Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/393/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816216080
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816216080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu G. U., a.s. so sídlom v G., I. XXX/
A, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. I. H., PhD., s.r.o., so sídlom G.,
S. 13 proti žalovanému S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. 8, G. G., o zaplatenie 632,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. mája 2017, č.
k. 10Csp/103/2016-90 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 632,48
eur s príslušenstvom. Výrokom II. rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 632,48
eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere, dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2011
uzavretej medzi K. bankou, a.s. so sídlom v Bratislave a žalovany´m, ktorá predstavovala nesplateny´
úver. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 27.9.2011 K. banka,
a.s. a žalovany´ uzavreli zmluvu o úvere, dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnuty´ úver v sume 700,- eur, ktory´ sa zaviazal splácal v 70 mesačny´ch splátkach
po 23,62 eur splatny´ch k 16. dňu v mesiaci s ty´m, že prvá splátka bola splatná dňa 16.10.2011 a
posledná splátka bola splatná dňa 16.7.2017. Zmluvny´ úrok predstavoval 29,50% ročne. Celkom bol
žalovany´ povinny´ zaplatiť sumu 1.448,27 eur, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali sumu 748,27
eur. RPMN predstavovala 33,84% a priemerná RPMN 26,15%. Z dôvodu riadneho nesplácania úveru
žalovany´m banka ku dňu 5.12.2013 úver predčasne zosplatnila, čo žalovanému oznámila listom zo
dňa 5.12.2013. Žalovany´ oznámenie banky prevzal dňa 16.12.2013. Súd prvej inštancie ďalej zistil,

že K. banka, a.s. pred postúpením pohľadávky žalobcovi nedoručila žalovanému vy´zvu v súlade s
ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení, o tom, že je v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo je predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
nebankovému subjektu, ktory´m je aj žalobca. Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 05.12.2013 nie je
možné stotožňovať s vy´zvou podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z., pretože vy´zva podľa § 92 ods.
8 logicky musí predchádzať vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to z dôvodu, aby dlžník mohol
reagovať na skutočnosti vo vy´zve uvedené, napríklad zaplatením omeškany´ch splátok a tak predísť

zosplatneniu úveru. V danom prípade taky´to postup bankou zachovany´ nebol. Z obsahu oznámenia
o zosplatnení úveru zo dňa 5.12.2013 ani nevyply´va, akú dlhú dobu trvalo omeškanie žalovaného
so splácaním úveru. Žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o úvere,
dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2011, ktorú žalovany´ uzatvoril s K. bankou, a.s.,ktorá je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovanému
žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.2.2017. V danom prípade K.
banka, a.s. ako banka a pôvodny´ veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem

všeobecny´ch ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ
nie je dodržany´ postup uvedeny´ v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je
svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Aktívnou legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého

mu vyply´va procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinny´ v každom súdnom konaní
preskúmať vecnú legitimáciu strany sporu, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku
nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca napriek
vy´zve súdu zo dňa 26.4.2017 nepredložil vy´zvu adresovanú žalovanému podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu vy´zvy podľa § 92

ods. 8 zákona o bankách a jej doručenie žalovanému, súd prvej inštancie bol toho názoru, že právny
predchodca žalobcu nedodržal postup vyply´vajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre
platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej žalobcovi, na základe čoho je uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávokpodľa§39Občianskehozákonníkaneplatnáprerozporsozákonom.Keďževkonanínebolo
preukázané,žežalobcanadobudolplatnepohľadávkuK.banky,a.s.vočižalovanémuzozmluvyoúvere,

dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2011, súd prvej inštancie jeho žalobu ako nedôvodnú
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej. V tejto súvislosti poukázal na viaceré súdne rozhodnutia,
napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, rozhodnutia
Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, č.k. 19Co/177/2014 zo dňa 24.2.2015, č.k.
6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/273/2016-148 zo dňa

20.4.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 10C/61/2015. Právne vec súd posúdil
podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľsky´ch úveroch, § 39, § 524 ods. 1, 2, § 528 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. O trovách konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nebol úspešny´, preto mu právo na náhradu
trov konania nevzniklo a úspešnému žalovanému žiadne súdne trovy nevznikli, na základe čoho súd

stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že predmetné rozhodnutie
je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie
tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlám logického myslenia a jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné
gramatické,lexikálneaštylistickéhľadiská.Právonaspravodlivýsúdnyprocesvyžadujeabyrozhodnutia
súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby transparentnosti, vysluhovnia
spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj
zárukou toho, že výkon rozhodnutia nie je arbitrárny. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

