nerozlišoval
medzi námietkami, ktoré boli okresným súdom vyhodnotené ako nedôvodné a námietkami, na ktoré

okresný súd v konaní neprihliadal s odôvodnením, že neboli uplatnené v zákonnej lehote na uplatnenie
námietok. Zdôraznil, že zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok neruší, ale zostáva v platnosti.
V následnom konaní ťaží dôkazné bremeno toho, kto námietkové konanie inicioval, t.j. žalovaného v
1/ rade. Hlavnou námietkou žalovaného v 1/ rade bola výška kúpnej ceny, za ktorú žalobca predal
predmet financovania a ktorá bola započítaná v prospech spoločnosti DREVOTEAM, s.r.o. Žalovaný v

1/ rade sa pritom obmedzil len na ničím nepodložené tvrdenie, že žalobca predal predmet financovania
za nízku sumu. Žalobca zdôraznil, že bolo i v jeho záujme dosiahnuť čo najvyšší výťažok predajom
predmetu financovania, nakoľko sa jednalo o jeho jediné isté uspokojenie dlhu. Rovnako tak poukázal
na to, že žalobca pri predaji dosiahol predajnú cenu vyššiu, ako bola cena predmetu leasingu stanovená
znaleckým posudkom. Žalovaný v 1/ rade nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť,

že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, na označenie uvedených dôkazov bol žalovaný
v 1/ rade povinný nielen titulom strany sporu, ktorá iniciovala námietkové konanie, ale i v zmysle
všeobecnej zásady sporového konania, podľa ktorej dôkazné bremeno ťaží tú stranu, ktorá skutkové
tvrdenie uviedla. Uvedená námietka žalovaného v 1/ rade bola nielen nepreukázaná, ale vykonanýmdokazovaním i vyvrátená. Žalovaný v 1/ rade ďalej namietal, že na odlišnej leasingovej zmluve bol
preplatok vo výške 7.805,09 Eur. Žalobcovi však nebolo zrejmé, v čom spočívala námietka žalovaného
v 1/ rade vo vzťahu ku žalobcovi, keď je zrejmé, že žalobca uvedený preplatok riadne zohľadnil pri

uplatnení zmenky. Uvedené vo svojich podaniach potvrdzoval i sám žalovaný v 1/ rade. Námietku
žalovanéhov1/radepovažovalžalobcazaznačnezmätočnú,nakoľkovprípade,ženámietkoužalovaný
v 1/ rade smeruje ku tvrdeniu, že žalobca tento preplatok nezohľadnil, potom je táto námietka sama
vyvrátená priamo ďalším tvrdením žalovaného v 1/ rade. Ak mal žalovaný v 1/ rade na mysli, že žalobca
mal tento preplatok započítať opätovne, potom tejto námietke absentuje základný hmotnoprávny základ

a táto je nespôsobilá mať akékoľvek právne následky. Zdôraznil, že už len samotná dualita výkladu
námietky spôsobuje jej zmätočnosť, ktorá ide nepochybne na ťarchu žalovaného v 1/ rade.

17. Vo vzťahu ku námietke žalovaného v 1/ rade o nepredložení zmenky na platenie poukázal žalobca vo
svojom vyjadrení na ustálenú právnu doktrínu, v zmysle ktorej má samo podanie žaloby účinky výzvy na
zaplatenie. I túto námietku preto považoval žalobca v celom rozsahu za nedôvodnú. Námietky ohľadom

prihlásenia pohľadávky žalobcom do konkurzu rovnako považoval za zmätočné a v konaní o zaplatenie
sumy zo zmenky za plne bezpredmetné.

18. Žalobca sa osobitne sa vyjadril k tvrdeniu žalovaného v 1/ rade, že súd prvého stupňa svojím
postupom pochybil v zmysle Nálezu sp.zn. „ÚS ČR IÚS 290/15. Zo samotného nálezu ústavného

súdu vyplýva nasledovné: „Výrok rozhodnutí obecného soudu, který je výrazem svévole v soudním
rozhodovaní, je zpúsobilý zasáhnout do práva na spravedlivý proces. Pojem svévole je pritom treba
vztáhnout mj. na prípady extrémního nesouladu právních záveru s vykonanými skutkovými a právními
zjišténími či na interpretaci, která je v t'xtivinním rozporu s princípy spravedlnosti..."“ V danom prípade
ústavný súd pripustil kauzálne námietky zmenkového ručiteľa, nakoľko sa ukázalo, že subjekt si

uplatňoval voči osobám pohľadávky z absolútne neplatných a podvodných záväzkov spočívajúcich v
podvodnej obchodnej schéme lákania ďalších osôb na produkty tejto osoby. Nepripustenie kauzálnych
námietok mohlo mať preto za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Citované ustanovenie
žiadnym spôsobom nespochybňovalo závery prezentované súdom prvého stupňa, nakoľko v danom
prípade nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobca riadne plnil a poskytol spoločnosti DREVOTEAM

s.r.o. peňažné prostriedky, pričom je zrejmé, že námietky žalovaného v 1/ rade sa nezakladali na
žiadnom reálnom skutkovom ani právnom základe a ich ďalšie rozširovanie kauzálnymi námietkami,
preto nemôže mať vplyv na spravodlivé posúdenie veci. Poukázal tiež na fakt, že žalovaný v 1/
rade bol štatutárnym orgánom spoločnosti DREVOTEAM, s.r.o., čo v konečnom dôsledku vylučovalo
porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného Nálezu Ústavného súdu českej

republiky. Citované rozhodnutie ústavného súdu rovnako nezbavilo povinnosti žalovaného v 1/ rade
uplatniť si dané námietky v zákonom stanovenej lehote a označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Žalobca poukázal na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR ako i Ústavného súdu ČR, v rámci
ktorej je opakovane zdôrazňované, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je
Ústavný súd alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Žalovaný

deklaroval porušenie svojho práva na spravodlivý proces, a to napriek tomu, že jeho námietky boli
formulované zmätočne a vo vzťahu k vlastným dôkazom bol v konaní nečinný. Právo na spravodlivé
súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. „Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za

porušenie tohto základného práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).“ Žalobca uviedol, že žalovaný v
1/ rade sa neurčitosťou a zmätočnosťou svojich vyjadrení spojených s vlastnou nečinnosťou pripravil o
možný úspech v konaní, pričom až následne sa domáhal rozšírenia svojich námietok. Extenzívny, t.j.
rozširujúci výklad je charakteristický tým, že slovné vyjadrenie predpisu sa vykladá voľnejšie. Takýto
výklad neprichádza do úvahy tam, kde je zákonom stanovený taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia

byť splnené, pričom mal za to, že námietkové konanie je príkladom formálneho konania, kde takýto
výklad neprichádza do úvahy. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa žalobcu vecne
správne,skutkovýstavbolspoľahlivoasprávnezistenýaboliaplikovanépríslušnéhmotnoprávnenormy,
preto žiadal odvolací súd, aby rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý mal za to, že súd prvej
inštancie sa náležite nevysporiadal s jeho námietkami a ani nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Tvrdenie
žalobcu, že v podanom odvolaní účelne nerozlišuje medzi námietkami, ktoré okresný súd vyhodnotil
ako nedôvodné a námietkami neuplatnenými v zákonnej lehote žalovaný v 1/ rade popieral. Žalovanýv 1/ rade podané odvolanie náležite odvodnil, pričom sa pridržiaval námietok uplatnených v podaných
námietkach. Už v podaných námietkach bolo uvedené, že „Leasingovým nájomcom bola reklamovaná
predovšetkým predajná cena predmetu leasingu - nákladné vozidlo zn. SCANIA R 420 6x6 lesovoz

s hydraulickou rukou, n to z toho dôvodu, že cena len hydraulickej ruky bola vyššia, ako bola cena
celého predmetu leasingu". Kópia reklamácie bola prílohou podaných námietok. Žalovaný v 1/ rade
opätovne poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že nepredložil reklamáciu zo dňa
16.11.2009. Žalobcovo tvrdenie, že pri predaji predmetu leasingu dosiahol vyššiu cenu, než bola určená
znaleckým posudkom považoval žalovaný v 1/ rade za irelevantné. V priebehu celého konania žalovaný

v 1/ rade poukazoval na to, že žalobca ako leasingový nájomca konal v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Preto navrhoval, aby súd prvej inštancie vyžiadal doklady o vlastníctve hydraulickej ruky a
nadstavby z archívu leasingového nájomcu ku preukázaniu včas vznesenej námietky nesprávnosti
vyplnenia zmenkovej sumy. Vykonaním tohto dôkazu by sa preukázala cena podvozku SCANIA R
420 CB, hydraulickej ruky LOGLIFT 93 a klanicovej oplenovej nadstavby. Naviac v podanom odvolaní
žalovaný v 1/ rade poukázal, že hydraulická ruka bola vo vlastníctve leasingového nájomcu spoločnosti

DREVOTEAM s.r.o, a preto nemohla byť predmetom leasingu. Označenie predmetu leasingu v
leasingovej zmluve bolo nesprávne a tejto skutočnosti si je vedomý aj žalobca. K znaleckému posudku,
na ktorý odkazoval žalobca, žalovaný v 1/ rade uvádzal, že ho nie je možné považovať za hodnoverný.
V priebehu konania bolo poukázané na skutočnosť, že predmet leasingu - SCANIA R 420 6X6 lesovoz
s hydraulickou rukou bol v leasingovej zmluve č. LZF/08/2467 zo dňa 01.10.2008 ohodnotený na sumu

146.686,09 Eur a v znaleckom posudku Ing. Koškára zo dňa 30.07.2009 bol ohodnotený už len sumu
70.853,80 Eur. Z predmetného vyplývalo, že v priebehu 10 mesiacov sa cena predmetu leasingu znížila
vyše o 50 %, a to aj napriek tomu, že predmet leasingu bol v dobrom technickom stave. Túto skutočnosť
uviedol žalovaný v 1/ rade aj v podanom odvolaní. Hydraulická ruka v znaleckom posudku naviac ani
nie je ocenená. Žalovaný ďalej opätovne poukázal na to, že o predaji leasingového predmetu - vozidlo

a úverového predmetu - prívesu nebol informovaný. O predaji sa dozvedel až v mesiaci september
2009, kedy požiadal DI Martin o odobratie EČV MT169BT a EČV MT189YE, keďže vykonávali výkony u
nového majiteľa. V mesiaci 11/2009 obdržal informáciu a vyúčtovanie o predaji týchto vozidiel. Spôsob
predaja mu je neznámy dodnes a znalecký posudok mu nebol poskytnutý. Vyúčtovanie reklamoval, a to
16.11.2009 a opakovane 09.12.2009. Napriek výzvam k reklamačnému konaniu nedošlo a zápisnica z

reklamačného konania nebola ku dnešnému dňu spísaná. ČSOB leasing toto ignoroval. „So znaleckým
posudkom č. 107/2009 Ing. Koškára sa žalovaný oboznámil až v tomto konaní (spis) a po oboznámení
sa s nim ho označuje za nepravdivý. V znaleckom posudku nie sú uvedené - ocenené samostatné časti
ako HR-hydraulická ruka, nadstavba a ďalej doplnky ako tachograŕ - digitálne zariadenie, audio súprava,
alarm, náradie, skrinky, palubný stolík, klanícový oplen, ťažné zariadenie a iné ako napr. pohonné

hmoty. Žalovaný a spoločnosť DREVOTEAM, s.r.o. sú vlastníkmi tohto majetku a nikto nemôže inej
osobe odobrať a odpredať jeho vec. To, že tieto veci -majetok nie sú ocenené v znaleckom posudku je
možné považovať za úmyselné zatajenie veci. Túto skutočnosť žalovaný reklamoval, malo sa to riešiť v
reklamačnom konaní a na podklade reklamačnej zápisnice sa mala stanoviť výsledná suma preplatku
alebonedoplatkuleasingu.Žalobcapredalokrempredmetuleasinguajpredmetúveru-prívesMT189YE