ČR sp. zn. IV ÚS1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/25/2007 a nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. I ÚS 114/08, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013. Obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Namietal, že súd svojim postupom absolútne odňal žalobcovi, resp. jeho predchodcovi možnosť konať

pred súdom. Žalobca nemal možnosť v konaní sa procesne brániť, keď súd svojim konaním znemožnil
účasťžalobcunakonaníabeztoho,abyžalobcuoboznámilovýsledkuprejudiciálnejotázkyoneuzavretí
zmluvy o úvere. Pokiaľ mal súd pochybnosti týkajúce sa postúpenia pohľadávky na aktuálneho žalobcu,
niejejasné,prečosatýmtonezaoberalvosvojomrozhodnutí-uzneseníč.k. 10Csp/103/2016-53zodňa
27.03.2017, kde jednoznačne uviedol, že žalobca preukázal postúpenie pohľadávky postupníkovi. Mal

za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania. Poukázal
na to , že žalobu pôvodne podával pôvodný veriteľ, právny predchodca žalobcu. V predmetnej veci
k predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 05.12.2013. Nakoľko pôvodný žalobca postúpil pohľadávku
žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2017 zo dňa 09.02.2017, ktorá bola doručená
súdu spolu s návrhom na zmenu žalobcu a súhlasom so vstupom do konania, banka v zmysle dikcie ust.

§ 92 ods. 8 veta druhá ZoB, banka nieje povinná zachovať postup v zmysle § 92 ods. 8 veta prvá ZoB.
V danom prípade bol súčet omeškaní žalovaného dlhší ako jeden rok, z čoho vyplýva, že k platnému
postúpeniu pohľadávky sa nevyžadovala písomná výzva banky učinená pred samotným postúpením
pohľadávky, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Žalobca si splnil svoje povinnosti v zmysleuvedeného zákona o bankách. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj
ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.05.2017,
č. k. 10Csp/103/2016-90 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby odvolací
súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanému
z pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s., keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor
s § 92 ods. 8 zákona o bankách.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Odvolací súd predovšetkým vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu
možnosti stranám sporu konať pred súdom, a teda k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

8. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu

upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných
prostriedkov.

9. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu dotknutom odvolaním
podaného odvolania, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie

súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany
sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom stranám musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky,
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich
súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania, pričom súd prvej
inštancie poukázal aj na konštatnú judikatúru vyšších súdov, a túto aj náležite citoval. Odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by
tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu
prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo

arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky
žalobcu smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na

odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11.Podľa§92ods.8zákonaobankách:"Akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len častisvojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom."

12. Žalobca namietal, že omeškanie žalovaného trvalo viac ako rok z čoho vyplýva, že k platnému

postúpeniu pohľadávky sa nevyžadovala písomná výzva banky učinená pred samotným postúpením
pohľadávky, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách takýto záver nemožno vyvodiť. Dodatok v znení "to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za

bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Podľa
tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný
záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným
peňažnýmzáväzkom).Akbyčasťdruhejvetyzačínajúcasaslovami"toneplatí,ak..."malapredstavovať
výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela
tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

13. Skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 10Csp/103/2016 - 53 zo dňa 27.03.2017 pripustil,
aby do konania na strane žalobcu namiesto pôvodného žalobcu (K. banka, a.s.) vstúpil súčasný žalobca,
kde uviedol, že žalobca preukázal postúpenie pohľadávky, nezakladá res iudicata vo vzťahu k skúmaniu
samotnej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a ani toto rozhodnutie v žiadnom smere neprejudikuje
rozhodnutie súdu vo veci samej. Preto námietka žalobcu ohľadne toho, že súd prvej inštancie sám

konštatoval vyššie uvedeným rozhodnutím o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu, platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je dôvodná.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v spore pred súdom prvej inštancie
nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky

a preto možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou
mal pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

15. Odvolacie námietky žalobcu boli preto nedôvodné.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

17. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).