a majiteľ nebol o tom informovaný a ani mu nebola za tento majetok vyplatená žiadna čiastka. Takýmto
spôsobom žalobca pristupoval k riešeniu vyporiadania úveru a napokon aj k leasingu.“ Žalobca sa
vyjadrilknámietketýkajúcejsapreplatkuvovýške7.805,09Eurnainejúverovejzmluve.Kpredmetnému
žalovaný 1/ uvádzal, že túto námietku v podanom odvolaní neuviedol. Vyjadrenie k tejto námietke
spôsobuje v danom prípade iba zmätočnosť. Žalovaný v 1/ rade poukázal na skutočnosť, že žalobcovi

bolo na vyjadrenie zaslané odvolanie a práve k nemu sa mal žalobca vyjadriť. K žalobcovmu tvrdeniu, že
samo podanie žaloby má účinky výzvy na zaplatenie žalovaný 1/ rade opätovne uvádzal, že povinnosťou
žalobcu pred podaním návrhu vydanie zmenkového platobného rozkazu bolo predložiť zmenku na
platenie. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že predloženie zmenky na zaplatenie zmenečníkovi, pričom
preukázanie tejto skutočnosti je jednou z podmienok pre vydanie zmenkového platobného rozkazu. V

podanom odvolaní poukázal „na Knihu Zmenkové právo, komentár 2005 od autorov Dr. Kizlink a Dr.
Spišiak.“

20. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade (doručenka č.l. 324 rub spisu) sa žalobca písomne
nevyjadril.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdomza rešpektovania § 156 ods. 1, 3 OSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte 3:0.

22. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23.Podľa§219ods.2OSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku a stotožnenie sa s
dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2
OSP (§ 387 ods. 2 CSP) v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného

súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP (§ 387 ods. 1, 2 CSP) v spojení s uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo170/2005,pripotvrdenírozhodnutiaokresnéhosúduniejepotrebné,abykrajskýsúdvodôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS

78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP (§ 387 ods.
1, 2 CSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu. V zásade sa odvolací
súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

27. Primárne v procesnej rovine krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že od 1.7.2016 bol povinný v

odvolacomkonanípostupovaťakonaťpodľazák.č.160/2015Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2010, v ktorej žiadal vydanie zmenkového

platobného rozkazu, domáhal uloženia povinnosti žalovanému v rade 1/ a 2/, aby do troch dní od
doručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazuzaplatiližalobcovizmenkovúsumuvovýške„31.985,07Eur,
úrok vo výške 6 % zo sumy 31.985,07 Eur od 1.12.2009 do zaplatenia, 106,62 Eur ako odmenu vo výške
1/3 percenta zmenkovej sumy a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania pozostávajúce
zo zaplatenia súdneho poplatku, ktorého výšku určí súd a trov právneho zastúpenia vo výške 1.171,90

Eur alebo aby v tej istej lehote podali odôvodnené námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti
tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namietajú“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 471
ods. 2 CSP, podľa ktorého, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov,
preto odvolací súd aplikoval v odvolacom konaní právnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Je

potrebné zvýrazniť v tomto štádiu konania, že okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, a to vydaním
zmenkového platobného rozkazu č.k. 20Zm 61/2010-19 zo dňa 1.8.2011, voči ktorému boli podané
námietky žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/.

28. K ďalšiemu procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v rade 1/ bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 14CoZm/2/2017-338 zo dňa 21.3.2018 a podľa § 156 ods. 1, 3 OSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu a na internetovej stránke
Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku

Krajským súdom v Žiline v spojení s § 211 ods. 2 OSP.

29. V ďalšom postupe sa krajský súd meritórne zaoberal odvolaním žalovaného vo vzťahu k rozsudku
Okresného súdu Žilina, ktorým okresný súd ponechal v platnosti „zmenkový platobný rozkaz Okresnéhosúdu Žilina č.k. 20Zm 61/2010-19 zo dňa 1.8.2011 v časti o povinnosti žalovaného v 1. rade Ing.
Dušana O., nar. XX.X.XXXX, zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 31.455,19 EUR spolu so 6 % úrokom
ročne zo sumy 31.985,07 EUR od 1.12.2009 do 17.1.2012, spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy

31.455,19 EUR od 18.1.2012 do zaplatenia, odmenu v sume 106,62 EUR a nahradiť žalobcovi na
účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 1.925,- EUR a trovy právneho zastúpenia v
sume 1.171,90 EUR, do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu“. Krajský súd bol pri
rozhodovaní povinný prihliadať nielen k § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný, ale aj k procesnému stavu, keď už zo samotného zmenkového platobného

rozkazu, vydaného okresným súdom vyplýva poučenie pre žalovaných, v zmysle poučenia ktorého
vyplýva, že „Na skutočnosti namietané po uplynutí lehoty na podanie námietok súd neprihliadne“ (č.l. 19
spisu), z ktorej vyplýva poučenie o tzv. koncentračnej zásade, platiacej v rámci zmenkového konania.
Krajský súd zdôrazňuje, že koncentračná zásada, ktorá platí v námietkovom konaní proti vydanému
zmenkovému platobnému rozkazu okresným súdom sa prejavuje aj v štádiu odvolacieho konania v tom
zmysle, že odvolacie dôvody nemôžu rozširovať námietky podané žalovaným v rade 1/ proti vydanému

zmenkovému platobnému rozkazu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M Obdo V 6/2008, podľa ktorého „...pre námietky a konanie o
námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní o námietkach súd
môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného
rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z uvedeného pravidla

nemôžubyťaninámietkyuvedenéažvdovolaníalebovmimoriadnomdovolaní.Anidovolanímnemožno
do konania vniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom ustanovenej lehote a urobiť ich tak pred
metom konania o námietkach“. Ďalej krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Obdo V 34/2014, podľa ktorého v odvolacom konaní nemožno prihliadať na námietky,
ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu.

30. Okruh odvolacích dôvodov žalovaného v rade 1/ je teda možné zaradiť do roviny procesnej námietky
pri tvrdení žalovaného v rade 1/, že „predmetná reklamácia bola v konaní predložená tak žalovaným
v rade 1/ ako žalovaným v rade 2/“ (rub č.l. 320 spisu). K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného v
rade 1/ v procesno-právnej rovine argumentácie odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu,

primárne poukazuje na námietky žalovaného v rade 1/ (č.l. 35 a nasl. spisu), z ktorých vyplýva, že
žalovaný v 1/ rade označil ako dôkaz reklamáciu zo dňa 16.11.2009. Je však zrejmé z obsahu spisu, že
súčasťouspisuvoväzbenanámietkyžalovanéhov1/radejelenlistina,voznačeníktorejsauvádza:Vec
reklamácia finančné vyúčtovanie, ide o č.l. 25 spisu, ktorá však bola pripojená k námietkam žalovaného
v rade 2/. Nemožno vzhľadom na obsah spisového materiálu potom konštatovať dôvodnosť takejto

námietky žalovaného v rade 1/, aj keď v námietkach zo dňa 12.12.2011 (č.l. 36 spisu) síce označuje
ako dôkazy reklamáciu zo dňa 16.11.2009, avšak z obsahu celého spisového materiálu okresného
súdu vyplýva, že predmetná reklamácia je síce súčasťou spisového materiálu, avšak len v jednom
vyhodnotení, a to vo vzťahu k námietkam žalovaného v rade 2/, preto nebol vo vyvolanom odvolacom
konaní priestor na iný záver než ten, ktorý konštatoval aj okresný súd „Námietka žalovaného v 1. rade,

že žalobca nebol vlastníkom hydraulickej ruky a nadstavby vozidla, nebola obsiahnutá ani v reklamácii
zo 16.11.2009 /č.l. 25/, ktorú reklamáciu žalovaný v 1. rade, hoci na ňu poukazoval, ani sám v konaní
nepredložil /bola predložená len žalovaným v 2. rade ako príloha jeho námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu/“, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil ako s vecne správnym.

31. V rámci odvolacieho dôvodu žalovaný v rade 1/ vytýkal okresnému súdu konštatovanie, v zmysle
ktorého žalovaný v rade 1/ nemohol uplatniť námietky zmenkového dlžníka vyplývajúce z kauzálneho
vzťahu dlžníka a majiteľa zmenky, ale len námietky, vyplývajúce zo svojich vlastných mimozmenkových
vzťahov, v súvislosti s ktorou argumentáciou poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn.
26CoZM/125/2014 zo dňa 12.11.2015, ktorý v odôvodnení poukázal na Nález Ústavného súdu Českej

republiky sp.zn. I. ÚS 290/2015 zo dňa 16.9.2015, na základe ktorého ústavný súd vyslovil, že pokiaľ
sa sťažovateľ za predostretých skutkových okolností zaviazal ako zmenkový ručiteľ na zmenke, ktorej
uplatnenie voči sťažovateľovi bolo predmetom konania pred všeobecnými súdmi, nie je možné z
pohľaduústavno-právnejdimenzieveciaprobovaťpostupodvolaciehosúdu,ktorýmnepripustilprieskum
kauzálnych námietok sťažovateľa. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v rade 1/ považuje

krajský súd za podstatné zvýrazniť vo vzťahu ku svojmu rozhodnutiu, že uvedenú argumentáciu
považoval napriek tomu, že ju v rámci odvolacieho konania dôsledne vnímal, za argumentáciu, ktorá
nemohla mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o konštatovanej vecnej správnosti napadnutého
rozsudku okresného súdu. Práve vo vzťahu ku skutočnostiam, vyplývajúcim z rozhodnutia NálezuÚstavného súdu Českej republiky považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť rozdielnosť skutkového
stavu prejednávanej veci vo vzťahu ku skutkovému stavu v predmetnom Náleze Ústavného súdu Českej
republiky. Ak za použitia argumentácie z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu ČR mal žalovaný

v 1/ rade za to, že okresný súd znevýhodnil postavenie žalovaného v 1/ rade ako účastníka konania,
nakoľko ním uplatnené námietky prvostupňový súd vyhodnotil buď ako nedôvodné, alebo neprípustné,
viedli krajský súd k záveru, v zmysle ktorého ani táto argumentácia žalovaného v 1/ rade nemohla
mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Ak okresný súd vyhodnotil uplatnené
námietky ako nedôvodné, tak okresný súd vyhodnocoval splnenie dôkaznej povinnosti účastníka

konania, pričom treba pripomenúť, že účastník konania má podľa platnej právnej úpravy (účinnej
k momentu rozhodovania tak okresného ako aj odvolacieho súdu) povinnosť dôkaznú a povinnosť
tvrdenia. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam odvolací súd poukazuje na „Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú
účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods.
1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z

označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.). V sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú

povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich

skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca
(veriteľ)povinnosťbremenotvrdeniavtom,žesožalovaným(dlžníkom)uzavrelzmluvu,ženajejzáklade

poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa
nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno
dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné

povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného
bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.Otázkusplneniapovinnostitvrdeniaapovinnostioznačiť

na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010 z 22.10.2010). Ak teda
okresný súd vyhodnotil námietky ako nedôvodné a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, tak takémuto
záveru rozhodne nie je možné pričítať nesprávnosti, ktoré uvádzal žalovaný v 1/ rade v odvolaní.

32. Len pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ v odvolaní žalovaný v rade 1/ rade
vyčítal okresnému súdu vyhodnotenie jeho námietok ako neprípustných, pričom východiskom tejto
argumentácie bol i poukaz žalovaného v 1/ rade na Nález Ústavného súdu Českej republiky (sp.zn.
I. ÚS 290/2015 zo dňa 16.9.2015), tak pre odstránenie pochybností odvolací súd z tohto rozhodnutia
cituje „...Ústavní soud konstatuje, že takový závěr vykazuje prvky svévole v soudním rozhodování a

z ní rezultujícího zásahu do ústavně zaručených základních práv stěžovatele za situace, kdy v řízení
vyšly najevo skutkové okolnosti, z nichž obecné soudy vycházely a podle nichž stěžovatel dne 5. 1.
2010 uzavřel inominátní smlouvu a vystavil na řad remitenta IFP vlastní směnku totožného obsahu,
jaké následujícího dne 6. 1. 2010 uzavřel, resp. vystavil P. S.. Obě smlouvy, jakož i obě směnky bylystěžovatelem a P. S. uzavřeny, resp. vystaveny nejen za totožných obsahových podmínek, ale i v úzké
vzájemné součinnosti, když P. S. tak učinil na doporučení stěžovatele, což bylo i výslovně zachyceno v
textu P. S. uzavřené (kauzální) smlouvy. Obě osoby tak vstoupily do totožného smluvního vztahu s IFP,

spojeného s vystavením obsahově totožných směnek na částku 48 000 Kč, která měla sloužit k zajištění
jejich smluvních povinností. Obecné soudy současně vycházely z toho, že opakovaná (trojnásobná)
indosace směnky z remitenta IFP na posledního majitele unimatic jako žalobce neměla žádný vliv na
možnost uplatnění námitek; následné indosamenty měly ve smyslu čl. I § 20 odst. 1 zákona směnečného
a šekového účinky obyčejného postupu (cese), a v projednávané věci tak nemohla nastoupit překážka

v uplatnění námitek podle čl. I § 17 téhož zákona. Pokud se stěžovatel za předestřených skutkových
okolností zavázal jako směnečný rukojmí (aval) na směnce, která byla vystavena P. S. a jejíž uplatnění
vůči stěžovateli bylo předmětem řízení před obecnými soudy, nelze z pohledu ústavněprávní dimenze
věci aprobovat postup vrchního soudu, který nepřipustil k přezkumu kauzální námitky stěžovatele, tedy
námitky vztahující se k platnosti kauzální smlouvy, k jejímuž zajištění byla směnka vystavena. Vrchní
soud zasáhl do ústavně zaručeného práva stěžovatele na spravedlivý proces, pokud v daném případě

dospěl k závěru, že stěžovatel nebyl účasten směnečné dohody mezi remitentem a výstavcem ani s
remitentem neuzavřel směnečnou dohodu totožného obsahu“.

33. Zvýrazňuje odvolací súd, že vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu ako i ďalšie skutočnosti, ktoré
vyplývali z tohto rozhodnutia, teda z Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 290/2015

zo dňa 16.9.2015 vo vzťahu k argumentácii žalovaného v 1/ rade, s dôrazom na skutkový a právny
stav prejednávanej veci, boli základným východiskom pre rozhodnutie odvolacieho súdu skutočnosti,
v zmysle ktorých procesné postavenie žalovaného v 1/ rade vyplývalo z jeho hmotno-právneho
statusového postavenia ako zmenkového ručiteľa, ktorý nie je zaviazaný za určitého dlžníka, ale zaisťuje
zaplatenie zmenky. Samostatnosť tohto postavenia vo väzbe k zmenkovému nároku uplatneného

žalobou sa viaže aj na skutočnosť, že zmenkový veriteľ (žalobca) sa môže úspešne domôcť plnenia
voči ručiteľovi žalovanému v 1/ rade, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky
zmenkového dlžníka, ale len námietky, vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo 362/2005).

34. S poukazom na koncentračnú zásadu potom odvolací súd zdôrazňuje vo vzťahu k záverom
okresného súdu, o jeho povinnosti výlučne vyhodnocovať námietky žalovaného v 1/ rade proti
zmenkovému platobnému rozkazu obsiahnuté vo včas podaných námietkach učinených žalovaným
v 1/ rade v podaní z 12.12.2011 tak, ako sú na č.l. 35 a 36 spisu, že s týmto záverom, a to i s
prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Českej republiky, na ktorý poukazoval v odvolaní žalovaný v 1/

rade, sp.zn. I. ÚS 290/2015 zo dňa 16.9.2015, sa stotožňuje. Ak okresný súd konštatoval, že záver o
koncentračnej námietke dopadá na tvrdenia žalovaného v 1/ rade o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej
sumy z dôvodu, že hydraulická ruka a nadstavba, ako aj ďalšie veci (tachograf, audiotechnika, pohonné
hmoty), neboli vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve zmenečníka, subjektu DREVOTEAM s.r.o.,
ktoré veci žalobca predal s predmetom leasingu, aj keď mu nepatrili a nemohol správne určiť sumu

vyplývajúcuzozáverečnéhovyúčtovaniapripredčasnomukončeníleasingu,atedaanizmenkovúsumu,
ktorú doplnil do zmenky, sú nepochybne kvalitatívne odlišným tvrdením od správnosti výšky vyplnenej
zmenkovej sumy doplneným žalobcom do predmetnej zmenky (záver okresného súdu), s poukazom i
na ďalšie skutočnosti, tvrdené v tejto rovine v rozsudku okresného súdu, sa odvolací súd ako s vecne
správnymi pri porovnaní a s dôrazom na obsah námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu č.l. 35

a nasl. spisu stotožnil ako s vecne správnymi. Ak vyhodnotil okresný súd i námietky uzatvorenia zmenky
pod nátlakom a vo vzťahu k ďalším skutočnostiam na to nadväzujúcim a tiež tvrdenia žalovaného v
1/ rade vo vzťahu k podpisu vystaviteľa, ktorý je nečitateľný a neobsahuje meno osoby, ktorá zmenku
podpísala, a teda nie je zrejmé, či bola táto osoba splnomocnená, či na takéto konanie mala vôbec
právomoc a aká bola jej funkcia u žalobcu, ako námietky, na ktoré z dôvodu uplatnenia koncentračnej

zásady ovládajúcej konanie o námietkach žalovaného v 1/ rade proti zmenkovému platobnému rozkazu
nemohol prihliadať, keďže boli uvádzané až následne žalovaným v 1/ rade v ďalšom konaní a nie v
relevantnom štádiu konania - v námietkach voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, pričom
okresný súd poukázal aj na rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 5Cmo 109/95 a 124/1995 z
20.2.1996, tak s týmto záverom sa odvolací súd tiež stotožnil a cez úpravu v 219 ods. 2 OSP odkazuje

na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

35. Žalovaný v 1/ rade v odvolaní ďalej namietal osobitne závery okresného súdu v rovine vyhodnotenia
námietky nesprávneho vyplnenia zmenkovej sumy, vyčítal okresnému súdu závery, že pre uplatneniekauzálnych námietok vyplývajúcich z kauzálneho vzťahu, bolo potrebné preukázať, že účastníkom tohto
kauzálneho vzťahu bol žalovaný v 1/ rade, až potom by takto tvrdené skutočnosti boli spôsobilým
základom pre uplatnenie kauzálnych námietok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu

vyplýva, že „Predmetom posúdenia v rámci konania o námietkach žalovaného v 1. rade boli preto
výlučne námietky žalovaného v 1. rade obsiahnuté pri ich skutkovom vymedzení tak, ako vyplývajú z
podania žalovaného v 1. rade z 12.12.2011. K obsahu týchto námietok v časti, kde žalovaný v 1. rade
namieta nesprávne vyplnenie zmenkovej sumy - jej výšky z dôvodu, že len cena hydraulickej ruky bola
vyššia ako bola predajná cena celého predmetu leasingu /č.l. 36/ a zároveň v tejto časti odkazoval

žalovaný v 1. rade na reklamáciu zo 16.11.2009 /táto je ako listinný dôkaz súčasťou spisu na č.l. 25 a
bola predložená žalovaným v 2. rade ako príloha podania jeho námietok/ a tiež poukazoval na postup
žalobcu pri vyúčtovaní Leasingovej zmluvy LZF/08/21067 v spojitosti s vyúčtovaním ďalšieho leasingu
podč.LZS/07/20115uzatvorenéhomedzitotožnýmizmluvnýmistranami,keďprileasinguLZF/08/21067
vznikol nedoplatok podľa vyúčtovania žalobcu vo výške 39.790,16 EUR a pri leasingu LZS/07/20115
vznikolpreplatok7.805,09EURsúduvádza,žeidenepochybneokauzálnenámietky,ktorémajúpôvodv

kauzálnom vzťahu medzi žalobcom ako leasingovým prenajímateľom a subjektom DREVOTEAM, s.r.o.
ako leasingovým nájomcom.V konaní nebolo žiadnym z účastníkov tvrdené a ani žalovaným v 1. rade,
ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť preukázané, že by bol účastníkom tohto kauzálneho
vzťahu alebo že by existovala dohoda medzi majiteľom zmenky, teda medzi žalobcom a ručiteľom -
žalovaným v 1. rade, ktoré skutočnosti by boli spôsobilým základom pre uplatnenie kauzálnych námietok

vyplývajúcich z kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a zmenečníkom i osobou žalovaného v 1. rade
ako ručiteľom. V tejto časti poukazuje súd na rozsudok Vrchného súdu Praha sp.zn. 7Cmo/11/2002 z
26.3.2002. Účastníkom kauzálneho vzťahu, z ktorého vychádza uvedená námietka žalovaného v 1. rade
o nesprávnosti vyplnenia zmenkovej sumy, a to jej výšky, sa žalovaný v 1. rade nestal ani podpísaním
samotnej zmenky a ani podpísaním zmenkového vyhlásenia ku Zmluve č. LZF/08/21067 z 1.10.2008 /

č.l. 100/. Jeho záväzok je založený výlučne zmenkou a je na kauzálnom vzťahu nezávislý. Zmenkové
ručenie žalovaného v 1. rade nie je ručením za splnenie kauzálneho záväzku v zmysle § 548 ods.
2 Občianskeho zákonníka alebo § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tejto časti poukazuje súd
na uznesenie NS ČR sp.zn. 29 Odo/1379/2006 z 24.4.2007, podľa právnej vety ktorého: Zmenečný
ručiteľ nemôže uplatniť proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré sa zakladajú výlučne na

vzťahu remitenta a akceptanta /poprípade vystaviteľa/, ale môže uplatniť námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi. Z uvedeného teda vyplýva, že avalista nemôže proti majiteľovi
zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka vyplývajúce z kauzálneho vzťahu dlžníka a majiteľa
zmenky, ale len námietky vyplývajúce zo svojich vlastných mimo zmenkových vzťahov. Vo väzbe na
uvedené nie je táto námietka žalovaného v 1. rade hodnotená ako prípustná a tento záver dopadá

i na argumentáciu žalovaného v 1. rade uvádzanú v súvislosti s touto námietkou o tvrdenej dohode
o dvoch alternatívach riešenia situácie vzniknutej v súvislosti s neplnením leasingových splátok a o
následnej písomnej komunikácii medzi žalobcom a leasingovým nájomcom /reklamácia zo 16.11.2009,
listžalobcuz25.11.2009atomupredchádzajúcavýpoveďžalobcuzo17.7.2009vovzťahukLeasingovej
zmluve LZF/08/21067 a vyúčtovanie z 29.10.2009/. Nad rámec uvedeného základného vyhodnotenia

tejto námietky súd uvádza, že v prípade uplatnenia námietky nesprávneho vyplnenia zmenky vystavenej
ako blanko zmenka ťaží toho, kto takúto námietku učinil /v prejednávanej veci to bol žalovaný v 1. rade/,
plná dôkazná povinnosť“. Odvolací súd teda v rovine zodpovedania tejto odvolacej argumentácie citoval
z rozhodnutia okresného súdu, odôvodnenie ktorého dáva dostatočnú odpoveď na odvolanie v tejto časti
a len pre úplnosť vo väzbe na svoje závery, a to na dotvrdenie ich správnosti poukazuje primerane i na

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky príkladmo sp.zn. 3Obo 362/2005.

36. Krajský súd len pre úplnosť v rovine záveru okresného súdu uvádza, že „Vierohodnosť určitého
poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s

poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie
vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je
jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie

určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi
a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnoteniadôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie
dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie

k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť
preukázaná“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára
2011). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a skutkový stav veci, nebol pre krajský súd priestor na základe
odvolacej argumentácie žalovaného 1/ rade a ani ním produkovanej obrany pred okresným súdom, na
odklon od záverov súdu prvého stupňa.

37. V rámci podaného odvolania žalovaný v 1/ rade vytýkal okresnému súdu, že sa dostatočne
nezaoberal jeho námietkou, že sa leasingový nájomca ústne so žalobcom dohodol na dvoch
alternatívnych riešeniach vzniknutej situácie, a to, že leasingový nájomca by doplatil omeškané splátky
leasingu od jesene 2009, alebo žalobca by uzatvoril novú leasingovú zmluvu, ktorá argumentácia
tak v odvolacom konaní ako i v konaní pred súdom prvého stupňa zostala bez preukázania, pričom

odvolací súd v tomto svojom rozhodnutí opakovane zdôraznil dôkaznú povinnosť žalovaného v 1/
rade vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu
a konštatuje sa, že žalovaný v 1/ rade mal dostatok času na to, aby uvedené tvrdené skutočnosti aj
preukázal, keďže boli ním už tvrdené v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu,
avšak k rozhodnutiu súdu prvého stupňa zostali len v rovine tvrdení. V tomto smere sám žalovaný v 1/

rade však uvádzal, že okresný súd vyhodnocoval uvedenú námietku okrajovo pri hodnotení inej jeho
námietky, z čoho je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že sa ňou síce zaoberal, avšak ak ju nepovažoval
za kľúčovú argumentáciu, preto zdôrazňuje odvolací súd, že súd nie je povinný sa zaoberať podrobne
s každým tvrdením účastníka konania s dôrazom na kritérium rozhodnosti takejto argumentácie pre
prijatie záveru vo veci a nemožno vo väzbe na túto argumentáciu žalovaného v 1/ rade konštatovať,

ani vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, že by mala kľúčovú pozíciu a že by bola nosnou
pre rozhodnutie vo veci samej. Zdôrazňuje odvolací súd pre odstránenia akýchkoľvek pochybností, že
uvedené tvrdenie žalovaného v 1/ rade o dvoch alternatívnych riešeniach vzniknutej situácie zostalo
len v rovine tvrdení bez bližšieho odôvodnenia a konkretizácie. V tejto súvislosti len podporne krajský
súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14.09.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

38. V rámci podaného odvolania žalovaný v 1/ rade namietal závery okresného súdu v rovine námietky,
ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná, a to, že zmenka nebola predložená ani dlžníkovi ani avalistom

na plnenie, pričom poukázal na publikáciu zmenkové právo komentár R 2005 od autorov Dr. Kríznik a
Dr. Spišiak str. 211, z ktorej i citoval, že s uvedenou argumentáciou napriek tomu, že sa s ňou dôsledne
odvolací súd oboznámil, avšak nespájal s ňou následky, tak ako žalovaný v 1/ rade a ak žalovaný 1/
rade uvádzal, že bolo povinnosťou žalobcu pred podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, prvotne predložiť zmenku na platenie, tak odvolací súd poukazuje jednak na odôvodnenie

napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa i v tejto časti cez úpravu v § 219 ods. 1, 2 OSP
stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), pričom okresný súd v tejto časti poukazoval z eurokonformného prístupu
i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/483/2002 a k
prezentácii zmenky na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 998/2009, ako
i na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. 7Cmo 115/2005, tak odvolací súd na dotvrdenie

správnosti týchto záverov poukazuje tiež z eurokonformného prístupu na skutočnosti, vyplývajúce z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Cdo 3964/2007 a i na ustálenú rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, podľa ktorej prezentácia zmenky k plateniu je zabezpečená v rámci
súdneho konania okamihom doručenia návrhu zmenkového platobného rozkazu a zmenky žalovanému
v 1/ rade. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 1/ rade o nesprávnosti záverov okresného súdu k

námietke, že zmenka mu nebola predložená ani dlžníkovi, ani avalistovi, poukazuje odvolací súd len
primerane na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1M
Obdo V/6/2008, z ktorých vyplýva, že nesúhlasí s názorom dovolateľa, že podmienkou pre vydanie
zmenkového platobného rozkazu je doloženie dôkazu o tom, že zmenka bola predložená na plateniežalovanej, takúto povinnosť neukladá ani Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon“)
ani Občiansky súdny poriadok. Zákon síce v § 38 čl. I ukladá majiteľovi zmenky povinnosť predložiť
zmenku na platenie, avšak ak tak neurobí, je sankciou zánik záväzku len proti postihovým dlžníkom,

voči priamemu dlžníkovi (pri cudzích zmenkách zmenečníkovi) podľa § 53 ods. 1 čl. I zostáva záväzok
nedotknutý. To isté platí s použitím § 77 ods. 2 a § 78 ods. 1, čl. I zákona pri vlastnej zmenke aj vo
vzťahu k vystaviteľovi, ktorý je priamym (hlavným) zmenkovým dlžníkom. Keďže existencia zmenkového
záväzkužalovanej(vovecisp.zn.1MObdoV/6/2008)niejezávislánatom,čijejzmenkabolanaplatenie
predložená, nemôže byť podmienkou pre vydanie rozkazu doloženie dôkazu o predložení zmenky. I

z týchto dôvodov v prejednávanej veci nebolo možné námietku žalovaného v 1/ rade v tejto rovine
vyhodnotiť ako dôvodnú.

39. Pokiaľ žalovaný v rámci podaného odvolania poukazoval na rozhodnutia iných súdov, ako i
na odbornú literatúru, tak odvolací súd k úplnosti dodáva, že tieto vychádzali v týchto konaniach
vyjadreného stavu veci, ktorý však nebol zhodný so stavom predmetnej sporovej právnej veci, nebol

totožný v rozsahu kvalifikovaných námietok žalovaného v 1/ rade, preto nemohli byť bez ďalšieho
aplikované a ani k nim nebolo možné prihliadať ako na rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci.

40. V rovine vyhodnotenia predloženého znaleckého posudku Ing. Ľudovíta Koškára č. 107/2009,
okresný súd primárne konštatoval, že ide znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná odhad

hodnoty cestných vozidiel, predmetom ocenenia bol výpočet hodnoty vozidla SCANIA s hydraulickou
rukou za účelom uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy, a že zo samotného označenia predmetu
oceňovania vyplýva, že znalec oceňoval takto vymedzený predmet, čo je konštatované v časti 1. bod
1 úvodná časť pri vymedzení úlohy znalca. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade spochybňoval, že tento znalecký
posudok zahŕňal i ocenenie hydraulickej ruky, tak bolo v plnej dôkaznej dispozícii žalovaného v 1/ rade

toto svoje spochybňujúce tvrdenie preukázať a vo vzťahu k tomu učiniť konkrétne dôkazné návrhy,
čo však žalovaný v 1/ rade neučinil. Vo vzťahu k tomto záveru okresného súdu však žalovaný v 1/
rade ani v rámci podaného odvolania neuviedol žiadne iné tvrdenia, než tie v prvostupňovom konaní o
vyžiadanie dokladov o vlastníctve hydraulickej ruky z archívu spoločnosti DREVOTEAM s.r.o., pretože
podľa žalovaného v 1/ rade, by z predmetných dokladov bolo zrejmé, kto je vlastníkom hydraulickej ruky

a za akú kúpnu cenu bola obstaraná. Okresný súd v rámci prvostupňového rozhodnutia však poukázal i
na rozporné tvrdenia žalovaného v 1/ rade, a to, že „na jednej strane tvrdí, že hydraulická ruka bola jeho
vlastníctvom, na druhej strane tvrdí, že hydraulická ruka bola predmetom leasingu“ (č.l. 314 spisu). Vo
väzbe na tento záver okresného súdu poukazuje odvolací súd na znenie námietky žalovaného v 1/ rade,
z ktorej vyplýva „subjekt DREVOTEAM, s.r.o., odkúpil od tretieho subjektu hydraulickú ruku a nadstavbu,

ktorá bola a naďalej je vlastníctvom DREVOTEAM, s.r.o.“ (č.l. 291 spisu), z ktorých dôvodov potom
nebolo možné vyhodnotiť argumentáciu žalovaného v 1/ rade ako takú, ktorá by mohla mať v odvolacom
konaní vplyv na konštatovanie vecnej správnosti záverov okresného súdu. Pre odstránenie akýchkoľvek
pochybností odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalovaného v 1/ rade v odvolaní „Nielenže žalobca
predal predmet leasingu spolu s príslušenstvom ku ktorému nemal vlastnícke právo“ (č.l. 321 spisu)

uvádza, že vo vzťahu k námietkam žalovaného použitým pred súdom prvého stupňa v podaní na č.l. 35
spisu a nasl., ktoré boli doručené okresnému súdu dňa 15.12.2011 (teda v relevantnom štádiu konania)
nemožno konštatovať totožnosť tejto odvolacej argumentácie s tvrdeniami v rozhodnom štádiu konania
za akceptácie koncentračnej zásady cez úpravu v § 175 OSP. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
aj keď nebola reklamácia, ktorej sa dovolával žalovaný v 1/ rade v odvolaní pripojená k jeho námietkam,

tak ani po ich porovnaní, tak ako sú na č.l. 25 spisu, ktoré boli pripojené k námietkam žalovaného v
2/ rade, nemožno konštatovať zhodnosť tvrdení o predaji predmetu leasingu spolu s príslušenstvom
žalobcom, ku ktorému by nemal vlastnícke právo, tak ako uvádzal žalovaný v rade 1/ v odvolaní.

41. Ak žalovaný vytýkal okresnému súdu, že predmet leasingu nebol predaný za najvyššiu ponúknutú

cenu, pričom žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že leasingový nájomca ako aj on, sa dozvedel od istého
záujemcu, ktorý prejavil záujem o kúpu predmetu leasingu, že tento pracovníkom žalobcu ponúkal oveľa
vyššiu cenu, ktorú argumentáciu je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného v 1/ rade v námietkach
(č.l. 36 spisu), že uvedené tvrdenia žalovaného v 1/ rade zostali len v rovine tvrdení, bez ich náležitého
preukázania.

42. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právnerelevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v

ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

43. Krajský súd napokon považuje v súvislosti so svojím potvrdzujúcim rozhodnutím za potrebné
poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012,
v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak
v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše rozviedol vlastnú argumentáciu.

44. K úplnosti sa dodáva, že žalovaným v 1/ rade formulované kauzálne námietky nedávali základ k
tomu, že by výkon práva žalobcu z predloženej zmenky bol výkonom, ktorý je jeho zneužitím, pre ktorý
súdy neposkytujú ochranu.

45. O trovách spojených s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. Tým, že žalovaný v 1/ rade podal odvolanie, na základe výsledkov odvolacieho
konania, bol však žalovaný v 1/ rade neúspešným účastníkom odvolacieho konania, čím založil právo
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 1/ rade je povinný nahradiť žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu nebol

uskutočnený návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre
priznanie vyplývajúcich z § 151 ods. 1 OSP, nebola žalobcovi proti žalovanému v 1/ rade priznaná
náhrada trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.